Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-58-2018.pdf
PDF · 75.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/58/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, trvale bytom G., F. XXX/X, o vymoženie 51,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. marca 2018, č.k. 11Er/425/2012-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a výrokom II. súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením zo dňa 11.04.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie 51,92 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1110228670 zo dňa 21.12.2011. Dňa 25.01.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., ktorú mal preukázanú na základe lustrácii majetkovej podstaty povinného. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 203 Ex. por. a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 58,01 Eur, ktoré predstavujú paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 15,15 Eur (poštovné) a 20% DPH z odmeny a náhrad vo výške 9,67 Eur.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti povinného je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Povinný je osoba v produktívnom veku a aj napriek tomu, že v súčasnosti nemá príjem, nie je vylúčené, že v budúcnosti príjem mať bude, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považuje oprávnený za predčasné. Podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné postenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR
- výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotníctva je činnosť, vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.
3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pričom v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Exekučný poriadok v ust. § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného podloženú šetrením. V zmysle zákonnej úpravy je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a akým zisteniam o majetnosti povinného z takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že teda súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani v budúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
9. V danom prípade súd prvej inštancie uviedol, že súdny exekútor dospel na základe šetrenia k záveru o nemajetnosti povinného. Z podania súdneho exekútora, ktorým podal podnet na zastavenie exekúcie, nie je zrejmé, aké šetrenia, ktorých cieľom malo byť zistenie majetku povinného, boli vykonané. Zároveň nebol ani súdu prvej inštancie predložený exekútorský spis, z ktorého by bolo možné vychádzať a vyvodiť záver o nemajetnosti povinného. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nemal nemajetnosť povinného žiadnym spôsobom preukázanú a ani sám nevykonal žiadne šetrenia (napr. lustráciou v Sociálnej poisťovni), ktoré by viedli k spoľahlivému zisteniu, že povinný je nemajetný. Súdny exekútor a ani súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil skutočnosť, akou je napríklad vek povinného, na základe ktorého možno predpokladať, že povinný bude v budúcnosti dosahovať príjem napr. z podnikateľskej činnosti alebo zo závislej činnosti, alebo mu vznikne nárok na dávky štátu, z ktorých bude pravdepodobne možné exekúciu vykonať a tiež je možné predpokladať, že povinný môže nadobudnúť majetok aj iným spôsobom. Uvedené skutočnosti sa javia natoľko pravdepodobné, že dôvodne vytvárajú predpoklad, pre ktorý je vhodné v exekúcií naďalej pokračovať aspoň do obdobia, pokiaľ bude rozhodnutie oprávneného možné v zákonom stanovenej lehote vykonať.
10. Zároveň odvolací súd poukazuje na judikatúru, ktorá rieši obdobné situácie v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
11. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v
exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.
12. Odvolací súd taktiež považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že od 1.7.2016 rozhoduje o nároku na náhradu trov konania uznesením sudca, voči ktorému nie je prípustné odvolanie a o výške trov rozhoduje po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník, pričom voči tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. V prípade rozhodovania vyššieho súdneho úradníka o výške trov je potrebné súdnym exekútorom uplatnené trovy preskúmať (spravidla vyžiadaním exekútorského spisu) a zistiť, či hotové výdavky vzniknuté súdnemu exekútorovi boli aj účelne vynaložené.
13. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil.
14. Týmto rozhodnutím je súd prvej inštancie viazaný podľa § 391 ods. 2 CSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).