Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-411-2000.pdf
PDF · 68.64 KB
Case nature
Subarea
6Er/411/2000
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Tatranská mliekareň, a.s., Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, proti povinnému: JUDr. Viera Baulovičová Bodová, Žriedlová 3, 040 01 Košice, správcovi konkurznej podstaty úpadcu: L. R., nar. X.X.XXXX, C. XX, XXX XX P. A. o vymoženie sumy 821,11 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves vo výške 56,02 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 821,11 eur s prísl. na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 1Rob/448/1998 zo dňa 23.10.1998. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 15.6.2000 pod číslom 5710 003419.
2. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. konkurze a reštrukturalizácii. Súčasne si uplatnil trovy exekúcie vo výške 192,13 eur.
3. Súd po preskúmaní návrhu exekútora zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Košice I., sp. zn. 32OdK/339/2018 zo dňa 20.8.2018 vyhlásený konkurz.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha
pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení je tu dôvod na zastavenie exekučného konania. Nakoľko zákonodarca zvolil pri oddlžovaní fyzických osôb úpravu, ktorá hovorí o zastavení exekučného konania, súd vydá rozhodnutie o zastavení. K zastaveniu exekučného konania teda nedochádza ex lege ako je to pri konkurze na právnickú osobu, ale je potrebné vydať uznesenie o zastavení exekučného konania. Exekučný súd preto s poukazom na § 57 ods. 2 EP, v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení exekúcie.
8. Keďže žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 CSP (a contrario) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
9. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
10. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd o trovách exekúcie rozhodol podľa cit. § 203 ods. 3 EP a v súlade s § 15, 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,02 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie exekučného príkazu 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 3,32 eur
- zisťovanie platiteľa mzdy 3,32 eur
- zisťovanie účtov povinného 3,32 eur
- zisťovanie bydliska povinného 3,32 eur
- ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 16,80 eur
3/ 20% DPH 9,34 eur
Trovy exekúcie celkom: 56,02 eur
11. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovného za cesty do Starej Ľubovne dňa 3.10.2000, resp. 11.10.2006, 17.7.2014, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval vo vyúčtovaní trov exekúcie, vzhľadom na skutočnosť, že tieto nemal za preukázané. Súdny exekútor nedoložil súdu žiadne podklady (napr. technický preukaz, doklad o čerpaní pohonných hmôt, správu o služobnej/pracovnej ceste) o vykonanej ceste. Okrem toho zo spisu nie je zrejmé, za akým účelom súdny exekútor do Starej Ľubovne v uvedených dňoch cestoval vo vzťahu k exekúcii a preto mal zato, že tieto náklady neboli vynaložené účelne. Súdny exekútor má aj iné možnosti ako hospodárnejšie zistiť majetkové pomery povinného.
12. Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 30,00 eur (plus DPH). Súd je toho názoru, že spôsob výpočtu odmeny povereného súdneho exekútora pri zastavení exekúcie sa spravuje § 14-15 cit. vyhlášky a v taxatívnom výpočte úkonov, za vykonanie ktorých má súdny exekútor nárok na odmenu pri zastavení exekúcie nie je uvedené zriadenie EZP. Ustanovenia § 14 a 15 cit. vyhlášky sú vo vzťahu špeciality voči ust. § 6 vyhlášky a teda pri zastavení exekúcie nie je možné aplikovať toto ustanovenie. V takomto prípade má súdny exekútor
len nárok na odmenu za doručenie exekučného príkazu, resp. príkazu na začatie exekúcie. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že iba za samotný úkon zriadenia exekučného záložného práva súdnemu exekútorovi, pokiaľ nedôjde k zexekvovaniu nehnuteľnosti, odmena nepatrí. Táto odmena za každú takto zexekvovateľnú nehnuteľnosť v zmysle § 6 cit. vyhl. patrí súdnemu exekútorovi až vtedy, keď bola takáto nehnuteľnosť úspešne zexekvovaná. V predmetnom konaní súd nemal takúto skutočnosť za preukázanú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.