Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/151/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu R. Š., V. XX.X.XXXX, P. V. T. XXXX/XX L. X., zastúpeného splnomocnencom Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Park Angelinum 2, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia 753,79 eur, takto

rozhodol:

Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) uzavretá medzi žalobcom a žalovaným k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2012 je neplatná.

Súd určuje, že poplatok 185,26 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 733,79 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd oproti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania 94,70 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresný súd Skalica dňa 2.12.2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka uzavretá medzi žalobcom a žalovaným k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 5.11.2012 je neplatná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že poplatok 185,26 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a aby zaviazal žalobcu vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 2111,80 eur a zaplatil trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 5.11.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru mu bola schválená výška úveru /úverový limit/ 1.290 eur, počet splátok 42 s mesačnou splátkou 69,12 eur, RPMN za úver bola 67,70% a ročná úroková sadzba úveru 70,02%. Žalovaný žalobcovi reálne vyplatil sumu 1104,74 eur, pričom od sumy poskytnutého úveru 1290 eur odpočítal sumu 185,26 eur ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby - jedná sa o odmenu za možnosť

odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Zmluvná podmienka dojednaná v bode 8.1 zmluvy bola viacerými súdmi judikovaná ako neprijateľná a teda neplatná zmluvná podmienka (rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 10.2.2014, sp. zn. 6C/55/2013). Poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1a. Odklad splátok neznamená ich odpustenie a práve preto je cena tejto služby neprijateľná, odkázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011. Uvedené dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa žalobcu bola žalovaným uplatnená nekalá obchodná praktika spočívajúca v klamlivom konaní žalovaného, ktorá mohla žalobcu uviesť do omylu vo vzťahu k cene a spôsobu výpočtu ceny služby v zmysle § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Výška RPMN uvedená v zmluve o úvere ako obligatórna náležitosť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. je podľa žalobcu uvedená nesprávne. Pri reálne poskytnutom úvere 1104,74 eur a sume 185,26 eur, ktorú žalobca uhradil pri podpise zmluvy a ktorá predstavuje dodatočný náklad spotrebiteľa k poskytnutému úveru, čo spolu predstavuje schválený úverový rámec 1290 eur, by RPMN predstavovala 127,63% a nie v zmluve uvedený údaj 67,70% pri úvere. Žalobca citoval § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžo/2007 z 26.8.2008, ktorým NS SR judikoval, že nezahrnutie všetkých poplatkov do RPMN je klamaním spotrebiteľa a teda nekalá obchodná praktika. Podľa žalobcu je v zmluve o úvere určená výška splátok len jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma pripadá na istinu, úroky a iné poplatky ako náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a chýba údaj o konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy ako náležitosť zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., čo podľa § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona zakladá bezúročnosť poskytnutého úveru. Dojednaný úrok 70,02% pri úvere považuje žalobca za úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa údajov na internetovom portáli Národnej banky Slovenska priemerná úroková miera zo spotrebiteľských a ostatných úverov s dohodnutou splatnosťou 1-5 bola v mesiaci november 2012 vo výške 14,90% ročne. Preto žalovanému vznikol nárok na úhradu len sumy 1104,74 eur (1290 - 185,26). Podľa potvrdenia žalovaného z 21.9.2016 žalobca uhradil splátky v sume 1838,53 eur. Podľa žalobcu k tejto sume prirátať ešte 20 eur, ktoré ním boli uhradené do konca októbra 2016. Žalobca tak na predmetnú zmluvu už uhradil celkom 1858,53 eur. Žalobca dňa 5.11.2012 spolu so zmluvou o úvere podpísala samostatnú Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, jedná sa o typovú formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené žalovaným. Keď sa žalobca dostal do omeškania s platením splátok, požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy listom z 26.4.2016 až do úplného splatenia dlhu vo výške 1389 eur. Zamestnávateľ žalobcu je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje a to bez odsúhlasenia súdom. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je rozporný s právom EÚ a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, tým sa dostáva tento inštitút do kontroverzie s právom EÚ - žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ ako aj na rakúsku právnu úpravu, v ktorých sa zdôrazňuje v rámci spotrebiteľských zmlúv nerovnováha na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. Žalobca v čase uzatvorenia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky ako neprijateľné, ani rozoznať nesúlad dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Žalobca má podľa § 137 písm. c) C.s.p. naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy stratí žalovaný akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach a vyrieši sa tým neprípustnosť Dohody čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem. Na základe návrhu žalobcu nariadil Okresný súd Skalica uznesením č.k. 2Csp/91/2016-20 z 15.11.2016 neodkladné opatrenie, ktorým nariadil žalovanému zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8100049053 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 5.11.2012 do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň zamestnávateľa žalobcu R. B., T..I..N.., T. T. V. I. XX L. P., S.: XX XXX XXX nariadil zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Na strane žalovaného v súvislosti s neprijateľnými podmienkami a úžernou cenou úveru a bezúročnosti poskytnutého úveru vzniklo bezdôvodné obohatenie 753,79 eur (1858,53 eur - 1104,74 eur). Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 268,35 eur, ktorú prijal bez právneho dôvodu a musí ju vydať s poukazom na § 451 ods. 1,2 OZ. Žalobca okrem iného citoval § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa

môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Na určení neprijateľných zmluvných podmienok má žalobca naliehavý právny záujem, pretože si mieni uplatniť aj primerané finančné zadosťučinenie v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom konaní. Priamo z § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa určovacou žalobou neprijateľnosti zmluvných podmienok bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 roky, žalobca sa dozvedel o možnosti rozporovať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako aj o možnosti podania žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia až po kontaktovaní a následnom zaslaní dohody o zrážkach zo mzdy spolu so zmluvou o úvere advokátovi Mgr. Petrovi Masarovičovi v priebehu mesiaca jún 2016 a následnej konzultácii, následne došlo k prevzatiu právneho zastúpenia týmto advokátom. Vo vzťahu k objektívnej lehote podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobca uviedol, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú zo strany veriteľa ako podnikajúceho subjektu predkladané dlžníkom vedome. Preto keď napokon dôjde k právnemu hodnoteniu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa plnením dlžníka, ide zo strany veriteľa o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa viaže objektívna 10 - ročná premlčacia doba a táto v čase podania žaloby neuplynula. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie, získané z tohto úkonu, vzniká od samého vzniku právneho úkonu, objektívna premlčacia lehote teda začne plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním, doručeným súdu 20.3.2017 tak, že namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Skalica z dôvodu, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, tento nárok je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/516/2015 z 29.10.2015. Žiadal, aby Okresný súd Skalica postúpil vec vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného t.j. Okresný súd Bratislava I. Podľa žalovaného žalobca ani čiastočne nepristúpil k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V súvislosti s návrhom na určenie neplatnosti právneho úkonu zároveň platí aj to, že predmetom tohto určenia môže byť len určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) C.s.p.), právne skutočnosti, kam sa v zmysle právnej teórie radia aj právne úkony, je možné určovať len vtedy, ak to osobitný zákon výslovne upravuje. V podanej žalobe sa neuvádza žiadny dôvod alebo skutočnosť, v zmysle ktorých by žaloba v časti určenia neplatnosti dohody o poskytnutí služby alebo dohody o zrážkach zo mzdy bola procesne prípustná. Právna úprava ochrany spotrebiteľa pritom nezakotvuje prelomenie procesných princípov v spomenutom ustanovení C.s.p., preto podľa žalovaného je žaloba v uvedených častiach aj procesne neprípustnou. K argumentu žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je typovou formulárovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené a žalovaný požiadal zamestnávateľa o výkon zrážok napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, žalovaný uviedol, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka t.j. úhrady splátok úveru. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník, veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti právnej skutočnosti napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tvrdenie žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou podmienkou, je v rozpore s jeho vlastnou argumentáciou. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktoré preberá obsah zákonnej úpravy. To vyplýva výslovne zo Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúce neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu Tvrdeniam žalobcu odporuje aj súčasná právna úprav inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy, keď dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch a podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. O tom, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úveru uzatvorenie Dohody o zrážkach, žalobca vedel vopred, nakoľko tento údaj je povinným obsahom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol žalobca oboznámený vopred ešte pred uzatvorením samotnej Zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej platnosť sa žiadne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. K argumentu žalobcu o jednostrannom diktovaní výšky dlhu veriteľom žalovaný uviedol, že zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok resp. aká čiastka musí byť dlžníkovi ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, teda ani dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k výkonu zrážok vo výške presahujúcej zákonné obmedzenie. Žalovaný odkázal na uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/142/2016-86, podľa ktorého dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojovanie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 OZ, dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. Žalovaný (veriteľ) akceptoval žiadosť o uzavretie zmluvy za tých podmienok, ktoré žalobca sám podpísal. Spotrebiteľ v zmysle žiadneho zákona nemá právo na poskytnutie úveru resp. úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Žalovaný napadol tvrdenie o povahe Dohody o zrážkach zo mzdy ako formulárovej dohody a z toho automaticky vyvodzovaného záveru o neplatnosti. Formulárová podoba podľa žalovaného neznamená automaticky neplatnosť, v opačnom, prípade sú neplatné všetky zmluvné vzťahy so spotrebiteľom bez ohľadu na oblasť, v ktorej sa používajú. S poukazom na § 35 ods. 2 žalovaný uviedol, že zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o.i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti o tom, čo bolo dohodnuté. Z faktického konania a tvrdení žalobcu nevyplýva, že by o obsahu uzatváranej dohody o zrážkach zo mzdy nevedel, nesúhlasil s ňou, mal k nej výhrady, nemohol ju ovplyvniť a pod. Tvrdenia žalovaného k rozhodnutiu Simmenthal, že sa malo týkať nejakej dohody o zrážkach zo mzdy je zavádzajúcim tvrdením, keď dané rozhodnutie sa po vecnej stránke týka otázky poplatkov za dovoz mäsa súladu týchto poplatkov s únijným právom. Žalovaný poukázal na novelu zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 23.12.2015, s tým, že v nej boli plne zohľadnené a prebraté viaceré právne záväzné akty EÚ, rovnako aj predmetná smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. V dôsledku toho je vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto inštitútu možné alebo nie. K okolnosti spočívajúcej v poskytnutí nižšieho úveru z dôvodu započítania odplaty za poskytnutie možnosti odkladu splátok, ktorú považuje žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalovaný uviedol, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad ani podmienku pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom odplata za jeho dojednanie nemôže byť započítaná do celkovej odplaty v súvislosti so spotrebiteľským úverom. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, má právnu povahu individuálneho dojednania, je samostatne podpisovaná, čo napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Uvedená dohoda bola dohodnutá ako individuálny právny úkon, ktorého využitie alebo nevyužitie vyplýva zo slobodnej vôle dlžníka (tu žalobca). Žalobca v dohode o poskytnutí služby sám vyhlasuje, že nie je podmienkou pre iný vzťah, výška odplaty predstavuje dohodou o cene služby, preto je vylúčené, aby odplata za poskytnutie odkladu splátok bola zahrnutá do celkovej výšky RPMN z dôvodu doplnkového a dobrovoľného charakteru tohto zmluvného dojednania, žalovaný pritom poukázal na § 2 písm. i) a g) zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú výšku úroku žalobca tvrdí, že pri úroku treba prihliadať na úpravu Obchodného zákonníka, nakoľko ide o lex specialis, ktorý v § 502 ods. 1 obsahuje osobitnú úpravu, preto nemožno aplikovať Občiansky zákonník, ktorého ustanovenia sa majú aplikovať v prípade, ak konkrétnu úpravu neobsahuje . Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 1.4.2015, pričom zmluva o úvere bola uzatvorená 5.11.2012, preto sa použijú len tie predpisy OZ, ktoré v roku 2012 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere platilo také znenie § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého podľa žalovaného vyplývalo, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle poskytovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Obvyklou odplatou, kde ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR, tá bola v rozhodnom období 45,60%, pričom dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala (podstatným prevýšením sa v zmysle ustálenej judikatúry rozumie odklon od priemernej sadzby o 25-27%, čo v tomto prípade nenastalo). K tvrdeniu žalobcu, že zmluva neobsahuje členenie splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky, žalovaný uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným podľa žalovaného obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48 , žalovaný poukázal na znenie čl. 10 ods. 1 písm. h) tejto smernice, podľa ktorého zmluva musí obsahovať výšku,

počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa žalovaného členské štáty nie sú oprávnené legislatívne alebo aplikačne prijímať odchylné ustanovenia, vyplýva to z čl.22 smernice. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 1 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu sú v zjavnom rozpore s únijným právom. K tvrdeniu žalobcu, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti žalovaný poukázal na čl. 4 ods. 4.5. zmluvných dojednaní , podľa ktorého úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť v zmysle čl. 7 ods.- 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166 a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepristúpil k preukázaniu požadovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. momentu, v ktorom sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení (mesiac jún 2016 od OBRANA) premlčacia doba nie je viazaná na všeobecne uvádzané skutočnosti, ale posudzuje sa z hľadiska plynutia od momentu zistenia tejto skutočnosti. Tvrdenia žalobcu nie sú schopné objektívnym spôsobom podporiť uplatnený nárok, nakoľko takto všeobecne uvádzaná skutočnosť by mohla určiť začiatok aj koniec premlčacej doby v podstate kedykoľvek. Žalovaný poprel jeho úmysel sa bezdôvodne obohatiť v súvislosti s tvrdením žalobcu, že je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu lehotu. Aj bežný občan podľa žalovaného má poznať zákona a teda vedie, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný žiadal spojenie tejto veci s konaním pod sp. zn. 2Csp/113/2016.

4. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného k žalobe dňa 2.5.2017stanovisko, že v konaní ide o osobitnú miestnu príslušnosť danú adresou trvalého pobytu žalobcu, ktorý je spotrebiteľom, vo veci ide o spotrebiteľský spor, nakoľko predmetom sporu sú nároky žalobcu vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. K námietke žalovaného ohľadom procesnej neprípustnosti žaloby v časti o určenie neprijateľných podmienok, poukázal žalobca na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, z ktorého priamo vyplýva oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa určovacou žalobou neprijateľnosti zmluvných podmienok bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Jedine deklarovaním neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok (dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o poskytnutí služby) žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie jednak kontroverzného zabezpečovacieho úkonu ako aj napádaného poplatku v spotrebiteľských zmluvách uzatváraných žalovaným so spotrebiteľmi, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Dôkazom preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu je to, že Okresný súd Skalica uznesením č.k. 2Csp/91/2016 -20 z 15.11.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil žalovanému zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.11.2012 do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca poukázal na rozhodnutia súdov v Slovenskej republike, kde súdy konštatovali jednak bezúročnosť zmlúv pre absenciu zákonných náležitostí, neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv, nekalé obchodné praktiky žalovaného, ako je úžernosť úrokov, ktoré od spotrebiteľov za poskytnuté úvery požadovala. Žalobca nespochybnil právo veriteľov zabezpečiť pohľadávky zo zmlúv písomnou dohodou o zrážkach zo mzdy, v prípade žalovaného by však realizáciou Dohody o zrážkach zo mzdy došlo k obchádzaniu kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. ) , zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo je skutočným zámerom žalovaného. Mimosúdne zrážky zo mzdy umožňujú žalovanému postihovať majetok dlžníka bez podrobenia konkrétnej zmluvy súdnej kontrole, ktorú by v prípade súdneho sporu a podanej žaloby súd vykonal ex offo. Zmluva vytvára právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, čím vytvára nerovnoprávne postavenie v neprospech spotrebiteľa, ktorý obsah zmluvy a k nej pripojenej Dohody o zrážkach zo mzdy nemôže ovplyvniť. K argumentácii žalovaného, že na predmetný vzťah je nutné aplikovať , žalobca uviedol, že v danom prípade sa jedná o vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom s jednoznačne nepodnikateľským účelom zmluvy a jedná sa o typický občianskoprávny vzťah, na ktorý

sa má aplikovať Občiansky zákonník, preto medzi spotrebiteľom a dodávateľom nebolo možné dojednať úroky v zmysle § 502 Obchodného zákonníka. Žalobca opätovne poukázal na údaje na internetovom portáli NBS, kde priemerná úroková miera pri spotrebiteľských a ostatných úveroch s dohodnutou splatnosťou 1 - 5 bola v mesiaci november 2012 vo výške 14,9%, účastníci zmluvy dojednali úrok 70,02% pri úvere, tento úrok je úžerný, v rozpore s dobrými mravmi a dojednanie o úroku je podľa § 39 absolútne neplatným. K tvrdeniu žalovaného, že do výpočtu RPMN nezahrnul ako náklad spotrebiteľa poplatok za službu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úver, nakoľko dohoda bola dobrovoľná a uzatvorená ako samostatný právny úkon, žalobca tvrdil, že zo súdnych rozhodnutí vyplýva, že uvedený poplatok de facto predstavoval províziu pre makléra za uzavretie zmluvy, takže ide jednoznačne o ďalší náklad spotrebiteľa spojený s uzavretím zmluvy a teda musí byť zohľadnený pri výpočte RPMN. K námietke premlčania žalovaného a začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty žalobca vo vyjadrení tvrdil, že z čestného vyhlásenia a mailovej komunikácie vyplýva, že sa dozvedel o možnosti rozporovať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere a možnosti podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia až po kontaktovaní a následnom zaslaná Dohody o Žalobca trval na tom, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením dlžníka, nakoľko zo strany veriteľa ide o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa viaže výhradne objektívna 10 -ročná premlčacia lehota, ktorá v čase podania žaloby neuplynula. Pre prípad, že by sa súd s týmto argumentom žalobcu nestotožnil, žiadal žalobca , aby súd toto posúdil na základe 3 - ročnej objektívnej doby s ohľadom na kartu klienta, z ktorej vyplývajú jednotlivé splátky poukázané žalobcom na predmetnú zmluvu.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podal dňa 25.7.2017 vyjadrenie, že podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) C.s.p. (žalobca sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný predpis takýto typ žaloby neupravuje). K tvrdeniu žalobcu v oblasti charakteru Dohody o poskytnutí služby žalovaný poukázal na to, že žalobca využil predmetnú službu - podľa výpisu z internej evidencie vo forme pripojenej tabuľky dňa 3.10.2013 je uvedený bonus odklad splátky č. 10 o 3 mesiace 9,10,11/2013 strata zamestnania H. L.. Ohľadom argumentov žalobcu o neprijateľnosti dohody poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoR/5/2016-14kedy súd na strane 14 potvrdil, že dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou poskytnutia úveru a predstavovala individuálne dojednaný úkon, ktorého využitie/nevyužitie spočívalo na vôli spotrebiteľa. Žalovaný sa pridržiaval svojich vyjadrení vo sfére Dohody o zrážkach zo mzdy a trval na tom, že na vzťah strán sa má aplikovať . Úrokové sadzby, na ktoré poukazuje žalobca, nemožno aplikovať, rozhodujúcim ustanovením v čase uzavretia zmluvy bol § 53 ods. 5 OZ, odkazujúci na priemernú výšku odplaty na finančnom, nie bankovom trhu. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úveroch - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť rovnaká úroková sadzba výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenie výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. Žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadnym listinným dôkazom nepreukázal okamih, v ktorom mala začať plynúť premlčacia lehota.

6. Riadne predvolaní splnomocnenci žalobcu a žalovaného sa na pojednávanie, nedostavili, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili konať v ich neprítomnosti. Súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol, že bude konať v neprítomnosti splnomocnencov žalobcu a žalovaného.

7. Súd vykonal dokazovanie Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Dohodou o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, písomnými vyjadreniami strán, e-mailovou komunikáciou splnomocnenca žalobcu, prehľadom platieb z 21.9.2016, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, listom nazvaným Vykonanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov - žiadosť z 26.4.2016, potvrdeniami o vklade v ČSOB, a.s., Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX, súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2012, úrokovými mierami úverov

- nové obchody za obdobie od 2009/01 až 2017/02 a zistil tento skutkový stav veci:

8. Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, podpísanou žalobcom 30.10.2012 a zástupcom žalovaného dňa 5.11.2012, má súd preukázané, že žalobca ako dlžník žiadal podľa bodu 5 o poskytnutie úveru (úverový limit) 1290 eur, so splatnosťou úveru 42 mesiacov vždy do 19. dňa v mesiaci, výška splátky 69,12 eur mesačne vrátame úrokov, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2903,04 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02%, priemerná RPMN za úver 45,60%, poskytnutá čiastka revolvingu 680,14 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1658,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. V bode 6 sú údaje o schválenom revolvingovom úvere: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1290 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov vždy k 18. dňu v mesiaci, výška splátky 69,12 eur mesačne vrátane úrokov, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2903,04 eur, RPMN za úver 67,70 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02%, priemerná RPMN za úver 45,60%, poskytnutá čiastka revolvingu 680,14 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1658,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,50%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Podľa bodu 7 zmluvy o úvere dlžník, spoludlžník 1, 2 a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto zmluvy o úvere), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. V bode 8. zmluvy o úvere s názvom DOHODA O POSKYTNUTÍ SLUŽBY uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka je v čl. 8.1. uvedený predmet tejto dohody ako súčasť predtlačeného formulára len s doplnením sumy poplatku za odklad maximálne troch splátok úveru vo výške 185,26 eur, s doplnením sumy poplatku za odklad splatnosti splátok revolvingu vo výške 96,24 eur. Tieto sumy sa zaviazal žalobca ako dlžník zaplatiť za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru ( revolvingu). Žalovaný sa zaviazal poskytnúť odklad na žiadosť dlžníka a po splnení podmienok uvedených v bode 8.2., teda, že splatil prvé tri splátky úveru/ revolvingu, je dlhodobo práceneschopný alebo s ním bol skončený pracovný pomer, čo musí dlžník preukázať. Dlžník je oprávnený požiadať o odklad splátok aj v iných prípadoch, ale tento odklad splátok je podmienený schválením zo strany veriteľa. Podľa bodu 8.4 odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby, veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa na zaplatenie odplaty za službu odkladu splatnosti splátok úveru a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi. Podľa bodu 8.6. zmluvy o úvere veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojim podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Dohoda v bode 8 je tmavo vyznačená a osobitne podpísaná žalobcom dňa 30.10.2012 a zástupcom žalovaného dňa 5.11.2012. Nasledujúce body 9 až 13 zmluvy o úvere už nie sú farebne odlíšené. Na konci zmluvy t.j. po bode 13 je dátum podpisu 30.10.2012 a podpis zmluvy o úvere žalobcu a dátum podpisu 5.11.2012 a podpis zmluvy o úvere zástupcu žalovaného .

9. Podľa bodu 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. (ďalej len ,,zmluvné dojednania“) zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1, spoludlžníkom 2 je návrhom na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Dlžník vyplní do formulára žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa.

10. Podľa bodu 2.2. prvá veta zmluvných dojednaní veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

11. Podľa bodu 7 zmluvných dojednaní súčasťou tejto zmluvy sú príloha 1 (potvrdenie/doklad o výške pracovného príjmu dlžníka resp. výpisy z bankového účtu dlžníka), príloha 2 (potvrdenie/doklad o výške pracovného príjmu spoludlžníka 1 resp. výpisy z bankového účtu spoludlžníka 1), príloha 3 (potvrdenie/

doklad o výške pracovného príjmu spoludlžníka 2 resp. výpisy z bankového účtu spoludlžníka 2), príloha 4 (kópia dokladu totožnosti dlžníka), príloha 5 (kópia dokladu totožnosti spoludlžníka 1), príloha 6 (kópia dokladu totožnosti spoludlžníka 2), príloha 7 (oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi podľa čl. 2, ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ obsahujúce všetky identifikační údaje schváleného úveru.

12. Podľa bodu 13 písm. a) zmluvných dojednaní v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru podľa tejto Zmluvy o RÚ o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti, stávajú sa všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) , ktoré sa podľa tejto Zmluvy o RÚ mali stať splatnými v budúcnosti, okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.

13. Podľa bodu 13.2. prvá veta zmluvných dojednaní v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo ktoréhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy o RÚ podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní.

14. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX súd zistil, že v oznámení je uvedený žalobca ako dlžník, je tu uvedené číslo schváleného úveru XXXXXXXXXX, schválená výška úveru 1290 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 69,12 eur, dátum splatnosti prvej splátky 18.12.2012, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 18.5.2016, periodicita splácania mesačne k 18. dňu, celková výška úveru 1290 eur, RPMN úveru 67,70%, priemerná RPMN ku dňu podpísania zmluvy o RÚ 45,60%, schválená výška revolvingu 776,38 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 776,38 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 69,12 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 60,50%, úverový limit 1290 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2903,04 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8 písm. a) Dohody o poskytnutí služby 185,26 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,02%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu 1658,88 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy o RÚ 5.11.2012. Oznámenie je zo dňa 5.11.2012 a je podpísané žalovaným.

15. Podľa odpovede žalovaného na žiadosť z 21.9.2016, adresovanú žalobcovi je v nej uvedený prehľad platieb žalovaného k zmluve č. XXXXXXXXXX za obdobie od 13.12.2012 do 9.9.2016 splatil žalovaný celkom 1838,53 eur.

16. Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX má súd preukázané, že ju uzatvorili žalobca a žalovaný dňa 5.11.2012, v ktorej článku I. je uvedené, že spoločnosť (žalovaný) bude mať (má) voči dlžníkovi (žalobkyni) pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1290,- eur. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Podľa čl. II strany dohodli v zmysle § 551 k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú dlžník poberá od zamestnávateľa (v časti určenej na doplnenie názvu zamestnávateľa dlžníka nie je uvedené nič) a na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačne zrážky zo mzdy dlžníka v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške 69,12 eur mesačne. Podľa čl. III sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, sú splatené. Podľa čl. V. táto dohoda sa uzatvára na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a jej prípadných dodatkov a môže byť zrušená či menení iba písomnou dohodou oboch strán. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.

17. Podľa potvrdení banky Československá obchodná banka, a.s. žalobca vložil na účet žalovaného k variabilnému symbolu XXXXXXXXXX dňa 19.6.2014 sumu 69,12 eur a dňa 17.1.2014 sumu 69,12 eur.

18. V rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je ako veriteľ uvedený žalovaný a ako dlžník žalobca, rozhodcovskú zmluvu zmluvné strany uzavreli dňa 5.11.2012. Žalobca ako dlžník v zmluve vyhlásil a podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný ako veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a ani iného zmluvného vzťahu medzi nimi. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Z čl. 5 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledovných rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.

19. Podľa prehľadu úrokových mier - nové obchody - EUR v (% p.a.) pri spotrebiteľských úveroch od 1 roka do 5 rokov je pre obdobie 2012/11 uvedená hodnota 14,90.

20. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2012 (stav k 30.6.2012) pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1500 eur vrátane je pri zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov RPMN 28,66%, pri ostatných spotrebiteľských úveroch neuvedených v r. 1 až 5 vo výške do 1500 eur vrátane je pri zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov RPMN 28,66%.

21. Z e-mailovej správy od Y. R. pre B..A. z 3.8.2016 vyplýva, že Y. R. ďakoval za zaslanie podkladov týkajúcich sa spoločnosti Profi Credit. Zároveň uviedol, že k tomu, aby úspešne napadol zrážky zo mzdy na súde potrebuje ešte nasledujúce dokumenty: Výzva Profi Creditu adresovaná zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok zo mzdy na všetky tri zmluvy (je potrebné vyžiadať od zamestnávateľa manžela), Dohody o zrážkach zo mzdy na všetky tri zmluvy, zostávajúce dve zmluvy o poskytnutí úveru, uviesť koľko presne bolo poskytnutých peňazí na každú zmluvu a koľko bolo zo strany manžela presne zaplatených Profi Creditu na každú zmluvu a to vrátane vykonaných zrážok zo mzdy. Z e-mailovej správy od Y. R. pre B. Š. z 15.8.2016 vyplýva, že Y. R. žiadal od pani Š. k podaniam na súd nasledujúce dokumenty: Úverové zmluvy ku všetkým piatim dohodám o zrážkach zo mzdy, vyčíslenie úhrad z jej strany resp. jej manžela ku každej zmluve, podpísané originály, ktoré zašle. Z e-mailovej správy od Y. R. pre B. Š. z 20.9.2016 vyplýva, že Y. R. oznámil pani Š., že mu bol doručený list, v ktorom sa nachádzali dohody o zrážkach, ktoré boli čitateľné, zároveň§ žiadal pani Š. zaslať zmluvy o poskytnutí úveru resp. pôžičky a kartu klienta s vyčísleným uskutočnených úhrad.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia, ods. 2 proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

24. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

25. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 30.9.2013 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

30. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy t.j. do 9.6.2013 ), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ods. 5 proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

32. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere t.j. do 31.12.2012 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

35. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

37. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

38. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

39. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) mluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa..

40. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neslní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

44. Predmetom konania je určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.11.2012 je neplatná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že poplatok 185,26 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným v sume 753,79 eur. Žalovaný

vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Skalica z dôvodu, že vzťah bezdôvodného obohatenia je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom, nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, nárok na bezdôvodné obohatenie treba posudzovať podľa § 451 a nasl. OZ. Súd na námietku miestnej nepríslušnosti neprihliadol, nakoľko je nedôvodná. Predmetom žaloby je nielen vydanie bezdôvodného obohatenia ale aj určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a jej vyhlásenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tiež vyhlásenie poplatku 185,26 eur za službu možnosti odkladu splatnosti splátok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom v žalobe ide o nároky žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy, Okresný súd v Skalici je potom v zmysle § 19 písm. d) C.s.p. osobitne miestne príslušný, keď v jeho obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorá je spotrebiteľom a jedná sa o spotrebiteľský spor.

45. Súd má za to, že je naliehavý právny záujem žalobcu na žalobe, nakoľko nežaluje len určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy, ale aj vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na jeho úkor mal získať veriteľ a teda domáha sa od dodávateľa vydania plnení na základe neplatných neprimeraných zmluvných podmienok. Z tohto dôvodu je podľa súdu prípustná aj žaloba o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere podľa § 137 písm. c) C.s.p. a rozhodovaním súdu aj o vydaní bezdôvodného obohatenia je tak už daný naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na tomto určení aj s odkazom na § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď vo všeobecnosti platí, že spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany proti porušiteľovi na súde. Podľa procesného ustanovenia § 298 ods. 2 C.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie § 137 C.s.p. nevymenúva taxatívne všetky prípady, kedy je žaloba prípustná, čo vyplýva z prijatia znenia ustanovenia zákonodarcom tým, že je v ustanovení slovne vyjadrené „najmä“. Ustanovenie § 298 C.s.p. reaguje na čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého majú členské štáty Európskej únie zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi. Súd má za to, že pokiaľ je upravená v základnej procesnej právnej norme, t.j. v Civilnom sporovom poriadku možnosť ochrany spotrebiteľa pred nekalými obchodnými, resp. neprijateľnými podmienkami aj vo veciach žaloby, týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi na základe neprijateľnej podmienky, ktorá je právnym úkonom, z neho majúcim vznikať, meniť sa alebo zanikať práva a povinnosti medzi stranami, s ktorými právne predpisy vznik, zmenu alebo zánik spájajú a v prípade neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide podľa zákona ( ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku - viď uvedenie nižšie) o absolútne neplatný právny úkon a je daná možnosť súdu aj bez návrhu, teda ex offo vysloviť neprijateľnosť podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore, je prípustná aj žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, podaná spotrebiteľom proti dodávateľovi v dôsledku neprijateľnosti podmienky, pretože ide o určenie právnej skutočnosti, faktu, podmienky či predpokladu ustanoveného právnymi normami prijatými na ochranu spotrebiteľa, ktoré určujú, či došlo na základe platného právneho úkonu k vzniku právneho vzťahu medzi stranami ohľadom odplaty, úrokov, poplatkov zo spotrebiteľského úveru.

46. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v konaní o žalobe a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľský a predmetná zmluva o revolvingovom úvere je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Postavenie žalobcu v zmluve o úvere ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že veriteľ (žalovaný) je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalobca požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Strany v konaní nerozporovali skutočnosť, že žalobca má v ich zmluvnom úverovom vzťahu postavenie spotrebiteľa a uvedené nebolo v konaní sporným. Súd

posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka čo do skutočnosti, či vznikla zmluva o úvere s podstatnými náležitosťami, obsiahnutými v ustanovení § 497 tohto zákona, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy a to aj s prihliadnutím na znenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovaného z toho dôvodu, aby žalobca nebol znevýhodnený v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka. Súd preto neprihliadol na argument žalovaného, že vzťah medzi stranami sa riadi Obchodným právom a iba v tých inštitútoch, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku sa riadi Občianskym zákonníkom.

47. Žalobca žiadal určiť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a že poplatok 185,26 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

48. Podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 práv veta zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ods. 5 prvá veta proti porušeniu práv s povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

49. Podľa § 298 ods. 1 C.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

50. Súd posúdil zmluvu o revolvingovom úvere a zistil, že dňa 5.11.2012 bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných zmluvných dojednaní tvoriacich neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. V prípade ak je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel súd zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalovaného (veriteľa) nemôžu byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. Súd preto prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, keďže je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.

51. Žalovaný sa v zmluve o revolvingovom úvere zaviazal poskytnúť úver (úverový rámec) 11290 eur a žalobca sa zaviazal úver splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 69,12 eur, vždy do 18. dňa v mesiaci. Z právneho hľadiska ide podľa obsahu záväzkov zmluvných strán zmluvy o revolvingovom úvere o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., pričom došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu jednorazového úveru, nie revolvingového úveru.

52. Dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorickým právnym úkonom k hlavnému právnemu úkonu, ktorým je úverová zmluva. Zároveň je samostatným právnym úkonom, ktorý má spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov upravených, či už vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka v § 37 až 39 alebo osobitnej časti v § 551. Pokiaľ by bol neplatný hlavný právny úkon, spôsobilo by to neplatnosť aj vedľajšieho právneho úkonu, t.j. dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň však nič nevylučuje posudzovať samostatne platnosť tohto vedľajšieho právneho úkonu, ktorý je samostatným právnym úkonom. V dohode o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, sa uvádza zabezpečenie

pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez jej špecifikácie. Napadnutá dohoda je preto neurčitá, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. I keď bola Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená ako samostatná listina, teda nie ako súčasť zmluvy o úvere, nemá to vplyv na skutočnosť, že ide o formulárové tlačivo, do ktorého obsahu nemohol žalobca ako spotrebiteľ zasiahnuť ani ovplyvniť ho. Formulár podpísal v deň podpísania zmluvy o úvere, keď fakticky nemohla byť stranám dohody známa výška pohľadávky, s ktorou je resp. bude žalobca v omeškaní a na ktorej zaplatenie bude môcť žiadať žalovaný od zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy, pričom spotrebiteľ nebude mať možnosť žiadnym spôsobom skontrolovať, čo bude obsahovať žalovaným uplatnená pohľadávka na zrážanie, t.j. či si nebude žalovaný uplatňovať napríklad sankcie alebo nároky, ktoré nie sú v súlade s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Z dôvodu záveru súdu o neplatnosti právneho úkonu, týkajúceho sa dohody o zrážkach zo mzdy, súd vyhovel časti žaloby žalobcu a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Žalobu v časti vyhlásenia dohody za neprijateľnú zmluvnú podmienku zamietol, nakoľko iba v prípade platného právneho úkonu možno určovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

53. Žalobca žiadal vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku poplatok 185,26 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru obsiahnutý v bode 8. zmluvy o úvere. Táto zmluvná podmienka je uvedená v zmluve o úvere v časti Dohoda o poskytnutí služby, ktorá je tak ako aj zvyšok zmluvy predtlačeným formulárom, ktorý vopred žalobca pripravil ako súčasť zmluvy a nie ako samostatnú dohodu. Z obsahu tohto bodu súd zistil, že Dohoda o poskytnutí služby je zvýraznená tmavšou farbou, ale je stále súčasťou predtlačeného formuláru. Žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť do znenia dohody zasiahnuť, ani ho odmietnuť. V dohode o poskytnutí služby sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi odklad splatnosti splátok úveru na žiadosť dlžníka a po splnení vymedzených podmienok a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby možnosti odkladu splatnosti splátok úveru, pričom táto odplata, čiže poplatok za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatný dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Do dohody sa len dopisovala výška poplatku 185,26 eur pri úvere. Je logické, že v čase, keď žalobca podpisoval žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej zmluvy ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobcom úver schválený. Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určitý podiel z poskytnutého úveru, takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť odsúhlasený žalobcom, preto sporná zmluvná podmienka nemohla byť individuálne dojednaná. Súd dospel k záveru, že žalobca nemohol ovplyvniť takýto vopred pripravený obsah dohody, čo hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenia o určení splatnosti odplaty ku dňu uzavretia dohody považuje súd aj za odporujúci dobrým mravom, lebo takúto dohodu o splatnosti sa dlžník vopred vzdal svojho práva na celú výšku úveru 1290 eur, pritom ani len ešte nepožiadal o odklad splatnosti a pravdepodobne to ani nemienil urobiť. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 185,26 eur, čo je 14,36 % zo sumy schváleného úveru. Nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výška poplatku je zjavne neprimeraná, prevyšuje výšku dvoch splátok, ktoré môžu byť na základe žiadosti dlžníkov odložené, poplatok je preto v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 a je neprijateľný podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto dojednanie o poplatku je absolútne neplatné. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby dlžník platil nejaký poplatok za to, že ak v budúcnosti možno požiada o odklad splátok, veriteľ mu to umožní a to bez ohľadu na to, že k žiadosti o odklad splátok fakticky došlo. Dlžník sa tak vzdal finančných prostriedkov bez toho, aby dostal vzájomné protiplnenie, nakoľko prísľub resp. možnosť poskytnutia odkladu splátok v budúcnosti nemožno považovať za poskytnutie vzájomného protiplnenia a na uvedené nemá vplyv, že neskôr žalobca skutočne o odklad splátok požiadal. Poplatok za odklad splátok, ktorý sa má zaplatiť pri poskytnutí úveru je neprimerane vysoký, keďže vtedy dlžník ani len netušil, či vôbec v budúcnosti bude žiadať o odklad nejakej splátky a jeho splatnosť ku dňu uzavretia zmluvy o úvere vedie k faktickému zníženiu sumy poskytnutého úveru. Takéto konanie veriteľa súd považuje za nekalú obchodnú praktiku a vyhlásil poplatok 185,26 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že platí prezumpcia o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.

54. Pre posúdenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vyhodnotiť zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a súd sa zaoberal ako predbežnou otázkou neplatnosťou úroku na základe žalobcom namietanej skutočnosti, že zmluva o úvere obsahuje úžerný úrok, nesprávne vypočítanú RPMN a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa potom úver podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. K tvrdeniam žalobcu súd v prvom rade uvádza, že zmluva o úvere bola uzatvorená v čase, keď platil zákon č. 129/2010 Z.z., preto je možné posudzovať zmluvu o úvere z hľadiska náležitostí predpísaných týmto zákonom. V zmluve o úvere je uvedená ročná úroková sadzba pre úver 70,02%, RPMN za úver 67,70%. Súd posudzoval výšku ročnej úrokovej sadzby uvádzanú v zmluve o úvere s ročnými úrokovými sadzbami uvedenými na stránke Národnej banky Slovenska a zistil, že podľa Národnej banky Slovenska bola v novembri 2012 priemerná ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru 14,9% , RPMN 13,99%. Už z toho vyplýva diametrálny rozdiel vo výške úrokovej sadzby ( pri úvere je 4,70 - násobne vyššia a žalobca mal podľa zmluvy o úvere o tieto percentuálne sumy zaplatiť viac než by platil, pokiaľ by veriteľ vychádzal z úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska záväzných pre banky). V zmluve o úvere uvedená výška ročnej úrokovej sadzby je podľa súdu neprimerane vysoká, spôsobuje tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Súd preto dospel k záveru, že dojednanie o úroku je v rozpore s dobrými mravmi, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda i neplatnú. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že pre posúdenie primeranosti odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy Občiansky zákonník v § 53 ods. 6 ustanovil odlišné kritérium ako úrokové sadzby bánk, a to odplatu obvyklú na finančnom trhu, pričom finančným trhom nie je bankový trh, je to širší pojem, ktorý zahrňuje všetky subjekty, ktoré pôsobia pri poskytovaní finančných prostriedkov, smerodajná je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR, ktorá bola pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené v druhom štvrťroku 2012 najneskôr k 30.6.2012 vo výške 45,60% a dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala, súd uvádza, že v Občianskom zákonníku nie je definícia pojmu odplata na finančnom trhu, preto v praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch bez ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky, ako sa uvádza v komentári k Občianskemu zákonníku od autora Fekete. Podľa súčasnej judikatúry (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 1Co/8/2017) uvedené ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky, pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného je podľa súdu správne porovnanie úrokovej sadzby a RPMN v zmluve o úvere s priemernými úrokovými sadzbami a hodnotami RPMN bánk. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnej výške RPMN uvedenej v zmluve o úvere, súd má za to, že pri výpočte RPMN je potrebné zohľadniť všetky náklady spojené s úverom, teda aj poplatok za službu možnosti odkladu maximálne troch splátok v sume 185,26 eur, pri nezohľadnení tohto poplatku je výpočet RPMN nesprávny, nakoľko pri zadaní sumy skutočne poskytnutého úveru 1104,74 eur, počte mesiacov splácania 42, splátke 69,12 eur a dodatočnom náklade 185,26 eur je výpočet RPMN 127,63%. Nesprávne uvedená hodnota RPMN nemôže predstavovať splnenie povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. s následkom podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. , že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluva o úvere nemá údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a dobe trvania zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, napriek tomu, že nebol poskytnutý revolvingový úver, ale suma úveru bola poskytnutá žalobcovi jednorazovo. Žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení, že údaj o konečnej splatnosti úveru je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8100049053, kde je uvedený dátum splatnosti poslednej splátky 18.5.2016. Súd považuje oznámenie za jednostranný právny úkon žalovaného, nie je zrejmé, či sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu. Podľa bodu 7 zmluvy o úvere sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere zmluvné dojednania, v tomto bode však nie je ako súčasť zmluvy o úvere uvedené oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, preto má súd za to, že nakoľko údaj o konečnej splatnosti úveru nie je upravený v zmluve o úvere alebo v zmluvných dojednaniach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, s následkom je podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že zmluva o úvere obsahuje údaj o výške splátky jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma pripadá na

istinu, na úroky a iné poplatky podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve o úvere je uvedená výška splátky 69,12 eur, počet splátok 42 a splatnosť k 18. dňu v mesiaci. Súd síce akceptuje argument žalovaného o znení čl. 10 ods. 1 písm. h) smernice Rady 2008/48, zároveň má za to, že neakceptovaním existencie ustanovenia § 9 ods. 1 písm. k) zákona platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere ako povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, by súd postupoval contra legem, vytváral by protiprávny stav. Z tohto dôvodu je pri nesplnení náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nevyhnutné konštatovať, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.

55. Nakoľko súd vyhlásil zmluvné dojednanie o úrokovej sadzbe za úver ako aj Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatné a dojednanie o poplatku za odklad splátok vo výške 185,26 eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, pričom pri absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to aj z dôvodu nesprávneho výpočtu RPMN žalovaným, nemal žalovaný právo na úhradu úroku z úveru ani poplatkov a bezdôvodne sa obohatil prijatím splátok na základe zrážok zo mzdy žalobcu.

56. Súd mal z prehľadu splátok žalobcu, vystaveného žalovaným, preukázané, že žalobca v období od 13.12.2012 do 9.9.2016 zaplatil 1838,53 eur. Žalovaný poskytol žalobcovi reálne úver 1104,74 eur (1290

- 185,26), žalobca preplatil úver o sumu 733,79 eur, v ktorej získal žalovaný bezdôvodné obohatenie. Súd preto uložil žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 733,79 eur. K tvrdeniu žalobcu, že do konca októbra 2016 uhradil 20 eur, žalobca nepredložil žiadny dôkaz, uvedená skutočnosť nevyplýva zo spisového materiálu, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomuto tvrdeniu, a súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti zamietol.

57. Žalovaný v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania.

58. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

59. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobcom predložená komunikácia medzi splnomocnencom žalobcu a manželkou žalobcu nepreukazuje úplne jednoznačne, kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného. Súd má za to, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil zrážkami zo mzdy žalobcu, preto je potrebné za moment, kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného, považovať začatie zrážok zo mzdy žalobcu, nakoľko uvedené konanie žalovaného viedlo žalobcu k tomu, aby vyhľadal právnu pomoc a podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. U žalobcu začali zrážky zo mzdy u zamestnávateľa R. - B., T..I..N.. dňa 11.5.2016. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná dňa 2.12.2016, preto nedošlo u žalobcu k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

60. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Súd má za to, že žalovaný získal úmyselne bezdôvodné obohatenie, nakoľko pri uzatváraní zmluvy o úvere mal konať s odbornou starostlivosťou, a teda mal pripraviť vopred zmluvu o úvere, ktorá nebude obsahovať neprijateľné podmienky, s úrokovou sadzbou, ktorej výška by bola v súlade s dobrými mravmi, s náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a kde výpočet RPMN by zodpovedal zákonu. Keďže však žalovaný však takto nekonal, je potrebné konštatovať, že pokiaľ sa týka plynutia objektívnej premlčacej doby, nedošlo ani k uplynutiu objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty, keďže zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 5.11.2012.

61. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p., pričom súd žalobcovi, ktorá bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania oproti žalovanému 94,70% (úspech žalobcu 97,35% (v priznanej sume 733,79 eur), úspech žalovaného 2,65% v zamietnutej sume 20 eur) .

64. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

65. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .