Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/76/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: Rodenstock Slovensko, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 69, IČO: 36 053 309, zast. spoločnosťou: Lexpert, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 15, proti žalovanému: Novooptik, a. s., so sídlom Lučenec, Rúbanisko I/9, IČO: 44 043 341, zast. spoločnosťou: Aequitas, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Dolná 19, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/12/2013-239 zo dňa 06. 11. 2017, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania, ktorým súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) konanie o určenie, že právne úkony spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o., IČO: 36 642 088, so sídlom Rúbanisko I/9, 98 03 Lučenec, ktorými došlo k scudzeniu zostavy dielnických prístrojov WECO pozostávajúce z automatického brúsu WECO Edge 650 W.Č.: 01639-1070, snímača tvaru WECO Trace 3, W.Č.: 02222-1020, centrovacieho systému WECO Cab C5, WČ.: 02178-1020 a magnetického ventilu, zastavil. Rozhodol tiež, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vzal svoju žalobu späť, avšak nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania žalovanému. Žiadal, aby súd rozhodol v súlade s § 257 a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa žalobcu boli v postupe žalovaného, ktorý uvádzal rozhodujúce skutočnosti postupne, pričom ním prezentovaný skutkový stav, ktorý sa mal odohrať medzi troma prepojenými spoločnosťami bol značne pochybný, v bežnom podnikateľskom smere ťažko predstaviteľný a z ekonomického, ako aj akéhokoľvek iného ohľadu nezmyselný. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby s tým, že od počiatku sa bránil tým, že právny úkon uvedený v žalobe sa nikdy nestal a tvrdenia o jeho existencii uvádzal len žalobca. Keďže zo strany žalobcu sa jedná od počiatku o obsolentnú žalobu, na čo ho osobitne právny zástupca žalovaného upozornil, nie je dôvod osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.

3. Prvostupňový súd po preskúmaní okolností, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde, ich postoja a ich procesného postupu, dospel k záveru, že vzhľadom na nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného a nereagovaním žalovaného na snahu o mimosúdne riešenie sporu, zahmlievaním skutočností spôsobil, že žalobca súdne konanie začal voči žalovanému a až do späťvzatia v ňom pokračoval. Vzhľadom na zistené okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby a na pasívny postoj zo strany žalovaného v konaní je podľa názoru súdu prvej inštancie daný dôvod podľa § 257 CSP, aby súd

nepriznal stranám sporu náhradu trov konania. Vzhľadom na podiel žalovaného na vzniku a priebehu sporu, súd nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.

4. Skutočnosti, že žalovaný mal v čase výkonu exekúcie voči povinnej spoločnosti NOVOSILVER s.r.o. predmetný stroj vo svojej prevádzke a žalovaný mal jedinú akcionárku Quintu Hyravú, ktorá bola zároveň jediným spoločníkom povinnej spoločnosti, boli podľa súdu dostatočne odôvodňujúce pre podanie žaloby zo strany žalobcu voči žalovanému. V súlade s vtedy platným a účinným § 101 ods. 1 OSP, bol aj žalovaný povinný pravdivo a úplne uviesť všetky podstatné a skutkové okolnosti, rovnako predložiť na svoje tvrdenia dôkazy riadne a včas a to aj podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP. Žalobca objektívne nemohol disponovať dôkazným prostriedkom - kúpnou zmluvou, resp. faktúrami o prevode predmetných prístrojov ktorými disponoval len žalovaný pokiaľ sa jednalo o predmetnú hnuteľnú vec, čo zosilňuje skutočnosť existencie prepojenia medzi žalovaným ako aj ďalšími subjektmi, ktorými prechádzalo vlastníctvo predmetného technického zariadenia.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe len stručne uviedol, že nenadobudol uvedenú zostavu dielenských prístrojov WECO, nevlastní ju a ani nikdy nevlastnil. Svoje tvrdenie však v rozpore s § 101 ods. 1 OSP nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami - zmluvami a faktúrami. Žalobca predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval. Žalovaný reagoval len stručne, popieral tvrdenia o nadobudnutí a vlastníctve predmetnej hnuteľnej veci a nepredkladal dôkazy, napriek tomu, že aj on mal v zmysle § 101 ods. 1 OSP vysvetľovaciu povinnosť a povinnosť predložiť dôkazy na svoje uvedené tvrdenia. Nemožno preto hovoriť o splnení povinnosti žalovaného podľa § 101 ods. 1 OSP, ak svoje tvrdenia nepreukázal dôkaznými prostriedkami v rámci svojej povinnosti - predložiť protidôkaz (a nie ako žalovaný namietal, že nemôže preukazovať neexistenciu právneho úkonu, keď mohol preukázať vlastníctvo a právny titul nadobudnutia predmetných prístrojov). Rovnako nič nebránilo žalovanému uviesť skutkové tvrdenia o tom, ako nadobudol predmetné prístroje spolu s dôkaznými prostriedkami (zmluvami, faktúrami, výpismi o zaplatení).

6. Žalovaný si teda podľa názoru prvostupňového súdu nesplnil svoju povinnosť ani na základe výzvy súdu doručenej žalovanému dňa 07.06.2013 na návrh žalobcu, aby sa vyjadril a zaslal listinné dôkazy, z akého právneho titulu predmetné stroje sa u žalovaného nachádzali. Žalovaný tak mal vykonať do 10 dní. Až na pojednávaní 14.02.2014 svedkyňa M. V. (a teda nie žalovaný v rámci uloženej povinnosti) predložila faktúru medzi spoločnosťou NOVOSILVER s.r.o. a spoločnosťou DONAX a.s. na predaj predmetného prístroja a faktúru, ktorá mala preukazovať predaj zo spoločnosti DONAX, a.s. na žalovaného. Je zrejmé, že žalovaný musel disponovať minimálne dokladom o nákupe voči spoločnosti DONAX a.s. a príp. potvrdením o zaplatení napr. výpisom z účtu. Toto však žalovaný nepredložil a nesplnil si povinnosť uloženú súdom, ktorá mu zároveň vyplývala z § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 OSP.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný. Uviedol, že odvolanie podáva proti výroku, ktorým súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Domáhal sa zmeny uznesenia prvostupňového súdu v napadnutom výroku tak, že „žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %“ (zrejme žalovaný mal na mysli zmenu tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % - poznámka odvolacieho súdu).

8. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žaloba bola od počiatku zbytočná. Žalobca sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu, o ktorom sa neoprávnene domnieval, že sa predmetný právny úkon stal. Podľa jeho názoru bolo úlohou a zároveň aj povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdenej existencie právneho úkonu. Žalovaný tieto dôkazy predkladal nad rámec svojej povinnosti. Žalobca by teda nemal mať lepšie postavenie keď zobral svoju žalobu späť, oproti postaveniu keby bolo o žalobe meritórne rozhodnuté. Žalovaný už v rámci svojho právneho vyjadrenia zo dňa 16. 04. 2013 uviedol, že nedošlo k právnemu úkonu, a teda že dielenské prístroje nenadobudol od obchodnej spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. Súd mal teda prihliadnuť najmä na okolnosti, že žalovaný, ktorému sa mala priznať náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý mu patril.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Žalobca uviedol, že vysvetlenia žalovaného sú značne pochybné a skutkový stav, ako ho prezentuje žalovaný, ťažko uveriteľný. V ďalšom texte vyjadrenia k

podanému odvolaniu žalobca opísal obchodné transakcie medzi žalovaným spoločnosťou DONAX, a. s., a spoločnosťou NVOSILVER, s. r. o.

10. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu uviedol, že v rámci konania pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o žalobnom návrhu, čím splnil povinnosť obsiahnutú v ust. § 101 OSP. Žalobný návrh nemá slúžiť na zisťovanie si údajov o protistrane a že žalovaný nebol povinný nič iné preukazovať, okrem konštatácie, že sa odporovateľný právny úkon nestal. Opätovne uviedol, že keďže sa právny úkon, ktorý bol predmetom odporovacej žaloby nestal, jedinou obranou žalovaného bolo práve len tvrdenie, ku ktorému ako k negatívnej skutočnosti žalovaný nemôže produkovať žiadne dôkazy.

11. Na vyjadrenie žalovaného reagoval duplikou žalobca, ktorý zotrval v celom rozsahu na svojich vyjadreniach. Uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje na svoju povinnosť podľa § 101 OSP, z predmetnej povinnosti si vyberá len to čo mu vyhovuje a nezohľadňuje, že mal rozhodujúce skutočnosti opísať úplne. Týmto spôsobom získal žalovaný čas, aby si interne medzi tromi závislými subjektmi (žalovaným, DONAX, a. s., NOVOSILVER, s. r. o.) vytvoril čiastočnú dokumentáciu, ktorou sťažil uplatnenie žalobcových práv).

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 370, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa trov konania a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolaním napadnutým uznesením, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 na tieto v celom rozsahu poukazuje. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 . Aplikácia ust. § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď súce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

18. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri k tmou napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3Mcdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým

druhom konania alebo určitej procesnej situácii, keď sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

19. Odvolací súd v zhode s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že v danom prípade je daný dôvod aplikovať § 257 v súvislosti s rozhodovaním o trovách prvostupňového konania.

20. Odmietanie odpovedať na relevantné otázky zo strany žalovaného (aj s poukazom na prepojenia svedkyne pani B.so spoločnosťou DONAX, a.s., cez ktorú malo prebehnúť odkúpenie prístroja od povinného Novosilver s.r.o. ku žalovanému, pretože v dozornej rade DONAX a.s. je taktiež pani V. ako zároveň jediná konateľka pôvodného povinného subjektu Novosilver s.r.o., ktorý previedol túto vec na spoločnosť DONAX, a.s. a ten na žalovaného, kde je jediná akcionárka pani V.) odôvodnene vzbudzovalo pochybnosti žalobcu o pravosti uvedených prevodoch. Nič nebránilo žalovanému, aby neskôr ním uvádzané skutkové tvrdenia o nadobudnutí predmetných prístrojov uviedol už pri prvom úkone, resp. aby vysvetlil na základe čoho, teda akým právnym titulom sa predmetné prístroje nachádzali v jeho priestoroch. Nepredloženie žiadnej zmluvy o prevode predmetných prístrojoch (vzhľadom na zistenia zo správy exekútorky) a vzhľadom na personálne prepojenie jednotlivých firiem (žalovaný, DONAX, a. s., NOVOSILVER, s. r. o.), sa aj odvolaciemu súdu javí ako nelogické a oprávnene vzbudzuje pochybnosti o zámere vytvorenia časového priestoru, aby sa interne medzi tromi závislými subjektmi (žalovaným, DONAX, a. s., NOVOSILVER, s. r. o.) vytvorila potrebná dokumentáciu. Je nelogické, aby žalovaný úž v čase začatia súdneho konania nevedel riadne vysvetliť, na základe akého dôvodu sa predmetné prístroje nachádzali v jeho priestoroch.

21. Vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu si práva na súde, ale predovšetkým na postoj žalovaného k splneniu si svojej povinnosti v zmysle § 101 ods. 1 OSP platného v rozhodnom čase (zahmlievanie skutočností, ktoré je typické pre trestné konania, kde obžalovaný nie je povinný seba samého usvedčovať) je daný dôvod podľa § 257 CSP, aby súd nepriznal stranám sporu náhradu trov prvostupňového konania.

22. Za tohto stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .