Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Csp/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., B. Ľ. H. XX/X, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenia finančného zadosťučinenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 208,64 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 100,-€ zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 35,18%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 208,64 € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a sumy 100 € z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 18.06.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1.500 € so splatnosťou 42 mesačných splátok po 81,82 €, s celkovou čiastkou na úhradu 2.123,58 €. Zároveň bol povinný zaplatiť odmenu za poskytnuté služby vo výške 1.462,86 €. Žalobca v žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 17.06.2015 žiadal o poskytnutie úveru vo výške 1.500 € so splatnosťou 42 splátok po 81,82 €, celková čiastka na zaplatenie 2.123,58 €, predpokladaná RPMN 25,42%, ročná úroková sadzba 17,40%, priemerná RPMN 37,67%, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 1.500 € pri predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov 24,71%, ročnej úrokovej sadzbe 17,40%, celkovej čiastke pri revolvingu, ktorú je povinný zaplatiť 2.123,58 €. V ďalšej časti žiadosti sú dopísané údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), z toho vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru je 1.500 €, splatnosť úveru je 42 splátok, výška mesačnej splátky 81,82 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.123,58 €, predpokladaná RPMN 24,71%, ročná úroková sadzba 17,40%, priemerná RPMN 37,67%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 € pri predpokladanej RPMN 24,71%, ročnej úrokovej sadzbe 17,40%, celkovej čiastke pri revolvingu, ktorú je povinný zaplatiť 2.123,58 €. V zmysle bodu 13 žiadosti riadnym vyplnením a podpisom žiadosti všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 18.06.2015 vyplýva, že dlžníkom je žalobca a bol mu schválený úver vo výške 1.500 € so splatnosťou na 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 81,82 €, s dátumom splatnosti prvej splátky 01.08.2015, s dátumom splatnosti poslednej splátky 01.01.2019, s mesačnou periodicitou splácania úveru, dátumom splatnosti splátky v priebehu periódy splácania v 1. deň, s RPMN 24,71%, s priemernou RPMN 37,67%, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalobca zaplatiť 2.123,58 € a s odplatou za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytnutí služby 1.462,86 €. Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je v rozpore s § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide o nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalobca nevie, v akej výške a s akými podmienkami mu bude schválený úver, pretože vypisuje len žiadosť a následne nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru a podmienky, za ktorých je poskytnutý. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru. Úver je bezúročný a bez poplatkov. Dohoda o poskytnutí služby súvisiaca s úverom je absolútne neplatný právny úkon. Nesprávne je uvedená výška RPMN, nakoľko by mala zahŕňať aj odmenu za poskytovanie služieb podľa Dohody o poskytovaní služieb, ktorá je doplnkovou službou k spotrebiteľskému úveru. Uzatvorenie takejto dohody je nekalou praktikou žalovaného, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pretože má v úmysle obísť zákonné limity odplaty za spotrebiteľský úver. Žalobca zaplatil žalovanému zo zmluvy doposiaľ sumu 1.558,64 €. Výška úveru bola 1.350 € (znížený o poplatok za poskytnutie úveru). Žalovaný sa obohatil o 208,64 €. Žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa, preto je povinný zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie, najmä s ohľadom na výrazný zásah do práv žalobcu, neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru. Neustále výzvy a navyšovania dlžnej sumy zo strany žalovaného značne nepriaznivo pôsobili na zdravotný aj psychický stav žalobcu. Zadosťučinenie vo výške 100 € považuje za primerané výške úveru, morálnej i majetkovej ujme.

2. Ako dôkazy navrhol žalobca vykonať: žiadosť o poskytnutie úveru + oznámenie o schválení úveru č. XXXXXXXXXX, Zmluvu o úvere č.XX.XX.XXXX,zo dňa 18.06.2015, doklady o úhradách.

3. Súd žalobu doručil žalovanému a umožnil mu vyjadriť sa k nej. Žalovaný k nej v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 19.02.2018 uviedol, že tvrdenie o neuzavretí zmluvy písomne nie je pravdivé. Zmluva má podstatné zložky zmluvy o úvere - z bodu 5 a z bodu 6 vyplýva, že žalobca požiadal o úver v sume 1.500 € so splatnosťou 42 mesiacov pri výške mesačnej splátky 46,99 €, Úver bol schválený v rovnakej sume, splatnosti aj splátke. Termínom konečnej splátky je deň splatnosti poslednej splátky úveru, zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, čo vyplýva zo zmluvných dojednaní. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15, podľa ktorého zmluvu nemusí nevyhnutne tvoriť jediná listina. Oznámenie o schválení úveru zaslané dlžníkovi obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. K absencii údaja podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že nejde o úver, kedy by sa splátky priraďovali k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Poukázal na to, že spotrebiteľ má právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku. Opätovne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, teda má povahu individuálneho dojednania. Je podpisovaná osobitne, na osobitnom tlačive. Nebola podmienkou pre získanie úveru, preto ju nebolo možné zahrnúť do výpočtu pre RPMN. Dôvodnosť nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia popierajú, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno uplatneného nároku. Nie sú zrejmé základné skutočnosti, ktoré na zdôvodnenie uplatňovania takého nároku uplatňuje.

4. Ako dôkaz navrhol vykonať: Dohodu o zrušení Dohody o poskytovaní služieb.

5. Súd vyjadrenie doručil právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý k nemu v replike doručenej súdu elektronicky dňa 11.04.2018 uviedol, že je nutné aplikovať slovenskú právnu úpravu, nie smernicu (2008/48/ES z 23.04.2008). Údaje o počte, výške a termíne splátok v zmluve absentujú, preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Údaje absentujú v návrhu na uzavretie zmluvy, teda zmluva s takými náležitosťami nebola dohodnutá. Bod 6 nebol v čase podpisu formulára žalobcom vyplnený. Následne 18.06.2015 žalovaný vyhotovil oznámenie veriteľa o schválení úveru, kde doplnil niektoré údaje, toto však nemal žalobca k dispozícii dňa 17.06.2015, oznámenie je nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý žalobca neakceptoval. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, na príklade ktorých uvádza nutnosť rozčlenenia splátok a uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru konkrétnym spôsobom. K dohode o poskytovaní služieb uviedol, že žalovaný má možnosť podľa dohody hneď od poskytnutia úveru vyžadovať platenie za služby bez ohľadu na to, či ich žalovaný vôbec využije, čo je v neprospech spotrebiteľa. Uvedenú podmienku už súd vyhlásil za neprijateľnú (Okresný súd Prešov v rozsudku 10C/291/2014-36 zo dňa 05.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/70/2015 zo dňa 27.05.2015), o čom má žalovaný vedomosť. Nebolo v záujme žalobcu, ktorý chcel preklenúť nepriaznivú finančnú situáciu, žiadať spoplatnené služby, ktoré ani nemusí dostať. Ďalej poukázal na to, že predpokladom uplatnenia práva na primerané finančné zadosťučinenie je len porušenie práva alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007. Je logické a spravodlivé, aby primerané finančné zadosťučinenie vychádzalo z ujmy vzniknutej žalobcovi. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne. Žalobca je povinný vrátiť žalovanému len poskytnutú istinu úveru. Keďže zaplatil viac, ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré mu je žalovaný povinný vydať.

6. Súd repliku doručil právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý v nej (duplike) doručenej súdu elektronicky dňa 30.05.2018 uviedol, že je nevyhnutné rešpektovať úniové právo, nielen vnútroštátne právo. Vnútroštátnu právnu normu je potrebné vykladať eurokonformne. Nie je preto potrebné číselné vyjadrenie, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017. Takisto uviedol, že pojem termín konečnej splatnosti nie je požiadavkou na uvedenie presného dátumu. Opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15. Dohoda o poskytovaní služieb je podľa neho definovaná jasným spôsobom a poskytovanie služieb nie je vždy naviazané na vôľu dlžníka, niektoré služby poskytuje veriteľ automaticky. Dohoda obsahovala aj možnosť výpovede, ktorú žalobca nevyužil. 7. Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 25.09.2018. Na pojednávanie sa napriek riadnemu predvolaniu neustanovili právni zástupcovia strán, pričom nežiadali z dôležitých dôvodov o jeho odročenie, preto súd spor prejednal podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez ich prítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o revolvingovom úvere na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 5 až 10, dohodou o poskytovaní služieb na č.l. 11 až 12, fotokópiou potvrdenia o zaplatení splátok na č.l. 13 až 18, oznámením o schválení úveru na č.l. 19, a zistil z nich nasledujúci skutkový stav:

9. Žalobca ako dlžník nekonajúci v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti požiadal žalovaného ako veriteľa konajúceho v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti na žalovaným vopred pripravenom zmluvnom formulári o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1.500 €, splatného v 42 mesačných splátkach po 46,99 € a v prípade Dohody o poskytovaní služieb vo výške po 81,82 €. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, bola 2.123,58 €, predpokladaná RPMN za úver 25,42%, ročná úroková sadzba 17,40%, priemerná RPMN 37,67%. Poskytnutá čiastka revolvingu mala byť podľa žiadosti 1.500 € a celková čiastka revolvingu 2.123,58 €, prepokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,42% a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť 17,40%. Poplatok za poskytnutie úveru bol 150 €. Formulár v ďalšej časti obsahuje „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“, ktoré obsahujú v zátvorke dodatok „nevypĺňajte“, z čoho vyplýva, že tieto údaje sú vyplnené dodatočne veriteľom. Podľa týchto údajov bol žalobcovi poskytnutý úver s tým, že údaje sa líšia v RPMN tak, že RPMN za úver je 25,92%. Žalobca ako dlžník podpísal žiadosť dňa 17.06.2015 a veriteľom bola podpísaná dňa 18.06.2015. Súčasťou sú aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. číslo zmluvy XXXXXXXXXX, ktoré sú vopred pripravené veriteľom. V rovnaký deň (žalobca podpísal dňa 17.06.2015 a žalovaný dňa 18.06.2015) uzavreli účastníci aj Dohodu o poskytovaní služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej je poskytovanie služieb žalovaným žalobcovi. Služby mali spočívať v informovaní o zostávajúcich záväzkoch dlžníka, odklade splatnosti troch splátok, informovaní dlžníka pred splatnosťou splátky, informovaní o prijatí platby, vyhotovení a zaslaní kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovania platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienky zadarmo a podpory call centra. V čl. I. 2 je uvedené, že dohoda nemá charakter podmienky pre uzavretie zmluvy o úvere. Z fotokópií dokladov o platbách vyplýva, že žalobca žalovanému poskytnutý úver splácal. Niektoré z dokladov nie sú čitateľné, avšak súd vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanému zaplatil sumu 1.558,64 € sporné. Oznámením zo dňa 18.06.2015 žalovaný ako veriteľ žalobcovi ako dlžníkovi oznámil, že mu schválil úver číslo XXXXXXXXXX vo výške 1.500 € s tými údajmi, ako sú uvedené aj v akceptácii žalovaného v zmluvnom formulári zmluvy o úvere. To znamená, že RPMN úveru bola 24,71%.

10. Súd nevykonal dokazovanie listinou Dohoda o zrušení Dohody o poskytovaní služieb k iným zmluvným vzťahom vrátane sprievodnej dokumentácie, pretože vykonanie uvedených dôkazov nebolo pre rozhodnutie v spore podstatné. Právne bez významu je tá skutočnosť, že žalovaný sa dohodol s inými veriteľmi o zrušení dohody o poskytovaní služieb. Listiny s tým súvisiace sa nijako netýkajú právneho vzťahu žalobcu a žalovaného.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (18.06.2015), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 22.12.2014 (ku dňu uzavretia zmlúv, ďalej len „OZ“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

19. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

20. Podľa § 1a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

21. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

24. Súd na podklade vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

25. Súd v prvom rade posudzoval, či na strane žalovaného vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie. Ako predbežnú otázku súd skúmal, či mal na celé plnenie, ktoré vo výške 1.558,64 € žalovaný prijal, nárok alebo nie. Súd pritom dospel k záveru, že žalovaný mal nárok len na časť žalobcom poskytnutého plnenia. Riadil sa pritom nasledujúcimi úvahami.

26. Strany mali dňa 18.06.2015 uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá je zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z právneho postavenia jej účastníkov - na jednej strane veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej dlžník nekonajúci v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Túto zmluvu súd posúdil ako neplatnú.

27. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalovaný požiadal žalobcu o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca žiadosť akceptoval, avšak na rozdiel od žiadosti, v akceptácii uviedol inú RPMN. V zmysle § 44 ods. 2 sa preto jeho akceptácia považuje za nový návrh na uzavretie zmluvy. Vzhľadom k ustanoveniu § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. by musela byť akceptácia tohto nového návrhu písomná, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať povinnú písomnú formu. Žalovaný netvrdí, že by takou akceptáciou protinávrhu disponoval, ani takú akceptáciu nepredložil, preto nepreukázal, že by došlo k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi ním a žalobcom. Je zrejmé, že po tom, čo žalovaný návrh žalobcu na uzavretie zmluvy akceptoval so zmenou, zmluvný formulár už žalobca znovu nepodpísal.

28. Skutočnosť, či sa akceptácia so zmenou týka podstatných alebo nepodstatných náležitostí právneho úkonu nie je relevantná. Zákon nehovorí o tom, že akceptácia s výhradami a zmenami sa považuje za nový návrh na uzavretia zmluvy len v prípade, ak by išlo o výhrady a zmeny týkajúce sa podstatných náležitostí právneho úkonu. Aj zmenu týkajúcu sa inej ako podstatnej náležitosti musí ten, kto uzavretie zmluvy navrhol, prijať. V opačnom prípade k platnému uzavretiu zmluvy nedôjde.

29. Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca je teda povinný vrátiť veriteľovi to, čo na základe neplatnej zmluvy prijal, čo je v posudzovanom spore suma 1.350 € (úver 1.500 € znížený o poplatok 150 €).

30. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovanému zaplatil sumu 1.558,64 €. Keďže mu mal zaplatiť len sumu 1.350 €, zvyšok vo výške 208,64 € je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť ako bezdôvodné obohatenie.

31. Okrem toho, aj keby súd posúdil zmluvu ako platnú, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iných náležitostí aj uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Podľa zistení súdu zmluva uzavretá medzi stranami sporu také uvedenie neobsahuje.

32. Zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona je, aby bol spotrebiteľ pred uzatvorením zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom informovaný o termíne, kedy bude jeho záväzok pri riadnom splácaní splatený. Uvedenie tohto údaja je pre spotrebiteľa dôležité pri posudzovaní výhodnosti alebo nevýhodnosti ponúkaného úveru. Podľa právneho názoru súdu je síce pravda, že zákonodarca neuvádza výslovne, že uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru sa musí urobiť uvedením presného dátumu, avšak to neznamená, že je možné určiť ho hocijakým spôsobom. V každom prípade musí byť v zmluve uvedený tak, aby bez ťažkostí umožnil priemernému spotrebiteľovi určiť, do kedy bude svoj dlh voči veriteľovi splácať. Priemerným spotrebiteľom môže byť aj taká osoba, ktorá má len základné vzdelanie a nemá dostatočné matematické znalosti a zručnosti a nemusí byť schopná okamžite a bez ťažkostí prepočítať termín konečnej splatnosti, ak je potrebné odvodiť ho z výpočtu. Z predloženej zmluvy vyplýva, že dlh žalobcu mal byť splatný v 42 mesačných splátkach, teda termín konečnej splatnosti dlhu musel byť žalovanému pri uzatváraní zmluvy už známy. Nič mu nebránilo tento termín v zmluve uviesť. Ak tak neurobil, vystavil sa riziku zákonnej sankcie, ktorou je vznik nevyvrátiteľnej domnienky v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

33. Súd teda dospel k záveru, že aj ak by bola zmluva posúdená ako platná, poskytnutý úver by sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) z dôvodu nedostatku uvedenia jednoznačného údaja o termíne konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. považoval za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný by mal nárok len na vrátenie istiny poskytnutého úveru, teda sumy 1.350 €.

34. Argument, ktorý používa žalovaný, poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátky spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum pri posudzovaní nutnosti uvedenia termínu konečnej splatnosti neobstojí. Súdny dvor totiž svoj záver uviedol v inom kontexte (pri posudzovaní, či musí byť každá zo splátok definovaná určitým dátumom). Nezaoberal sa tým, či je v súlade so smernicou, ak členský štát v zákone, ktorým smernicu implementoval, vyžaduje, aby v zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti, teda splatnosti poslednej splátky. Podľa názoru súdu pri konečnej splatnosti je zákonodarca jednoznačný. V zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa podľa zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, uvedenie termínu konečnej splatnosti jednoznačne vyžaduje. Spôsob, akým je toto uvedenie potrebné urobiť, zákonodarca výslovne nestanovuje, avšak zo zmyslu tohto ustanovenia vyplýva, že by tento spôsob mal byť taký, aby spotrebiteľovi bez ťažkostí a jednoznačne umožnil zistiť dátum, kedy zaplatí poslednú splátku svojho dlhu.

35. Žalovaný sa podľa názoru súdu nemôže domáhať priameho účinku smernice v spore so žalobcom. Smernica bola transponovaná zákonom č. 129/2010 Z.z. a práva a povinnosti individuálnym subjektom vyplývajú z citovaného zákona. Aj ak by bola smernica nesprávne transponovaná, neznamená to, že by bolo možné postupovať proti výslovnému zneniu zákona. Zákon č. 129/2010 Z.z., konkrétne ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) nie je možné vyložiť inak, ako že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedený termín konečnej splatnosti, hoci by sa aj v smernici také výslovné ustanovenie nenachádzalo. Aj eurokonformný výklad má v tomto prípade svoje limity a nemôže ísť contra legem. V opačnom prípade by išlo do zásah do princípov právnej istoty. Ak štát smernicu nesprávne implementoval, malo by to následky len vo vzťahu k štátu (riziko infringementu a následných sankcií), nie však na právne vzťahy medzi jednotlivcami. Súd však v tomto spore nerozhodol v neprospech žalovaného preto, že termín konečnej splatnosti nie je vymedzený konkrétnym dátumom (čo by bolo podľa žalovaného v rozpore s nepriamym účinkom smernice), ale preto, že termín konečnej splatnosti je v zmluve vymedzený len nepriamo (dá sa zistiť len výpočtom z počtu splátok) tak, že priemernému spotrebiteľovi môže spôsobovať výrazné ťažkosti určiť konkrétny dátum, ktorý termínu konečnej splatnosti zodpovedá (pretože sa vyžaduje nie jednoduchý matematický prepočet).

36. Už samotné neuvedenie údaju podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

37. Pri posudzovaní absencie údaja podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., na ktorú žalobca poukazuje, súd vychádzal zo záverov vyslovených Najvyšším súdom SR vo veci sp. zn. 3 Cdo 146/2017. Najvyšší súd, reagujúc aj na výklad európskeho práva v rozhodnutí Súdneho dvora C-42/15 (Bíroová), vyslovil záver, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

38. Čo sa týka platnosti Dohody o poskytovaní služieb, túto súd posúdil ako neplatnú. Ide o nepomenovanú zmluvu uzavretú v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o úvere, na podklade ktorej si žalobca u žalovaného dohodol službu spočívajúcu v informovaní o zostávajúcich záväzkoch dlžníka, odklade splatnosti troch splátok, informovaní dlžníka pred splatnosťou splátky, informovaní o prijatí platby, vyhotovení a zaslaní kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovania platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienky zadarmo a podpory call centra. Súd dohodu o poskytovaní týchto „služieb“ považuje len za účelovú, uzavretú s úmyslom obísť ustanovenia predpisov na ochranu spotrebiteľa týkajúcich sa najvyššej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Charakter poskytovaných „služieb“ ničím nevybočuje z rámca služieb bežne poskytovaných veriteľmi pri poskytovaní úverov spotrebiteľom. Nejde o osobitné plnenie zo strany veriteľa, ktoré by nebolo pri poskytovaní úverov celkom bežné. Z dohody síce vyplýva, že nie je podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, avšak zmluvný formulár žiadosti dlžníka o uzavretie zmluvy o úvere už vopred obsahuje predtlač o výške splátky spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb (teda samotný zmluvný formulár už s uzavretím takej dohody vopred počíta). Aj spôsob a časová následnosť uzatvárania tejto dohody je zhodná so zmluvou o úvere (dlžník ju podpísal skôr ako veriteľ, v rovnaký deň ako žiadosť o poskytnutie úveru, pričom veriteľ ju akceptoval v rovnaký deň ako žiadosť o uzavretie zmluvy o úvere; ide o zmluvný formulár vopred pripravený veriteľom). Je možné ľahko nadobudnúť dojem, že ide len o súčasť zmluvy o úvere. Okrem toho súd prihliadal aj na to, že platnosť dohody sa viaže na platnosť zmluvy o úvere a čas jej trvania sa viaže na čas trvania úverového zmluvného vzťahu. Ak teda samotná zmluva o úvere nevznikla (je neplatná), nemohla vzniknúť ani dohoda o poskytovaní služieb, ktoré sa k úveru viažu.

39. Súd následne rozhodoval o nároku žalobcu v časti o zaplatenie 100 € z titulu finančného zadosťučinenia. Súd v tejto časti nárok žalobcu z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jej priznanie podľa citovaného ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. zamietol. Žalobca sa úspešne domohol vydania bezdôvodného obohatenia, avšak súd je toho názoru, že žalobcovi nevznikla taká ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobca preplatil úver o sumu 208,64 € a vyplatenia tejto sumy sa úspešne domohol. Súd je toho názoru, že nie v každom prípade musí mať spotrebiteľ v prípade porušenia povinností nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Súd síce konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola riadne uzatvorená a preto si strany sporu musia vrátiť všetko čo plnili, ale zároveň treba prihliadnuť na to, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu 1.350 € s ktorou disponoval a ten mal možnosť uvedenú sumu postupne splátkami splácať, čo je samozrejme výhoda. Aj napriek tvrdeniu žalobcu, že na základe neustálych výziev a navyšovaniu dlžnej sumy sa zhoršil jeho zdravotný a psychický stav, avšak toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na rozsah porušenia povinnosti a výšky preplatenej sumy 208,64 € v priebehu 3 rokov má súd za to, že žalobca nemá nárok na primerané finančné zadosťučinenie, keďže mu nevznikla ujma v ním požadovanom rozsahu. Podľa názoru súdu žalobcovi nevznikol žiaden právny nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 €, ktorý si uplatnil, a žiadnym spôsobom nezdôvodnil výšku svojho nároku. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto súd žalobu v časti zaplatenia finančného zadosťučinenia v sume 100 € ako nedôvodnú zamietol.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 35,18%, čo predstavuje jeho čistý úspech vo veci. Žalobcovi súd priznal sumu 208,64 €, čo predstavuje 67,59% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal teda úspech vo výške 67,59% a žalovaný vo výške 32,41%. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 35,18% (67,59 - 32,41 = 35,18).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.