Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/42/2018

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: S. I., O.. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, G., právne zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Advokátska kancelária, Kominárska 2, 4, Bratislava, proti žalovanému: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. XXX, XXX XX, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 16,50 Eur na účet tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 15.09.2018 domáhal, aby súd neodkladným opatrením zriadil vecné bremeno na nehnuteľnosť, vedenú na liste vlastníctva č. XXX, Okresného úradu P., katastrálny odbor, pre katastrálne územie Y. M., a to pozemok s parcelným číslom č. Q. - T. XX/X, zastavané plochy a nádvoria, 150 m2, ktoré spočíva v práve prechodu a prejazdu cez túto nehnuteľnosť pešo a motorovým vozidlom, smerom na miestnu komunikáciu na pozemku s parcelným č. Q. - T. XXX, vedenú na liste vlastníctva č. XXXX M. Ú. P., katastrálneho odboru, pre katastrálne územie Y. M., a to v prospech vlastníkov nehnuteľností, vedených na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu P., katastrálneho odboru, pre katastrálne územie Y. M., stavby so súpisným č. XX postavenej na parcele Q. - T. Č.. XX/X, a stavby bez súpisného číslo postavenej na parcele Q. - T. Č.. XX/X, a to vo vyznačenom rozsahu podľa nákresu z geometrického plánu č. XX-XXXX zhotoviteľa W.. O. D., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, v časovom rozsahu jedenkrát do týždňa smerom do nehnuteľnosti v každý piatok a jedenkrát do týždňa smerom späť pre peší prechod. Zároveň žiadal priznať navrhovateľovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že je vlastníkom 7/8 nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXXX, M. P., M. Y. M., T.. Ú.. Y. M., a to stavby so súpisným číslom XX, postavenej na parcele XX/X (dom), a stavby bez súpisného čísla postavenej na parcele XX/X (hospodárska budova) (ďalej len „stavby“). Žalovaný je spoluvlastníkom stavieb o veľkosti 1/8, zároveň je výlučným vlastníkom priľahlého pozemku k stavbám, evidovaného na LV č. XXX, M. P., obec Y. M., T.. Ú.. Y. M., a to pozemok s par. č. XX/X (záhrada), pozemok s parc. č. XX/X (záhrada), pozemok s parc. č. XX/X (zastavaná plocha a nádvorie), pozemok s parc. č. XX/X (zastavaná plocha a nádvorie), pozemok s parc. č. XX/X (zastavaná plocha a nádvorie), pozemok s parc. č. XXX/X (zastavaná plocha a nádvorie) (ďalej len „pozemky“). Žalobca nemá zabezpečený prístup ku svojej stavbe a žalovaný ani po výzvach prístup k stavbe nezabezpečil. Strany sa stali vlastníkmi stavieb a pozemkov po svojich rodičoch, avšak na základe neštandardného správania žalovaného vzťahy medzi stranami vyústili do situácie, keď žalovaný bráni vo vstupe do stavieb tým, že uzavrel pozemok s parc. č. XX/X zavarením vstupnej brány. Vlastnícke právo žalobcu

je tak obmedzené a nemôže ho vykonávať riadne. Primárne s predmetom vlastníctva žalobca nevie uplatňovať svoje práva ako držbu, užívanie a požívanie plodov, čím činí predmetný zásah za natoľko závažný, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami neodkladným opatrením. Zriadenie vecného bremena je jedinou možnosťou ochrany vlastníckych práv žalobcu, nakoľko vytvorenie nového vchodu nie je možné z dôvodu, že vchod do nehnuteľnosti sa nachádza z protiľahlej strany pozemku. Z druhej strany (cez pozemok s parc. č. XX/X) prístup k stavbám nie je možné vytvoriť, nakoľko by išlo o väčší zásah do vlastníckeho práva ako žalobcom predložený návrh a zároveň na vstup do rodinného domu, aj tak by bolo potrebné zriadiť vecné bremeno na pozemku s parc. č. XX/X. Žalobca na základe týchto skutočností kontaktoval W.. O. D., ktorého požiadal o vypracovanie Geometrického plánu so zakreslením vecného bremena vo forme práva cesty na pozemku s parc. č. XX/X, pod číslom XX-XXXX zo dňa 25.06.2018 a úradne overený dňa 03.07.2018 (ďalej len „Geometrický plán“). Geometrický plán je vypracovaný s prihliadnutím na najmenší zásah do vlastníckeho práva žalovaného, a ide o primerané opatrenie na ochranu vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca žiada ochranu nehnuteľností z dôvodu, že k nim nemá prístup a chátrajú, čím vzniká žalobcovi značná škoda na jeho majetku. Zriadením vecného bremena sa zamedzí budúcim škodám na majetku. Žalobca má za to, že vecné bremeno zasahuje do majetkovej sféry žalovaného len v malom rozsahu, avšak nemožnosť prístupu k stavbe značne zasahuje do ústavných práv žalobcu. Žalobca sa pritom odvolal na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na skutočnosť, že pre zriadenie vecného bremena je potrebné simultánne splniť tri podmienky, a to, že vlastník stavby nesmie byť vlastníkom priľahlého pozemku, prístup k stavbám nemôže byť zabezpečený iným spôsobom a neexistujú okolnosti, ktoré by zriadenie vecného bremena vylučovali. Žalobca v závere uviedol, že pre odstránenie neistoty žalobcu v otázke ochrany jeho ústavných práv a ľudských práv, a zachovania právnej istoty v predmetných právnych vzťahoch je potrebné vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko nemožno daný účel zabezpečiť zabezpečovacím opatrením.

3. Spolu s návrhom žalobca doložil aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX, Geometrický plán č. XX/XXXX, fotografie, stavby a čestné vyhlásenia svedkov, žiadosť OOPZ Trstín, snímku mapy.

4. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

5. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

6. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 326 ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

15. Podľa § 328 ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 331 ods. 1 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

19. Podľa § 331 ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

20. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. 21. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 22. Vecné bremená možno charakterizovať ako vzťah, resp. súhrn vzťahov umožňujúcich za účelom lepšieho využitia veci alebo plnšieho uspokojenia individuálnych potrieb fyzickej či právnej osoby určité opakujúce sa alebo trvajúce možnosti realizácie úžitkovej hodnoty veci, pričom na druhej strane (z pohľadu druhého účastníka vzťahu) opakovane alebo trvale obmedzujú možnosti realizácie úžitkovej hodnoty vlastnej veci. Ako vecné právo k cudzej veci ho možno charakterizovať aj ako súbor právnych noriem, ktoré vecnoprávne obmedzuje vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere, omittere) alebo niečo konať (facere). Vecné bremeno je spojené alebo s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s určitou osobou charakterizovanou jej vzťahom k určitej nehnuteľnosti. Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na druhej strane každej povinnosti vyplývajúcej z vecného bremena zodpovedá určité právo oprávneného subjektu - právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré musí mať nepretržitý alebo opakujúci sa charakter (opakujúce sa plnenia).

23. Z vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. l jednoznačne vyplýva, že zákonným dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia, pri posudzovaní veci i podľa súvisiaceho ustanovenia § 326 ods. l upravujúce neodkladné opatrenie pred začatím konania, je potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dočasnú úpravu pomerov účastníkov neodkladným opatrením možno pripustiť len vtedy, ak je nevyhnutná, ak je právo tvrdené návrhom dostatočne osvedčené, a ak ochranu práva nemožno zjednať inak, a to bez prejudikovania rozhodnutia vo veci samej. Ohrozenie výkonu rozhodnutia spravidla spočíva v správaní dlžníka, ktoré bude mať pravdepodobne za následok ohrozenie výkonu rozhodnutia. U oboch skupín neodkladných opatrení je potrebné skúmať osvedčenosť nároku alebo práva.

24. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav. Existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia a až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť pri tom konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom konania naviac aspoň osvedčené.

25. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej pravdepodobnosti. Mal by však vychádzať najmä zo vzájomného pomeriavania, a to tak, že na pomyselnú misku váh postaví na jednu stranu záujem jednej strany sporu, ktorej sa má prostredníctvom predbežného opatrenia poskytnúť ochrana, a na druhú stranu záujem druhej strany sporu, ktorej môže konkrétne predbežné opatrenie poškodiť.

26. V predmetnom prípade má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Navrhovateľka v návrhu neuviedla také skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť zriadenia vecného bremena na nehnuteľnosť neodkladným opatrením. 27. Navrhované neodkladné opatrenie, ktorým navrhovateľ žiadal zriadenie vecného bremena na nehnuteľnosť tak, ako uvádza v petite svojho návrhu, by bolo v rozpore so zásadou primeranosti neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia by súd neprimerane zasiahol a obmedzil vlastnícke právo žalovaného. Ďalej má súd za to, že navrhovaná úprava vzťahov medzi stranami sporu zriadením vecného bremena prostredníctvom neodkladného opatrenia nespĺňa ani požiadavku dočasnosti úpravy vzťahov. Zriadením vecného bremena a jeho zápisom do katastra nehnuteľností by sa vytvoril trvácny vzťah a opakujúci, resp. trvajúci zásah do vlastníckeho práva žalovaného - povinného z vecného bremena. 28. Súd v prípade predmetného návrhu taktiež uvádza, že zriadenie vecného bremena je tak závažným zásahom do vlastníckeho práva povinného z vecného bremena, že bez náležitého dokazovania nie je možné rozhodnúť o tomto len neodkladným opatrením. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení sa dokazovanie nevykonáva a súd rozhoduje len na základe listín predložených navrhovateľom. Rozhodnutiu o zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti má predchádzať riadne

konanie a dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné vzťahy medzi stranami upraviť tak, aby bolo vlastnícke právo žalovaného čo v najmenšej možnej miere obmedzované a zároveň, aby sa vyhovelo požiadavkám žalobcu. 29. Súd v rámci navrhovaného neodkladného opatrenia posúdil neprimeranosť zásahu, avšak vzhliadol aj na vykonateľnosť, resp. nevykonateľnosť navrhovaného petitu neodkladného opatrenia v prípade prechodu a prejazdu, pričom aj tento dôvod je určujúci pre zamietnutie návrhu. V prípade prechodu cez nehnuteľnosť, je súd toho názoru, že nie je možné návrhu navrhovateľky vyhovieť. Ak by súd nariadil neodkladné opatrenie a zriadil by vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, išlo by o neprimeraný spôsob zásahu do právnych vzťahov medzi stranami sporu. V danom prípade by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalovaného, ak by súd zriadil neodkladným opatrením vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu vo vzťahu k celej nehnuteľnosti, teda nielen vo vymedzenom rozsahu (v určitej časti vo vzťahu k nehnuteľnosti, napr. v šírke jedného metra), čím by došlo k porušeniu princípu proporcionality. Obdobne súd postupoval aj pri úvahe o práve prejazdu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť. Nakoľko sa jedná o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov súdnych rozhodnutí. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 . Súd preto nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. 30. Súd vedený vyššie uvedenými úvahami pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu vydania neodkladného opatrenia, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh na vydanie neodkladného opatrenia, považujúc ho za nedôvodný, zamietol. 31. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 32. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca neúspešný v celom rozsahu. Súd mal v zmysle § 255 ods. 1 priznať náhradu trov konania žalovanému. Súd však náhradu trov konania žalovanému nepriznal, a to s ohľadom na § 251 z dôvodu, že v čase od podania návrhu na súd žalovanému nevznikli žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 35. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť. 36. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur. 37. Podľa § 6 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo integrovaného obslužného miesta a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku vo veciach týkajúcich sa obchodného registra je 50 % z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku a sadzba poplatku v iných veciach je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou podania prílohy, ktoré sa podľa osobitného predpisu prikladajú k návrhu, uplatní sa prvá veta len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe; na zníženie sadzby poplatku nemá vplyv skutočnosť, že návrh na zápis nie je predložený spolu s prílohami, k vydaniu ktorých dôjde až po doručení podania jednotnému kontaktnému miestu alebo integrovanému obslužnému miestu.

38. Podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch, z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia sa platí súdny poplatok vo výške 33 eur. 39. Keďže navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda si nesplnila svoju poplatkovú povinnosť, ktorá jej vznikla podaním návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch vo výške podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s ustanovením § 6 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 Eur (50 % z 33 Eur) na účet tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti III. tohto uznesenia. 40. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .