Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-157-2018.pdf
PDF · 100.8 KB
Case nature
Subarea
21CoE/157/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci oprávneného (otca): F. E., A.. XX.X.XXXX, W. M. XXX, T. Š., štátny občan SR, proti povinnej (matke): D. P., A.. X.X.XXXX, W. U.na X. XX, W., štátny občan SR, zastúpenej advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom: T. E., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 39Em/6/2017-47 zo dňa 22.1.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV pod č.k. 39Em/6/2017-47 zo dňa 22.1.2018, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením prvým výrokom zamietol návrh oprávneného na výkon rozhodnutia a druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a to s odkazom na ustanovenia § 376 ods. 1, § 377 ods. 1 a § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 25.7.2017, doplneným dňa 13.10.2017, žiadal oprávnený (otec maloletej) o nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia - uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/76/2017-199 zo dňa 13.3.2017, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/57/2016-172 zo dňa 9.1.2017 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou T., A.. XX.X.XXXX, každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty v čase od 11.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že oprávnený svoj návrh odôvodnil tým, že matka zámerne porušuje svoju povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho rozhodnutia a zamedzuje mu styk s maloletou, pričom konkrétne uviedol aj termíny nerealizácie jeho styku s maloletou. Povinná (matka maloletej) žiadala návrh na výkon rozhodnutia zamietnuť, nakoľko styk otca s maloletou sa realizuje s tým, že k nerealizácii styku prišlo len v 4 konkrétnych termínoch a to z dôvodu oslavy spolužiačkiných narodenín, choroby maloletej, pobytu maloletej v tábore a návštevy z cudziny, pričom povinná má za to, že ak by musela maloletá z donútenia v uvedených prípadoch proti svojej vôli realizovať styk s oprávneným, došlo by len k zhoršeniu už aj tak naštrbených vzťahov. Zároveň povinná poukázala na to, že oprávnenému poskytla možnosť náhradných termínov. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na pohovory s maloletou, vykonané kolíznym opatrovníkom v dňoch 10.7.2017 a 5.12.2017, z ktorých podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletá má s otcom vytvorený dobrý vzťah, avšak narušené vzťahy rodičov a ich vzájomná komunikácia sprevádzaná nedôverou a invektívami, môžu spôsobovať problémy v realizácii styku. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení tiež uviedol, že vykonaným šetrením bolo zistené, že styk otca s maloletou sa realizuje riadne podľa právoplatného rozhodnutia súdu, s výnimkou situácií, kedy bola maloletá chorá, pričom kolízny opatrovník opakovane
konštatoval, že jedinou prekážkou v aktuálnej rodinnej situácii sú konfliktné vzťahy rodičov a ich spôsob komunikácie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na Okresnom súde Bratislava IV je v súčasnosti pod sp. zn. 13P/57/2017 (správne má byť zrejme uvedené „pod sp. zn. 13P/57/2016“) vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené, pričom v priebehu konania Okresný súd Bratislava IV uznesením č. k. 13P/57/2016-172 zo dňa 9.1.2017 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy jeho styku s maloletou, ktoré rozhodnutie Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11CoP/76/2017-199 zo dňa 13.3.2017 zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 11.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že maloletú prevezme a aj odovzdá v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.7.2017. Súd prvej inštancie po dôkladnom oboznámení sa s celým obsahom spisu a po vyhodnotení správania sa oprávneného, povinnej, ako aj názoru a správania sa maloletej dospel k záveru, že pre nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletou nie sú splnené zákonné podmienky, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že styk oprávneného s maloletou prebieha a jedinou prekážkou v aktuálnej rodinnej situácii sú vzájomné konfliktné vzťahy rodičov a ich invektívny spôsob komunikácie. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť oboch rodičov najmä na vyjadrenie maloletej, prezentované pred kolíznym opatrovníkom, ktorá jednoznačne vyslovila svoje želanie vo veci spôsobu realizácie styku s oprávneným, zlepšenia vzájomných vzťahov a správania sa rodičov, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie odporučil obom rodičom, aby sa snažili čo najskôr zlepšiť vzájomnú komunikáciu a napraviť narušené vzťahy, pretože od tohto sa odvíja ďalší priaznivý vývoj ich spoločného dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na to, že nebolo zistené sústavné a vedomé porušovanie právoplatného súdneho rozhodnutia zo strany povinnej, súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh oprávneného na výkon rozhodnutia ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu (dohoda o ukončení právneho zastúpenia zo dňa 30.7.2018 na č.l. 90 a oznámenie o ukončení právneho zastúpenia zo dňa 31.7.2018 na č.l. 91) a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zmenil predmetné uznesenie súdu prvej inštancie a vyhovel návrhu oprávneného v plnom rozsahu. Oprávnený v odvolaní uviedol, že so záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí a trvá na tom, že návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom bol a stále je dôvodný vzhľadom na to, že otec sa nevie domôcť svojho práva stýkať sa so svojou maloletou dcérou v súlade s právoplatným a vykonateľným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2017 pod č.k. 11CoP/76/2017-199, nakoľko povinná viackrát odmietla plniť svoju povinnosť určenú súdom. Tvrdenia povinnej o tom, že oprávnenému poskytla možnosť náhradných termínov sú jednoznačne nepravdivé. Otec viackrát žiadal o náhradný termín, pričom povinná nebola súčinná a viackrát zmarila jeho styk s dcérou, preto bol nútený privolať policajnú hliadku s tým, že oprávnený vo svojej odpovedi na výzvu súdu zo dňa 10.11.2017 presne opísal okolnosti a dôvody, v dôsledku ktorých bol nútený privolať policajnú hliadku, uviedol presné termíny na žiadosť súdu a ako dôkazy priložil aj príslušnú komunikáciu s povinnou. Oprávnený navrhol, aby si súd vyžiadal policajné záznamy, avšak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa názoru oprávneného sa týmto nezákonným rozhodnutím oprávnenému odníme využitie jeho zákonného práva vyplývajúceho priamo zo zákona o rodine a to práva sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Nakoľko sa súd prvej inštancie takmer vôbec nevysporiadal s argumentmi a skutočnosťami podloženými dôkazmi, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenie o zamietnutí nariadenia výkonu rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v odvolaní poukázal na skutočnosť, že matka maloletej zámerne odopiera styk otca s maloletou a poskytuje nepravdivé informácie o spôsobe liečby maloletej. Dňa 15.12.2017 povinná informovala oprávneného o chorobe maloletej a o nasadení liečby antibiotikami. Oprávnený dal povinnej na vedomie, že sa o maloletú vie postarať a dokáže zabezpečiť pre maloletú užitie predpísaných antibiotík v pravidelných časových intervaloch a z toho dôvodu by chcel realizovať styk s maloletou, povinná však uvedené argumenty ignorovala a odoprela oprávnenému styk s maloletou. Povinná dňa 20.12.2017 informovala oprávneného o zdravotnom stave maloletej s doplnenými vlastnými klamlivými diagnózami, nakoľko okrem predpísaných liekov pre maloletú, ktoré potrebuje užívať po dobu troch mesiacov, uviedla, že údajne maloletá „nesmie prísť do styku s malým dieťaťom novorodencom aspoň tri týždne“, čím povinná poukázala na druhú dcéru oprávneného O., s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Nakoľko mal oprávnený dôvodné podozrenie na zavádzanie zo strany povinnej, podal žiadosť o
poskytnutie informácií o zdravotnom stave maloletej s tým, že všeobecná lekárka pre deti a dorast MUDr. Stanislava Miklánková doručila lekársku správu zo dňa 15.1.2018, ktorá obsahuje výpis z dokumentácie maloletej a z ktorej jednoznačne vyplýva, že povinná v skutočnosti poskytla skreslené informácie o liečebnej metóde maloletej a neobsahuje žiadnu informáciu o zákaze styku maloletej s novorodencom. Otec maloletej aj napriek svojmu presvedčeniu o klamlivej diagnóze prejavil súčinnosť a vyjadril sa, že zabezpečí, aby nedošlo ku styku maloletej s jeho druhou dcérou O. a o maloletú sa riadne postará, bude jej poskytnutý odpočinok, teplo a pohodlie v dome, ktoré je potrebné na zotavenie maloletej a predpísané lieky jej bude podávať pravidelne. Napriek súčinnosti a prejavu ochoty zo strany oprávneného, povinná opäť odoprela styk maloletej s otcom. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a z priložených dôkazov a v neposlednom rade z uvedeného vyjadrenia zo dňa 10.11.2017 je podľa názoru oprávneného zrejmé, že otec maloletej rešpektuje rozhodnutia súdu a je dostatočne ústretový, avšak povinná zámerne porušuje svoju povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho rozhodnutia a zamedzuje styk maloletej s oprávneným. 4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril kolízny opatrovník písomným podaním zo dňa 27.6.2018, podaným na súd prvej inštancie dňa 28.6.2018, v ktorom uviedol, že od vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vykonali s maloletou T. trikrát pohovor (v dňoch 17.4.2018, 24.5.2018 a 19.6.2018), z toho dvakrát za spolupráce PhDr. Hrustiča. Pohovor s maloletou bol vykonávaný opakovane, nakoľko sa situácia v rodine menila a s tým aj stanovisko maloletej ohľadom kontaktovania sa s otcom. Hoci spočiatku maloletá inklinovala k tomu, aby sa s otcom stretávala každý druhý týždeň od piatku do nedele, jej postoj sa časom zmenil. Počas posledného pohovoru, ktorý kolízny opatrovník s maloletou vykonal v júni 2018, maloletá vyjadrovala prianie s otcom sa nestretávať, pričom ako dôvody uvádzala, že sa u otca nudí, nemá tam čo robiť, nechodia na žiadne výlety a otec jej nedovoľuje stretávať sa s babkou, ktorá žije v jednom dome spolu s otcom a ktorú má T. veľmi rada. Navyše sa vraj otec za účasti maloletej stretáva s istou pani Q. a jej to prekáža. Na otázku kolízneho opatrovníka, ako by si to predstavovala do budúcnosti, maloletá T. odpovedala, že by chcela bývať u mamy a s otcom sa nechce stretávať. Maloletú sa kolízny opatrovník snažil motivovať ku kontaktu s otcom takým spôsobom, že jej ponúkali rôzne alternatívy, ako napr. styk bez prespatia alebo v kratšom intervale, maloletá však toto odmietala. Pri poslednom pohovore s maloletou u PhDr. Hrustiča sa dohodli na stretnutí maloletej T. s otcom na úrade kolízneho opatrovníka dňa 23.8.2018 s tým, že cieľom tohto stretnutia bude pomôcť T. presadiť sa u otca a vyjadriť sa k tomu, čo sa jej na správaní otca nepáči. Súčasne kolízny opatrovník v predmetnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že dňa 26.6.2018 sa konalo súdne pojednávanie v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn. 13P/57/2016, na ktorom bola maloletá vypočutá a po intervencii pani sudkyne súhlasila s tým, že sa bude s otcom stretávať každý druhý týždeň v nedeľu od 13:30 hod. do 18:00 hod. s tým, že na styku bude prítomný iba otec, aby sa jej mohol dostatočne venovať. Súd vydal toho dňa rozsudok, ktorým maloletú zveril matke, otca zaviazal platiť na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne s výpočtom zročného výživného a v časti styku rozhodol v zmysle T. priania. V závere predmetného vyjadrenia kolízny opatrovník odporučil súdu rešpektovať želanie maloletej ohľadom jej stretávania sa s otcom s tým, že podľa dohody v auguste 2018 kolízny opatrovník vykoná opätovný pohovor s maloletou T. a preverí, či sa jej styk s otcom realizuje v uvedených dňoch a iba za prítomnosti otca. 5. K odvolaniu oprávneného sa povinná vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie elektronicky dňa 4.7.2018, v ktorom uviedla, že sa v celom rozsahu nestotožňuje s predmetným odvolaním otca, pričom odkazuje v celom rozsahu na vyjadrenia a závery z pojednávania zo dňa 26.6.2018. Povinná má za to, že autoritatívny zásah súdu nie je v danom prípade potrebný tak, ako to prezentuje vo svojich vyjadreniach otec, nakoľko nie je v prospech maloletej a takýto nútený výkon by zjavne nepomohol k zlepšeniu poškodených vzťahov medzi maloletou a otcom. Maloletá T. sama na pojednávaní uviedla, že sa s otcom nechce stretávať kvôli incidentom z minulosti, avšak po vysvetlení situácie zo strany súdu súhlasila so stretávaním sa s otcom každú druhú nedeľu vždy od 13:30 do 18:00 s tým, že sa budú stretávať len oni dvaja spolu. Aj v zmysle vyššie uvedeného má povinná za to, že odvolanie otca je nedôvodné a že náprava vzťahov je možná úpravou styku v takom rozsahu, ako rozhodol súd na pojednávaní zo dňa 26.6.2018. Zároveň povinná v predmetnom vyjadrení uviedla, že v prípade ochoty maloletej stretávať sa s otcom nebude brániť maloletej aj v širšom styku s otcom, nakoľko je to v záujme maloletej mať fungujúci vzťah so svojím otcom. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak. 9. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. 10. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 11. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 12. Podľa § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. 13. Podľa § 377 ods. 2 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. 14. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona), alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. 15. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1, súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Exekučným titulom je v danom prípade uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2017 pod č. k. 11CoP/76/2017-199, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.7.2017 a ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a ktoré má charakter dočasného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/57/2016. Za účelom zistenia stavu základného konania vo veci samej, odvolací súd vykonal dopyt na Okresný súd Bratislava IV, ktorý v odpovedi zo dňa 4.9.2018 oznámil odvolaciemu súdu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/57/2016 bol dňa 26.6.2018 vydaný rozsudok, proti ktorému podal otec (oprávnený) dňa 4.8.2018 odvolanie a súčasne priložil sken predmetného rozsudku, z ktorého odvolací súd zistil, že rozsudok vo veci samej bol dňa 26.6.2018 vydaný v konaní za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, pričom predmetné rozhodnutie vo veci samej v časti úpravy styku otca s maloletou T. bolo vydané na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na názor maloletej a stanoviská kolízneho opatrovníka a Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a na základe podaného odvolania otca (oprávneného) bude vo veci rozhodovať Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd. 19. Preskúmaním veci vo veci návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že v danom prípade nejde o situáciu vyžadujúcu zásah v podobe núteného výkonu rozhodnutia. Zo správ kolízneho opatrovníka je zrejmé, že kolízny opatrovník s rodinou pracuje na zlepšení existujúcej situácie, vykonáva pravidelné pohovory s maloletou, pričom aj kolízny opatrovník na základe svojich šetrení konštatoval, že styk oprávneného s maloletou sa realizuje riadne, s výnimkou niekoľkých prípadov a základný problém spočíva vo vzájomnej komunikácii oprávneného a povinnej. Odvolací súd zastáva názor, že prípady uvádzané oprávneným a zdokumentované v spise, kedy nedošlo k realizácii styku oprávneného s maloletou, zodpovedajú aj s prihliadnutím na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých ospravedlniteľným dôvodom, pričom súd v obdobných prípadoch výkonu rozhodnutia týkajúceho sa maloletého dieťaťa vždy prihliada nielen na samotný exekučný titul, ale aj na existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, na správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odvolaní dotknutom rozhodnutí, skutkovo a právne správne vyhodnotil skutočný stav veci a o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia rozhodol vecne správne, s prihliadnutím na všetky aspekty rozhodovania, vyplývajúce z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Vo vzťahu k námietke odvolateľa ohľadom nevykonania navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie vyžiadaním policajných správ, týkajúcich sa privolania policajných hliadok oprávneným odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku hodnotí ako irelevantnú, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k oprávneným tvrdenému nerealizovaniu styku v zmysle exekučného titulu a to aj s prihliadnutím na správy zo šetrení a pohovorov vykonaných kolíznym opatrovníkom, pričom oprávnenému, ktorý v pozícii poškodeného policajné hliadky privolal, nič nebránilo predmetné správy, resp. záznamy z privolania policajných hliadok súdu predložiť. 21. V neposlednom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj z obsahu spisu súdu prvej inštancie a to predovšetkým z podaní oprávneného a povinnej a z výpisov ich vzájomnej komunikácie je zrejmé, že oprávnený a povinná komunikujú o záležitostiach týkajúcich sa ich spoločného dieťaťa veľmi konfrontačne, čo rozhodne neprispieva k pohode maloletej a nesleduje dôsledne predpokladaný záujem rodičov o blaho ich dieťaťa, ktorého prvoradým záujmom je, aby napriek rozpadu partnerského vzťahu svojich rodičov malo možnosť vytvoriť si zdravý vzťah k obom rodičom, žiť a rozvíjať sa v pokojnej atmosfére bez potreby konfrontovania sa s napätými vzťahmi rodičov a tak získať reálnu možnosť stať sa v budúcnosti psychicky vyrovnaným dospelým jedincom. V tejto súvislosti je odvolací súd toho názoru, že na strane oboch rodičov existujú v tomto smere rezervy, ktoré je potrebné sa snažiť odstrániť čo najskorším zlepšením svojich vzájomných vzťahov a komunikácie tak, aby rodičmi deklarovaný záujem na zdravom vývoji ich dieťaťa bol aj reálnou kategóriou. Úlohou povinnej ako preferenčného rodiča je pripravovať maloletú na stretnutia s oprávneným nielen po materiálnej stránke, ale aj po stránke psychickej, predovšetkým zdôrazňovaním pozitívnej úlohy otca v živote maloletej, zlepšením komunikácie s oprávneným, ústretovosťou a maximálnou snahou o realizáciu styku maloletej s oprávneným v súdom stanovených časoch a rovnako úlohou oprávneného je v prvom rade zlepšiť komunikáciu s povinnou, v rámci času stráveného s maloletou zdôrazňovať pozitívnu úlohu matky v živote maloletej a v prípade vzniknutých situácií, ktoré neumožňujú realizáciu styku presne podľa exekučného titulu, či už z dôvodov na strane maloletej (napríklad choroba alebo maloletou preferované aktivity), alebo výnimočne aj na strane povinnej, sa snažiť o zmierne a vzájomne pre všetky strany vyhovujúce riešenie. V prípade rozpadu partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa je kvalita úpravy a realizácie styku s maloletým dieťaťom závislá od dohody a schopnosti komunikácie rodičov ako zrelých dospelých osôb, ktorým skutočne leží na srdci blaho ich spoločného dieťaťa a záujmy dieťaťa na zdravom psychickom a telesnom vývoji povyšujú nad svoje vlastné záujmy a potreby. 22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie vyššie citovaných ustanovení dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 24. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).