Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: T.. O. Y., L.., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. L. č. X, XXX XX G., právne zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského č. 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 18046-2/2021-BA zo dňa 29. apríla 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave číslo: 18046-2/2021-BA zo dňa 29. apríla 2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím číslo: 700-1910081721-GC04/21 zo dňa 22. februára 2021podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení predpísal žalobcovi za obdobie september 2008, október 2008, november 2008 a december 2008 poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 776,79 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 258,99 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 261,57 Eur, spolu poistné v sume 1.297,35 Eur. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 700-1910055318-GC04/18 zo dňa 16. januára 2018 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity bolo zrušené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 24679-3/2020-BA zo dňa 10. novembra 2020 a vec vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán prvého stupňa ďalej po citácii ust. , zákona o sociálnom poistení a ust. , v znení účinnom do 31.12.2012, ust. a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2008, ust. v znení , ust. , , prvá veta zákona o sociálnom poistení a , v znení a konštatoval, že podľa registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou bol žalobca od 01.01.2006 do 30.06.2013 zamestnancom zamestnávateľa Katolícka univerzita v Ružomberku a od 01.07.2008 do 21.05.2009 zamestnancom zamestnávateľa Javorka, s.r.o., IČO: 44 182 279. Správny orgán prvého stupňa teda zohľadnil skutočnosť, že v kontrolovanom období bol žalobca súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Zákon o sociálnom poistení umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym

postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak fyzická osoba je súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba je účastník konania povinný odvádzať sám za seba. Zákon o sociálnom poistení však upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t.j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by „úhrn vymeriavacích základov“ za niektorý mesiac, resp. mesiace bol vyšší ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálne mesačný vymeriavací základ“, poistné by sa neodvádzalo. Na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace október 2008, november 2008, december 2008 a odviedol v nesprávnej sume za mesiac september 2008, čím porušil ust. , , zákona o sociálnom poistení a , a prvá veta zákona o sociálnom poistení a , , a v znení účinnom do 31.12.2012.

2. V zákonom stanovenej lehote o odvolaní žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 18046-2/2021-BA zo dňa 29. apríla 2020 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie), ktorým podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenil vo výrokovej časti tak, že vypustil text: „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov... .“ s tým, že v ostatnom odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný predovšetkým konštatoval, že z výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné vypustiť ust. zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože žalobca v kontrolovanom období nebol sporiteľom starobného dôchodkového sporenia podľa . Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia po citácii ust. uvádza, že žalobca podal Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku poistenia 30. júna 2008, avšak podmienky zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v zmysle zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, v danom prípade neboli naplnené. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 30. júna 2008 nezaniklo, pretože mal naďalej licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (č. L1A/ZA/0981/06) a príjem z podnikania a z inej samostatne] zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ( a o dani z príjmov) za rok 2007 dosiahol v sume 2 267 742,00 SKK, t.j. v sume vyššej, ako bola zákonom ustanovená suma 97 200,00 SKK za rok 2007 (daňové priznanie predložené správcovi dane dňa 31. marca 2008). Za rok 2008 dosiahol žalobca príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu v sume 1 537 502,00 SKK (daňové priznanie predložené správcovi dane dňa 31. marca 2009), t.j. v sume vyššej, ako bola zákonom ustanovená suma 3.546,00 Eur za rok 2008 (106 827,00 SKK). Ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica príjmu, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi, povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Za rok 2009 žalobca nemal príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, a preto mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo dňa 30. júna 2010.V kontrolovanom období bol žalobca súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Podľa Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou bol žalobca od 01. januára 2006 do 30. júna 2013 zamestnancom zamestnávateľa Katolícka univerzita v Ružomberku, IČO: 37801279 a od 01. júla 2008 do 21. mája 2009 bol zamestnancom zamestnávateľa Javorka, s.r.o., IČO: 44182279. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že zákon o sociálnom poistení umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak fyzická osoba je súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba je žalobca povinný odvádzať sám za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t.j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak „úhrn vymeriavacích základov“ za niektorý mesiac, resp. mesiace, je vyšší ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré presiahnu tzv. „maximálny

mesačný vymeriavací základ“, sa poistné neodvádza. V zmysle ustanovenia účinnom od 01. januára 2008 do 31. decembra 2009, vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby 1. v období od 01. januára do 30. júna kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, 2. v období od 01. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie. V zmysle ustanovenia účinnom od 01. januára 2008 do 31. decembra 2009, vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti 1. v období od 01. januára do 30. júna kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, 2. v období od 01. júla do 31. decembra kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Podľa ustanovenia veta tretia , účinnom od 01. januára 2008 do 31. decembra 2008 ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Žalovaný konštatuje, že správny orgán prvého stupňa správne zohľadnil skutočnosť, že žalobca v kontrolovanom období ako samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň ako zamestnanec prekročil maximálny mesačný vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové poistenie. Napadnutým rozhodnutím nebolo žalobcovi predpísané za kontrolované obdobie poistné na nemocenské poistenie a pri predpise poistného na starobné poistenie a poistného na invalidné poistenie bol zohľadnený znížený vymeriavací základ. Žalobca bol povinný platiť poistné do rezervného fondu solidarity v období september 2008 až december 2008 v sume 2 095,00 SKK mesačne z vymeriavacieho základu 44 096,00 SKK; poistné na starobné poistenie v období september 2008, október 2008 a december 2008 v sume 6 683,00 SKK mesačne z vymeriavacieho základu 37 124,00 SKK a v mesiaci november 2008 v sume 4 948,00 SKK z vymeriavacieho základu 27 488,00 SKK; a poistné na invalidné poistenie v období september 2008, október 2008 a december 2008 v sume 2 228,00 SKK mesačne z vymeriavacieho základu 37 124,00 SKK a v mesiaci november 2008 v sume 1 650,00 SKK z vymeriavacieho základu 27 488,00 SKK. Žalovaný ďalej konštatuje, že zákon o sociálnom poistení neustanovuje lehotu, v ktorej by mala príslušná pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnúť (vydať rozhodnutie) vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia alebo vo veci predpísania poistného. Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči žalobcovi prvý úkon ( zákona). Zákon v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež zákon v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24. februára 2011). Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané

dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp. zn. . Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona“, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu . Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže podľa právneho názoru súdu zaniknúť tromi spôsobmi: - podľa zákona dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v tohto zákona, alebo - podľa v časti vety pred písmenom „a“ zákona v znení platnom od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku licencie, alebo - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a zákona v spojení s , časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v tohto zákona. Lekár ako fyzická osoba môže mať status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona nielen na základe licencie L1A, ale aj na základe licencie L1B (v spojení s povolením na prevádzku zdravotníckeho zariadenia). Nie je vylúčené, aby taký lekár mal status samostatne zárobkovo činnej osoby aj z iného dôvodu, napr. na základe oprávnenia na prevádzkovanie živnosti alebo na základe inej skutočnosti uvedenej v , , až e) tohto zákona. Veľký senát považuje za správny názor senátu 9S, že povinnosť Sociálnej poisťovne skúmať pôvod príjmov poistencov - lekárov nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona. Naopak, Sociálna poisťovňa v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 01. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) podľa zákona, resp. z výpisu z daňového priznania podľa a tohto zákona. Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby Sociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v zákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky predkladať údaje Sociálnej poisťovni v takej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda zákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym a personálnym vybavením, možno dôvodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti Sociálnej poisťovne. Ak teda lekár - držiteľ licencie L1 A, prizná v daňovom priznaní príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov ( o dani z príjmov) vo výške vyššej ako je uvedená v zákona, Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa zákona právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie zákona, poistenie vznikne, resp. trvá naďalej. Z uvedených dôvodov veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp. zn. , a že na druhú otázku, teda „či povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s zákona je posudzovať príjmy poistenca - lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A“ prijal túto odpoveď: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle bod prvý a v spojení s zákona nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a

nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov) ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) zákona v znení platnom do 31. decembra 2010. Žalovaný po citácii ust. , , zákona o sociálnom poistení na záver odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v ust. a zákona o sociálnom poistení. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, z ktorých prvostupňový orgán vychádzal a právne predpisy, na základe ktorých rozhodol. Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku poistenia 30. júna 2008, má len deklaratórny charakter, nie je rozhodnutím, ktoré nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť. Z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku poistenia 30. júna 2008, Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, vydala dňa 24. apríla 2017, rozhodnutie číslo: 6410-8/2017-LM (právoplatné a vykonateľné dňa 23. apríla 2019), v ktorom rozhodla, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. V predmetnej veci nebolo do vydania uvedeného rozhodnutia číslo: 6410-8/2017-LM rozhodnuté na základe právoplatného rozhodnutia, keďže jediným vydaným rozhodnutím o tom, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010, je rozhodnutie číslo: 64104-8/2017-LM. Z uvedeného dôvodu nemohla byť nariadená v predmetnej veci obnova konania. Námietky žalobcu, že povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo zrušené, a že mu bol Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zrušený kód pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a správca dane mu zrušil registráciu pre daň z príjmu, v danom prípade nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš skúmala vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu nielen z formálnej ale aj z materiálnej stránky (žalobca za rok 2007 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume 2 267 742,00 SKK, t.j. v sume vyššej, ako bola zákonom ustanovená suma 97 200,00 SKK za rok 2007). Podľa ustanovenia zákona, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Námietku premlčania práva predpísať poistné za kontrolované obdobie september 2008 až december 2008 nie je možné uznať vzhľadom na to, že neuplynula desaťročná premlčacia lehota plynúca odo dňa splatnosti poistného za toto obdobie do dňa začatia konania vo veci predpísania poistného, t.j. do dňa vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš číslo: 700-1910055318-GC04/18 zo dňa 16. januára 2018. Predmetom tohto odvolacieho konania je predpis dlžného poistného a nie predpis penále, a preto nie je možné v rámci tohto odvolacieho konania uznať námietku premlčania práva predpísať penále. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia.

3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného majúc za to, že došlo k preklúzií práva Sociálnej poisťovne predpísať žalobcovi poistné. Poisťovňa totiž neuplatnila právo na predpis poistného voči žalobcovi, t.j. právoplatne o predpise poistného nerozhodla do uplynutia zákonnej prekluzívnej lehoty, na uplynutie ktorej je povinná prihliadať ex offo. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 25.01.2018.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť poukazujúc na podstatu skutkových a právnych dôvodov tak ako ich obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 2. tohto rozsudku). Na dôvažok k jedinej vznesenej žalobnej námietke uvádza, že žalobcom vznesenú námietku premlčania poistného za prejednávané obdobie nebolo možné uznať, nakoľko za sledované obdobie v čase vydania pôvodného prvostupňového rozhodnutia číslo: 700-1910055318-GC04/18 zo dňa 16.01.2018 desaťročná premlčacia lehota neuplynula (desaťročná premlčacia lehota vzťahujúca sa na poistné za mesiac september 2008 uplynula dňa 08.10.2018). Žalovaný zastáva názor, že samotná skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa číslo: 700-1910055318-GC04/18 z 16.01.2018 bolo zrušené a vec vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, neznamená, že Sociálna poisťovňa si právo

predpísať poistné neuplatnila včas, t.j. ešte pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty. Opačný výklad by znamenal, že Sociálnou poisťovňou včas predpísané poistné by sa z dôvodu zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie s cieľom odstrániť zistené nedostatky prvostupňového rozhodnutia, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.05.2018. Žalovaný nesúhlasí so žalobcom prezentovaným právnym názorom, ako aj poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.01.2018. Nesúhlasí so záverom Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého výraz premlčanie fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej má správny orgán prihliadať z úradnej povinnosti. Žalovaný je toho názoru, že sa tým popierajú základné inštitúty teórie práva o premlčaní a preklúzií. Inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať. Ak by sa inštitút premlčania staval na roveň inštitútu preklúzie, potom inštitút preklúzie by nemal v právnom poriadku opodstatnenie. Kým pri premlčaní zaniká len právny nárok, nie však právo samotné, pri preklúzii právo zaniká jeho neuplatnením v zákonom stanovenom čase, pričom preklúzia nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Právo predpísať poistné nie je prekluzívnym ustanovením. Zákon o sociálnom poistení v ust. § 147 ods. 1 výslovne upravuje, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, a preto nemožno toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení vykladať tak, ako keby bolo toto ustanovenie ustanovením prekluzívnym. 5. Žalobca v replike zo dňa 03.09.2021 zotrval na právnych a skutkových dôvodoch žaloby. Na dôvažok podotýka, že zrušením rozhodnutia pre nezákonnosť bol zrušený právny úkon, na základe ktorého malo dôjsť k predpísaniu poistného. V dôsledku zrušenia rozhodnutia sa vec dostala do štádia, kedy bolo potrebné znova vydať rozhodnutie, a teda vydať zákonné rozhodnutie o predpísaní poistného. Na základe nezákonného rozhodnutia nemôže dôjsť k zákonnému predpísaniu poisteného; v opačnom prípade by právna ochrana bola poskytovaná konaniu a právnemu úkonu odporujúcemu zákonu. K vyjadreniu žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.01.2018 nebolo publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk SR, žalobca uvádza, že ani žalovaným vo vyjadrení označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR neboli v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk SR publikované.

6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených ust. (ďalej len ) a contrario s tým, že ani žalobca, ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom obaja o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania boli poučení. Správny súd nezistil žiaden iný dôvod na nariadenie pojednávania v zmysle . Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle , v spojení s a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť s poukazom na ust. vychádzajúc z nasledovných dôvodov:

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) v znení neskorších predpisov poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 128 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2008 suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“). Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamestnanec a zamestnávateľ neplatia poistné preddavkami od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn vymeriavacích základov zamestnanca za predchádzajúce obdobie poistenia v zúčtovacom období u tohto zamestnávateľa dosiahol sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, a to do konca tohto zúčtovacieho obdobia. Ak má zamestnanec viac právnych vzťahov k tomu istému zamestnávateľovi, dosiahnutie sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa zisťuje pre každý právny vzťah samostatne.

Podľa § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa poistné do rezervného fondu sociálneho poistenia (ďalej len „“) platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra 2012 príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky“) platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu3) zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení.

Podľa v znení suma príspevkov sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

Podľa v znení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v znení príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Na zhodnocovanie dočasne voľných finančných prostriedkov, ktorými sú príspevky, sa nepoužije osobitný predpis.33)

Podľa povinné príspevky sú splatné v deň splatnosti poistného podľa osobitného predpisu.3)

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2012 fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2012 príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia príspevky, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím číslo: 700-1910055318-GC04/18 zo dňa 16. januára 2018 (ďalej len rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 16.01.2018) podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení predpísala žalobcovi poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 2.790,08 Eur. Žalovaný rozhodnutím číslo: 24679-3/2020-BA zo dňa 10. novembra 2020 (ďalej len rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.11.2020) podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 16.01.2018 rozhodla tak, že uvedené rozhodnutie zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.11.2020 nadobudlo právoplatnosť dňom 19.11.2020. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím číslo: 700-1910081721-GC04/21 zo dňa 22. februára 2021 (ďalej rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 22.02.2021) podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení predpísala žalobcovi za obdobie september 2008, október 2008, november 2008, december 2008 poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 776,79 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 258,99 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 261,57 Eur, t.j. poistné spolu v sume 1.297,35 Eur. Žalovaný rozhodnutím číslo: 18046-2/2021-BA zo dňa 29. apríla 2020 (ďalej len rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.04.2020, resp. preskúmavané rozhodnutie) podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 22.02.2021 tak, že uvedené rozhodnutie zmenil vo výrokovej časti tak, že vypustil text: „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“. V ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 22.02.2021 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol (v podrobnostiach dôvody preskúmavaného rozhodnutia sú popísané v bode 2. tohto rozsudku).

11. V prejednávanej veci prináležalo správnemu súdu posúdiť podstatnú otázku, a to či došlo k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne na predpísanie poistného, ak prvé rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní poistného, ktoré bolo následne v rámci odvolacieho konania zrušené, bolo vydané pred uplynutím premlčacej lehoty a nové rozhodnutie (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) bolo vydané po uplynutí premlčacej lehoty. Z obsahu administratívneho spisu, a to z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 22.02.2021 a jej neoddeliteľnej prílohy je zrejmé, že dlžné poistné za mesiac september 2008 stalo sa splatným dňom 08.10.2008, dlžné poistné za mesiac október 2008 stalo sa splatným dňom 10.11.2008, dlžné poistné za mesiac november 2008 stalo sa splatným dňom 08.12.2008 a dlžné poistné za mesiac december 2008 stalo sa splatným dňom 08.01.2009. Zákonná lehota v zmysle citovaného ust. § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na predpis poistného za mesiac september 2008 tak uplynula dňom 08.10.2018, za mesiac október 2008 dňom 10.11.2018, za mesiac november 2008 dňom 08.12.2018 a mesiac december 2008 dňom 08.01.2019.

12. Žalovaný zastáva právny názor, podľa ktorého predpísal žalobcovi poistné včas, pričom za úkon, ktorý založil právo žalovaného na uplatnenie práva na predpísanie poistného, považoval prvotné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 16. januára 2018. Žalovaný je

toho názoru, že si teda uplatnil právo na predpis poistného pred uplynutím premlčacej lehoty. Žalobca zastáva názor, že tak žalovaný učinil oneskorene, nakoľko za úkon uplatnenia práva na predpísanie poistného je potrebné s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 25.01.2018 považovať až právoplatné rozhodnutie Sociálne poisťovne. V danom prípade rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 22.02.2021 nadobudlo právoplatnosť v spojení s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 29.04.2020, a to dňom 11.05.2021.

13. Správny súd považuje za potrebné konštatovať, že v judikatúre Najvyššieho súdu SR existujú rozdielne názory na otázku, či je potrebné, aby v rámci premlčacej lehoty došlo k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného.

14. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 25.01.2018 senát konštatoval, že „Penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.“ Predmetom prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie, ktorým žalovaná predpísala penále. V rozsudku sp. zn. najvyšší súd k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať penále uviedol: „Na tom základe aj odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky. Opačný výklad by znamenal, že pobočkou Sociálnej poisťovne včas predpísané penále by sa v dôsledku podania odvolania a následného prieskumu prvostupňového rozhodnutia, vrátane vykonania navrhovaných dôkazov, považovalo za premlčané, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu.

15. Správny súd priklonil sa k názoru, že z hľadiska zachovania premlčacej lehoty postačuje, aby správny orgán prvého stupňa v danom prípade Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš predpísala penále najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty (§ 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona o sociálnom poistení). Iný výklad, podľa ktorého by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako orgánu odvolacieho, nie je logický najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie, z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného, atď. (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.06.2021). V druhostupňovom správnom konaní správny orgán preskúmava správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v čase jeho vydania (§ 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení).

16. V prejednávanej veci však ide o čiastočne odlišnú skutkovú situáciu vzhľadom na to, že skôr vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 16.01.2018 o predpísaní poistného, vydané pred uplynutím premlčacej lehoty, bolo zrušené, a teda s ním nemožno spájať žiadne právne účinky. V danej veci niet sporu o tom, že nové prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa 22.02.2021, teda po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula vo vzťahu k uplatneniu práva na predpis poistného za mesiac september 2008 dňom 08.10.2018, za mesiac október 2008 dňom 10.11.2018, za mesiac november 2008 dňom 08.12.2018 a za mesiac december 2008 dňom 08.01.2019. Zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu subjektívnych práv, v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt („bdelým patrí právo“).

17. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že nárok si uplatnil už skôr dňa 16.01.2018 vydaním rozhodnutia, táto jeho argumentácia nie je opodstatnená, pretože uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.11.2020. Zákon o sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok výslovne upravený v zákone (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2021). Zákon o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca expressis verbis uviedol, kedy premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2). V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája.

18. Opačný názor vyjadrený v žalobcom označenom rozsudku sp.zn. z 25.01.2018 možno považovať za ojedinelý odklon v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR.

19. O náhrade trov konania rozhodol správny súd vo vzťahu k žalobcovi podľa tak, že žalobca má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu, nakoľko bol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.