Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-302-2017.pdf
PDF · 88.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/302/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: I. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. K. O., K. XXXX/XX, o zaplatenie 599,14 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 183,96 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,21 eur od 10.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 41,71 eur od 12.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 41,71 eur od 10.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 41,71 eur od 10.07.2015 do zaplatenia a zo sumy 39,62 eur od 11.08.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
(1) Žalobou zo dňa 14.12.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 599,14 eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania s odôvodnením, že mu bola postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom, a. s., vedená voči žalovanému. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby platiť ceny stanovené v cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 19,21 eur faktúrou č. 7502839949 so splatnosťou do 09.04.2015, sumu 46,70 eur faktúrou č. 7503786579 so splatnosťou do 11.05.2015, sumu 66,50 eur faktúrou č. 7504749565 so splatnosťou do 09.06.2015, sumu 46,70 eur faktúrou č. 7505720409 so splatnosťou do 09.07.2015, sumu 59,42 eur faktúrou č. 7506684116 so splatnosťou do 10.08.2015 a sumu 415,18 eur faktúrou č. 7600878792 so splatnosťou do 09.02.2016. Nárok na zmluvnú pokutu (bližšie skutkovo v žalobe neodôvodnenú a nešpecifikovanú) odôvodnil všeobecne poukazom na dohodu zmluvných strán a tým, že zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody v prípade porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré boli žalovanému na základe zmluvy poskytnuté. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby a zľava z ceny mobilného telefónu. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa (v žalobe uvedeného) vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalobca si z postúpených faktúr uplatňuje len úhradu vyúčtovaných položiek vo výške postupne 19,21 eur, 41,71 eur, 41,70 eur, 41,70 eur, 39,62 eur a 415,18 eur. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 a nasl. Obč. zák.
(2) Žalovanému bola žaloba riadne doručená dňa 02.03.2018, k žalobe sa vyjadril e-mailovým podaním z 07.03.2018 (bez podpisu) s tým, že dostal lístok od súdu a je ochotný zaplatiť, od apríla.
(3) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd na prejednanie / spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
(4) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(6) Právny predchodca žalobcu (Slovak Telecom, a. s., Bratislava, IČO 35 763 469) a žalovaný uzavreli dňa 19.03.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dodatkom z rovnakého dňa. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb v programe Happy L NAJ s viazanosťou 24 mesiacov a určenou zmluvnou pokutou 500 eur. Faktúrami označenými v žalobe boli žalovanému vyúčtované služby - mesačné poplatky, splátky zariadenia a ostatné služby, upomienky 3x 4,99 eur. Faktúrou č. 7600878792 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu v sume 415,18 eur.
(7) Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 pohľadávky voči žalovanému z jednotlivých faktúr postúpil na žalobcu.
(8) Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a
cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
(9) Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
(10) Z obsahu zmluvy a dodatku vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil ich právny predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o štandardné formuláre. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť zásadným spôsobom obsah zmluvných podmienok. V danom prípade bola uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
(11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(12) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(13) Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(14) Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (15) V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 183,96 eur (bez poplatkov a upomienok). K nároku súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného upravuje § 494 OZ. V tejto časti žaloby žalovaný nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporoval [podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné], neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané obdobie. Žalobca služby dodal, žalovaný ich prijal, pričom za ne nezaplatil. Tento nárok žalobcu mal súd v konaní preukázaný, súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých služieb. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal do omeškania.
(16) Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(17) V predmetnej veci si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej 415,18 eur.
(18) Nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty však nebolo možné vyhovieť. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, pri ktorej žalobca určil v dodatku k zmluve jej výšku s tým, že ide o „počiatočnú sumu, ktorá bude klesať“. Podmienky znižovania zmluvnej pokuty však zrozumiteľne neupravil.
(19) Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
(20) Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná (§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
(21) Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute nie je platne dojednané. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, preto súd žalobu nárok o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Vo zvyšku (na nároku na zmluvnú pokutu) preto súd žalobu zamietol. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.
(22) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(23) Žalovaný má ako úspešnejšia strana sporu nárok na pomernú náhradu trov konania, podľa obsahu spisu mu v spore žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2
CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)