Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35P-15-2021.pdf
PDF · 107.92 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom vo veci navrhovateľky (matka): U.. D. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, I. nad J., právne zastúpená: JUDr. Michalom Antalom, PhD., advokátom, so sídlom Advokátska kancelária, Hlavná 13, 917 01 Trnava, proti manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva: A. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, I. nad J., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: J. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, I. nad J., zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I. nad J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I. nad J., zväzok 5, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X, sa r o z v á d z a .
II. Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloletá J. P., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 250,-- eur mesačne vopred k rukám matky do 20. dňa príslušného mesiaca.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. každý párny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Mimo bežnej úpravy styku je otec oprávnený stretávať sa s maloletou počas veľkonočných prázdnin od stredy predchádzajúcej veľkonočným prázdninám od 17.00 hod. do Bielej soboty do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 01.08. od 17.00 hod. do 31.08. do 17.00 hod., počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa vianočných prázdnin od 15.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 25.12 od 15.00 hod. do 02.01. bezprostredne nasledujúceho kalendárneho roka do 15.00 hod.
Všeobecná úprava styku sa nepoužije v čase osobitnej úpravy styku.
Otec si vyzdvihne maloletú v čase začatia styku v mieste bydliska matky a po skončení styku maloletú matke v mieste jej bydliska odovzdá. Matka je povinná maloletú na výkon styku riadne pripraviť.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. O d ô v o d n e n i e
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.09.2021 domáhala, aby súd manželstvo navrhovateľky a manžela, ktorý návrh nepodal (ďalej aj „manžel“) rozviedol, maloletú dcéru na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a manžela zaviazal počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva platiť výživné pre maloletú v sume 300 eur mesačne, Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzavrela dňa 06.09.2008, z ktorého sa dňa 20.01.2011 narodila dcéra J.. Manželstvo uzatvárali z lásky, z počiatku bolo harmonické. Vážne problémy začala vnímať približne pred tromi rokmi. S manželom začali mať diametrálne odlišné názory na výchovu dcéry ako i na životné ciele. Do vzájomných nezhôd zároveň negatívne vstupoval stále sa zhoršujúci vzťah manžela so synom navrhovateľky, z predchádzajúceho manželstva navrhovateľky. Vzťahy manželov sú aj v súčasnosti neustále napäté a aj z maličkostí vznikajú nepríjemné konfliktné situácie. Z finančných dôvodov stále bývajú v spoločnom rodinnom dome. Navrhovateľka považuje manželstvo za formálny zväzok, ktorý neplní svoje úlohy. Intímne sa spolu nestýkajú už viac ako dva roky. Navrhovateľka navrhla, aby maloletá dcéra bola zverená do jej osobnej starostlivosti a uviedla, že je to aj vôľa dcéry. Vzťah otca s maloletou dcérou je dobrý a vie sa o ňu postarať, ale dcéra negatívne vníma neustále konflikty manželov, čo jej vzťah s otcom narúša. Uviedla, že pracuje ako predavačka v obchode Pepco s priemerným čistým mesačným príjmom cca. 650 eur, poberá prídavky na deti vo výške 51 Eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej dcére, si plní vyživovaciu povinnosť k synovi W., keďže jeho otec zomrel a syn poberá len sirotský dôchodok cca 140,10 eur. Náklady na maloletú J. predstavujú mesačne približne 250 eur mesačne (strava 150 eur, hygienické potreby 10 eur, školské náklady 15 eur, voľnočasovvé aktivity a drobné darčeky 20 eur) a pomerné náklady na domácnosť cca. vo výške 40 eur (s výnimkou nákladov hypotéky). Manžel je živnostník a jeho priemerný mesačný čistý príjem je cca 1000 eur.
2. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na návrhu zotrváva, konflikty s manželom vznikali z dôvodu rozdielnych predstáv o výchove syna navrhovateľky, na ktorej sa od jeho školského veku podieľal aj manžel. Navrhovateľka má ale z manžela strach, obáva sa jeho prejavov neprimeraného nátlaku pri presadzovaní jeho postojov, názorov a výchovných metód, osobitne vo vzťahu k synovi. Jeho útoky sa stupňujú, má obavy o deti, osobitne o syna, aby pod tlakom niečo nespáchal. Vo vzťahu k manželovi už rezignovala, psychicky ani fyzicky ďalej nevládze. Má za to, že manželstvo nie je možné zachrániť. K manželovi nepociťuje žiadnu citovú blízkosť ani náklonnosť, v jeho prítomnosti je podráždená, nervózna, má z neho až strach, práve kvôli jeho povahe, pričom mu v minulosti odporučila vyhľadať odbornú pomoc. Nevie si predstaviť ďalšie spolužitie. Uviedla, že spoločnú domácnosť vedú naďalej, keďže vzhľadom na jej aktuálne možnosti a pomery si nevie zaobstarať samostatné bývanie ale po rozvode a rozdelení majetku má záujem sa osamostatniť.
3. Manžel v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky s rozvodom manželstva nesúhlasil. Uviedol, že približne v čase, keď už nevlastný syn W. chodil na strednú školu (niekedy v roku2018) sa ich vzťah so synom začal zhoršovať. Vzájomné nezhody boli čoraz častejšie, snažil sa o nápravu, nakoľko pozoroval, že sa tým zhoršuje aj vzťah s manželkou a vzájomné nezhody začal mať už aj s ňou. Približne posledné tri roky sa neustále snažil vzťahy napraviť. Napriek snahe sa to nepodarilo, bolo to stále horšie a vyvrcholilo to v roku 2020, keď musel byť syn W. celú dobu na dištančnom vzdelávaní. Komunikácia medzi nevlastným synom v tom čase nebola takmer žiadna, napriek tomu, že boli stále doma, a vznikajúce vzájomné spory, nedokázali nijako riešiť. Aj vzťah s manželkou bol narušený a konfliktné situácie vznikali väčšinou len kvôli nevlastnému synovi W., ktorého si pochopiteľne ako matka hájila. Za celý čas, čo je nevlastný syn W. v I., neboli medzi nimi žiadne nezhody (spory začali až po doručení návrhu na rozvod) a ako rodina fungovali. Nie však už ako manželia, keďže manželka sa rozhodla spávať oddelene odo mňa. Žiadal navrhovateľku, aby návrh na rozvod vzala späť aj kvôli deťom, odpustili si a fungovali naďalej ako rodina. S tým však nesúhlasila, a tak začali vznikať konfliktné situácie kvôli dcére, ktorú chce do svojej starostlivosti a takisto spory o dom, ktorý sa ona rozhodla predať, s čím však nesúhlasí. Má záujem obnoviť manželské spolužitie, rodinu udržať vcelku a dokázať manželke aj deťom, že sa vie o nich nielen postarať (ako tomu bolo doposiaľ), ale aj o to, že žiadne konfliktné situácie už v budúcnosti vznikať nebudú. Je to aj záujem, aby dcéra vyrastala s oboma rodičmi v jednej domácnosti, čo je zároveň aj vôľa našej dcéry. Od roku 2009 pracuje ako živnostník (SZČO) a okrem vyživovacej povinnosti k maloletej dcére sa stará, podporuje a pomáha manželke pri jej vyživovacej povinnosti syna W.. Manžel na pojednávaní zotrval na svojom stanovisku k návrhu a s týmto nesúhlasil. Má za to, že v záujme maloletej dcéry je udržania manželstva. Stojí si za tým, že by chcel manželské spolužitie obnoviť. Nikdy nepoužil fyzické násilie voči navrhovateľke a deťom, konflikty so synom navrhovateľky začali po tom, čo dovŕšil pubertu. Má za to, že k narušenie vzťahov s manželkou
došlo z dôvodu konfliktov s jej synom ohľadom jeho výchovy. Hospodária tak, že, každý má svoj osobný účet a zo svojich príjmov každý financuje príslušnú časť výdavkov na domácnosť a výživu detí. Prejavil záujem o návštevu psychologickej poradne alebo mediátora. Okrem konfliktov týkajúcich sa výchovy syna vznikali konflikty aj v otázke stravovania, zdravotnej starostlivosti pre deti, pričom uprednostňoval domácu liečbu pred návštevou lekára, s čím navrhovateľka nesúhlasila.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela, procesného opatrovníka, listinami: rodný list maloletej J. č.l. 5, sobášny list č.l. 8, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti, č.l. 24-27, potvrdenie o príjme navrhovateľky č.l. 25 -26, daňové priznanie manžela k dani z príjmov FO
- odporcu za rok 2020 č.l. 36-44, účtovná závierka odporcu č.l. 45-48, lustrácia účastníkov v registri Sociálnej poisťovni a v Registri obyvateľov a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Účastníci uzatvorili manželstvo XX.XX.XXXX, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra J.. Medzi účastníkmi vznikajú po dlhší čas vzájomné nezhody v otázkach výchovy detí, a tieto konflikty sa prenášajú aj do ich vzájomných vzťahov. Nezhody sa nepodarilo odstrániť, zo strany navrhovateľky došlo k citovému ochladenie voči manželovi. Intímne spolu nežijú niekoľko rokov, majú oddelené spálne, každý hospodári s vlastným príjmom pričom podľa svojich možností sa podieľa na financovaní potrieb domácnosti.
6. Navrhovateľka pracuje ako predavačka a jej priemerný mesačný čistý príjem je cca. 717 eur, okrem toho, je poberateľkou prídavkov na deti v celkovej výške 51 eur mesačne.
7. Manžel je samostatne zárobkovo činná osoba. V roku 2020 dosiahol príjmy z podnikania vo výške 27.205 eur a vynaložil výdavky vo výške 22.628 eur. Za obdobie od 01/20212 do 08/2021 dosiahol príjmy z podnikania vo výške 19.628 eur a vynaložil výdavky vo výške 14.078 eur. Medzi jeho pravidelné mesačné výdavky spojené s podnikaním patria odvodové povinnosti v celkovej mesačnej výške cca 260 eur, daňová povinnosť cca 20 eur mesačne.
8. Účastníci vlastnia nehnuteľnosť rodinný dom v I. nad J.. Manželia sa podieľajú na splácaní hypotekárneho úveru vo výške 360 eur mesačne a leasingových splátok vo výške 275,79 eur mesačne za leasing motorového vozidla S. Sx4.
9. Mesačné výdavky na maloletú uviedli účastníci v obdobnej výške, pričom na stravou vynakladajú sumu 150 eur, na oblečenie 30 až 50 eur, na hygienické potreby 10 eur, náklady spojené so školou 10 eur, voľnočasové aktivity a drobné darčeky 20 eur a poistenie 30 eur a pomerné výdavky na energie v domácnosti cca 40 eur, súd preto vychádzal z nesporných tvrdení účastníkov, ohľadom dôvodných výdavkov na maloletú.
10. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na rozvod manželstva účastníkov konania a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode v znení ako je uvedená vo výroku II, ktorú kolízny opatrovník, v prípade rozvodu manželstva odporučil súdu schváliť, keďže táto je v záujme maloletej.
11. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa § 23 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).
13. Podľa § 18 Zákony o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
15. Podľa § 24 ods. 1,2,3 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (2). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).
16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5). Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (6).
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. V zmysle vyššie citovaných ustanovení manželstvo je možné rozviesť len v prípade jeho kvalifikovaného rozvratu, ak už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania.
20. Navrhovateľka v priebehu celého konania, od podania návrhu na rozvod, až po posledného pojednávania na rozvode manželstva trvala. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva označovala dlhší čas pretrvávajúce konflikty, nedorozumenia a hádky účastníkov, ktoré sa týkali okrem iného výchovy
syna navrhovateľky a rozdielnych názor na výchovu, výživu a zdravotnú starostlivosť o deti. Uvádzala, že účastníci majú na všetko rozdielne názory. Navrhovateľka uviedla, že k odporcovi stratila citový vzťah, s odporcom nevedú intímny život, nezdieľajú spoločnú posteľ. Necíti k odporcovi lásku, dôveru alebo oporu. Manžela berie ako otca svojho dieťaťa, nemá k nemu citové väzby , avšak má k nemu kamarátsky vzťah. Trvala na tom, že z jej strany nie je možné obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo podľa navrhovateľky nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletej dcéry , ktorá je vystavovaná stresovým situáciám a konfliktom účastníkov. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Priznal, že vo vzťahu účastníkov dochádzalo k nedorozumeniam a výmenám názorov, avšak argumentuje tým, že chce zachovať rodinu a snaží sa, aby dcéra netrpela v dôsledku rozvodu rodičov.
21. Na základe výsluchu účastníkov, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené oba hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva, t. j. že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené tak, že viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Obaja účastníci potvrdili, že sú medzi nimi opakované názorové nezhody a konflikty. Navrhovateľka uvádzala, že k manželovi stratila citový vzťah, má z jeho správania až strach. Spolužitie účastníkov nemá kvalitu harmonického a trvalého životného spoločenstva, založeného na vzájomnej dôvere a opore manželov. Ich vzťah je dlhodobo disharmonický a ani od podania návrhu na súd, sa v ich vzťahu nič nezlepšilo, účastníci manželské spolužitie neobnovili.
22. V konaní tak mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov došlo z dôvodu ich rozdielnych názorov na spoločný život, domácnosť a výchovu k vážnemu odcudzeniu, navrhovateľka dokonca vo vzťahu k manželovi neprechováva žiadne city, pociťuje strach, je z neho nervózna. Hoci manžel tvrdí, že sa má záujem, aby sa situácia zlepšila, neuviedol nič konkrétne, čo urobil pre zlepšenie vzťahu s navrhovateľkou. Manžel uvádzal, že zachovanie manželstva je v záujme maloletej a rozvod by mohol mať na neho nepriaznivý dopad. Navrhovateľka uvádzala, že ich manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre maloletú. Vzhľadom na to, že spolužitie účastníkov viac nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, vzhľadom na usporiadanie ich vzťahov netvoria viac rodinu, navyše navrhovateľka deklarovala svoj odchod zo spoločnej domácnosti, preto má súd za to, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmom maloletej, keď nebude ďalej vystavovaná hádkam a nezhodám účastníkov Účastníci sa napokon na úprave práv a povinností k maloletej na čas po rozvode dohodli, preto má súd za to, že rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmom maloletého dieťaťa.
23. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, sociálnu, ekonomickú, biologickú ani výchovnú, manželstvo účastníkov je vážne a dlhodobo rozvrátené a najmä vzhľadom na vyjadrenia navrhovateľky, nemožno očakávať, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia účastníkov. Manžel síce s rozvodom manželstva nesúhlasil, avšak ako jediný dôvod uviedol, že má za to, že to nie je v záujme maloletého dieťaťa, domnieva sa, že by mohli s navrhovateľkou naďalej fungovať. Nesúhlas jedného z manželov nemôže sám o sebe zabrániť vysloveniu rozvodu manželstva, ako ani súhlas oboch manželov nezakladá ich právny nárok na vyhovenie návrhu na rozvod. Navrhovateľka uvádzala vážne dôvody pre rozvod manželstva. Z toho je zrejmé, že navrhovateľka je pevne rozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť. K tomuto spolužitiu, či dokonca obnoveniu manželského spolužitia ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Z postojov navrhovateľky v priebehu celého konania je pritom zrejmé, že navrhovateľka na svojom rozhodnutí pevne trvá a nechce ho zmeniť. Za takéhoto stavu má súd za to, že manželstvo účastníkov nie je možné zachovať, ani kvôli maloletému dieťaťu, nakoľko vo vzťahu účastníkov nemožno očakávať zlepšenie, či nápravu, ale naopak možno očakávať opakovanie hádok a vyostrovanie vzájomných konfliktov, čo nemôže mať v žiadnom prípade pozitívny vplyv na maloleté dieťa, ktoré by malo vyrastať v pokojnom prostredí milujúcej rodiny. Súd mal za to, že vo vzťahu účastníkov existuje vážny a trvalý rozvrat a ich manželstvo si viac neplní svoj účel. Vzhľadom na absolútne odmietavý postoj navrhovateľky je obnovenie manželského spolužitia nereálne. Súd preto považoval návrh na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd videl predovšetkým povahový a názorový nesúlad účastníkov konania.
24. S konaním o rozvod manželstva je nevyhnutne spojené konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Zo zhodného tvrdenia účastníkov ako aj kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletá má rovnaký kladný vzťah k obom rodičom, avšak prejavila vôľu zostať s mamou a s otcom sa len stretávať. Súd ani procesný opatrovník nezistili žiadne nedostatky v starostlivosti niektorého z rodičov o maloleté dieťa, obaja sú schopní osobnú starostlivosť o maloletú, jej
výchovu, výživu a vývoj zabezpečovať. Súd má preto za to, že dohoda rodičov o osobnej starostlivosti navrhovateľky o maloletú je v tomto prípade najvhodnejšou formou úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, súd u žiadneho z nich nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť.
25. Pri rozhodovaní o výške výživného sa prihliada na zásady určené v ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, pričom sa prihliada na schopnosti možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov ako aj potreby maloletých detí. Maloletá je dieťaťom vo veku 11 rokov, je žiakom základnej školy. Účastníci uvádzali zhodné tvrdenia o bežných výdavkoch na maloletú v súvislosti so stravovaním, nákladmi na oblečenie osobnú hygienu, školské výdavky a voľno časové aktivity priemerne vo výške 250 eur mesačne. Matka tiež uviedla ďalšie výdavky spojené s úhradou nákladov na domácnosť v pomernej výške 40 eur (cca160 eur mesačne pri 4 osobách). Manžel - otec je samostatne zárobkovo činnou sobou, jeho čisté mesačné príjmu z výkonu tejto činnosti sú vo výške cca 700 eur. Pokiaľ ide o styk s otca s maloletou, rodičia sa dohodli na úprave bežného rozsahu styku a počas sviatkov a prázdnin, čo je rovnako v záujme maloletej, ktorá bude mať možnosť tráviť sviatky či prázdniny v rovnakom rozsahu s každým z rodičov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd účastníkmi uzatvorenú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode schválil, pretože takto uzatvorená dohoda bola v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
26. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania nežiadali.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto rozsudku nie sú manželia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP). Proti výrokom I. a III. rozsudku môžu podať manželia a proti výrokom II., III. môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.