Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sd/137/2016

Potvrdené rozhodnutím 7So/27/2018
„Identifikačné číslo spisu: 6016200485 Dátum vydania rozhodnutia: 29.10.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viola Takáčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6016200485.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci navrhovateľa: V. H., narodený X. H. XXXX, bytom v R., R. Č.. XXXX/XX, t.č. Ú. N. M. C. Y. B., S. N. W., W. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2018, č.k. 26Sd/137/2016-105, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2018, č.k. 26Sd/137/2016-105, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa V. H., nar. X. H. XXXX, trvale bytom R., R. č.XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. decembra 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. decembra 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 2. decembra 2015, pretože pri konštatovanej 30 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a namietal priznanú percentuálnu mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti. Vyjadril názor, že jeho zdravotný stav je vážnejší, bol operovaný na chrbticu a preto má sťažené podmienky na zamestnanie a tým aj vyššiu mieru zníženej pracovnej schopnosti. V priebehu výsluchu, ktorý bol realizovaný dožiadaným súdom v ÚVTOS a na pojednávaní pred krajským súdom, ktorého sa navrhovateľ osobne zúčastnil, na podanom odvolaní trval. Zdôraznil, že má zdravotné ťažkosti spočívajúce v tom, 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 2 -

že nevie dlhšie stáť ani sedieť, má poškodenú krčnú aj krížovú chrbticu, na ktorú bol operovaný. Okrem toho má tiež bronchiálnu astmu a ťažko sa mu dýcha, má dusivý kašeľ. Z uvedeného dôvodu nebol počas výkonu trestu odňatia slobody zaradený do práce, aktuálne ale prácu vykonáva, avšak po jej skončení nie je schopný sedieť ani ležať, tŕpnu mu ruky aj nohy. Uviedol, že užíva lieky na dýchanie, na chrbticu a tiež ho bolieva hlava. Bol mu tiež predpísaný bedrový pás, ktorý používa pri veľkých bolestiach. Lekárom v ÚVTOS mu bol vydaný preukaz zdravotných úľav, podľa ktorého nesmie dvíhať predmety ťažšie než 5 kg. Vyjadril presvedčenie, že jeho zdravotné ťažkosti podmieňujú jeho invalidizáciu, pretože aj po vykonanej operácii chrbtice jeho ťažkosti pretrvávajú, tŕpnu mu ruky aj nohy a trpí bolesťami. Uviedol, že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu na pobočke Sociálnej poisťovne ho posudkový lekár nijakým spôsobom nevyšetril ani sa ho nepýtal ako sa cíti. Počas preskúmavacieho konania predložil súdu aktuálne odborné lekárske nálezy a to prepúšťacie správy z oddelenia neurochirurgie, resp. neurológie z februára 2016 a krajský súd zabezpečil posudkové zhodnotenie kompletnej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, ktorá bola k dispozícii v ÚVTOS. Odporkyňa sa na pojednávaní pred krajským súdom pridržiavala obsahu písomného vyjadrenia z 27. apríla 2016, v ktorom poukázala na to, že podaným odvolaním sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože aj po opätovnom posúdení jeho zdravotného stavu a po zohľadnení vykonanej operácie chrbtice k zmene vysloveného posudkového záveru nedošlo. Poukázala na záver lekárskej správy posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne

z 21. júna 2018, v ktorom boli posudkovo zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktoré navrhovateľ absolvoval, bol posudkovo vyhodnotený stav po vykonanej operácii chrbtice, jeho zažívacie aj dýchacie ťažkosti. Napriek tomu, že došlo k zmene v označení jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, naďalej bol konštatovaný 30 % pokles jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda vznik jeho invalidity naďalej nebol konštatovaný. S ohľadom na uvedené nebol dôvod na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala ako súladné so zákonom potvrdiť. Dňa 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 upravil, že konania podľa III. hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe odvolania navrhovateľa, ktoré predchádzalo 1. júlu 2016, preto krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 3 -

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“ ) vypočul účastníkov, oboznámil sa s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s jeho žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku, s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu odporkyne, dokazovanie doplnil zhromaždením kompletnej zdravotnej dokumentácie, zabezpečil jej posudkové vyhodnotenie posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne v posudku z 21. júna 2018 a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 4 -

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, pre stav po úraze chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom vyjadriť v rozpätí 10-20 %. Podľa kapitoly VIII., odd. B, bodu 3, písm. b) cit. prílohy pre ľahkú perzistujúcu bronchiálnu astmu s FEV1 (PEF) viac ako 80% referenčných hodnôt, pri pravidelnej liečbe možno pokles pracovnej schopnosti poistenca vyjadriť v rozpätí 20-30 %. Pokles pracovnej schopnosti je závislý od zníženia funkcie pľúc, vplyvu na celkový stav organizmu a vplyvu na iné orgány a systémy (napr. cor pulmonale). Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 2. decembra 2015 a žiadal ho priznať od 10. júla 2015. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci, ktorý v posudku z 2. decembra 2015 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z prepúšťacej správy z neurologického oddelenia z 28. júla 2015, z prepúšťacej správy z

neurochirurgického oddelenia z 13. októbra 2015 a z neurologického vyšetrenia z 21. februára 2014. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil ochorenie pohybovo - oporného aparátu - poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek, chronický LIS syndróm, polytopný VAS C, Th a LS s pseudoradikulárnou iritáciou, so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril pri hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, 30 %. V posudku uviedol, že v tom čase 38-ročný navrhovateľ trpí viacročnými bolesťami chrbtice na podklade multietážovej diskopatie. V minulosti bol opakovane vyšetrený a neskôr aj hospitalizovaný pre dorzalgie v ústavných podmienkach, po analgetickej a myorelaxačnej liečbe došlo k parciálnemu zlepšeniu stavu, aktuálne opäť udával neuropatické bolesti. Konziliárnym neurochirurgickým vyšetrením mu bol doporučený dekompresívny zákrok, ktorý navrhovateľ v čase posudzovania jeho zdravotného stavu zvažoval. Bol nastavený na širokú škálu analgetík, myorelaxancií a nesteroidných antireumatík s dubióznym efektom. Naďalej vyžaduje pravidelnú neurologickú liečbu. Napriek pseudoradikulárnej symptomatológii a prítomnosti ľahkej poruchy statodynamiky LS úseku, ale bez jednoznačnej zánikovej symptomatológie, navrhovateľa invalidným neuznal. Po podaní odvolania navrhovateľom posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne svoj posudkový záver nezmenil, pretože navrhovateľ k odvolaniu nepriložil žiadne nové odborné lekárske nálezy, ktoré by dokumentovali zhoršenie jeho zdravotného stavu. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia odporkyne. 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 5 -

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jeho zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý zdravotný stav navrhovateľa a z toho vyplývajúci pokles jeho pracovnej schopnosti zhodnotil z predložených odborných lekárskych nálezov s tým, že jeho osobná účasť nebola potrebná. V posudku z 26. apríla 2016 zhodnotil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i navrhovateľom doplnené prepúšťacie správy z hospitalizácie na neurochirurgickom a neurologickom oddelení z februára 2016 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, v jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a v zhode s prvoposudzovateľom pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedol, že 38-ročný muž s dosiahnutým základným vzdelaním, ktorý vykonával robotnícke práce, aktuálne umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody, viac rokov trpí bolesťami chrbtice pri degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách a pre zvýraznenie bolestí v drieku v roku 2013 bol v sporadickej liečbe neurológa. K zhoršeniu jeho ťažkostí zo strany driekovej chrbtice došlo v marci 2015, kedy sa bolesti zvýraznili a šírili sa do ľavej dolnej končatiny, čo bolo neurológom zhodnotené ako lumboischiadický syndróm s prejavmi koreňového dráždenia L4 vľavo. V júli 2015 mal urobené CT vyšetrenie driekovej chrbtice aj magnetickú rezonanciu, ktoré preukázali degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách, bol potvrdený tiež zúžený miešny kanál s kompresiou v oblasti S1 vľavo. Pri konzervatívnej liečbe nedošlo k zlepšeniu ťažkostí, pretrvávala pseudoradikulárna symptomatológia a porucha statiky aj dynamiky driekovej chrbtice. Neurochirurg odporučil stabilizačnú operáciu chrbtice, ktorej sa navrhovateľ podrobil 3. februára 2016. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií, postupne bol vertikalizovaný a absolvoval rehabilitačnú liečbu, v objektívnom náleze po vykonanej operácii neboli neurológom zistené prejavy koreňového dráždenia (Lasseque pozitívny pri doťahovaní, obrátený Lasseque negatívny). Uviedol, že stabilizačná operácia driekovej chrbtice navrhovateľa bola urobená za účelom odstránenia jeho bolestí a zlepšenia funkcie driekovej chrbtice. Stav po vykonanej operácii nebolo možné posudkovo vyhodnotiť, pretože od operácie ubehol len krátky čas, a jej efekt bude možné zhodnotiť pre účely invalidity až po absolvovaní ďalšej rehabilitačnej a kúpeľnej liečby, teda nepovažoval ho za ustálený pre posudkové účely. Po oboznámení navrhovateľa s lekárskou správou posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne navrhovateľ trval na stanovisku, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený a poukázal na to, že nie je v jeho možnostiach súdu predložiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Krajský súd preto dostupnú zdravotnú dokumentáciu zhromaždenú v ÚVTOS zabezpečil a následne požiadal posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 6 -

v Banskej Bystrici o dodatočné posudkové zhodnotenie jeho kompletnej zdravotnej dokumentácie. Posudkový lekár tak učinil v posudku z 21. júna 2018, v ktorom popri už zohľadnených odborných lekárskych nálezov zhodnotil aj výsledok prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení z 2. februára 2016, zo 17. mája 2016, neurologické vyšetrenia z októbra 2016, z novembra 2017, z

marca 2018, RTG vyšetrenie C chrbtice z novembra 2017 a pľúcne vyšetrenia z mája 2016, z novembra 2016, z júla 2017 a z januára 2018 a dospel k zmene v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, za ktoré aktuálne považoval stav po stabilizačnej operácii driekovej chrbtice, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 4, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktorý navrhovateľovi priznal pokles pracovnej schopnosti na úrovni 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho pridružené zdravotné ťažkosti, ktoré vyplynuli z jeho zdravotnej dokumentácie (stav po operácii slepého čreva, ľahká, dobre liečbou kontrolovaná astma, chronický dyspeptický syndróm) pokles jeho pracovnej schopnosti navýšil o 10 %, na celkových 30 % jeho zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že navrhovateľ s ukončeným základným vzdelaním bol viac rokov sporadicky v liečbe neurológa a fyziatra pre bolesti driekovej chrbtice, ktoré sa zvýraznili v marci 2015, šírili sa a vyžarovali z driekovej chrbtice do ľavej dolnej končatiny, čo bolo zhodnotené neurológom ako lumboischiadický syndróm s prejavmi koreňového dráždenia L4 vľavo. Zobrazovacími vyšetreniami boli dokumentované degeneratívne zmeny na stavcov a medzistavcových platničkách, zistená bola retrolistéza tela stavca L4 so zúžením miechového kanála, s útlakom v oblasti S1 vľavo. Pre pretrvávanie pseudoradikulárnej symptomatológie pri konzervatívnej liečbe a pre poruchu statiky a dynamiky driekovej chrbtice bola navrhovateľovi odporučená stabilizačná operácia chrbtice, ktorej sa podrobil 3. februára 2016 s dobrým pooperačným priebehom. Absolvoval rehabilitačnú liečbu. Už pri kontrolnom neurologickom vyšetrení 26. októbra 2016 neurológ uviedol, že hybnosť driekovej chrbtice bola bez prejavov koreňového dráždenia, jej dynamika bola vôľovo obmedzovaná zo strany navrhovateľa. Pri poslednom neurologickom vyšetrení z 5. marca 2018 bol v objektívnom neurologickom náleze popísaný fyziologický, tj. normálny nález na krčnej aj driekovej chrbtici. Hoci neurológ v závere vyšetrenia popísal cervikokraniálny a lumboischiadický syndróm, tento diagnostický záver nekoreloval s jeho objektívnym vyšetrením. Úplne fyziologický funkčný nález na krčnej aj driekovej chrbtici bol dokumentovaný aj ošetrujúcim lekárom 20. septembra 2018. Na základe neurologických nálezov od roku 2016 až do marca 2018 zhodnotil, že po operácii chrbtice došlo u navrhovateľa k zlepšeniu jej funkcie v driekovej oblasti a k odstráneniu bolestí, čo zodpovedá stavu po vykonanej operácii chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom, pri ktorom je 20 % pokles pracovnej schopnosti v rámci zákonných možností maximálny. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o 10 % pre jednoduchý fajčiarsky zápal priedušiek, perzistujúcu bronchiálnu astmu ľahkého stupňa s reštrikčnou ventilačnou poruchou ľahkého až stredne ťažkého stupňa, ktorá bola dokumentovaná 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 7 -

spirometrickým vyšetrením. Stav je na liečbe stabilizovaný, kompenzovaný. Astma bola ako ľahká, dobre kontrolovaná liečbou hodnotená aj pri pľúcnom vyšetrení z januára 2018. Od decembra 2016 navrhovateľ praktickému lekárovi udával pálenie záhy, zažívacie ťažkosti po užívaní liekov od bolesti, čo bolo praktickým lekárom zhodnotené ako dyspeptický syndróm a do liečby bol pridaný Omeprazol (9.mája 2018). V závere diagnózy praktický lekár popísal zápal sliznice žalúdka a dvanástorníka, bližšie neurčený, odborníkom - gastroenterológom vyšetrený nebol. Gastrofibroskopické vyšetrenie neabsolvoval. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade dostupných odborných lekárskych nálezov, ktoré boli v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu doplnené a tieto boli posudkovo zhodnotené komplexne a bez rozporov v takom rozsahu, ako ich v čase posudzovania mali posudkoví lekári k dispozícii. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívne preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktoré by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich záverov. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity poistenca podmieňuje poklesom jeho pracovnej schopnosti pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol s ohľadom na zistenú percentuálnu mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti bez vzniku invalidity potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými

subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie považované ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pretože z hľadiska funkčného postihnutia pohybovo oporného aparátu, ktoré je pre stanovenie konkrétnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca rozhodujúce, z odborných lekárskych nálezov vyplynula len miera porucha funkcie. Napriek opakujúcim sa zdravotným ťažkostiam navrhovateľa v období pred vydaním rozhodnutia, ktoré spočívali v jeho 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 8 -

bolestiach a ktoré si preto vyžiadali opakovanú analgetickú a myorelaxačnú liečbu, nebolo možné tento stav považovať za dlhodobo nepriaznivý a liečbou neovplyvniteľný. Po aplikovanej liečbe, tak ako to vyplynulo z posudkovo zhodnotených odborných lekárskych nálezov i z predloženej zdravotnej dokumentácie, v ktorej boli obsiahnuté, došlo k minimálne čiastočnému zlepšeniu stavu, teda nebolo možné považovať tento zdravotný stav za dlhodobo nepriaznivý a liečbou neovplyvniteľný. Navyše, napriek bolestiam bola u navrhovateľa opakovane zistená len mierna porucha funkcie chrbtice. V období, keď došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu v zmysle vyžarovania bolestí z driekovej chrbtice do ľavej dolnej končatiny s vplyvom na jeho postoj a chôdzu (v druhej polovici roka 2015), bola navrhovateľovi z hľadiska liečebného postupu odporučená stabilizačná operácia chrbtice, ktorej účelom bolo liečebné ovplyvnenie v tom čase zhoršeného stavu ochorenia pohybovo -oporného aparátu v zmysle šírenia bolesti do ľavej dolnej končatiny s pseudoradikulárnou symptomatológiou. Napriek uvedenému v objektívnom neurologickom náleze pred vykonanou operáciou bolo konštatované, že dolné končatiny boli symetrické, bez deformít, ich aktívna aj pasívna hybnosť bola zachovaná, bol prítomný paterálny reflex bilat., taktiež RŠA bilat., príznak palca bol negatívny, Lasseque obojstranne od 60°, Thomayer 40°, dorzálna flexia bola súmerná, bez oslabenia, postavil sa na päty aj špičky, jeho postoj I, II, III bol v norme. Bol schopný prejsť po špičkách a po pätách, hoci jeho chôdza bola antalgická. Z uvedeného je zrejmé, že ani pred samotnou operáciou chrbtice nebol zistený závažnejší stav poruchy funkcie pohybovo - oporného aparátu u navrhovateľa, než aký bol posudkovými lekármi zobratý do úvahy. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici v posudku z 26. apríla 2016 v zhode s posudkovými a zákonnými kritériami konštatoval, že napriek vykonanej operácii chrbtice, nebol dôvod na zmenu vysloveného posudkového záveru čo do označenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, jeho zaradenia pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, či zmeny percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, pretože pre krátke uplynutie času od vykonanej operácie chrbtice nebolo možné stav po jej operácii bez absolvovania ďalších liečebných postupov (rehabilitácia) považovať za ustálený, preto ho nebolo možné posudkovo inak hodnotiť. Pre posudkové účely je v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení potrebné vychádzať z takého stavu zdravotných ťažkostí poistenca, ktorý je dlhodobo nepriaznivý, pretože zhoršenie zdravotného stavu poistenca v kratšom, obmedzenom časovom úseku, sa nerieši jeho invalidizáciou ale dočasnou pracovnou neschopnosťou. Správnosť týchto posudkových záverov potvrdilo aj zhodnotenie aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľa v posudku z 21.júna 2018, pretože po predložení aktuálnych odborných lekárskych nálezov bolo preukázané, že vykonaná operácia chrbtice mala žiadaný efekt a došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, keď z hľadiska poruchy funkcie, ktorá je rozhodujúca, (bolestivosť nie je posudkové kritétium) bol konštatovaný normálny, fyziologický nález odbornými lekármi

- neurológmi i praktickým lekárom navrhovateľa, ktorý jeho zdravotný stav priebežne monitoruje. 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 9 -

Pre posúdenie zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdom bol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol známy v čase jeho vydania a krajský súd pri rozhodovaní preskúmaval a vyhodnocoval, či k uvedenému dňu bol skutkový stav veci zistený úplne a správne a či bol správne právne vyhodnotený. Dokazovanie doplnil len za účelom preskúmania dôvodnosti navrhovateľom tvrdeného dôvodu nezákonnosti rozhodnutia odporkyne, ktoré malo spočívať v nesprávnom právnom posúdení veci v dôsledku nesprávneho posúdenia jeho zdravotného stavu a miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Doplnené dokazovanie (posudkové vyhodnotenie kompletnej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa) potvrdilo správnosť posudkových záverov, ktoré boli podkladom pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia, preto dôvodnosť námietky navrhovateľa, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený a nebola správne zhodnotená miera jeho zníženej pracovnej schopnosti nebola daná. Na ťažkosti s dýchaním navrhovateľ poukazoval len od roku 2016, prvé pľúcne vyšetrenie bolo v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa zdokumentované z 27. mája 2016, kedy bola konštatovaná reštrikčná ventilačná porucha stredného stupňa, avšak pri slabšej spolupráci pacienta, následne pri

pľúcnom vyšetrení zo 14.júla 2017 už bola zistená reštrikčná ventilačná porucha ľahkého stupňa, opäť pri slabšej spolupráci navrhovateľa a 19. januára 2018 už bol jeho stav zhodnotený ako ľahká perzistujúca astma, dobre kontrolovaná liečbou. Z uvedeného vyplýva, že ani z hľadiska týchto zdravotných ťažkostí nejde o nepriaznivý a liečbou neovplyvniteľný zdravotný stav navrhovateľa, ktorý by mal posudkový význam, naviac, tieto zdravotné ťažkosti boli u navrhovateľa zaznamenané až po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že uvedené diagnostické závery sa opierajú o spirometrické vyšetrenie, pri ktorom bola odborným lekárom zaznamenaná slabšia spolupráca, čo s ohľadom na charakter tohto vyšetrenia, pri ktorom sa vyžaduje úsilný výdych pacienta, teda jeho aktivita, mohol byť pri dobrej spolupráci výsledok len lepší. Rovnakému právnemu posúdeniu podliehajú aj dyspeptické ťažkosti navrhovateľa, na ktoré sa začal sťažovať od decembra 2016, tj. až po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a navyše, tieto zdravotné ťažkosti neboli objektivizované príslušným odborným gastroenterologickým vyšetrením. V prípade, že zdravotný stav navrhovateľa sa bude vyvíjať nepriaznivo a jeho zdravotné ťažkosti budú objektivizované príslušnými odbornými vyšetreniami, má navrhovateľ možnosť požiadať o priznanie invalidného dôchodku opätovne na základe takých odborných lekárskych nálezov, ktoré budú ním tvrdené zdravotné ťažkosti objektivizovať. Vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia nemohla spochybniť ani námietka navrhovateľa, že ho posudkový lekár na pobočke Sociálnej poisťovne nijakým spôsobom nevyšetril, ani sa ho nepýtal, čo ho bolí, pretože z ust. § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a na základe komplexných 2 6 S d / 1 3 7 / 2 0 1 6 - 10 -

funkčných vyšetrení a ich záverov. Povinnosť osobného vyšetrenia poistenca posudkovým lekárom sociálneho poistenia zo zákonnej úpravy nevyplýva. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľa, ktoré považoval krajský súd za správne a úplne zistené, bol zhodnotený pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa zo zákona príslušným subjektom, posudkovým lekárom sociálneho poistenia na úrovni 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vznik jeho invalidity nepodmienilo. Predpokladom invalidizácie je totiž pokles pracovnej schopnosti poistenca o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa v takomto rozsahu zistený nebol, keď bol zhodnotený v rámci zákonných možností, pri správne označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, pri ktorom sa invalidizácia poistenca podľa platnej právnej úpravy ani nepredpokladá. Z uvedeného odporkyňa správne vyvodila, že bez vzniku invalidity navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože tento nárok je invaliditou poistenca podmienený, čo vyplýva z ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Správne preto odvolaním napadnutým rozhodnutím jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez splnenia zákonných predpokladov mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Krajský súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.