Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/210/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému S.. E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, K. R., o zaplatenie 1.281,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11Csp/133/2017-247 zo dňa 20. marca 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým v zostávajúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Výroku I. rozsudku sa nedotýka.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 844,75 eur, a to pravidelnými mesačnými splátkami, každá splátka splatná do 20. dňa toho-ktorého mesiaca, prvá splátka splatná v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, a to tak, že prvých osem splátok po 100,- eur a deviatu vo výške 44,75 eur s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky riadne a včas má za následok zročnosť celého plnenia; II. v zostávajúcej časti žalobu zamietol; III. priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 12 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu, ktorou žalobkyňa zriadila pre žalovaného osobný účet a v rámci ktorého nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie. Žalobkyňa neskôr povolila žalovanému prečerpať osobný účet, pričom nesporne žalovaný vykonával debetné operácie aj nad rámec kreditných operácií na svojom účte. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky tie náležitosti, absenciu ktorých zákon sankcionuje v tom smere, že úver by bol bezúročný a bez poplatkov, vznikla žalovanému povinnosť popri istine zaplatiť žalobkyni aj úroky vo výške 16,9 % ročne. Žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že by si splnil svoju povinnosť, a preto súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 844,75 eur, v ktorej bola žaloba podaná dôvodne. V časti, pokiaľ si žalobkyňa uplatnila poplatky v celkovej výške 437,05 eur, teda všetky poplatky uvedené v odseku 3, okrem poplatku za balík služieb, ako aj 28 % úroky zo sumy 1.281,80 eur od 02.08.2017 do zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Predmetná zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, a preto si žalobkyňa mohla účtovať voči žalovanému úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov, žalovanému nevznikla povinnosť platiť vyššie uvedené poplatky a v prípade nepovoleného prečerpania žiadne úroky. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť totiž poplatky uvedené priamo v zmluve,

inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Aj pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, resp. vývesku úrokových sadzieb, súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti všeobecných obchodných podmienok alebo iných istín, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobkyňa zároveň nepreukázala platné individuálne dojednanie 28 % úroku v spotrebiteľskej zmluve ako ani v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o bankovom účte. Naviac, akékoľvek úroky, ako odplatu za užívanie požičanej sumy, prislúchajú veriteľovi len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nastáva stav, kedy dlžník už nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ majú žalobkyňou uplatnené úroky sankčný charakter, tak sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo s omeškaním spotrebiteľa s plnením, to znamená s vrátením sumy nepovoleného prečerpania po zatvorení účtu, zákon spája oprávnenie dodávateľa žiadať úroky z omeškania. Tieto predstavujú v čase omeškania žalovaného výšku päťkrát nižšiu, ako si uplatňuje žalobkyňa titulom úroku z nepovoleného prečerpania účtu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zamietol žalobu aj v časti úrokov, ktoré neboli individuálne dojednané v spotrebiteľskej zmluve. V súlade s § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku súd povolil žalovanému splácať priznaný nárok pravidelnými mesačnými splátkami tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Určenie dlhšej ako trojdennej lehoty k plneniu, ako aj povolenie splátok patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré sú zákonom zverené do jeho voľnej úvahy. Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle na návrhu strán sporu uvážil, či je povolenie zmienenej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu. Súd má za to, že stanovené splátky sú primerané k nevyhnutným životným nákladom, výške dlhu a počtu mesiacov, za ktoré by žalovaný mohol svoj dlh uhradiť žalobkyni bez toho, aby táto utrpela vážnu ujmu z dôvodu neskoršieho plnenia. Naviac je aj v záujme žalobkyne docieliť uhradenie istiny, aj keď v horizonte deviatich mesiacov, ako domáhať sa svojho nároku cestou exekúcie, čím by sa úplné uspokojenie pohľadávky mohlo oddialiť, o to viac, že na majetok žalovaného už je vedená exekúcia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 tak, že žalobkyni priznal ich náhradu v rozsahu 36 %. Žalobkyňa si žalobou uplatnila istinu vo výške 1.281,80 eur spolu s 28 % ročnými úrokmi, ktoré za obdobie od 02.08.2017 do 20.03.2018 predstavujú 227,14 eur, pričom súd jej priznal 844,75 eur. Jej úspech v konaní tak predstavuje 56 % a neúspech 44 %. Po započítaní úspechu a neúspechu žalobkyne jej tak prináleží náhrada trov v rozsahu 12 %. Podľa § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. V zákonnej lehote podala odvolanie voči citovanému rozsudku žalobkyňa, a to v rozsahu zamietnutej časti (výrok II.) a v časti trov konania (výrok III.), a to z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ . K názoru súdu, že úroky a poplatky neboli individuálne dojednané, v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky úrokov a poplatkov, žalobkyňa uvádza: V zmysle § 41 ods. 2 Zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo rámcovej zmluvy. Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať tak, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto Smernice. V zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Poplatky sú účtované na základe čl. VI. ods. 4 zmluvy o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného

účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Výška poplatkov je uvedená v sadzobníku poplatkov. Poukazuje na ust. § 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď prekročením sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Tiež poukazuje na ustanovenia bodu 3.4, 3.8 a 3.12 VOP. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Nepovolené prečerpanie je prekročenie v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobkyňou, nakoľko úprava sa v podstatnej miere opiera o právnu úpravu. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobkyňa zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na webstránke, na ktoré sa odvoláva. Zverejnením vývesiek na webovom sídle žalobkyne a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd uviedol, že úroky prislúchajú veriteľovi iba do doby splatnosti dlhu, pričom žalobkyňa má za to, že uvedené súd právne nesprávne posúdil, nakoľko úrok 28 % nie je zmluvný úrok, a teda ani úrok po zosplatnení, ale je to zákonný úrok z titulu prekročenia. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobkyňa má za to, že súd pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvo pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa naň neprihliada. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoPr/2/2016 z 27.07.2016 a uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008. Na základe uvedeného mala žalobkyňa čistý úspech vo výške 31,80 %. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobkyne v celom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov konania.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný tak, že sa plne stotožňuje s rozsudkom okresného súdu.

5. V rámci repliky sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného tak, že poukázala na všeobecné obchodné podmienky v zmysle bodu 3.8 a 3.12, podľa ktorých klient musí mať na bežnom účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke, pričom pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Vzhľadom na uvedené má za to, že jeho odvolanie bolo podané dôvodne a pridržiava sa tvrdení v ňom uvedených.

6. V duplike sa vyjadril žalovaný tak, že on je ten poškodený, lebo do insolventnosti ho dostali zlé rozhodnutia banky.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne nepovažuje za dôvodné.

9. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie bola žalobkyni priznaná istina pohľadávky spolu s úrokom z úveru 16,9 % ročne, ktorý bol zmluvne dohodnutý medzi účastníkmi ako úrok pri dovolenom prečerpaní, tohto výroku sa odvolací súd nedotýka. Odvolaním je napadnutý výrok, ktorým žalobkyni bol zamietnutý nárok na úrok prevyšujúci dohodnutý úrok 16,9 % ročne do výšky 28 % ročne, ako aj poplatky súvisiace s úverovou zmluvou.

10. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, odvolací súd udáva, že mu je obsah tohto rozhodnutia známy. Odvolací súd nepopiera, že časť obsahu zmluvy môže byť dohodnutá aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Podľa názoru odvolacieho súdu, však pokiaľ ide o spotrebiteľský právny vzťah, nemožno podstatné náležitosti zmluvy dohodnúť vo

všeobecných obchodných podmienkach, a pokiaľ sa tak stalo, predstavuje to neprijateľnú zmluvnú praktiku, ktorá je neprípustná.

11. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

12. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní, t. j. k 03.11.2010 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

13. V súdenej veci nie je sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená a s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade ide o úverovú zmluvu uzatvorenú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide zároveň o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Výklad a aplikácia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona. Tým, že zákon dodržanie iba niektorých z obsahových náležitostí zmluvy postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, robí z týchto náležitostí náležitosti nevyhnutné, podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí uvedených v § 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. c/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Pri akceptovanom prístupe dodávateľa k spotrebiteľovi text spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne určitý, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásada profesionality dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Aj v spotrebiteľskej zmluve možno určiť čas jej obsahu odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Takáto aplikácia však má svoje obmedzenia.

15. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (na rozdiel od zmlúv obchodných) majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne. Ak takéto podstatné ustanovenia dodávateľ zahrnie do všeobecných obchodných podmienok, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013).

16. Pokiaľ ide o úrok 28 % ročne, ktorého sa žalobkyňa domáhala, nech ho nazýva akýmkoľvek spôsobom, svojou podstatou ide o úrok z úveru. Úprava podstatnej náležitosti zmluvy ako úrok z úveru nepochybne je v obchodných podmienkach, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pripravil ich výlučne veriteľ, u spotrebiteľa vyvolala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Bez pochybností predstavuje teda neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú nemožno prihliadať.

17. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na úpravu § 18 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje tzv. prekročenie, pre uvedený režim sa vyžaduje s odkazom na ust. § 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, aby veriteľ umožnil spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Túto podmienku žalobkyňa v konaní ani netvrdila, ani nepreukázala. Rovnako je splnenie tejto podmienky logicky vylúčené tým, že uplatnený nárok spočíva v úroku z úveru a sankčných poplatkoch. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že úrok 28 % ročne z dlžnej sumy pri nedovolenom prečerpaní bol už právoplatnými rozsudkami viacerých súdov vyhlásený z dôvodu neprijateľnosti za neplatnú zmluvnú podmienku dohodnutú v spotrebiteľskej zmluve (napr. rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 29. novembra 2013 č. k. 36C/117/2013-55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/91/2014 zo dňa 24.03.2015). Tento rozsudok je pre žalobkyňu záväzný a bolo preto jej povinnosťou zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vyplývajúcich. Je irelevantné, že žalobkyňa zaradila dojednanie o 28 % úroku z nedovoleného prečerpania číselne pod iné ustanovenie VOP.

18. Pokiaľ ide o uplatnené poplatky, súhrn týchto poplatkov, ktoré si žalobkyňa ako dodávateľ uplatnila, podstatne zvyšuje zaťaženie spotrebiteľa a vzhľadom na zásady spotrebiteľského práva, ktoré odvolací súd už vyššie uviedol, nepostačuje pre platné dojednanie ich zaradenie do sadzobníkov, resp. všeobecných obchodných podmienok. Navyše, pokiaľ ide o poplatky požadované žalobkyňou, hoci ich žalobkyňa na výzvu súdu špecifikovala, nesplnila si dostatočne vo vzťahu k týmto poplatkom povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, keď z tejto špecifikácie nevyplýva dostatočné odôvodnenie, kedy, na základe akej skutočnosti nárok žalobkyni na ten-ktorý poplatok mal vzniknúť a z akého ustanovenia zmluvy si tento nárok odvodzuje. Nemožno preto ani hovoriť o unesení dôkazného bremena vo vzťahu k uplatneným sankčným poplatkom.

19. Pokiaľ potom súd prvej inštancie vo zvyšku nárok žalobkyne zamietol, jeho rozsudok je vecne správny.

20. Vecnú správnosť vykazuje aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Obrana žalobkyne neobstojí. Niet dôvodu pri výpočte čistého úspechu účastníka v konaní neprihliadať aj na príslušenstvo pohľadávky, pokiaľ netvorí zanedbateľnú časť uplatnenej pohľadávky. Takýto výklad zodpovedá aj ustálenej judikatúre vyšších súdov.

21. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalovanému v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalobkyni úspešný.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430