Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-8Cb/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Miriam PENJAKOVOU v spore žalobcu: SETCAR s.r.o., Česká republika, Rychvald č. 816, 735 32 Rychvald, SETCAR s.r.o.- organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47790857, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42072905, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31595545, Štefánikova 17, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený: AK Miroslav Maďar, s.r.o., Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní o zaplatenie 676,57,-Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 676,57,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 676,57,-Eur od 26.8.2016 až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.02.2018 si žalobca voči žalovanému uplatnil právo na zaplatenie sumy 676,57,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 676,57,-Eur od 26.08.2016 až do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhradu trov konania. Po skutkovej stránky žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 27.04.2016 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému Nociarovej Jaroslave BYTY s.r.o., na vozidle Audi Q5, ev. č. RK121BI. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č.8004905380. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 197 zo dňa 29.04.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2016237 zo dňa 20.05.2016 s dátumom splatnosti 03.06.2016 na celkovú sumu 2 760,- Eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.08.2016 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že znížil sadzbu denného nájmu, znížil poistné plnenie o zmenu technickej hodnoty vozidla, čím priznal náklady vo výške 2083,43,-Eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 23.05.2016 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č.8004905380 zo dňa 27.04.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 2760,- Eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.08.2016 sa v zmysle § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení dostal od 26.08.2016 do omeškania. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania a náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky si žalobca

nárokuje v zmysle § 369 ods.1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods.1, ods. 2, ods. 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal pod sp.zn. 30Up/81/2018 zo dňa 12.02.2018 platobný rozkaz, ktorým vyhovel v plnom rozsahu žalobe žalobcu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovej lehote odpor. Žalovaný v písomne vyhotovenom odpore uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Podľa ich názoru je nesporné, že 27.04.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného pri strete s vozidlom, ktoré malo v relevantnom čase povinne zmluvne poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, následkom čoho poškodený nemohol používať svoje motorové vozidlo počas trvania jeho opravy a ani skutočnosť, že poškodený počas tejto doby používal náhradné motorové vozidlo, ktoré mu umožnil užívať žalobca. Za sporné žalovaný považuje existenciu nároku žalobcu vo výške istiny a zároveň aj jeho aktívnu legitimáciu; nevyhnutnosť použitia náhradného motorového vozidla a účelnosť vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ak také náklady poškodený skutočne aj vynaložil; výška nároku vo výške istiny; a nárok na príslušenstvo uplatňované spolu s istinou. Žalovaný zastáva názor, že ak žalobca nevynaložil žiadne náklady za užívanie náhradného motorového vozidla, tak v jeho majetkovej sfére nedošlo k zníženiu hodnoty jeho majetku. Preto mu v súvislosti s užívaním náhradného motorového vozidla, ktoré mu umožnil užívať žalobca nevznikla žiadna škoda. V tejto súvislosti poukázali aj na názor Najvyššieho súdu Českej republiky vyjadrený v jeho rozhodnutí zo dňa 07.02.2007, sp. zn. 25 Cdo 2744/2006. Z uvedeného teda vyplýva, že neexistuje žiadna pohľadávka zodpovedajúca uplatňovanému nároku v tomto konaní, ktorú by poškodený mohol účinne postúpiť na žalobcu, a teda nemôže byť ani sám žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Ak by súd rozhodujúci o žalobcom uplatnenom nároku mal za to, že ním uplatňovaný nárok je daný, žalovaný poukázal tiež na to, že nároky z titulu prenájmu náhradného vozidla už ustálila súdna prax, podľa, ktorej má poškodený nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné za účelom výkonu podnikateľskej činnosti poškodeného a vzhľadom na jej charakter, alebo ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné z iných dôležitých dôvodov, a to za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Žalovaný popiera, že by poškodený resp. žalobca preukázali nevyhnutnosť použitia náhradného motorového vozidla poškodeným a účelnosť vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ak také náklady poškodený skutočne aj vynaložil. Ďalej žalovaný poukázal vo svojom písomnom odpore proti platobnému rozkazu, že ak súd by uznal nárok žalobcu, že je daný a použitie náhradného motorového vozidla poškodeným bolo nevyhnutné a náklady vynaložené poškodeným v tejto súvislosti boli vynaložené účelne, tak žalovaný popiera žalobcom uplatňovanú výšku istiny uplatňovaného nároku. Uplatňovaný nárok predstavujúci náklady na prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla poškodený, ani žalobca nepreukázali. Preto je žalovaný názoru, že náklady na prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného motorového vozidla poškodeného, by bol žalovaný povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené poškodeným na vypožičanie náhradného vozidla zodpovedajúceho poškodenému vozidlu. V tejto súvislosti poukázali na názor Najvyššieho súdu Českej republiky vyjadrený v jeho rozhodnutí zo dňa 30.03.2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007. Poškodený si prostredníctvom žalobcu uplatnil u žalovaného dňa 27.05.2016 nárok vo výške 2.760,-Eur z titulu prenájmu náhradného motorového vozidla za 25 dní, počas ktorých náhradné vozidlo poškodený podľa predložených dokladov mal používať. Po zhodnotení predložených dokumentov od poškodeného žalovaný zastával názor, že nevyhnutné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla počas doby nutnej opravy poškodeného vozidla, ktoré si žalobca voči žalovanému uplatnil sú neprimerane vysoké pokiaľ ide o sadzbu denného nájomného vo výške 92,00,-Eur bez DPH za jeden deň prenájmu náhradného vozidla. Žalovaný skúmal aj ceny za prenájom náhradného motorového vozidla v danej lokalite (Žilinský kraj) s porovnateľnými vozidlami v štandarde triedy vozidla akým je poškodené vozidlo a dospel k záveru, že primeraná sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo podobnej špecifikácie je 75,00,-Eur bez DPH za jeden deň prenájmu náhradného vozidla pri trvaní jeho prenájmu na 25 dní, preto žalovaný považoval za primerané len náklady na prenájom náhradného vozidla v takejto výške. Zároveň súdu predložil prehľad o cenách za prenájom obdobných vozidiel v Žilinskom kraji. S poukazom na vyššie uvedené preto žalovaný pri likvidácii škodovej udalosti postupoval tak, že z uplatneného nároku vyúčtovaného faktúrou vo výške 2.760,00,-Eur s DPH poskytol poistné plnenie znížené o 510,00,-Eur predstavujúcu rozdiel za 25 dní prenájmu náhradného vozidla medzi sumou vyúčtovanou poškodenému žalobcom a sumou 75,00,-Eur bez DPH, ktorú považoval žalovaný za primeranú a o prevádzkové náklady vozidla počas prenájmu náhradného vozidla, ktoré by boli spojené a preukázateľne by vznikli poškodenému užívaním vlastného motorového vozidla vo výške 166,57,-Eur, pričom takto stanovené

poistné plnenie považoval žalovaný za korektné. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nie je s výškou plnenia stotožnený a domáhal sa plnenia v rozsahu väčšom, než mu bolo zo strany žalovaného poskytnuté, preto nemožno považovať za nesplnenie zákonnej povinnosti žalovaného, nakoľko až právoplatným rozhodnutím súdu by mohla byť výška nároku ustálená a žalobcovi nárok na náhradu škody v takom rozsahu priznaný. Žalovaný je toho názoru, že sa môže dostať do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu až v prípade nevyplatenia náhrady škody súdom určenej lehote. Okrem toho poukázali aj na nesprávnu výšku úrokov z omeškania pri aplikácii za predpokladu, že by súd rozhodujúci o merite veci priznal v nejakej konkrétnej výške žalobcovi ním uplatňovaný nárok. Nakoľko nárok uplatňovaný žalobcom je nárokom, ktorý vznikol podľa občianskeho práva, musia sa aplikovať predpisy občianskeho práva, teda najmä Občiansky zákonník a Zákon o povinnom zmluvnom poistení, úroky z omeškania nevynímajúc. Žalovaný súdu predložil oznámenie o poistnom plnení v sume 2.083,43,-Eur, ako aj cenníky autopožičovne Žilina, za prenájom auta Audi Q5.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu a z toho vyplývajúci vznik škody, je zrejmé, že poškodená Nociarová Jaroslava - byty, s.r.o. uzatvorila so žalobcom, t.j. spoločnosťou SETCAR s.r.o., podnikajúcou na území SR prostredníctvom SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby dňa 23.05.2016 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. 8004905380 zo dňa 27.04.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 2.760,- Eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Predmetný nárok žalobcu je špecifikovaný priamo v bode 1. zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky. Na základe uvedeného tak možno jednoznačne špecifikovať o aký konkrétny nárok ide. Z bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že k úhrade faktúry 2016237 došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Uvedené má význam iba čo sa týka určenia aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky, nakoľko došlo k reálnemu úbytku na majetku žalobcu. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Za účelom preukázania účelnosti a nutnosti užívania náhradného vozidla už k žalobe pripojil žalobca vyhlásenie poškodeného zo dňa 23.05.2016, v ktorom poškodený uviedol, že náhradné vozidlo potreboval nevyhnutne na zabezpečovanie vlastných potrieb spojených s uskutočňovaním vlastnej podnikateľskej činnosti. Neoprávnené krátenie o tzv. pevné prevádzkové náklady vozidla počas prenájmu náhradného motorového vozidla považuje žalobca za účelové tvrdenie žalovaného bez reálneho základu. Žalovaný nepopiera dĺžku prenájmu náhradného vozidla a ani právny nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia. V konaní tak nie je sporná skutočnosť prenájmu vozidla žalobcom poškodenému, taktiež nie je rozporované celkové trvanie prenájmu, čo žalovaný potvrdil aj samotným čiastočným plnením v rámci likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný však neoprávnene odpočítal ním stanovené pevné náklady súvisiace s poklesom technickej hodnoty vozidla, ktoré by boli vznikli používaním vlastného vozidla a to napriek tomu, že uznal dĺžku nájmu v rozsahu 25 dní. Uvedené potvrdzuje samotné Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.08.2016. Podľa názoru žalobcu náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. Zároveň poukázali na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 27Cb/39/2012, ako aj Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Ďalej žalobca poukázal na ponuky nájomného predloženého žalovaným, ktoré podľa jeho názoru nie sú vierohodné a nezodpovedajú prejednávanému prípadu. Namietajú ich pravdivosť pokiaľ ide o skutočné náklady, ktoré je poškodený v takomto prípade vynaložiť. V danom prípade je potrebné skúmať samotnú dostupnosť vozidla, a teda či konkrétna autopožičovňa mala predmetné vozidlo v danom čase a najmä v danom mieste k dispozícii, či autopožičovňa poškodenému by nedoúčtovala ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla v mieste, kde je to potrebné. Je potrebné sa zaoberať aj ďalšími faktormi, ktoré majú vplyv na cenu sadzby nájomného, ako aj na to v akom rozsahu je potom poškodený v dôsledku dopravnej nehody, nie z jeho viny, obmedzovaný. Dnes už internetové autopožičovne neuvádzajú základnú cenu nájmu. Cenník už nie je dostupný vôbec a je potrebné si cenu dohodnúť. S prihliadnutím na uvedené nepovažujú za správne, aby si poisťovňa vinníka pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. V danom prípade sa poisťovňa, t.j. žalovaný sama rozhodla považovať ňou uvedenú cenu za cenu obvyklú, s čím žalobca nesúhlasí. Žalobca podniká v oblasti prenájmu motorových vozidiel dlhoročne, jeho sadzby sú poisťovňami uznávané a preplácané, ako aj rozhodnutiami všeobecných

súdov potvrdzované. Žalobca ďalej poukázal na znenie ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Pokiaľ ide o namietaný úrok z omeškania, tvrdenia žalovaného sú nepodstatné, nakoľko žalovaný neposkytol poistené plnenie v plnom rozsahu. Druhá časť vety § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení sa týka predloženia rozhodnutia súdu poisťovateľovi zo strany poisteného, ktorý predložil svojej poisťovni rozhodnutie na preplatenie. Uvedený výklad je zaužívaný v bežnej rozhodovacej praxi všeobecných súdov a z hľadiska právnej istoty je odlišný výklad v rozpore s princípom právnej istoty ako aj z hľadiska gramatického výkladu citovaného ustanovenia. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 10.08.2016, t.j. v zákonom stanovenej lehote ukončil šetrenie poistnej udalosti, avšak poškodenému neposkytol plnenie v celom rozsahu, na ktoré má nárok. Žalovaný sa tak v zmysle vyššie uvedeného dostal do omeškania. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že na daný prípad sa majú aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka považuje to žalobca za účelové a uplatnenú námietku úrokov z omeškania považujú za irelevantnú, nakoľko záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovňou, ktorí sú podnikateľmi, zakladá § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.03.2018 postúpil vec tunajšiemu súdu, ako vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie podľa § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov. Žalobou sa uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. V súlade s ustanovením § 180 súd konal a rozhodol na pojednávaniach v neprítomnosti žalobcu, žalovaného, právneho zástupcu žalobcu, ktorí sa písomne ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti, pričom požiadali súd, aby podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvajú na písomnom vyjadrení, ktoré uviedli v odpore proti platobnému rozkazu a majú za to, že žalobca svojim podaním, ktorým navrhol pokračovať v konaní v mieste príslušnom súde nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, nepredložil žiadne dôkazy, preto majú za to, že jeho nárok ne nedôvodný.

7. Na ďalšom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že trvajú na podanom návrhu, ako aj na podaniach, ktoré súdu zaslali.

8. Právny zástupca žalovaného na ďalšom pojednávaní vypovedal, že pokiaľ ide o výpočet prevádzkových nákladov, tak vychádzali z metodického usmernenia členov SKP č. 17/2002, toto usmernenie vychádza z odpočtu nákladov za vozidlo pri daňovom zúčtovaní, pri ktorom si daňovník môže odpísať náklady na vozidlo. Ide najmä o odpočet za pohonné hmoty, odpočet za odpis vozidla, odpočet za najazdené kilometre. Žalovaný pri stanovení sumy 166,57,-Eur, ktorá predstavuje odpočet za prevádzkové náklady poškodeného vozidla počas prenájmu náhradného vozidla za 25 dní postupoval tak, že vypočítal hodnotu odpisu poškodeného vozidla ako rozdiel technickej hodnoty poškodeného vozidla na začiatku prenájmu náhradného vozidla, hodnota THS 1 z technickej hodnoty poškodeného vozidla na konci prenájmu náhradného vozidla. Ide o hodnotu THS 2, pričom pri výpočte THS poškodeného vozidla vychádzal z ceny nového vozidla, najazdených km a doby prevádzky vozidla. V tomto konkrétnom prípade tak výška odpisu predstavuje 153,-Eur, čo dostane ako rozdiel hodnoty THS 1 a hodnoty THS 2. Žalovaný tiež vypočítal, že výška odpočtu za najazdené km predstavuje 13,57,- Eur, pričom k tejto dospel tak, že vynásobil počet km 1357 koeficientom 0,01, pričom výška nákladov za jeden km bola metodikou stanovená na 0,30 SK, čo v súčasnosti predstavuje 1 cent za 1 km. Hodnota odpočtu prevádzkových nákladov poškodeného vozidla počas prenájmu náhradného vozidla za 25 dní, tak predstavuje 166,57,-Eur, ako súčet hodnoty odpisu a hodnoty za najazdené km.

9. Na pojednávaní súd vypočul svedka Dušana Nociara, ktorý uviedol, že dňa 29.04.2016 mal dopravnú nehodu, kde do neho narazil vodič Hondy, ktorý bol poistený v Komunálnej poisťovni. Bola privolaná polícia, urobil sa zápis, auto bolo odvezené do servisu Audi v Martine. Odťahová služba mu ponúkla službu, že môže využiť službu na zapožičanie vozidla počas opravy firemného vozidla od Setcaru. Preto podpísali zmluvu o prenájme a plnú moc, kde všetky náklady, ktoré boli spojené s užívaním auta počas opravy firemného auta prechádzali na spoločnosť Setcar. Zmluva bola uzatvorená dňa 23.05.2016. Auto

vrátil a potom už čakal na opravené auto, ktoré bolo v servise. Bol veľký problém, pretože Komunálna poisťovňa nechcela zaplatiť celú požadovanú sumu za opravu pre firmu, ktorá toto auto opravovala. Ale vzhľadom na to, že majú dobré vzťahy so servisom, tak mu auto vydali skôr, ako bola uhradená faktúra od Komunálnej poisťovne. Ďalej svedok uviedol, že jeden deň mal požičaný čierny super b a na druhý deň si bol prevziať vozidlo Audi Q7 s českou poznávacou značkou, Audi si vybral preto, lebo poškodené mal Audi a mal problém s nohami, preto požiadal o nejaké vozidlo, aby nesedel v ňom nízko, ale vyššie. Ďalej svedok uviedol, že spravuje byty v rámci celého Žilinského kraja a auto potrebuje denne k práci. Bez auta sa nedá vôbec pracovať, nakoľko ak v bytových domoch nahlásia nejaké poruchy, závady, schôdze, musí sa tam v určitom čase aj dostaviť. Svedok potvrdil, že v čase dopravnej nehody spoločnosť vlastnila len vozidlo Audi Q5, ktoré bolo poškodené. Iné vozidlo poškodená spoločnosť nevlastnila. Jeho manželka vlastní súkromné motorové vozidlo, ale toto nemohol používať, nakoľko toto vozidlo manželka zapožičala zaťovi do Bratislavy.

10. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu doručený Okresnému súdu Banská Bystrica, záznamom o dopravnej nehode, Zmluvou o nájme č. 197 zo dňa 29.04.2016, faktúrou č. 2016237 zo dňa 20.05.2016, splatnou dňa 03.06.2016 na sumu 2.760,-Eur, účelovosťou zapožičania náhradného vozidla, Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme č. 197 zo dňa 29.04.2016, oznámením o poistnom plnení, Zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, obchodným výpisom Obchodného registra vedeného Krajským súdom v Ostrave na žalobcu, výpisom z obchodného registra na žalovaného, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 30Up/81/2018 zo dňa 12.02.2018, lustráciou v databáze súdov, odporom proti platobnému rozkazu, oznámením o poistnom plnení, výpisom cenníka autopožičovní v rámci Žilinského kraja, osvedčením o registrácii pre DPH, výzvou Okresného súdu Banská Bystrica, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, upovedomením o postúpení veci zo dňa 19.03.2018, postúpením veci zo dňa 19.03.2018, poučení o procesných právach a povinnostiach, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, čestným prehlásením a vyjadrením zo dňa 22.05.2018, ako aj metodikou náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla a výpočtu prenájmu náhradného motorového vozidla. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. ďalej len , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

13. Podľa čl. 15 ods. 1, 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

14. Podľa 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

16. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/381/20150401> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

19. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> a je povinný tento nárok preukázať.21) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401>

20. Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

22. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

24. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

25. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

26. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Súd pri vyhodnotení aktívnej vecnej legitimácie vychádzal zo stavu, ktorý bol rozhodný v čase vyhlásenia rozsudku v zmysle ustanovenia § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácií tým nie sú dotknuté. Zmluva o nájme č. 197 zo dňa 29.04.2016 a Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme č. 197 zo dňa 23.05.2016

medzi nájomcom Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o. a prenajímateľom Setcar s.r.o., IČO: 47790857 so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, by bez ďalšieho bolo dôvodné vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil nemá spôsobilosť na právne úkony. Nakoľko mal súd výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina za preukázané, že označený postupník je organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu, teda spôsobilosť na právne úkony. Formou podnikania zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky je podľa § 21 ods. 3 podnikanie tej osoby prostredníctvom organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky. Organizačná zložka však nemá právnu subjektivitu, a teda nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony.

28. Listina označená ako „Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme č. 197“ bola podľa jej obsahu vyhotovená v spojení s listinou - „Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.05.2016“, obe listiny spolu súd vyhodnotil podľa ich obsahu a tam prejavenej vôle postupom podľa § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, ako zmluvu o nájme. Pokiaľ ide o samotné nájomné zmluvy, ktoré uzavrela za prenajímateľa organizačná zložka, tak jej písomná podoba bola súdom vyhodnotená ako neplatná podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak zákon u tohto typu zmluvy nevyžaduje písomnú formu a z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci zmluvy si boli vedomí, že organizačná zložka koná v mene žalobcu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom nej. Účastníci zmluvy sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach nájomných zmlúv a súd ich vyhodnotil ako platné, uzatvorené ústnou formou.

29. Pokiaľ ide o žalobný návrh na zaplatenie sumy 676,57,-Eur, tak v danom prípade išlo o pohľadávku vzniknutú titulom škody spôsobenej poškodenému Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o., tak, že dňa 27.04.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo spoločnosti Nociarovej Jaroslave BYTY, s.r.o. a táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, vedená pod poistnou udalosťou č. 8004905380. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný za neho nahradil poškodenému (v danom prípade žalobcovi, ako právnemu nástupcovi poškodeného) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., žalobca ako právny nástupca poškodeného bol potom oprávnený uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorý v danom prípade je žalovaný. Škodu a jej výšku žalobca definoval tak, že žalovaný neoprávnene odpočítal ním stanovené pevné náklady súvisiace s poklesom technickej hodnoty vozidla, ktoré by boli vznikli používaním vlastného vozidla poškodenému, a to aj napriek tomu, že uznal dĺžku nájmu v rozsahu 25 dní.

30. Správou o dopravnej nehode mal súd za preukázané, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla zn. Honda CRV, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Audi Q5, ev.č. RK121BI. Existenciu škody a príčinnú súvislosť mal súd za preukázanú a medzi účastníkmi ani sporná nebola. Sporná bola výška škody, pričom súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním, a to čestným prehlásením poškodeného, ako aj z výsluchu svedka P. K. mal súd za preukázané, že P. K. si prenajal motorové vozidlo na nevyhnutnú dobu počas opravy svojho motorového vozidla, pričom svoje motorové vozidlo používal bežne na zabezpečenie hlavne podnikateľských záležitostí v rámci celého Žilinského kraja, nakoľko spoločnosť Nociarová Jaroslava BYTY s.r.o. spravuje bytové domy v rámci celého Žilinského kraja, a keď v bytových domoch nahlásia nejaké poruchy, závady, schôdze, musia sa v presnom čase dostaviť na dané miesto. Poškodený nevyužíval náhradné vozidlo vlastným zavineným, ale v dôsledku protiprávneho konania inej osoby. Nie je od neho možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávnej konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva, a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu života, a teda vedenia podnikateľskej činnosti. Náhradné motorové vozidlo, ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, poškodený používal za tým istým účelom ako motorové vozidlo spoločnosti Nociarová Jaroslava BYTY, s.r.o., teda ide o účelne vynaložené náklady. Škoda definovaná ako nájomné za zapožičané náhradné vozidlo je podľa názoru súdu škodou, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody, tak súd mal za preukázané, že poškodený si prenajal vozidlo na nevyhnutú dobu, odo dňa vzniku škody na jeho motorovom vozidle až do doby, kedy jeho motorové vozidlo bolo opravené, teda nájom trval do 23.05.2016, teda 25 dní. Pokiaľ ide o výšku nájomného, obvyklosť výšky nájomného bola preukázaná tým, že v samotnej Zmluve o nájme č. 197 zo dňa 29.04.2016, ako v Dodatku č. 1 zo

dňa 23.05.2016 je denné nájomné vyššie než bolo dohovorené zmluvné nájomné v tomto konkrétnom prípade, preto súd považuje túto škodu spočívajúcu v nákladoch spojených s nájmom náhradného vozidla za preukázanú, pričom tieto náklady, ktoré poškodený vyplatil boli adekvátne aj pokiaľ ide o dĺžku nájmu, aj pokiaľ ide o poskytnutie náhradného vozidla, ako aj ceny za tento nájom. Keďže boli splnené všetky predpoklady, za splnenia ktorých vzniká zodpovednosť za škodu, tak súd k zaplateniu sumy 676,57,-Eur žalovaného zaviazal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, a to k výške nájmu za náhradné motorové vozidlo, pričom súdu predložil cenníky autopožičovní Žilina, súd túto námietku považuje za irelevantnú, nakoľko z predložených cenníkov autopožičovní Žilina nevyplýva, či ide o cenu konečnú za prenájom motorového vozidla, alebo k cenám tam uvedeným sa doúčtovávajú ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla na miesto, kde je potrebné, alebo iné náklady. Pokiaľ ide o výpočet prevádzkových nákladov poškodeného vozidla počas prenájmu náhradného vozidla, tak strana žalovaného súdu predložila Metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Súd k tomu dodáva, že takýto metodický pokyn z roku 2002 nezohľadňuje skutočné a reálne náklady na prenájom motorového vozidla, nakoľko metodický pokyn bol účinný od roku 2003 a dnes je rok 2018, pričom doba 15 rokov je dostatočne dlhá doba na to, kedy došlo jednak k zmene cien nových motorových vozidiel, ako aj cien za pohonné hmoty, pričom metodický pokyn uvádza ceny a sumy ešte v slovenských korunách, hoci na území Slovenskej republiky je platnou menou euro. Súd má za to, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremená a tieto tvrdenia, ako aj metodický pokyn sú len všeobecné, a v reálnom čase nepoužiteľné.

31. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.08.2016. Lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula dňa 25.08.2016, teda v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., žalovaný mal poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrenia, potrebné na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa a poskytnúť poškodenému poistené plnenie, teda nárok žalobcu bol preto splatný dňa 25.08.2016 a od 26.08.2016 sa žalovaný dostal do omeškania. Výška úrokov vo výške 9 % ročne je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného od 01.02.0013, ako aj v súlade s § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.. Súd žalobcovi priznal aj nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, nakoľko je to v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a to tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.