Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/424/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., O. XXX/XX, zastúpeného: Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Zvolen, Námestie SNP 41, IČO: 36 856 517, proti žalovanej: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., P. XXX/X, zastúpenej: Karkó, s.r.o.,, so sídlom Žilina, Sad na Studničkách 1029/32, IČO: 50 158 121, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/206/2015 -245 zo dňa 18. augusta 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. a V. a súvisiacich výrokoch VI. VII a VIII. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctva manželov (strán) nasledovne: výrokom I. určil, že do výlučného vlastníctva žalobcu patria tam špecifikované hnuteľné veci. Výrokom II. určil, že žalobcovi pripadá zostatok na bežnom účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. ú.: 0372499025/0900 ku dňu 21.05.2012 v sume 847,39 eur. Výrokom III. do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal vo výroku špecifikované hnuteľné veci. Ďalej výrokom IV. uložil žalobcovi, aby žalovanej zaplatil z titulu vyporiadania BSM na vyrovnanie podielov 436,20 eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom V. uložil žalovanej, aby žalobcovi zaplatila 7 152,56 eur do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 253,- eur a žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 38,50 eur, do 30 dní (výroky VI. a VII.). Žalobcovi výrokom VIII. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/29/2012-28 zo dňa 21.05.2012, právoplatným dňa 15.06.2012. Strany vo svojich výpovediach ustálili zostatkové hodnoty hnuteľných veci a špecifikovali komu jednotlivé hnuteľné veci navrhujú prikázať do vlastníctva; v tejto časti návrh sporný nebol. Zostatok na bežnom účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. č.ú. 0372499025/0900 bol dňu 21.05.2012 bol vo výške 847,39 eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 01.04.2014 previedli strany sporu nehnuteľnosti, ktoré nadobudli počas trvania manželstva (02.12.2005), zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Prievidza, a to byt č. X na 2 poschodí , vo vchode č. X v obytnom dome súp. č. 30914, na parc. č. 5038/1, spoluvlastnícky podiel 7040/3444801-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXXX , nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. Prievidza spoluvlastnícky podiel 7040/3444801-in na pozemku par. Č. KN C 5038/1, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 527m2/, za kúpnu cenu vo výške 33 000,- eur. Celá kúpna

cena bola použitá na úhradu časti záväzku, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

- úveru, poskytnutého im Slovenskou sporiteľňou a.s. pod č. 0373977375, uvedená skutočnosť nebola sporná. Ku dňu právoplatnosti rozvodu účastníkov konania masu BSM tvoria aj pasíva, a to práve úver na bývanie č. 373977375 v Slovenskej sporiteľni, a.s., zostatok úveru ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bol 39 312,75 eur. K dátumu podania návrhu je úver splatený. Po zániku BSM vznikla žalobcovi voči žalovanej pohľadávka z titulu úhrady uvedeného úveru a to vo výške 1/2 všetkých vykonaných úhrad za obdobie od 15.06.2012 do 17.04.2014 vo výške 6 032,10 eur (mesačné platby vo výške 258,59 za obdobie od 06/2012 do 12/2012, za obdobie od 2/2013 do 5/2013, mesačná platba vo výške 139,24 za 1/2013, mesačné platby vo výške 255,10 eur za 6/2013 do 8/2013, za 12/2013 a za 2/2014, mesačná platba 10 eur, za 9/2013, mesačná platba 240,15 eur za 10/2013, mesačná platba vo výške 255,58 eur za 1/2014, mesačná platba za 3/2014 vo výške 149 eur celkovo platby vo výške 4903,13 eur , ďalej jednorazový vklad dňa 19.03.2014 vo výške 1 300,- eur), úhrada zostatku úveru dňa 21.03.2014 v sume 12 064,22 eur ( 1/2 predstavuje 6 032,10 eur ).Po zániku BSM vznikla žalobcovi voči žalovanej aj pohľadávka z titulu úhrad za užívanie bytu uvedeného v návrhu za obdobie od 15.06.2012 do 01.04.2014 v rozsahu 1/2 zálohových platieb za služby poskytované spolu s bývaním a 1/2 platieb do FO domu, všetko spolu v sume 974,16 eur / uhradené platby vo výške 2282,49 eur, preplatky 334,58 eur / 147,87 eur -2012, 156,40 eur -2013, 31,31 eur-2014/ spolu 1 948,32 eur z toho 1 je vo výške 974,16 eur/. Po zániku BSM vznikla žalobcovi voči žalovanej tiež pohľadávky z titulu úhrad nákladov spojených s predajom nehnuteľnosti a to bytu vo výške 1/2 vynaložených nákladov /kolky/ v sume 266 eur a v sume 26 eur / č.l. 31/ v celkovej sume 292,60 eur, z toho 1/2 je 146,30 eur.

3. Účastníci konania ustálili konečnú výšku zostatkových cien hnuteľných vecí ktoré žiadali prikázať do výlučného vlastníctva. Žalobcovi boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva hnuteľné veci v hodnote spolu 1 727,39 eur a žalovanej hnuteľné veci predstavujúce v celkovej hodnote 855,- eur. Z uvedeného vyplýva povinnosť žalobcu titulom vyrovnania podielov v časti hnuteľných vecí uhradiť žalovanej sumu 436,20 eur. Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami bol sporný v časti týkajúcej sa časti dane zo mzdy za rok 2011, ktorá bola žalobcovi vrátená dňa 13.05.2013. Súd má za to, že aktíva BSM sú tvorené len hodnotami, vecami alebo plneniami, ktoré nadobudli manželia počas trvania manželstva. Vzhľadom k tomu, že uvedené peňažné plnenie fyzicky nadobudol žalobca až dňa 13.05.2013, je zrejmé, že ho nadobudol v čase, kedy už manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené. Pri finančných plneniach je pre začlenenie plnenia do BSM rozhodný moment, kedy toto plnenie niektorý z manželov, resp. bývalých manželov fyzicky nadobudne a nie moment, kedy na toto plnenie vznikol nárok. Uvedené plnenie potom nepredstavuje súčasť masy BSM. Až dňa 07.05.2013 príslušný nemecký daňový úrad rozhodol o tom, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie časti dane, preto nebola splnená podmienka, aby o uvedenom plnení súd v predmetnom konaní rozhodoval, a to ani pri vyporiadaní v širšom zmysle. Ďalej súd uviedol, že zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, najmä správa tohto majetku v období, keď toto spoluvlastníctvo už zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie. Je preto nutné podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorými sú ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov / R 42/1972/. Je potrebné preto použiť ustanovenie § 149 a 150 Občianskeho zákonníka a vykonať i vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, ak vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskymi potrebami. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí č. 28 Cdo 4036/2010. Ak dôjde k splateniu spoločného dlhu manželov až po zániku BSM / a súčasne pred jeho vyporiadaním/ zásluhou jedného z nich z jeho výlučných prostriedkov, patrí mu právo na ich náhradu v zmysle § 149 ods. 2 veta druhá Obč. zák., táto skutočnosť by sa potom mala premietnuť do rozhodnutia o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie ich podielov v rámci vyporiadania BSM / rozsudok NS ČR 22 Cdo 14/2016, 22 Cdo 5386/2008/. Spornou skutočnosťou zostali pohľadávky uplatňované žalobcom z titulu úhrad za užívanie spoločnej nehnuteľnosti po rozvode, z titulu úhrad spoločného záväzku a z titulu úhrad nákladov spojených s predajom spoločného bytu. Uvedené pohľadávky vznikli v súvislosti s existenciou BSM strán sporu, keď vznikli v súvislosti s bytom, ktorý bol súčasťou BSM, resp. úverom, ktorý v čase zániku BSM preukázateľne existoval ako spoločný dlh účastníkov konania. Žalobca si v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka uplatnil to, čo zo svojich výlučných prostriedkov /po rozvode manželstva/ vynaložil na spoločný majetok - platby za spoločný byt, náklady na predaj spoločného bytu , úhrada spoločného úveru. Po zániku BSM vznikla teda žalobcovi voči žalovanej pohľadávka z titulu úhrad za užívanie bytu uvedeného v návrhu za obdobie od 15.06.2012 do 01.04.2014 v rozsahu 1/2 zálohových

platieb za služby poskytované spolu s bývaním a 1/2 platieb do FO domu (spolu suma 1 948,32, z toho 1-ica predstavuje 974,16 eur). Je nesporné, že žalovaná za uvedené obdobie v predmetnom byte nebývala, avšak aj žalobca v čase od 15.06.2012 do 11.08.2013 v byte z dôvodu jeho pracovného pobytu v Nórsku byt užíval len sporadicky, v uvedenom byte býval od 11.8.2013 do 30.8.2013, kedy ho na žiadosť žalovanej, ktorá mala záujem tam bývať, vypratal. Nakoľko strany v čase od 15.06.2012 do 30.04.2015 boli spoluvlastníci bytu, boli povinní hradiť platby spojené s bytom, a z dôvodu, že ich uhradil žalobca, má nárok voči žalovanej na 1/2 nákladov. Ku dňu právoplatnosti rozvodu účastníkov konania masu BSM tvoril aj úver na bývanie v Slovenskej sporiteľni, a.s. so zostatkom úveru ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva 39 312,75 eur. Po zániku BSM vznikla žalobcovi voči žalovanej pohľadávka z titulu úhrad záväzku a to uvedeného úveru a to vo výške 1/2 všetkých vykonaných úhrad za obdobie od 15.06.2012 do 17.04.2014 a 1- ice úhrady zostatku úveru dňa 21.03.2014 (spolu suma 12 064,22 eur, z toho 1-ica predstavuje sumu 6 032,11 eur). Po zániku BSM vznikla žalobcovi voči žalovanej tiež pohľadávky z titulu úhrad nákladov spojených s predajom nehnuteľnosti vo výške 1/2 vynaložených nákladov (spolu suma 292,60 eur, z toho 1-ica predstavuje 146,30 eur). Z uvedeného dôvodu preto rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi spolu sumu 7 152,56 eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že ide o dostatočne dlhú dobu na zabezpečenie si finančných prostriedkov, ak ich nemá k dispozícii, čím nedôjde k ohrozeniu zdravia a výchovy ich spoločného maloletého dieťaťa. Pretože konečná výška zostatkových cien hnuteľných vecí, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcovi predstavuje sumu 1.727,39 eur a zostatková hodnota vecí, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej predstavujú sumu 855 eur, zaviazal súd prvej inštancie povinnosťou žalobcu z titulu vyrovnania podielov uhradiť žalovanej sumu 436,20 eur, pretože započítanie pri vyporiadaní BSM nie je možné.

4. Výšku súdnych poplatkov určil podľa položky č. 6 písm. b) sadzobníka k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a uložil žalobcovi povinnosť uhradiť sumu 253,- eur /1/2 hodnoty masy BSM 1 291,20 z toho 3% je 38,50 eur plus 3% zo sumy 7 152,56 eur je suma 214,50 eur/ a žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 38,50 eur (3% zo sumy 1/2 hodnoty masy BSM 1 291,20 eur). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal v celom rozsahu náhradu trov konania.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná, ktorá deklarovala odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie a nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ . Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne zahrnul do BSM aj žalobcom tvrdené pohľadávky voči žalovanej titulom úhrady záväzku z úveru č. 73977375 vo výške 6 032,10 eur za obdobie od 15.06.2012 do 17.04.2014; titulom úhrad za služby spojené s bývaním a platby do fondu opráv, ktoré súviseli so spoločným bytom vo výške 974,16 eur za obdobie od 15.06.2012 do 01.04.2014; titulom úhrady nákladov spojených s predajom bytu patriaceho do BSM vo výške 146,30 eur. BSM je možné vyporiadať v tzv. širšom zmysle, ktorým však treba chápať také vyporiadanie, v ktorom sa okrem spoločných aktív berú do úvahy aj spoločné dlhy a záväzky, ktoré vznikli niektorému z manželov alebo obom manželom za trvania manželstva voči tretím subjektom. Ak po zániku BSM došlo k splateniu dlhu patriaceho do BSM, hoci aj jedným z manželov, pri vyporiadaní BSM nie je možné o vyporiadaní takého dlhu rozhodnúť. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka po zániku manželstva vystupujú bývalí manželia vo vzťahu k veriteľovi ako solidárni dlžníci. V prípade, že zo strany jedného z bývalých manželov dôjde k splateniu spoločného dlhu po zániku BSM, vznikne mu voči druhému manželovi regresný nárok podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý nie je možné zahrnúť do masy BSM. Žalovaná byt po zániku BSM neužívala, nárok z titulu úhrad za služby poskytované spolu s bývaním a platieb do fondu opráv realizovaných žalobcom je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré z povahy veci nie je možné zahrnúť do masy BSM. Spoločný byt bol predaný po zániku BSM, a preto nie je možné vyporiadať ani náklady spojené s predajom bytu. Nesúhlasila ani so záverom súdu prvej inštancie, že do masy BSM nie je možné zahrnúť vrátku dane zo mzdy žalobcu za rok 2011 vo výške 2 299,72 eur, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu po zániku BSM. Uvedená suma bola žalobcovi vrátená ako časť dane, ktorá bola odvedená zo mzdy žalobcu, patriacej do BSM. Ak teda mzda žalobcu za rok 2011 patrila do BSM, aj vrátka dane, ktorá bola z tejto mzdy odvedená, do neho musí patriť. Nárok na vrátenie tejto časti dane vznikol za trvania manželstva strán. Rozhodnutia súdu mala za nespravodlivé, pretože nároky žalobcu, ktoré vznikli voči žalovanej po zániku BSM, boli do masy BSM zahrnuté, ale vrátka dane zo mzdy patriacej do BSM, do

BSM podľa názoru súdu nepatrí. Pri vyporiadaní BSM je súd povinný prihliadať na potreby maloletých detí. O maloletého syna účastníkov sa stará výlučne žalovaná, čo však súd pri vyporiadaní žiadnym spôsobom nezohľadnil. Pokiaľ by bola žalovaná právoplatne zaviazaná na zaplatenie sumy presahujúcej 7 000,- eur, bolo by ohrozené zabezpečenie výživy a základných potrieb maloletého syna strán, čo by bolo v priamom rozpore so zásadami vyporiadania BSM v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasila ani s výrokom o trovách konania, pretože v konaní o vyporiadanie BSM majú účastníci na oboch stranách postavenie žalobcu aj žalovaného a rozhodnutie o trovách konania nie je možné v tomto type konania odôvodniť úspechom či neúspechom strán. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že vyporiada hnuteľné veci tak, ako je uvedené vo výroku I., II. a III. rozsudku a určí, že žalobcovi pripadá aj daň zo mzdy za rok 2011 v sume 2 299,72 eura, ktorá bola žalobcovi vrátená dňa 13.05.2013 a žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania BSM na vyrovnanie podielov 1 586,06 eur do tridsiatich dní. Žiadala, aby o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej nariaďovať pojednávanie.

8. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

13. Žalovaná uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie a v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ .

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

16. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne a podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

18. Pokiaľ žalovaná namieta rozsah tzv. širšieho vyporiadania BSM strán, do ktorého súd prvej inštancie zahrnul i nároky žalobcu z titulu úhrady spoločného záväzku strán zo zmluvy o úvere č. 0372499025 (za obdobie od 15.06.2012 do 17.04.2014); titulu úhrad za služby spojené s bývaním a platieb do fondu opráv, ktoré súviseli so spoločným bytom (za obdobie od 15.06.2012 do 01.04.2014) a titulu úhrady nákladov spojených s predajom bytu patriaceho do BSM s odôvodnením, že ak po zániku BSM došlo k splateniu dlhu patriaceho do BSM, hoci aj jedným z manželov, pri vyporiadaní BSM nie je možné o vyporiadaní takého dlhu rozhodnúť, resp. že v konaní o vyporiadanie BSM nie je možné rozhodnúť o prípadných nárokoch manželov z titulu bezdôvodného obohatenia, odvolací súd mal jej argumentáciu za nepodloženú.

19. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, Občiansky zákonník ani iný právny predpis platný a účinný v SR neobsahuje ustanovenia o tom, čím sa spravujú právne vzťahy medzi manželmi, resp. medzi manželmi a tretími osobami, v čase od zániku BSM do jeho vyporiadania. Súd je však povinný sa nárokmi, ktoré strany v občianskoprávnom konaní uplatňujú, zaoberať a vec vyriešiť aj vtedy, keď právna norma z dôvodu svojej všeobecnosti alebo so zreteľom na komplikovanosť spoločenských vzťahov tvoriacich predmet úpravy konkrétne takýto predmet úpravy nepredvída. Ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> upravuje použitie analógie legis tak, že občianskoprávne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, v danej veci ustanoveniami o bezdpodielovom spoluvlastníctve manželov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod č R 46/1966). Nič teda nebráni posúdeniu žalobcom uplatnených nárokov podľa § 853 v spojení s § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka.

20. Otázkou, či je možné, aby sa bývalý manžel domáhal od druhého manžela vydania bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody, sa zaoberal Najvyšší súd ČR v rozhodnutiach, ktoré pre blízkosť vtedajšej právnej úpravy / § 149 a § 150 Občanského zákonníku/ a neexistenciu odlišnej záväznej judikatúry v SR nie je dôvod neaplikovať. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp.zn. 22Cdo/1476/2000 zo dňa 27.03.2002 uviedol, že pokiaľ po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nenasledovalo vyporiadanie podľa § 149 a 150 Občianskeho zákonníka, teda dohodou, rozhodnutím súdu alebo v dôsledku fikcie vzniku podielového spoluvlastníctva, platí ohľadom vecí tvoriacich BSM, režim spoluvlastníctva manželov. Tak ako za trvania BSM manžel v rámci užívania spoločných vecí v zásade nemôže požadovať od druhého manžela, aby mu nahradil škodu, ktorú spôsobil na spoločnom majetku alebo vydal to, o čo sa obohatil na úkor druhého z manželov, napríklad úžitky zo spoločnej veci. Takéto nároky nemožno uplatniť do doby, kým je BSM vyporiadané. Až za predpokladu vyporiadania BSM je možné riešiť majetkové nároky súvisiace s nakladaním s vyporiadavanými vecami - čo a v akej výške je jeden z manželov povinný nahradiť druhému z manželov. Tieto nároky nemožno riešiť skôr než súčasne s vyporiadaním BSM. Po zániku BSM totiž manželia už nenadobúdajú do spoluvlastníctva nový majetok, do masy BSM však pribúdajú prirastky a výnosy z majetku, ktorý bol v BSM v okamihu jeho zániku. Tieto prírastky a výnosy sa vyporiadavajú naraz, v rámci vyporiadania BSM v podľa § 149 a 150 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného právneho názoru niet dôvodu, ktorý by bránil vyporiadaniu v súdenej veci uplatnených nárokov žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s majetkom, ktorý v čase zániku manželstva patril do BSM, v období medzi zánikom BSM do dňa jeho vyporiadania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal i na závery Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutiach sp.zn. 22 Cdo

14/2016 zo dňa 03.10.2006 a sp.zn. 22 Cdo 5386/2008 zo dňa 08.06.2011, podľa ktorých ak dôjde k splateniu spoločného dlhu manželov až po zániku BSM / a súčasne pred jeho vyporiadaním/ zásluhou jedného z nich z jeho výlučných prostriedkov, patrí mu právo na ich náhradu v zmysle § 149 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka; táto skutočnosť by sa potom mala premietnuť do rozhodnutia o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie ich podielov v rámci vyporiadania BSM. Vzhľadom na uvedené bola potom odvolacia námietka žalovanej nedôvodná.

21. Čo sa týka odvolacej námietky žalovanej, že do masy BSM súd prvej inštancie nesprávne nezahrnul vratku dane z príjmov žalobcu za rok 2011, ktorá mu bola vyplatená dňa 13.05.2013, ani túto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Nielen mzda (ako sa mylne domnieva žalovaná ), ale aj akékoľvek iné plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov získa počas trvania manželstva, sa stáva súčasťou BSM až okamihom jeho vyplatenia niektorému z manželov. Vznik nároku na peňažné plnenie totiž ešte nezakladá istotu či vôbec, kedy a v akej výške bude toto peňažné plnenie skutočne vyplatené. Rozhodujúcim okamihom pre začlenenie do BSM je teda okamih nadobudnutia peňažného plnenia, nie vznik nároku na toto plnenie ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/2051/2001). Žalobcovi síce vznikol preplatok na dani z príjmov, ktoré dosiahol v roku 2011, teda za trvania manželstva ( a BSM) strán, avšak z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že tento preplatok mu bol vyplatený (prevodom na bankový účet) až dňa 13.05.2013, teda po zániku BSM a nemohol byť predmetom ani tzv. širšieho vyporiadania BSM.

22. Pokiaľ sa žalovaná dovoláva aplikácie § 150 Občianskeho zákonníka a prihliadnutia na potreby maloletého syna strán, ktorý je v jej osobnej starostlivosti s tým, že zaplatenie sumy 7 152,56 eur do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia ohrozí uspokojovanie jeho základných životných potrieb, odvolací súd zdôrazňuje, že prihliadnutie na potreby maloletého dieťaťa v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka sa prejavuje v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy, ale skutočnosť, že dieťa bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke (žalovanej) sama osebe, bez ďalšieho, nie je dôvodom na zníženie alebo nepriznanie nárokov žalobcu. Žalovanej bola súdom prvej inštancie poskytnutá dlhšia lehota na plnenie (90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 18.08.2017) práve za účelom zabezpečenia si peňažných prostriedkov, pričom žalovaná v konaní (ktorú v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno) nepreukázala také nepriaznivé a ťaživé osobné, finančné a majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali iný záver odvolacieho súdu.

23. Čo sa týka výroku súdu prvej inštancie o trovách konania, odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konanie, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Platná právna úprava civilného procesu síce určité osobitosti takéhoto konania upravuje (napr. že súd nie je žalobným návrhom v týchto prípadoch viazaný, viď § 216 ods. 2 , ale vo vzťahu k trovám konania žiadna osobitná norma neexistuje. Možno teda vyvodiť, že aj v tomto konani je pri rozhodovaní o trovách konania s poukazom na § 255 nutné vychádzať v zásade zo zásady úspechu (pozn. - obdobne tomu bolo i za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku, viď napr. stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR k výkladu zákonných ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve sp. zn. Cpj 86/71, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1441/11, rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 3730/2015, sp. zn. 22 Cdo 4551/2015, sp. zn. 22 Cdo 3331/2014, sp. zn. 22 Cdo 1894/2014 a pod., ktoré rozhodnutia súdov Českej republiky, sú plne aplikovateľné i na prejednávaný prípad vzhľadom na skutočnosť, že znenie § 142 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občanského soudního řádu je takmer totožné s ust. § 255 ods. 1 a 2 . Z citovaných rozhodnutí, od ktorých odvolací súd nemal dôvod sa odkloniť, je zrejmé, že v konaní o vyporiadanie BSM by mala byť rovnosť podielov manželov len jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strán sporu. Pri rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie BSM je treba preto prihliadať k výške požadovaného a skutočne priznaného podielu, k spôsobu, akým strany sporu navrhli BSM vyporiadať a ako túto otázku posúdil konajúci súd a zohľadniť i výsledok sporu medzi stranami o to, ktoré z vecí do BSM prináležia a ktoré nie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z toho, ako meritórne vyriešil rozhodné otázky (čo všetko tvorilo masu BSM strán, či bol alebo nebol dôvod vyporiadať BSM v tzv. širšom rozsahu a akým spôsobom bolo nutné BSM vyporiadať ) a vzhľadom k tomu, že jeho rozhodnutie v zásade zodpovedá žalobnému návrhu žalobcu, dôvodne priznal žalobcovi podľa § 255 i nárok na náhradu trov konania.

24. Na základe všetkých popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalovanej nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil ako vecne správny. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutkové či právne okolnosti, ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku v jeho prospech.

25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na ich náhradu.

26. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 súd prvej inštancie.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .