Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu: Y. C., K.. XX.XX.XXXX, O. X. D. XXXX/X, J., právneho zastúpeného: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 42 256 593 proti žalovanému: W. U. W., W..Y..R.., B. XXX/A, O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpenému: Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, o zaplatenie 5.309,08 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.309,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.309,08 Eur, počnúc od 16.05.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.01.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.309,08 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.309,08 EUR od 16.05.2017 do zaplatenia a, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX žalobca uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. T. (ďalej len "Zmluva"). Žalobca v Zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril Zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný pri uzatváraní a plnení Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru na úhradu doplatku kúpnej ceny Predmetu financovania a poplatkov spojených s po s poskytnutím úveru (Predmet financovania: kúpa motorového vozidla Renault Espace Diesel IV 2.2 dCi Business). V zmysle uvedenej Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: Výška úveru celkom - 5.813,46 EUR (predstavuje doplatok kúpnej ceny vozidla vo výške 4.243,40,- EUR a poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 1.570,06 EUR); Celková čiastka zaplatená klientom - 9.552,48 EUR; Ročná úroková sadzba - 20,00 %; RPMN - 59,38 %; Priemerná hodnota RPMN - 22,96 %; Výška mesačnej splátky - 199,01 EUR; Počet splátok - 48. Uvedená Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochranu spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“) a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku.

3. Výška RPMN uvedená v predmetnej Zmluve nezodpovedá (v neprospech klienta) zákonným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok, poplatok za uzavretie (v tomto prípade nesprávne zarátaný k istine úveru). V zmysle článku Zmluvy - Základné údaje o poskytnutom úvere - je celková výška úveru 5.813,46 EUR, čo však nekorešponduje so skutočne poskytnutou výškou úveru, teda doplatkom kúpnej ceny za kupované vozidlo, ktorá sa rovnala výške 4.243,40 EUR. Žalovaný bez akéhokoľvek dôvodu svojvoľne navýšil istinu úveru, čím vedome skreslil vstupné údaje pre zákonom daný výpočet RPMN a tak uviedol žalobcu (spotrebiteľa) do omylu v údajoch na výpočet RPMN. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 sp.zn. 10 CoE/313/2010, ktoré citoval. Z údajov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere je zrejmé, že žalobcovi bola poskytnutá len suma 4.243,40 EUR a nie suma úveru vo výške 5.81346 EUR. Žalovaný tak poskytol úver v krátenej výške t.j. znížený o 1.570,06 EUR, ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Obdobným konaním veriteľov sa už zaoberal aj Súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a.s., kedy predmetom otázky Súdnemu dvoru bolo započítanie poplatku za poskytnutie úveru do výšky úveru na účely výpočtu RPMN, kedy peniaze reálne spotrebiteľovi poskytnuté neboli, ale veriteľ ich zahrnul do istiny úveru. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené sa Zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

4. Ďalej žalobu žalobca odôvodnil neplatne dohodnutou výškou úrokovej sadzby, nakoľko výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej Zmluve nezodpovedá (v neprospech žalobcu) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 11,06 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci jún 2013. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 20 %, čo predstavuje takmer dvojnásobné navýšenie, ako je priemerná hodnota v bankách. Dohoda o výške úrokov musí byť v zmysle rozhodovacej praxe slovenských súdov, ktoré žalobca príkladmo vymenúvaval, v súlade s ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby takmer dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými mravmi a neplatnosť právneho úkonu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009. Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať dohodu o výške úrokovej sadzby v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako priečiacu sa s dobrým mravom a tým pádom ako absolútne neplatnú. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby. Úrok z úveru je jedným znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú. Túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, čo znamená, že zmluva o úvere, ktorú žalobca so žalovaným uzavrel, je celá neplatná. Jej podstatnou náležitosťou je totiž dohoda o výške úrokovej sadzby, ktorá je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalovaný je povinný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu úveru. (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2014, sp.zn. 8Co/112/2014).

5. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. V predmetnej Zmluve táto náležitosť chýba. Z ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch jasne vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. Obchodnú podmienku používanú veriteľmi v zmluvách o spotrebiteľských úveroch spočívajúcu v nečlenení splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné hodnotiť tiež ako neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Je to teda veriteľ, kto svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Ak by si spotrebiteľ

proaktívne vyžiadal amortizačnú tabuľku, nič by to nemenilo na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k istine a úrokom zaplatených do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky by bolo len a len v réžii veriteľa, a spotrebiteľ by nemal žiadnu moc ovplyvniť, ako veriteľ určil jednotlivé splátky do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky. Pokiaľ by sa jednalo o splátky uvedené v prípadne vyžiadanej amortizačnej tabuľke bol by to opäť len a len veriteľ, ktorý by jednostranne a svojvoľne určil, ako v amortizačnej tabuľke uvedie, ako sa bude splácať istina úveru a ako sa bude splácať jeho odmena

- úroky, bez dohody so spotrebiteľom. Žalobca má za to, že nakoľko veriteľ musí mať vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku, vo svojich zmluvách musí túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť, inak sa bude jednať o nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o ochrane spotrebiteľa). V zmysle rozhodovacej praxe súdov SR nestačí uvedenie výšky splátky, ale je potrebné určiť aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé zákonom vyžadované zložky dlhu (istina, úrok). V danej zmluve absentuje táto dôležitá náležitosť, ktorá spôsobuje, že úver z takto uzatvorenej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.

6. Ďalej žalobu žalobca odôvodnil absenciou termínu konečnej splatnosti úveru, kedy uviedol, že v zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v Zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. V tejto súvislosti citoval Rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 14.07.2015, sp.zn. 17Co/2/2015, rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 29.01.2016, sp.zn. 2C/72/2015, rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 18.02.2016, sp.zn. 16Co/267/2015, ako aj rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 11.04.2014, sp.zn. 20C1136/2013, aby napokon uviedol, že absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo Zmluvy je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.

7. Žalobu žalobca odôvodňoval aj absenciou doby trvania zmluvy, ktorá je podľa neho podstatnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere. V Zmluve nie je uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná Zmluva končí, preto podľa ust. § 11 odst. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch to spôsobuje, že úver vyplývajúci z takejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkový. Citoval príkladmo rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.02.2014, sp.zn. 23Col15812013 - 57.

8. Žalobu žalobca ďalej odôvodnil absenciou adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Uviedol, že tieto náležitosti sú síce uvedené v Podmienkach, ktoré sa nachádzajú na internetovej stránke žalovaného, avšak je otázne, či bol s nimi žalobca skutočne oboznámený, keďže aj samotné skladanie zmluvy je uspôsobené tak, aby prístup k týmto "doplňujúcim" údajom bol čo najviac znepríjemnený a nepravdepodobný. Tieto podmienky rovnako nespĺňajú zákonom stanovenú formu a to písomnú formu, nakoľko v zmysle zákonnej úpravy má mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu inak je neplatná. Len odkaz na tieto podmienky nachádzajúce sa na internete je tak nedostatočné. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp.zn. 2 Cdo 245/2010, ktorý vyslovil názor, že ak nie sú obchodné podmienky podpísané oboma zmluvnými stranami, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté - ak im zákon povinne ukladá písomnú formu - sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Je neakceptovateľné ani tvrdenie, že pre splnenie predpísanej formy je postačujúci odkaz na to, že uvedené podmienky sú súčasťou zmluvy. Za týmto reštriktívnym výkladom je snaha ochrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu. Odkaz na ustanovenia upravené vo všeobecných podmienkach je prípustný v rámci § 271 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale v občianskom zákonníku okrem poistnej zmluvy takéto ustanovenie upravené nie je. Toto teda platí aj o zmluve spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou. Je zrejmé, že v prípadoch zmlúv uzavretých podľa Občianskeho zákonníka (vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté v zmluvných podmienkach, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto zmluvné podmienky boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané. V tejto súvislosti poukázal na Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z dňa 2.7.2015, sp.zn. 2Co/S6/2.014, Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z dňa 20.4.2015, sp.zn. 11Co/127/2015, rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp.zn. oCo/703/2014. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 (adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť), považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver zo zákona za bezúročný a bez poplatkov.

9. Žalobu žalobca ďalej odôvodnil prekročením najvyššej prípustnej miery odplaty, kedy citujúc ust. § 53 ods. 6 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, uviedol, že odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách nesmie podstatne prevyšovať odplatu na finančnom trhu. Odplata na finančnom trhu v danom období podľa informácií zverejnených na stránke Ministerstva financií ako Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013 stav ku dňu 31.03.2013 určovala obvyklú odplatu v danom období pre Zmluvu celkom 22,96 % Celkové RPMN úveru v tejto veci je pritom vo výške 59,79 % a teda aj z tejto skutočnosti je zrejmé, že odplata žalovaného nebola a ani nemohla byt' dohodnutá platne, keďže podstatne (takmer trojnásobne) prevyšuje obvyklú odplatu na finančnom trhu.

10. Žalobca sa zrejmý nesúlad Zmluvy so zákonom pokúsil so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou. Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa 27.04.2017 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory Zmluvy so zákonom. Žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 16.05.2017 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou.

11. Na základe vyššie uvedeného bol poskytnutý úver zo Zmluvy bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca mal povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške skutočne poskytnutého úveru v sume 4.243,40,- EUR. Žalobca vyplatil žalovanému celkovú sumu v zmysle splátkového kalendára vo výške minimálne 9.552,48 EUR, teda o 5.309,08 EUR viac ako si požičal. Preplatok vo výške 5.309,08 EUR tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor Žalobcu. Žalovaný ako subjekt znalý sankcie za porušenie zákona si bol vedomý, že v dôsledku porušenia zákona nemá nárok žiadať od žalobcu splatenie úrokov z úveru ani iné poplatky, no i tak tieto plnenia od žalobcu prijal. Takéto konanie je preto možné hodnotiť a považovať , za konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne úmyslom žalovaného získať majetkový prospech. Príčinná súvislosť je demonštrovaná tým, že žalovaný, ako subjekt znalý práva i keď vedel, že v zmysle zákona je úver bezúročný a bez poplatkov, keďže (rovnako judikoval obdobnú vec Okresný súd v Novom Meste nad Váhom v rozhodnutí zo dňa 19.04.2016, sp.zn. 10C/294/2, či Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí zo dňa 19. 04. 2016, sp.zn. 6Co/100015), plnenia prijímal na svoj účet a neupovedomil žalobcu o plnení bez právneho dôvodu, teda je vidieť jasná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu.

12. Žalobca požaduje vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.309,08 EUR od 16.05.2017, kedy žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu (teda už v tento deň mal žalovaný vedomosť o bezdôvodnom obohatení na úkor žalobcu), až do zaplatenia.

13. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. 16Csp/14/2018-24 dňa 26.03.2018, proti ktorému žalovaný podal včas a odôvodnene odpor, preto súd uznesením sp.zn. 16Csp/14/2018-62 zo dňa 20.04.2018, predmetný platobný rozkaz zrušil.

14. Z odôvodnenia odporu žalovaného vyplynulo, že tento považuje nárok žalobcu v celom rozsahu za neopodstatnený. K argumentu žalobcu, o nesprávne uvedenej výške RPMN uviedol, že zmluva o úvere je prehľadným dokumentom obsahujúcim všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. V časti zmluvy o úvere „ZÁKLADNÉ ÚDAJE O POSKYTNUTOM ÚVERE“ je presne špecifikovaná celková výška a mena úveru, t.j. celková výška úveru je 5.813,46 EUR (ktorá zahŕňa sumu určenú na úhradu vozidla vo výške 4.243,40 EUR a sumu určenú na úhradu poplatku za uzavretie zmluvy o úvere vo výške 1.570,06 EUR). O celkovej výške úveru bol žalobca riadne pred podpisom zmluvy o úvere oboznámený. Žalobca už v Žiadosti o úver na dopravnú techniku pre fyzické osoby nepodnikateľov G. XX/XXXXXXXX (ďalej len „žiadosť o úver”) zo dňa XX.XX.XXXX špecifikoval v časti „ÚDAJE O PREDMETE KÚPY A POŽADOVANÉ PODMIENKY ÚVEROVEJ ZMLUVY” výšku Úveru v sume 5.813,46 EUR. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená v zmluve nezodpovedá zákonným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia S 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o úvere musí okrem iného obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. Poukázal aj na bod 4.13 Všeobecných obchodných podmienok úverov poskytovaných spoločnosťou s Autoleasing SK, s.r.o., člena Finančnej skupiny Českej sporiteľne (ďalej len „VOP”), podľa ktorých: „Ak je Klient spotrebiteľom v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, je v Úverovej zmluve uvedená RPMN, čím sa myslia celkové náklady Úveru pre spotrebiteľa vyjadrené, ako ročné percento z celkovej výšky Úveru. Čiastka je vypočítaná podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle bodu 3 štandardných európskych informácií o spotrebiteľských úveroch: „Pri úvere vo výške 5.813,46 EUR, bez poistenia, mesačnej splátke 199,01 EUR, počte mesačných splátok 48, a Poplatku za uzavretie vo výške 1.570,06 EUR je výška RPMN 59,38% p.a.

15. K argumentu žalobcu, o neuvedení výšky splátok istiny, úrokov a poplatok žalovaný v odpore uviedol, že splátkový kalendár, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere (ďalej ako „splátkový kalendár”), je taktiež zrozumiteľným, stručným a prehľadným dokumentom, ktorý uvádza výšku splátok - 199,01 EUR, počet splátok - 48, termíny splátok (dátum splatnosti) - vždy 04. deň kalendárneho mesiaca počínajúc 04.07.2013 a končiac 04.06.2017. Dal do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp.zn. 3Cdo/146/2017, v ktorom sa Najvyšší súd vyčerpávajúco zaoberal doposiaľ dovolacím súdom neriešenou otázkou, či zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemajú byť splatené jednorazovo, pričom z uvedeného rozhodnutia aj citoval jeho závery. Uviedol, že má za to, že zmluva o úvere spĺňa aj podmienku uvedenú v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda úver nemôže byť sankcionovaný ako bezúročný a bez poplatkov.

16. Žalovaný sa v odpore vyjadril aj k argumentu žalobcu o absencii termínu konečnej splatnosti úveru a k absencii doby trvania zmluvy, kedy uviedol, že zo zmluvy o úvere vyplýva počet dohodnutých splátok, t.j. 48 splátok. Splátkový kalendár, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, ďalej špecifikoval poradie a dátum splatnosti jednotlivých splátok, ako aj konečný termín splatnosti úveru, ktorý pripadol na deň 04.06.2017. Žalovaný má za to, že údaj o konečnej splatnosti úveru je uvedený zreteľne a jasne pre každého, aj pre tzv. priemerného spotrebiteľa. V danom prípade žalobca vedel posúdiť rozsah svojho záväzku voči žalovanému a teda tieto uvedené argumenty žalobcu sú bezpredmetné.

17. Pokiaľ ide o absenciu adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti k tej žalovaný v odpore uviedol, že v záhlaví zmluvy o úvere je zrozumiteľne uvedená adresa žalovaného - veriteľa, ktorý poskytol na základe zmluvy o úvere žalobcovi - svojmu klientovi, účelový úver na obstaranie vozidla. Rovnakú adresu obsahuje splátkový kalendár VOP, pričom spomenuté dokumenty, t.j. zmluva o úvere, splátkový kalendár, ale aj žiadosť o úver a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, sú žalobcom podpísané, a teda sa s týmito mohol oboznámiť a zistiť adresu žalovaného, na ktorej by mohol v prípade potreby uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Poukázal na Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora EÚ, v ktorom sa Národná banka Slovenska odvoláva (okrem iného) i na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, a to body 69 a 70, ktoré citoval a následne aj na bod bodu 72 uvedeného rozsudku, podľa ktorého platí, že „za primerané by sa však nemalo považovať, ak [...] uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku /.../“. V zmysle uvedeného nešpecifikovanie adresy žalovaného (ktorá bola uvedená na zmluve o úvere, v splátkovom kalendári ako aj vo VOP a iných dokumentov) ako adresy, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, nemožno považovať za legitímny dôvod, na základe ktorého bol súd prvej inštancie oprávnený sankcionovať žalovaného tým, že určil úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov.

18. K argumentu žalobcu o prekročení najvyššej prípustnej miery odplaty žalovaný v odpore citujúc ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 04.06.2013 uviedol, že v prípade, ak záväzkový vzťah vznikol pred novelou Občianskeho zákonníka č. 106/2014 Z.z. účinnou od 01.06.2014, odplata za poskytnutie úveru spotrebiteľovi sa riadil podľa predpisov účinných do 31.05.2014, t. j. pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu aplikovať nebude.

19. Nakoniec žalovaný v odpore zhrnul, že sa v žiadnom prípade neporušil zákon a nezasahoval do ekonomického rozhodovania spotrebiteľa - žalobcu. Konanie žalovaného nezakladá vznik

bezdôvodného obohatenia, na ktoré by mal mať žalobca nárok. Žalobcovi v súvislosti s uzatvorením a plnením zmluvy o úvere nevznikla žiadna ujma, nakoľko žalovaný má v zmysle nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, nárok na odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (tvorenú úrokom, poplatkami a akýmikoľvek inými odplatnými plneniami alebo inými nákladmi, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov). Žalovaný sa na úkor žalobcu neobohatil, preto navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu povinnosťou nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu.

20. Žalobca vo svojej písomnej replike zo dňa 30.04.2018, doručenej tunajšiemu súdu dňa 09.05.2018 uviedol, že žalovaný nerozporuje, že celkovú výšku spotrebiteľského úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny (v žalovaným určenej výške) predmetu financovania, ku ktorej žalovaný pripočítal poplatok za uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 1.570,06 Eur. Poukázal na to, že v kúpnej zmluve bola kúpna cena za (predmet zmluvy) automobil dohodnutá vo výške 5.234,- Eur, vrátane jeho súčastí a príslušenstva. Časť kúpnej ceny vo výške 1.818,60 Eur žalobca zaplatiť pri podpise kúpnej zmluvy, čo nie je medzi stranami sporné. Zvyšná časť kúpnej ceny predmetu zmluvy vo výške 3.415,40 Eur bola zaplatená predávajúcemu prostredníctvom úveru, na základe Zmluvy o úvere číslo: XX/XXXXXXXX, uzatvorenej medzi kupujúcim (žalobcom) a obchodnou spoločnosťou U. W. W..Y..R.. (žalovaným). Nie je zrejmé, prečo žalovaný použil v žiadosti o úver a tiež v zmluve kúpnu cenu predmetu financovania vo výške 6.062,- Eur a s takto navýšenej sumy následne vypočítaval ostatné parametre úveru, čo je zrejmé z pripojených listín. Všetky listiny vrátane kúpnej zmluvy boli žalobcovi predkladané v jeden deň s poukazom na zhodnosť v dátume na listinách, t.j. deň 04.03.2013. Z priloženej faktúry vyplýva, že žalovaný v skutočnosti poukázal na účet predávajúceho len sumu 4.243,40 Eur. Nie je však zrejmé, prečo boli fakturované položky ako poistné, ktoré zjavné uzatvorené nebolo a v celku k ostatným plneniam je potrebné poukázať na to, že kúpna cena medzi predávajúcim a kupujúcim bola dohodnutá vrátane príslušenstva a nevyplýva, žeby mohol predávajúci fakturovať uvedené položky, o ktorých žalobca zjavne nebol informovaný a nežiadal o ne a preto uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcovi, ktorý interpretačne vychádzal z obsahu kúpnej zmluvy i úverovej zmluvy. Ak žalovaný vytvoril základný údaj pre výpočet RPMN i celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom nesprávny (v úverovej zmluve je žalovaným uvedená kúpna cena 6.062,- Eur, pričom správne malo byť 5.234,- Eur s poukazom na kúpnu zmluvu), pričom uvedeným konaním žalovaného už od počiatku došlo k navýšeniu sumy úveru, i s poukazom na fakturované príslušenstvo, ku ktorému žalovaný pripočítal i sumu, ktorú žalobca zaplatil pri kúpe automobilu t.j. sumu 1.818,60 Eur. Pokiaľ ide o poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 1.570,06 Eur, tento predstavuje iba náklad spojený so spotrebiteľským úverom a nie je možné zahrnúť uvedenú sumu do celkovej výšky spotrebiteľského úveru, čo vyplýva i z interpretácie pojmu celková výška úveru Súdnym dvorom, Najvyšším súdom SR, i jednoznačnej rozhodovacej praxe slovenských súdov. Žalobca ďalej citujúc § 2 písm. g), písm. i), § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo výške C-377/14 z 21.04.2016, vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWY a.s., z neho citujúc uviedol, že v kúpnej zmluve bola dohodnutá celková výška spotrebiteľského úveru, ako doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 3.415,40 Eur a s prihliadnutím na fakturovanú sumu, ide o výšku spotrebiteľského úveru maximálne vo výške 4.243,40 Eur. To, že žalovaný započítal poplatok do celkovej výšky úveru, čo napokon ani nepopiera, je celkom zjavne v rozpore s vtedy i dnes platnou právnou úpravou a tiež výkladom pojmu celková výška úveru Súdneho dvora a Najvyššieho súdu SR. Údaj o výpočte RPMN uvedený v zmluve je nesprávny a uvedený v neprospech spotrebiteľa, nakoľko je uvedený vo výške nižšej, ako skutočnej a spotrebiteľ bol uvedený do omylu v otázke celkových nákladov na spotrebiteľský úver. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na sumu splatnú spotrebiteľom vo výške 11.122,54 Eur, čo je v absolútnom rozpore s údajom uvedeným v zmluve 9.552,48 Eur. Ak budeme považovať za sumu poskytnutú žalobcovi sumu fakturovanú t.j. 4.243,40 Eur ako celkovú výšku úveru a pri výške mesačnej splátky 199,01 Eur, splatnosti 48 mesiacov a dodatočným nákladom - poplatkom za uzavretie zmluvy 1.570,06 Eur, potom výslednou je RPMN vo výške 129,73 %, čo je v rozpore s údajom uvedeným v zmluve. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutné viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru, suma splatná spotrebiteľom je vo výške 11.122,54 Eur. V zmluve uvedená RPMN vo výške 59,38 % nie je vypočítaná správne, pretože skutočná výška RPMN predstavuje 129,73 %. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 6Szo/21/2013, súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie pôžičky, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby (spotrebiteľského úveru) treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj

poplatok za poskytnutie pôžičky, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje.

21. Ďalej žalobca v uvedenej replike uviedol, že predmetná zmluva bola uzatvorená 04.06.2016, pričom ide o úver so zabezpečením (zabezpečovací prevod práva) vo výške do 6.500,- Eur so splatnosťou do piatich rokov. Žalovaný v zmluve uviedol údaj o priemernej RPMN vo výške 22,96 %, čo je údaj správny a súladný pre dané parametre predmetnej zmluvy. Spotrebiteľ - žalobca dostal správnu informáciu o priemernej odplate iných veriteľov na trhu spotrebiteľských úverov za rovnaký spotrebiteľský úver, ako ten, pre ktorý sa rozhodol so žalovaným uzavrieť zmluvu. Ak bola teda priemerná odplata na trhu v rozhodnom období vo výške 22,96 % pre rovnaký spotrebiteľský úver, ako je i ten v uvedenej veci, nemôže byť žiadna pochybnosť, že odplata vo výške 129,73 %, ktorá predstavuje skutočnú RPMN a ktorá takmer 6-násobne prevyšuje priemer na trhu, je skutočne podstatným prevýšením odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Preto je spotrebiteľský úver, zmluva v časti odplaty pre rozpor so zákonom, neplatným právnym úkonom.

22. V písomnej duplike zo dňa 11.06.2018, doručenej súdu dňa 12.06.2018, žalovaný dal do pozornosti bod 3 Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere (ďalej ako „štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere”), ktoré boli dňa 04.06.2013 zo strany žalobcu podpísané. V zmysle bodu 3 štandardných európskych informácií o spotrebiteľských úveroch: „ Pri úvere vo výške 5.813,46 EUR, bez poistenia, mesačnej splátke 199, 01 EUR, počte mesačných splátok 48, a Poplatku za uzavretie vo výške 1.570,06 EUR je výška RPMN 59,38 % p.a.“ Z citovaného bodu štandardných európskych informácií o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že pri výpočte RPMN nebol započítaný poplatok za uzatvorenie zmluvy, ale bola zohľadnená len suma úveru poskytnutá na úhradu vozidla vo výške 4.243,40 EUR. Výška RPMN uvedená v zmluve je vypočítaná správne. Žalobca o opaku nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalobcom zaslané výpočty RPMN majú chybné vstupné parametre a nie sú správne. Žaloba taktiež vo vyjadrení uvádza mylné dátumy, napr. dátum uzatvorenia zmluvy.

23. Ďalej žalovaný v duplike uviedol, že kúpna cena vozidla v zmysle zmluvy bola vo výške 6.062,- EUR. Podkladom pre určenie tejto sumy ako kúpnej ceny vozidla bola Žiadosť o úver na dopravné techniku pre fyzické osoby nepodnikateľov č. G. (ďalej len „žiadosť o úver“), v ktorej žalobca vyplnil kúpnu cenu vozidla vo výške 6.062,- EUR. Žiadosť o úver nebola vystavená žalovaným, ale žiadosť o úver vypĺňal žalobca v súčinnosti so spoločnosťou U. U. U. U..W.., W. W.: V. D. XX, XX X XX O., IČO: 35 858 699, ako dodávateľom (ďalej len „dodávateľ“'). Zároveň žalobca v žiadosti o úver prehlásil, že všetky údaje v nej uvedené sú pravdivé a na znak súhlasu s jej obsahom ju podpísal. V žiadosti o úver požiadal žalobca žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 5.813,46 EUR a taktiež uviedol kúpnu cenu za vozidlo vo výške 6.062,- EUR. Žalovaný posudzoval žiadosť o poskytnutie úveru na základe žalobcom doručenej a podpísanej žiadosti o úver. Zmluva je v súlade so žiadosťou o úver a so všetkými ostatnými žalobcom predloženými a podpísanými dokladmi.

24. Žalovaný v duplike tiež poukázal na to, že žalobca si sám dohodol s dodávateľom podmienky kúpy vozidla a uzatvoril s dodávateľom dňa 04.06.2013 kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva”). Kúpna zmluva bola uzatvorená bez prítomnosti a súčinnosti žalovaného, t. j. žalovaný nefiguruje v rámci kúpnej zmluvy ako zmluvná strana a zároveň nemal možnosť a ani vôľu meniť obsah dohody medzi dodávateľom a žalobcom a následnej kúpnej zmluvy. V zmysle kúpnej zmluvy kúpna cena za vozidlo bola vo výške 5.234,- EUR, z toho suma vo výške 1.818,60 EUR bola žalobcom zaplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Dňa 04.06.2013 dodávateľ vystavil žalobcovi Faktúru č. FVPP1930 130303 (ďalej len „faktúra“), v zmysle ktorej žalobca si od dodávateľa nekúpil len vozidlo, ale aj príslušenstvo k vozidlu (spočívajúce v službách a produktoch v zmysle faktúry). Faktúra bola zo strany dodávateľa a zo strany žalobcu podpísaná. Položky obsiahnuté vo faktúre (vozidlo spolu s príslušenstvom) sú uvedené zreteľne a žalovaný má za to, že v prípade, ak je na faktúre uvedené poistenie, žalobca disponuje poistnou zmluvou na poistenie vozidla, ktorú s najväčšou mierou pravdepodobnosti v zmysle faktúry podpísal a uzavrel. Podľa faktúry celková kúpna cena za príslušenstvo, ktoré dodávateľ dodal žalobcovi na základe jeho požiadaviek, bola vo výške 828,- EUR. V zmysle druhej strany faktúry (ktorú žalobca k žalobe nepripojil) celkom mal žalobca uhradiť dodávateľovi sumu vo výške 6.062,- EUR, z toho

žalobca uhradil pri podpise kúpnej zmluvy sumu vo výške 1.818,60,- EUR. Následne požiadal žalobca žalovaného o úver. Z vyššie uvedeného vyplýva, že kúpna cena vozidla uvedená v zmluve je správna.

25. Napokon žalovaný v duplike opätovne citujúc ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX uviedol, že z predmetného ustanovenia vyplýva, že nie je obmedzenie výšky odplaty. Pri posudzovaní výšky odplaty je potrebné prihliadať na skutočnosti, ktoré demonštratívne vypočítava ustanovenia S 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade, ak záväzkový vzťah vznikol pred novelou Občianskeho zákonníka č. 106/2014 Z.z. účinnou od 01.06.2014, odplata za poskytnutie úveru spotrebiteľovi sa riadil podľa predpisov účinných do 31.05.2014, t.j. pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu aplikovať nebude.

26. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o úvere č. T. zo dňa XX.XX.XXXX, s listinou označenou ako „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ podpísanou žalobcom dňa 04.06.2013, so Splátkovým kalendárom podpísaným žalobcom dňa 04.06.2013, s Všeobecnými obchodnými podmienkami úverov poskytovaných spoločnosťou W. U. W., W..Y..R.., s kúpnou zmluvou zo dňa 4.6.2013, s Faktúrou č. FVPP1930_130303 vystavenou dňa 04.06.2013, s Prehľadom úhrad žalobcu na uvedený úver, s Prípisom zo dňa 27.04.2017 označeným ako „úverová zmluva - predsporová výzva“, s Prípisom zo dňa 16.05.2017 označeným ako „Predsporová výzva zo dňa 27.04.2017 - odpoveď“, s výstupom z interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN nachádzajúcej sa na internetovej stránke vedenej Portálom finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR (<http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn>), so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Národnou bankou Slovenska o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre Spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške od 1500 do 6500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre 1. štvrťrok roku 2013 so stavom platným k 31.3.2013, s Priemernými úrokovými mierami z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) zverejňovanými Národnou bankou Slovenska pre rok 2013, a zistil tento skutkový stav:

27. Žalobca, ako klient a žalovaný, ako spoločnosť uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. T., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 5.813,46 EUR na financovanie kúpy motorového vozidla Renault Espace Diesel IV 2,2 dCi Business.

28. Kúpna cena predmetného vozidla bola v tejto zmluve uvedená vo výške 6.062,- EUR, pričom časť kúpnej ceny uhradenej klientom (teda žalobcom) predajcovi, ktorým bola obchodná spoločnosť U. U. U. U..W.. V. predstavovala sumu 1.818,60 EUR.

29. Z uvedenej úverovej zmluvy ďalej vyplynulo, že poplatok za uzavretie tejto zmluvy predstavoval sumu 1.570,06 EUR, pričom tento mal byť hradený v hotovosti pri podpise Úverovej zmluvy alebo hradený prostredníctvom úveru. Poplatok za správu splatný v mesačných splátkach bol stanovený na sumu 0,- EUR.

30. Úver bol v zmluve špecifikovaný ako účelovo viazaný spotrebiteľský úver Celková výška úveru bola stanovená na sumu 5.813,46 EUR, z toho na úhradu vozidla bola určená suma 4.243,40 EUR a na spomínaného náhradu poplatku za uzavretie suma 1.570,06 EUR.

31. V zmluve bolo ďalej určené poradie a výška splátok úveru, kedy tento mal byť splatený v 48 mesačných splátkach pri výške splátky 199,01 EUR. Celková čiastka, ktorá v zmysle zmluvy mala byť zaplatená žalobcom, ako klientom žalovanému, ako veriteľovi, bola stanovená na sumu 9.552,48 EUR. Doba trvania zmluvy bola priamo v uvedenej zmluve určená na 48 mesiacov. Priemerná RPMN bola uvedená vo výške 22,96 % a tiež bol v zmluve uvedený motivačný benefit - poukážka na tovar/zľavu vo výške 1 400,- EUR. Zároveň sa uvádzalo, že vozidlo je nepoistené, pokiaľ ide o havarijné poistenie vozidla.

32. V časti „Platobné podmienky“ tejto úverovej zmluvy bolo uvedené, že dátum splatnosti prvej splátky je jeden mesiac po prevzatí vozidla klientom od predajcu, že dátum splatnosti ďalších splátok počnúc druhou splátkou sa rozumie deň, ktorého poradové číslo v rámci kalendárneho mesiaca zodpovedá

poradovému číslu dňa prevzatia vozidla klientom od predajcu, a pokiaľ takýto deň v mesiaci nie je , pripadne dátum splatnosti na jeho posledný deň. Ďalej v uvedenej časti zmluvy bolo dojednané , že výpožičná úroková sadzba bola stanovená ako pevná vo výške 20 % ročne a výška RPMN v deň uzavretia zmluvy bola určená hodnotou 59,38%.

33. Z časti II. predmetnej zmluvy označenej ako „Zabezpečenie“ vyplynulo, že bola zriadená Zmluva o zabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré vznikli, či vzniknú v súvislosti s úverovou zmluvou, že klient podpisom tejto zmluvy a za podmienok uvedených v čl. 6.1 Podmienok prevádza v súlade s § 553 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník na žalovaného vlastnícke právo k vozidlu a žalovaný toto vlastnícke právo k vozidlu podpisom tejto zmluvy a za podmienok uvedených v čl. 6.1 Podmienok prijíma.

34. Ako prílohy uvedenej Zmluvy o úvere č. T. sú uvedené Splátkový kalendár, ktorý mal žalobca dostať pri prevzatí vozidla od predajcu, a Všeobecné obchodné podmienky úverov poskytovaných spoločnosťou W. U. W., W..Y..R... Žalobca predmetný Splátkový kalendár obdržal dňa 04.06.2013, čo osvedčuje aj jeho podpis na uvedenej listine.

35. Vyššie uvedené náležitosti, obsiahnuté v predmetnej Zmluve o úvere č. T. boli uvedené aj v listine označenej ako „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, ktoré boli žalobcom podpísané dňa XX.XX.XXXX, s tým, že v súvislosti s RPMN bol žalobca, ako spotrebiteľ, informovaný týmto formulárom o tom, že RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že úver bude poskytnutý jednorázovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzajúc z nasledovných parametrov uvedených v tomto formulári: celková výška úveru, výška splátky, počet a frekvencia splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru, výška poplatku za uzavretie úverovej zmluvy, pričom pri úvere vo výške 5.813,46 EUR, bez poistenia, mesačnej splátke 199,01 EUR, počte mesačných splátok 48 a Poplatku za uzavretie vo výške 1.570,06 EUR je výške RPMN 59,38% p.a..

36. Zároveň z uvedeného formulára vyplynulo, že Poplatok za uzatvorenie je hradený prostredníctvom úveru a preto je zahrnutý do celkovej výšky úveru (istiny úveru) uvedenej v článku 2 týchto predzmluvných informácii, pričom v uvedenom článku sa celková výška úveru uvádza sumou 5.813,46 EUR.

37. Zároveň v ten istý deň žalobca, ako kupujúci, podpísal s obchodnou spoločnosťou U. U. U. U..W.., W. W.P. V. D. XX, O., H.: XX XXX XXX, ako predávajúcim, Kúpnu zmluvu podľa § 409 a násl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol predaj automobilu - motorového vozidla Renault Espace Diesel IV 2,2 dCi Business žalobcovi. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy kúpna cena za uvedený automobil bola dohodnutá vo výške 5.234,- EUR vrátane DPH. Časť kúpnej ceny vo výške 1.818,60 EUR bola podľa textu uvedenej zmluvy predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 3.415,40 EUR mala byť predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe Zmluvy o úvere č. T., uzatvorenej medzi kupujúcim, t.j. žalobcom v tomto spore a žalovaným, a to najneskôr do siedmych dní odo dňa podpisu tejto kúpnej zmluvy.

38. Za žalovaného, ako spoločnosť, Zmluvu o úvere č. T. a za predávajúceho, v prípade vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, tieto zmluvy podpisovala a teda ich uzatvárala jedna a tá istá osoba a síce „G. V.“.

39. Faktúrou č. FVPP1930_130303 vystavenou dňa 04.06.2013 a splatnou dňa 14.06.2013, predávajúci, teda obchodná spoločnosť U. U. U. U..W.., W. W. V. D. XX, O., H.: XX XXX XXX, vyfakturovala žalobcovi, ako kupujúcemu, za predaj motorového vozidla Renault Espace Diesel IV 2,2 dCi Business sumu 6.062,- EUR.

40. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca na uvedenú Zmluvu o úvere č. T. žalovanému uhradil celú požadovanú sumu, teda čiastku 9.552,48 EUR. uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj Prehľad úhrad žalobcu na uvedený úver predložený na pojednávaní žalovaným. Dokonca podľa prípisu žalovaného zo dňa 13.06.2017 adresovaného žalobcovi mu na uvedenom úverovom vzťahu vznikol preplatok v celkovej výške 47,52 EUR, ktorý na základe uvedeného prípisu mu mal žalovaný vrátiť na bankový účet, ktorý mal žalobca žalovanému na základe výzvy formulovanej v uvedenom prípise tento oznámiť žalovanému prostredníctvom formulára „Žiadosť o vrátenie preplatku“, pričom mal byť ponížený

o sumu 6,- EUR za poskytnutú službu podľa Sadzobníka poplatkov žalovaného. Podľa uvedeného Prehľadu úhrad žalobcu na uvedený úver tento preplatok mal byť žalobcovi vrátený dňa 28.06.2017 vo výške 41,52 EUR (teda krátený o už spomenutú sumu 6,- EUR).

41. Prípisom zo dňa 27.04.2017 označeným ako „úverová zmluva - predsporová výzva“ žalobca cestou svojho právneho zástupcu upozornil žalovaného na to, že predmetná úverová zmluva nie je v súlade s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa a zo zákonom č. 129/2010 Z.z. Navrhol žalovanému podpísať dohodu o urovnaní, na základe ktorej príde k jednoznačnému určeniu povinnosti žalobcu, ako klienta, uhradiť úver v zmysle zmluvy len vo výške istiny, t.j. určenie (potvrdenie), že úver je bezúročný a bez poplatkov a vyhotovenie nového splátkového kalendára, podľa vyššie uvedených kritérií.

42. Prípisom zo dňa 16.05.2017 označeným ako „Predsporová výzva zo dňa 27.04.2017 - odpoveď“ žalovaný oznámil žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu, že mu predmetná výzva bola doručená e- mailom z príslušnej mailovej adresy dňa 05.05.2017, ktorým žiadal žalobcu o konkrétnu špecifikáciu, z akého dôvodu nie je úverová zmluva v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z., a aké neprijateľné zmluvné podmienky úverová zmluva obsahuje.

43. Podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR predloženej žalobcom pri zadaní parametrov Zmluvy o úvere č. T. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a síce "dátum pôžičky": XX.XX.XXXX, "výška pôžičky": 5.813,43 EUR, "Periodicitia splátok": mesačne, "Počet splátok": 48, "Splatenie splátky": na začiatku obdobia, "Výšky splátok" 199,01 EUR a "Dodatočnom náklade 1" 1.570,06 EUR, vychádza hodnota RPMN vo výške 59,79 % p.a., pričom v predmetnej zmluve je údaj RPMN uvádzaný hodnotou 59,38 % p.a. Navyše podľa uvedeného výpočtu celková suma, ktorý by mal na základe týchto parametrov žalobca splatiť, predstavuje podľa tejto interaktívnej kalkulačky čiastku 11.122,54 EUR.

44. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Národnou bankou Slovenska, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre Spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške od 1500 do 6500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre 1. štvrťrok roku 2013 so stavom platným k 31.3.2013 bola 22,96 % p.a., pričom uvedený stav bol na stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa 30.04.2013.

45. Podľa Priemerných úrokových mier z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) zverejnených na stránke (webovom sídle) Národnej banky Slovenska za mesiac jún 2013 (teda mesiac v ktorom bola Zmluva o úvere č. T. P. XX.XX.XXXX uzavretá) pre „spotrebiteľské a ostatné úvery“ pre domácnosti na obdobie od 1 do 5 rokov pre „Nové obchody“ dosahoval hodnotu 13,04 % p.a. a pre tzv. „Stav úverov“ hodnotu 11,06 % p.a..

46. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

47. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5, 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie

odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

49. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

50. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

51. Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

52. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

53. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ , g, h./a i./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., na účely tohto zákona sa rozumie

a.) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b.) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d.) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i.) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

54. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

55. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a.) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b.) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c.) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d.) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

56. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

57. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

58. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

59. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

60. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

61. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

62. Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku

63. Podľa § 273 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení platnom k XX.XX.XXXX, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o úvere č. T., s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku

praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu

64. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

65. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

66. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada

67. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

68. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

69. Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah založený Zmluvou o úvere č. T. uzavretou dňa XX.XX.XXXX, medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a teda, že uvedená zmluva spadá pod režim upravujúci spotrebiteľskoprávne vzťahy v zmysle právnej úpravy definovanej v Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 1.1.2008, od uvedenej novely spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

70. Z predloženej Zmluvy o úvere č. T. uzavretej dňa XX.XX.XXXX nie je zrejme, aby žalobca pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

71. Žiadna zo strán sporu túto skutočnosť nespochybnila, a preto súd túto skutočnosť bral ako nespornú.

72. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný.

73. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že došlo k nesprávnemu určeniu RPMN v predmetnej zmluve o úvere č. T. a to v nadväznosti na to, akým spôsobom boli zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi uplatnené poplatky a následne aj zúčtované poplatky súvisiace s poskytnutím úveru na základe tejto zmluvy.

74. Podľa predmetnej zmluvy o úvere celková výška úveru bola stanovená na sumu 5.813,46 EUR, z toho na úhradu vozidla bola určená suma 4.243,40 EUR a na náhradu poplatku za uzavretie suma 1.570,06 EUR. Aj z listiny označenej ako „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ vyplývalo, že Poplatok za uzatvorenie je hradený prostredníctvom úveru a preto je zahrnutý do celkovej

výšky úveru (istiny úveru) uvedenej v článku 2 týchto predzmluvných informácii, pričom v uvedenom článku sa celková výška úveru uvádza sumou 5.813,46 EUR.

75. V tejto súvislosti súd poukazuje na ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 21. apríla 2016 vo veci C - 377/14 - Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s. (ďalej len ako „rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 377/14“, v ktorom súdny dvor v rozhodol v bode 3 o tom, že „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“.

76. Ako vyplynulo z bodov 83 až 87 uvedeného rozsudku SD EÚ sp.zn. C - 377/14, „...celková výška úveru v zmysle smernice 2008/48 je v jej článku 3 písm. l) vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa článku 3 písm. g) tejto smernice celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Podľa článku 3 písm. i) uvedenej smernice RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2 tejto smernice. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru.“.

77. Vzhľadom na to, že žalovaný zúčtoval príslušný poplatok na ťarchu úveru poskytnutého žalobcovi a síce tým spôsobom, že mu úver vyplatil už krátený o uvedený poplatok, pričom tento zahrnul do celkovej sumy poskytnutého úveru, tento spôsob určenia celkovej výšky úveru a v nadväznosti na to následného určenia RPMN z takejto výšky úveru bol realizovaný v rozpore s eurokomformným výkladom príslušných ustanovení smernice č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a tým v nadväznosti na to aj s ust. zákona č. 129/2010 Z.z., ktorým sa uvedená smernica v súlade s Prílohou č. 1 uvedeného zákona preberá do právneho poriadku SR. Je evidentné, že takýto postup zúčtovania poplatku vedie k skresľovaniu údaja o RPMN, kedy ho tak, ako to uvádza súdny dvor, podhodnocuje, k čomu evidentne došlo aj v tomto sporovom prípade.

78. Ako vyplýva z listiny označenej ako „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, ktoré boli žalobcom podpísané dňa 04.06.2013, RPMN v predmetnom úverovom vzťahu bola vypočítaná za predpokladu, že úver bol poskytnutý jednorázovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzajúc z nasledovných parametrov uvedených v tomto formulári: celková výška úveru, výška splátky, počet a frekvencia splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru, výška poplatku za uzavretie úverovej zmluvy, pričom pri úvere vo výške 5.813,46 EUR, bez poistenia, mesačnej splátke 199,01 EUR, počte mesačných splátok 48 a Poplatku za uzavretie vo výške 1.570,06 EUR bola výška RPMN 59,38% p.a..

79. Možno teda uzavrieť, že predmetná zmluva o úvere č. T. neobsahuje správny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. e/zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v rozpore s eurokomformným výkladom v sebe zahŕňa aj sumu poplatku za administratívne úkony (Poplatku za uzavretie), čo je potrebné posúdiť postupujúc podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uplatňujúc výklad, ktorý je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejší, tak, akoby tento údaj ani neuvádzala a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b./ uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver aj z uvedených dôvodov je bezúročný a bez poplatkov.

80. Okrem toho je zrejmé, že do výpočtu RPMN, ktorej výška podľa zmluvy je 59,38% p.a., sa zahŕňal nesprávny údaj o celkovej výške úveru (teda údaj, v ktorom do jeho výšky boli zahrnuté aj

administratívne poplatky, ktoré si žalovaný od žalobu ihneď zúčtoval), čo spôsobuje podhodnotenie skutočnej RPMN. Hodnota RPMN uvedená v zmluve bola takto uvádzaná v neprospech žalobcu, ako spotrebiteľa, čo tak isto podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d./ zák.č. 129/2010 spôsobuje, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

81. Súd sa však nestotožnil s názorom žalobcu, že v predmetnej Zmluve o úvere č. T. dojednaná úroková sadzba vo výške 20% p.a. je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi. Podľa Priemerných úrokových mier z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) zverejnených na stránke (webovom sídle ) Národnej banky Slovenska za mesiac jún 2013 (teda za mesiac, v ktorom bola uvedená zmluva uzavretá) pre „spotrebiteľské a ostatné úvery“ pre domácnosti na obdobie od 1 do 5 rokov pre „Nové obchody“ dosahoval hodnotu 13,04 % p.a. a pre tzv. „Stav úverov“ hodnotu 11,06 % p.a. Je zrejmé, že dojednaná výška úrokovej sadzby nedosahovala ani dvojnásobok tej úrokovej sadzby, ktorú bankové inštitúcie bežne v tom čase poskytovali na trhu.

82. Neakceptoval ani záver žalobcu o tom, že prípadná absencia dohody o úrokovej sadzbe v spotrebiteľskej úverovej zmluve spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Vychádzal z toho, že tieto zmluvy v súvislosti s prípadnou absenciou úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, majú v zákone č. 129/2010 Z.z. dojednaný osobitný právny režim na základe ktorého, absencia tejto náležitosti spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nie však neplatnosť takejto úverovej zmluvy. Je to zrejmé zo znení ust. § 9 ods. 2 písm. i,/ v spojení s ô 11 ods. 1 písm. b./ citovaného zákona.

83. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že v predmetnej Zmluve o úvere č. T. žalovaný neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky tak, ako to podľa jeho názoru vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, a v dôsledku absencie tejto zákonnej náležitosti, je predmetný úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, bezúročný a bez poplatkov.

84. Naproti tomu žalovaný uvádzal, že splátkový kalendár, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere (ďalej ako „splátkový kalendár”), je zrozumiteľným, stručným a prehľadným dokumentom, ktorý uvádza výšku splátok - 199,01 EUR, počet splátok - 48, termíny splátok (dátum splatnosti) - vždy 04. deň kalendárneho mesiaca počínajúc 04.07.2013 a končiac 04.06.2017, pričom zároveň dal do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp.zn. 3Cdo/146/2017, v ktorom sa Najvyšší súd vyčerpávajúco zaoberal doposiaľ dovolacím súdom neriešenou otázkou, či zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemajú byť splatené jednorazovo.

85. V tejto súvislosti súd uvádza, že tento názor žalobcu je nesprávny a v plnej miere je akceptovateľný názor, ktorý prezentoval vo svojich vyjadreniach žalovaný. Súd tu stranám sporu dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018, ktorý sa uvedenou otázkou zaoberal ako právnou otázkou, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (porovnaj bod 11, 13 a 18 uvedeného uznesenia). V nadväznosti na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016, v uvedenej veci Home Credit Slovakia a.s. c/a S. O., sp.zn. C-42/2015( porovnaj bod 17 uvedeného uznesenia) zaujal stanovisko , že od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. (porovnaj bod 24 uvedeného uznesenia).

86. Ako uvádza najvyšší súd v uvedenom uznesení „..z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.“ (porovnaj bod 25 uvedeného uznesenia).

87. Obdobný záver Najvyšší súd zaujal aj v ďalšom svojom rozhodnutí a síce už žalovaným uvádzanom a citovanom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018.

88. Vzhľadom na uvedené preto súd konštatuje, že neuvedenie rozpisu splátok a spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky v Zmluve o úvere č. T. nespôsobuje, že predmetný úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.

89. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe namietal, že v predmetnej Zmluve o úvere č. T. absentuje termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy, ani s týmto argumentom žalobcu sa súd nestotožnil.

90. V časti „Platobné podmienky“ tejto úverovej zmluvy bolo uvedené, že dátum splatnosti prvej splátky je jeden mesiac po prevzatí vozidla klientom od predajcu, že dátum splatnosti ďalších splátok počnúc druhou splátkou sa rozumie deň, ktorého poradové číslo v rámci kalendárneho mesiaca zodpovedá poradovému číslu dňa prevzatia vozidla klientom od predajcu, a pokiaľ takýto deň v mesiaci nie je , pripadne dátum splatnosti na jeho posledný deň a tiež je v uvedenej zmluve doba trvania zmluvy priamo určená na 48 mesiacov.

91. Takto vyjadrenie konečného termínu splatnosti uvedeného úveru je dostatočne určité a zodpovedá aj výkladu Článku 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 obsiahnutého v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016, v uvedenej veci Home Credit Slovakia a.s. c/a S. O., sp.zn. C-42/2015, podľa ktorého sa má tento článok vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

92. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na už vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018, ktorý okrem iného tiež uviedol, že „smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).“ (porovnaj bod 22 uvedeného uznesenia). Tiež uvádza, že „úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.“ (porovnaj bod 23 uvedeného uznesenia).

93. Vzhľadom na takto prezentovaný názor je zrejmé, že súd musí akceptovať a aplikovať taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. d/ a i./ zákona č. 129/2010 Z.z., z hľadiska uvedenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a splatnosti splátok úveru, ktorý zodpovedá výkladu, ktorý Súdny dvor EÚ uskutočnil vo svojom rozsudku z 09.11.2016, v uvedenej veci Home Credit Slovakia a.s. c/a S. O., sp.zn. C-42/2015 vo vzťahu k výkladu článku 10 ods. 2 písm. h./ Smernice 2008/48.

94. Vzhľadom na uvedené preto súd konštatuje, že termín konečnej splatnosti úveru , ako aj doba trvania zmluvy sú v Zmluve o úvere č. T. dostatočne určito vymedzené, kedy sa z formulácie príslušných ustanovení dá presne vyvodiť termín ukončenia predmetného úverového vzťahu a teda aj doba trvania zmluvy preto, ani tento údaj v predmetnej zmluve neabsentuje, resp. nespôsobuje, že uvedený úver je bezúročný a bez poplatkov.

95. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe namietal, že v predmetnej Zmluve o úvere č. T. absentuje adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, a že táto okolnosť taktiež spôsobuje bezúročný a bezpoplatkovosť predmetného úveru, ani s týmto argumentom žalobcu sa súd nestotožnil.

96. Súd v tejto súvislosti sa stotožňuje s tvrdeniami žalovaného obsiahnutými v jeho písomných vyjadreniach, že v záhlaví zmluvy o úvere je zrozumiteľne uvedená adresa žalovaného- veriteľa, ktorý poskytol na základe zmluvy o úvere žalobcovi- svojmu klientovi, účelový úver na obstaranie vozidla a

rovnakú adresu obsahuje splátkový kalendár, Všeobecné obchodné podmienky úverov poskytovaných spoločnosťou W. U. W., W..Y..R.., a tiež aj v listine označenej ako „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, pričom spomenuté dokumenty (s výnimkou VOP) sú žalobcom podpísané, a teda sa s týmito mohol oboznámiť a zistiť adresu žalovaného, na ktorej by mohol v prípade potreby uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

97. Aj v tejto súvislosti súd poukazuje na už vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018, a jeho argumentáciu o tom, že „smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).“ (porovnaj bod 22 uvedeného uznesenia).

98. V nadväznosti na to, je potom potrebné poukázať na výklad smernice uskutočnený Súdnym dvorom EÚ v rozsudku z 09.11.2016, vo veci Home Credit Slovakia a.s. c/a S. O., sp.zn. C-42/2015,a to na práve žalovaným poukazovaný a citovaný bod 72 uvedeného rozsudku, podľa ktorého platí, že „za primerané by sa však nemalo považovať, ak [...] uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku /.../“.V zmysle uvedeného nešpecifikovanie adresy žalovaného (ktorá bola uvedená na zmluve o úvere, v splátkovom kalendári ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach a iných dokumentov) ako adresy, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, nemožno považovať za legitímny dôvod, na základe ktorého bol súd prvej inštancie oprávnený sankcionovať žalovaného tým, že určil úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov.

99. To napokon potvrdzuje toho času platná a účinná úprava § 11 ods. 1 písm. b./ zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá už nepovažuje absenciu údaja pôvodne uvedeného v § 9 ods. 2 písm. c/ cit. zákona, teda uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z.z., ktorým tieto zmeny boli vykonané „Vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté z dôvodu záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová. V zmysle uvedeného rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES je uvedené, že ,,členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“.

100. Súd sa však stotožnil s názorom žalobcu, že odplata za poskytnutie predmetného úveru je neprimeraná, nakoľko už len samotným žalobcom nesprávne vypočítaná celková RPMN úveru vo výške 59,79 % viac ako dvaapol násobne (59,79% delené 22,96% = 2,604) prekračuje hodnotu priemernej RPMN vo výške 22,96 %, ktorá platila v čase kedy došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere č. T.. Aj keď je pravdou, že zákonné vymedzenie najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. bolo do právnej úpravy zavedené až od 1.6.2014, podľa názoru súdu nič nebráni tomu, aby prípadné kritéria na posudzovania primeranosti, príp. neprimeranosti výšky odplaty za poskytnutie úveru sa nemohli aplikovať aj na právne vzťahy pred účinnosťou uvedeného ustanovenia, a to tým skôr že samotné znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. T. už bolo platné a účinné a vymedzovalo požiadavku na to, aby odplata neprevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Práve Národnou bankou Slovenska zverejňovaná priemerná RPMN sa javí ako najobjektívnejšie vodítko na posudzovanie uvedenej primeranosti, keďže v sebe zahŕňa vstupné údaje od všetkých relevantných subjektov pôsobiacich na úverovom trhu. Súd preto za hodnotiace kritérium primeranosti odplaty bral na zreteľ práve uvedenú priemernú RPMN. Preto aj keby sa v zmysle vyššie uvedených a popísaných skutočností predmetný úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov, tak vzhľadom na neprimeranú

výšku odplaty by bola táto zmluva, čo do ujedaní o odplate, považovaná za neplatnú pre jej rozpor so zákonom.

101. Súd mal v danom spore za preukázané, že žalobca vyčerpal na úverovom vzťahu založenom touto Zmluvou o úvere č. T. celkovo sumu 4.243,40 EUR bez zarátania akýchkoľvek poplatkov, či úrokov. Tiež mal preukázané, že na tento úverový vzťah uhradil s určitosťou celkovú čiastku 9.552,48 EUR, čo strany nerozporovali a čo vyplynulo aj z Prehľadu úhrad žalobcu na uvedený úver predloženého na pojednávaní žalovaným. Preplatok tak predstavoval sumu 5.309,08 EUR (t.j. 9.552,48 EUR - 4.243,40 EUR). Uvedené plnenie, ktoré takto žalobca žalovanému poskytol nad rámec celkovej sumy vyčerpaného úveru, ktorý je z vyššie uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov, (t.j. preukázateľne použitých peňažných prostriedkov žalobcom) je plnením bez právneho dôvodu, ktorý spadá po civilnoprávnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

102. Keďže žalobca si vo svojej žalobe, čo do istiny, uplatnil práve túto sumu 5.309,08 EUR, súd jeho žalobe v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel.

103. Podľa §369 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania žalovaného, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

104. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

105. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

106. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

107. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

108. Podľa §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

109. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem "základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí

orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

110. Vo všeobecnosti možno povedať, že dlžník je v omeškaní vtedy, ak záväzok nesplní v určenom čase, na určenom mieste a dohodnutým spôsobom. Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Základnou podmienkou omeškania dlžníka je splatnosť dlhu. Nárok veriteľa je splatný, keď dlžník plnenie, na ktoré je povinný, musí splniť. Splatnosť sa pritom môže určiť určitým dátumom alebo lehotou. K splatnosti nedochádza, keď dlžník môže splniť bez toho, aby bol na to i povinný. Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený, môže splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada dlžníka, aby dlh splnil. (§ 563 . Fekete, I: Občiansky zákonník. 3. Zväzok (Dedenie. Záväzkové právo-všeobecná časť). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 416).

111. Teda, aby sa žalovaný s požadovaným plnením dostal do omeškania, musel byť na jeho plnenie žalobcom vyzvaný.

112. V danom spore bolo nespochybniteľne preukázané, že žalobca si nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému uplatnil prípisom zo dňa 27.04.2017, označeným ako „úverová zmluva - predsporová výzva“ a tento bol žalovanému podľa jeho písomného vyjadrenia zo dňa 16.05.2017 doručený mailom dňa 05.05.2017.

113. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, nárok veriteľa je splatný, keď dlžník plnenie, na ktoré je povinný, musí splniť. Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený, môže splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada dlžníka, aby dlh splnil. (§ 563 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia to teda môže byť jedine deň, kedy si tento nárok uplatnil u žalovaného. V danom prípade požiadavka na plnenie zo strany žalobcu bola splnená voči žalovanému momentom doručenia uvedeného prípisu zo dňa 27.04.2017, čo nepochybne bolo splnené dňa 05.05.2017.

114. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s uvedeným peňažným plnením tvoriacim nárok z bezdôvodného obohatenia dňom 06.05.2017, t.j. dňom nasledujúcim po vyššie uvedenom dni 05.05.2017. Uvedeným dňom, t.j. dňom 06.05.2017 vzniklo žalobcovi oprávnenie si uplatňovať voči žalovanému aj úrok z omeškania. Samotný žalobca si však nárok na tento úrok uplatnil až od dňa 16.05.2017 a keďže súd v danom spore nemôže ísť nad rámec žaloby žalobcu, priznal uvedený úrok z omeškania žalobcovi až počnúc od tohto uvedeného dňa.

115. V čase omeškania žalovaného s plnením jeho platobných povinností (t.j. k 06.05.2017) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú predstavuje sadzba hlavných refinančných operácií, za obdobie od 16.03.2016 doteraz vo výške 0 % p.a..

116. Výšku úroku si žalobca uplatnil vo výške 5 %, o ktoré percento by sa inak navyšovala základná úroková miera stanovená Európskou centrálnou bankou , relevantná pre výpočet tohto úroku, teda si ich uplatnil vo výške nepresahujúcej ich zákonnú výšku. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním uplatnenej percentuálnej výške.

117. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

118. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

119. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

120. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

121. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

122. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko bol v plnom rozsahu úspešný podľa pomeru jeho úspechu.

123. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016).

124. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.