Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-129-2018.pdf
PDF · 99.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/129/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, sudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, v právnej veci navrhovateľky: W. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. O. U. XXXX/XX, XXX XX Q., proti manželovi: O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. E. XXX, XXX XX U. E., t.č. bytom P. O. U. XXXX/XX, XXX XX Q., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: D. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov W. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a O. T., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. vo zväzku 20, ročník 2013, na str. 79, pod por. číslom 22 r o z v á d z a .
II. Súd z v e r u j e pre čas po rozvode mal. D. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. D. sumou 130 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 20-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom ponecháva n e o b m e d z e n ý.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.06.2018 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktorý odôvodnila tým, že po dvojročnom kontakte uzavrela manželstvo s otcom maloletého, pričom z manželstva pochádza jedno dieťa - syn D. T., nar. XX.XX.XXXX. V návrhu uviedla, že manželstvo nebolo harmonické už od začiatku a situácia sa nezmenila ani po narodení ich syna. Už počas jej tehotenstva ju manžel upodozrieval, že dieťa nie je jeho, tiež bol neustále nespokojný s vedením domácnosti, ponižoval ju neustálym osočovaním o jej neschopnosti, nepomáhal jej so starostlivosťou o syna a neskôr jej vyčítal, že míňa veľa peňazí. Navrhovateľka uviedla, že manžel platí výživné 70 eur mesačne na jeho nezaopatrené dieťa z prvého manželstva. Prvýkrát podala návrh na rozvod na tunajší súd dňa 25.09.2015, ktorý dňa 23.10.2015 vzala späť, pretože jej manžel sľuboval, že sa zmení a ich vzťah sa zlepší. Ako hlavný dôvod podania návrhu na rozvod manželstva uviedla, že ich spolužitie a situácia v domácnosti sa neustále zhoršuje, preto žiada manželstvo rozviesť a navrhuje, aby na čas po rozvode súd zveril maloletého D. do jej výchovy a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 180 eur vždy do dvadsiateho dňa v mesiaci.
2. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 04.09.2018. Jeho prvé manželstvo uzavrel ešte počas študentských čias, avšak trvalo krátko (1995
- 1998) a má z neho už dospelú 23 - ročnú dcéru C., ktorá študuje vysokú školu. Manželstvo s navrhovateľkou uzatvoril, keď čakali spolu dieťa a bol aj pri jeho narodení. Aby mohli žiť ako rodina, uviedol, že sa vzdal výhodnej práce a odsťahoval sa do Q.. Pre zlepšenie finančnej situácie rodiny si manžel navrhovateľky od marca 2018 našiel nové zamestnanie v W. J. ako skladník na dobu neurčitú. Ďalej v návrhu uviedol, že bol manželke po narodení syna vo všetkom nápomocný a nie je pravda, že syna nekočíkoval. Pred uzatvorením manželstva jeho manželka mala hypotéku na byt, pôžičku ako aj spotrebný úver a čiastočne zariadený byt, náklady na splátky boli spolu vo výške 290 eur mesačne. Ďalšie mesačné náklady boli 146 eur na bytové družstvo, plyn 10 eur, telefóny 5 eur, a taktiež zariadili byt. Ako ďalšie uviedol, že pomáhal aj svokrovcom, svoj čas venoval hlavne práci a synovi. Hádky, ktoré opisuje navrhovateľka, podľa neho mali len bežný charakter a po určitom čase jeho manželke začalo vadiť, že ešte stále prispieva na jeho dcéru. Podľa neho ako zbraň proti nemu používala vyhrážky rozvodom, vyhadzovala ho z bytu s poznámkou, že byt je len jej, manželke nikdy fyzicky ani psychicky neublížil, ale nepáčilo sa mu, že trávi prehnane veľa času na sociálnych sieťach. V auguste 2016 sa refinancoval úver a splátka ďalej činila 150 eur, navrhovateľka trvala na zúžení BSM, aby bola výlučným vlastníkom bytu, v ktorom ako rodina bývali. Tvrdil, že syna aj svoju manželku má veľmi rád a chcel by, aby ich súd nerozviedol, pretože nevidí na to dôvod. Požadoval, aby v prípade rozvodu súd zveril dieťa do striedavej starostlivosti a výživné sa nepriznávalo ani jednému z rodičov, nesúhlasil ani s výškou výživného na syna vo výške 180 eur.
3. Kolízny opatrovník v podanej správe doručenej súdu dňa 19.09.2018 uviedol, že matke i otcovi maloletého D. bolo poskytnuté sociálne poradenstvo súvisiace s využitím sedení na Referáte poradensko - psychologických služieb, s čím otec súhlasil, nakoľko bolo jeho snahou zotrvať v manželstve, avšak matka to odmietla, nakoľko nevidela už možnosť zvrátenia tohto stavu. Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu rodičov zveriť maloletého D. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného na maloleté dieťa primerane možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. 4. Na pojednávaní dňa 24.09.2018 navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá naďalej a nevidí šancu na obnovu manželstva a myslí si, že manželská poradňa nemá význam. Nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou. Na záver uviedla, že maloletý D. chodí do MŠ.
5. Manžel na pojednávaní dňa 24.09.2018 uviedol, že trvá na jeho vyjadrení a nechce sa rozvádzať, nemyslí si, že sa hádajú. Myslí si, že navrhovateľka si začala s niekým písať cez sociálne siete, nie je si tým istý, ale zmenila správanie.
6. Kolízny opatrovník navrhol vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov.
7. V záverečnom stanovisku navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, žiadala manželstvo rozviesť.
8. Manžel v záverečnom stanovisku nesúhlasil s návrhom na rozvod manželstva.
9. Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že v prípade rozvodu rodičov doporučuje zveriť maloletého D. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného na maloleté dieťa primerane možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s návrhom navrhovateľky s prílohami, vyjadrením manžela k návrhu s prílohami a pripojeným spisom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 11P/206/2015, správou zamestnávateľa W. a I.-J. a zistil tento skutkový stav:
11. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Q., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. vo zväzku 20, ročník 2013, na str. 79, por. číslo 22. Z manželstva pochádza jedno dieťa: D. T., nar. XX.XX.XXXX.
12. Navrhovateľka pracuje od 01.03.2009 na ekonomickom úseku vo firme I.-J., spol. s r.o. Q.. Jej čistý priemerný mesačný príjem je 842 eur.
13. Manžel od 01.03.2016 pracuje v spoločnosti W. J., s.r.o. Q. na pozícii skladník - obsluha VZV na neurčitý čas s priemerným mesačným príjmom 958 eur.
14. Maloletý D. navštevuje Materskú školu v Q., ulica Q.. Pediatrom maloletého je MUDr. C. W.. Z dôvodu problémov so zubami navštevuje stomatologickú ambulanciu MUDr. T., a taktiež absolvuje logopedické sedenia u MUDr. J..
15. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o rodine"), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 17. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
18. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
19. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
20. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
23. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
25. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
32. Jediným hmotno-právnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiska objektívne - hľadiska morálky celej spoločnosti. Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať súd za preukázanú. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo už dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Dostatočnosť oboch bude mať za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na rozvod manželstva neexistuje právny nárok ani vtedy, ak s nim obaja manželia súhlasia. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Súd je povinný tieto dôvody zisťovať a vyhodnocovať. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina (či majú vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas, akým spôsobom, v akom rozsahu a kvalite, ak medzi nimi existujú rozpory, aké majú dôvody, aký je ich postoj k plneniu manželských povinností), či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či si riadne plnia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či vyživujú dobrovoľne svoje deti, či spolu intímne žijú, či spoločne vychovávajú deti, ktoré s nimi v rodine žijú. Pokiaľ si súd ustáli, že vzťahy medzi manželmi sú skutočne vážne rozvrátené tak, že manželstvo nemôže ďalej plniť svoj spoločenský účel, musí dokazovanie zamerať na otázku trvalosti rozvratu. Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Cieľom výchovy maloletého dieťaťa je, aby vyrástlo na produktívnu osobnosť s pozitívnou hodnotovou orientáciou. Najideálnejším prostredím na dosiahnutie tohto cieľa je kompletná harmonická rodina. Ak manželstvo rodičov maloletých detí prestane plniť svoje funkcie, môže ho súd rozviesť. Rozvod manželstva rodičov vždy zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Záujem maloletého dieťaťa má byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Súd nemôže návrhu na rozvod vyhovieť ani vtedy, ak má za preukázané, že manželstvo je dostatočne kvalifikovane rozvrátené, ak by bol rozvod v rozpore so záujmom maloletých detí. Skutočnosť, že sa niektorý z manželov, prípadne aj obaja manželia už necítia v manželskom vzťahu komfortne ešte sama o sebe neodôvodňuje záver, že takáto rodina nie je v záujme maloletých detí. Zásadne sa možno prikloniť k záveru, že rozvod je v záujme maloletých detí vtedy, pokiaľ rodičia už dokázali rozdelením medzi seba k spokojnosti detí upraviť výkon rodičovských práv a povinností.
33. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a to najmä pre postoj navrhovateľky, ktorá od podania návrhu v priebehu celého konania deklarovala jednoznačný postoj k manželstvu, ktoré považuje za nefunkčné, nechce v ňom za žiadnych okolností zotrvať a nevidí ani zmysel v pokuse zachrániť manželstvo návštevou manželskej poradne. Je evidentné, že jej prekáža manželovo správanie, keď ju neustále podozrieva z nevery, hoci sa jej nedopustila, toto jeho správanie zrejme vyplýva z jeho negatívnej skúsenosti z prvého manželstva, v ktorom sa jeho vtedajšia manželka nevery skutočne dopustila.
34. V súčasnosti si manželstvo neplní riadne svoje funkcie a to ekonomickú, pretože každý z manželov má svoj osobitný účet, nehospodária teda spoločne, všetky platby realizuje navrhovateľka, neplní si ani funkciu biologickú, keďže účastníci sa od mája tohto roka ani intímne nestýkajú. Čo sa týka funkcie výchovnej, rodičia k maloletému D. v súvislosti s rozvodom ich manželstva pristupujú rozdielne, matka uviedla, že sa snaží D. vysvetliť situáciu jemne, primerane jeho veku, ale otec mu hovorí, že sa rozvádzajú preto, že mamina mu hľadá nového tatina, že je zlá, že chce, aby ocko od nich odišiel, čo určite na dieťa nevplýva pozitívne. Aj z tohto vyplýva, že rodičia sa nevedia dohodnúť na výchove dieťaťa, každý z nich má iný postoj, tieto rozpory maloletý nepochybne vníma, čo jeho zdravému vývinu neprospieva.
35. S prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré je ešte v predškolskom veku, pričom všeobecne deti v takomto veku sú úzko naviazané na matku, pokiaľ sa matka o také dieťa riadne stará, čo v danom prípade bolo nepochybne preukázané, súd na čas po rozvode zveril mal. D. do osobnej starostlivosti matky, pričom ponechal oprávnenie na zastupovanie a spravovanie majetku maloletého na oboch rodičov. Zároveň otcovi určil výživné v sume 130 eur mesačne na maloletého D., kde pri výške vyživovacej povinnosti zohľadnil zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti otca a prihliadol zároveň na celkové pomery rodičov ako aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a jeho vek, a určené výživné považuje za primerané vzhľadom na tieto kritériá.
36. Styk otca s maloletým D. súd ponechal neobmedzený, keďže maloletý doposiaľ býva v jednej domácnosti s obidvomi rodičmi a preto rozhodovať o úprave styku v nejakom vymedzenom rozsahu za týchto okolností nie je potrebné.
37. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.