Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-104-2016.pdf
PDF · 171.83 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/104/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: HÍD Építőipari Zártkörűen Működő Részvénytársaság (skrátený názov HÍD Zrt.), Karikás Frigyes utca 20, Budapest 1138, IČO (Cégjegyzékszám): 01-10-046220, Maďarská republika, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Juraj Hatvany, advokát, Gorkého 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 01, IČO: 30 788 421, proti žalovanému: TUBAU, a.s., Pribylinská 12, Bratislava 831 04, IČO: 35 801 999, zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., Staré Grunty 162, Bratislava-Karlova Ves 841 04, IČO: 47 233 931, intervenient na strane žalovaného: Keller špeciálne zakladanie, spol. s r.o., Hraničná 18 - AB 6, Bratislava 821 05, IČO: 30 775 442, zastúpený: JUDr. Dagmar Malaschitzová, advokátka, Seberíniho 9, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 03, IČO: 30 842 115, o zaplatenie 922.188,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 8.373,70 eur spolu s 9,00 % úrokom z omeškania od 23.03.2016 do zaplatenia všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,18%.
Intervenient žalovaného má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,18%.
odôvodnenie:
1) Žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 922.188,02 eur s prísl., titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady škody. Žalobca v žalobe tvrdil: dňa 11.02.2010 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou Granvia Construction s.r.o. (ďalej Granvia) ako objednávateľom bola uzatvorená zmluva o dielo týkajúce sa projektu rýchlostnej cesty R1 - Tekovské Nemce, Banská Bystrica. Medzi žalobcom a žalovaným ako jeho subdodávateľom bola dňa 23.11.2010, zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.2010 uzatvorená subdodávateľská zmluva. Predmetom subdodávateľskej zmluvy bola realizácia pilót a štetovníc na stavbe v rýchlostnej cesty - most nad Priemyselnou ulicou. Práce na stavbe boli zahájené už dňa 06.01.2010. Dňa 20.12.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená ďalšia subdodávateľská zmluva č. 2, ktorej predmetom bola realizácia dočasných šablóna pre zhotovenie pilót na stavbe v rozsahu požiadavky pre výrobňu v súlade s dokumentáciou sprístupnenou zo strany investora a dodanými plánmi. Žalovaná istina predstavuje nárok žalobcu, ktorý vznikol v súvislosti s plnením subdodávateľských zmlúv - nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku neoprávneného uplatnených nárokov žalovaného uspokojených zo strany Granvia na základe plnenia ručiteľského záväzku voči žalovanému v rozsahu : a) zmluvnej pokuty 705.574,50 eur a úrokov z omeškania
139.181,82 eur, b) nároku na náhradu škodu spôsobenej žalobcovi v dôsledku porušenia povinností zo subdodávateľskej zmluvy v sume 77.431,70 eur. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca odôvodnil tak, že žalovaný dňa 27.04.2012 bez súhlasu žalobcu v rozpore s čl. 13.2 Subdodávateľskej zmluvy uzatvoril dohodu o ručení s Granviou na základe ktorej splnila ručiteľský záväzok. V subdodávateľskej zmluve si strany vylúčili možnosť prevodu nárokov. Dohoda o ručení bola uzatvorená v rozpore s poctivým obchodným stykom. Pohľadávky žalovaného neboli v čase dojednania ručiteľského záväzku splatné, žalobca ich oprávnenie zadržiaval a odmietal uhradiť bez toho, aby sa tým dostal do omeškania. Granvia si uplatnila voči žalovanému pohľadávku na vrátenie bezdôvodného obohatenia v sume 1,769.806,25 eur písomným oznámením zo dňa 18.06.2015. Žalovaný odmietol plnenie poskytnuté na základe dohody o ručení vrátiť. Spoločnosť Granvia ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 17.06.2015 dohodu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej Granvia postúpila na žalobcu predmetnú pohľadávku voči žalovanému. Žalobca sa v žalobe domáha z postúpenej pohľadávky na vrátenie bezdôvodného obohatenia iba nároku, ktorý zodpovedá zmluvnej pokute a úroku z omeškania. Nárok žalovaného na zaplatenie zmluvných sankcií z titulu omeškania žalobcu so zaplatením ceny diela v zmysle subdodávateľských zmlúv žalobca popiera v celom rozsahu. Nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania zo strany žalovaného nikdy nevznikol, nakoľko žalobca sa nedostal do omeškania so zaplatením časti faktúr vystavených žalovaným, tak ako to žalovaný tvrdil vo vzťahu ku Granvii pri uzatvorení dohody o ručení a pri uplatnení nárokov z ručenia. Žalovaný sa dopustil porušenia subdodávateľskej zmluvy tým, že si nesplnil povinnosti riadneho vykonania diela (nedostatky diela, omeškanie a nedokončenie diela) ako aj tým, že nedodržal zmluvné dojednania platobné podmienky odovzdania a prevzatia diela. Žalobca poukázal na jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka, ustanovenia Subdodávateľskej zmluvy. Zmluvne dohodnutý termín dokončenia pilotážnych prác bol 31.10.2010. Žalovaný ukončil väčšinu svojich prác koncom roka 2010, s tým, že časť štetovníc bol dočasne ponechaná na stavbe na základe požiadavky investora. Protokolárne odovzdávaco-preberacie konanie vo vzťahu k pilotážnym prácam realizovaným žalovaným v danom čase neprebehlo, nakoľko nebolo potvrdené bezchybné a kompletné vyhotovenie diela zo strany investora. Začiatkom roka 2011 bolo zistené, že podpery číslo 22 - 25 sa dôsledkom narastajúcej hmotnosti nosnej konštrukcie správajú odlišne od projektovej dokumentácie. O danej skutočnosti žalobca v súlade so svojimi povinnosťami v zmysle zmluvy o dielo informoval investora. Následne bolo pozorované ďalšie klesanie pilót najmä na číslo 24 a číslo 25, pričom vo februári 2011 už bolo zrejmé, že klesania prekročilo technické normy stanovujúce prípustnú hodnoty klesania. Klesanie pílot nad povolenú normu predstavovalo zásadné porušenie základnej povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa riadne zhotoviť dielo, pričom reálne hrozilo, že jeho dôsledkom vzniknú škody v ďalších častiach stavby, ktoré si bude uplatňovať Granvia ako generálny objednávateľ stavby voči žalobcovi v zmysle zmluvy o dielo. Investor odmietol stavbu prevziať. K odovzdaniu malo podľa požiadaviek investora prísť, až keď je vyriešená situácia ohľadom sadania stavby. Na tento účel bolo začiatkom roka 2011 za účasti investora vytvorená kontrolná skupina, ktorá sledovala klesanie pilot a jeho dôsledky. Žalobca v podrobnosti popisoval jednotlivé vykonané merania a skúšky. Podľa odborného posudku vypracovaného Doc. Masopustom zo dňa 15.06.2011 k zisteniu príčin nameraných hodnôt sadania mostných pilierov číslo 22 - 25 na stavbe, dôvod spočíval v technologických problémoch pri realizácii pilot, nie v návrhu. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že realizoval pilotážne práce v rozpore s dokumentáciou a spôsobom, ktorý nezodpovedá požiadavkám odbornej starostlivosti. Žalovaný si bol vedomý, že pilotážne práce boli vykonané odlišne od dokumentácii pre realizáciu stavby, o tejto skutočnosti neinformoval bezodkladne žalobcu, hoci mu takáto povinnosť priamo vyplýva zo zmluvy i zo všeobecnej prevenčnej povinnosti a povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou. Vady plnenia žalovaného mali závažný vplyv na vykonávanie ďalších činnosť na stavbe. V dôsledku sadania pilót žalovaný nesplnil riadne ani druhú čas plnenia subdodávateľskej zmluvy odstránenia dočasne umiestnených štetovníc. Investor nepovolil ich vytiahnutie pri kritických pilotoch podľa termínu v subdodávateľskej zmluve. Stavba musela byť realizovaná v súlade s harmonogramom. Pokračovalo sa v stavebných prácach, dôsledkom čoho nebolo už možné ponechané štetovnice neskôr vytiahnuť spôsobom, s ktorým sa pôvodne počítalo v prípade, ak by pilóty boli zo strany žalovaného realizované správne. Napriek tomu bol žalovaný povinný práce, na ktoré sa zaviazal v subdodávateľskej zmluve dokončiť vhodným spôsobom, ako náhle to stavba umožnila. Uvedenú povinnosť si však žalovaný aj napriek výzvam nesplnil a odstránenie štetovníc bol nútený namiesto neho vykonať sám žalobca. Napriek tomu žalovaný vystavil žalobcovi faktúry na zaplatenie ceny diela a ďalších poplatkov predpokladaných subdodávateľskými zmluvami v prípade riadneho zhotovenia diela. Žalobca využil svoje oprávnenie v zmysle § 439 ods. 4 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka a nevyplatil žalovanému časť ceny diela. Vzhľadom na
závažnosť vád diela, ktoré by nárok na zľavu v spojení s náhradou škody na strane žalobcu presahoval žalovaným vyfakturovanú cenu diela, žalobca do doby ustálenia výšky škody odmietol žalovanému vyplatiť zostávajúcu časť ceny diela, vrátené zádržného v zmysle článku 7.4 a 7.6 Subdodávateľskej zmluvy a článku 6.3 Subdodávateľskej zmluvy číslo 2. V Subdodávateľskej zmluve si strany dohodli platobné podmienky a zádržné časti fakturovaných súm. Preto časť ceny diela, ktorá predstavovala zádržné nemohla nadobudnúť splatnosť a žalobca sa nemohol z týchto súm dostať do omeškania. Žalobca podrobne s odkazom na jednotlivé ustanovenia zmluvného dojednania uviedol, prečo sa žalobca nedostal do omeškania a žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania. Nárok na náhradu škody - Žalovaný v zmysle prílohy číslo 2 Subdodávateľskej zmluvy mal po dokončení ostatných pilotážnych prác dočasné umiestené štetovnice vytiahnuť a odviesť zo stavby. Investor povolil odstránenie zostávajúcich štetovníc potom, ako bolo preukázané ustálenie sadania problematických pilierov číslo 24 a 25. Žalobca niekoľkokrát vyzýval žalovaného na vytiahnutie štetovníc. Tieto práce žalovaný nedokončil, ich dokončenie si zabezpečil žalobca pomocou tretej osoby. Suma 77.431,70 eur prestavuje náklady, ktoré žalobca vyplatil tretej osobe.
2) Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - Subdodávateľská zmluva v znení dodatku číslo 1, Subdodávateľská zmluva 2, korešpondencia Granvia, dohoda o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.06.2015, oznámenia o zmene účtu, odborný posudok zo dňa 19.05.2011, zápis z odovzdania prevzatí diela zo dňa 10.07.2015, doklady vystavené treťou osobou v súvislosti s odstraňovaním štetovníc a ďalšie listinné doklady.
3) Žalovaný nespochybnil uzatvorenie zmlúv o dielo tak ako tvrdil žalobca, uzatvorenie dohody o ručení so spoločnosťou Granvia, poskytnuté plnenie titulom ručenia. Dohodu o ručení nepovažuje za neplatnú v rozpore so subdodávateľskou zmluvou, v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalobca neplatil svojim subdodávateľom v niektorých prípadoch 1,5 roka Granvia tým, že prevzala ručiteľský záväzok svojich dodávateľov, prispela k navodeniu normálneho stavu. Žalobca ako dlžník neoznámil ručiteľovi svoje námietky voči pohľadávkam, ktoré ručiteľ za neho uhradil bez zbytočného odkladu po doručení správy ručiteľa, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia (Granvia oznámila uplatnenie nárokov z ručenia 30.05.2015 a žalobca oznámil svoje námietka až listom z 25.06.2012), t.j. právo žalobcu uplatňovať tieto námietky zanikol podľa ustanovenia § 309 Obchodného zákonníka. Tvrdenie žalobcu, že dielo nebolo zhotovené podľa realizačnej dokumentácii a malo vady, nevznikol nárok na úhradu a preto žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania považuje za nesprávne. Žalobca si voči žalovanému neuplatnil nároky z vád v zmysle článku 22.5. Subdodávateľskej zmluvy. Žalovaný nemá vedomosť o vytknutí vád pred 30.04.2012, nemá vedomosť, že spoločnosť Granvia požadovala odstránenie domnelých vád. Poukázal na vyjadrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 24Cb/144/2012, v ktorom si žalobca uplatnil žalobu voči spoločnosti Granvia titulom zmluvy o dielo. Dielo vykonané na základe subdodávateľskej zmluvy žalobca od žalovaného riadne prevzal, potvrdil dátum skutočného dokončenia prác - 23.08.2010 a potvrdil, že práce boli vykonané v predpísanej kvalite podľa schválenej projektovej dokumentácie, o čom svedčí zápis o odovzdaní a prevzatí diela číslo 3164/2010. K nároku na náhradu škody z dôvodu nevytiahnutia štetovníc žalovaným, poukázal na omeškanie žalobcu s úhradou splatných pohľadávok za vykonané stavebné dodávky, keď žalobca koncom roka 2011 dlhoval žalovanému 1,275.049,93 eur. Záväzok žalobcu bol uhradiť splatné pohľadávky vo vzťahu k záväzku žalovaného vytiahnuť štetovnice, bol žalovaný v súlade s ustanovením § 325 a § 326 Obchodného zákonníka oprávnený odoprieť vzájomné plnenie. Žalovaný sa podrobne venoval neexistencii pohľadávky Granvia, ktorá nemohla byť ani postúpená. Granvia postúpila na žalobcu pohľadávky, pričom si osvojila tvrdenia žalobcu o tom, že dohoda o ručení uzavretá medzi žalovaným bola neplatný právny úkon a čiastkou 1,769.806,25 eur plnila vyššiu sumu než na akú mal žalovaný nárok. Takto bola postúpená pohľadávka (z titulu neoprávneného plnenia a z titulu neplatnosti dohody o ručení) špecifikovaná v bode 5 dohody o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 15.06.2015. Žalobca a Granvia uzatvorili v čase prebiehajúceho konania na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 24Cb/144/2012 mimosúdnu dohodu, obsahom ktorej bolo, že Granvia si osvojila tvrdenia žalobcu o údajnom bezdôvodnom obohatení, ktoré vzniklo z titulu úhrady pohľadávok, ktoré žalovaný nebol oprávnený nárokovať z titulu neplatnosti dohody o ručení. Granvia plnila za žalobcu na základe dohody o ručení zo dňa 27.04.2012. Ručenie za dlžníka - žalobcu, prevzala Granvia a za odplatu 350.000,-- eur. Granvia celú sumu nadobudnutých pohľadávok započítala s nárokmi žalobcu vo výške 2,119.806,25 eur, žalovanému však vyplatila iba 1,769.806,25 eur a rozdiel vo výške odmeny 350.000,-- eur si so žalovaným započítala. Čistý zisk Granvii z tejto operácie teda predstavoval sumu 350.000,-- eur, o ktorú si znížila oprávnený záväzok voči žalobcovi, pričom žalovanému túto sumu nevyplatila. Za
odmenu 350.000,-- eur si Granvia so žalovaným dojednali aj to, že Granvia nebude dobrovoľne plniť žalobcovi žiadne platby z titulu, prípadne žalobcom namietaného nedôvodného plnenia ručiteľa. Pre prípad, že by sa žalobca voči ručiteľovi domáhal z titulu nedôvodného plnenia a regresnej pohľadávky ručiteľa nejakých nárokov na súde (čo sa stalo práve v konaní na Okresnom súde Bratislava II, sp.zn. 24Cb/144/2012), sa žalovaný zaviazal, že takéto, žalobcom úspešne uplatnené nároky na súde zaplatí, avšak výlučne na základe právoplatného rozhodnutia súdu (článok 4. bod 11 dohody o ručení). Podľa dohody zmluvných strán, Granvie a žalovaného podmienkou vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť Granvii akékoľvek plnenie vecne zdôvodnené námietkami žalobcu voči nároku Granvii na regresné plnenie ručiteľa voči dlžníkovi, bola existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré by Granviu na takéto plnenie žalobcu zaväzovalo. Iba v takom a žiadnom inom prípade, mohla vzniknúť povinnosť žalovaného čokoľvek Granvii plniť. Keďže žiadne právoplatné rozhodnutie súdu zaväzujúce Granviu plniť žalobcovi neexistovalo a neexistuje, nevznikla ani pohľadávka Granvii na akékoľvek plnenie voči žalovanému. Keďže pohľadávka nevznikla nemohla byť ani postúpená. Podľa článku IV. bod 5 Dohody o ručení, sa žalovaný s Granviou dohodli, že „ručiteľ sa zaväzuje, že bez súhlasu veriteľa neukončí konanie zmierom, mimosúdnou dohodou a pod., v rámci ktorého by uznal námietky dlžníka voči pohľadávkam, respektíve pohľadávkam na regresné plnenie, v prípade porušenia tejto povinnosti nie je ručiteľ oprávnený voči veriteľovi uplatňovať si práva v súvislosti sa takto dotknutými pohľadávkami, respektíve pohľadávkami na regresné plnenie.". Z dohody o postúpení pohľadávok uzavretých medzi Granviou a žalobcom, jej strany uzavreli práve dohodu, ktorej obsahom bolo uznanie námietok žalobcu voči pohľadávkam na regresné plnenie spočívajúce v tvrdení, že dohoda o ručení bola neplatná a pohľadávky uhradené neoprávnene a postúpenie pohľadávok vecne a právne zdôvodnených týmito námietkami žalobcu na žalobcu samotného. Uzavretie tejto dohody však malo za následok, že zmysle článku IV. ods. 5 dohody o ručení zaniklo oprávnenie ručiteľa si uplatňovať voči žalovanému akékoľvek práva v súvislosti s takto dotknutými pohľadávkami. Okamihom uzavretia dohody o postúpení pohľadávky, ktorou bolo mimosúdne uzavretie sporu medzi žalobcom a Granviou, teda zanikla vymáhateľnosť týchto postupovaných pohľadávok, zaniklo právo uplatňovať si tieto pohľadávky a zanikla povinnosť žalovaného ich plniť.
4) Žalovaný vo vyjadrení označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy : Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 15Cob/13/2012-157, uznesenie Okresného súdu v Komárne, žaloba podaná žalobcom vedená na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 24Cb/144/2012 , vyjadrenia Granvii v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, zápis o prevzatí diela č. 3164/2010, odpoveď Granvii na reklamáciu vád žalobcom z 10.09.2012, reklamácia z 19.09.2012 žalovaného, vyjadrenie prof. Turčeka, vyjadrenie doc. Szepesháziho, dohoda o ručení ako ja ďalšie listinné doklady.
5) Žalobca v replike tvrdil, že predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 24Cb/144/2012 sa riešila stavba ako celok a tvrdenia použité v tomto konania treba posudzovať ako prostriedok procesného útoku a obrany. Spor bol právoplatne skončený zastavením konania späťvzatím žaloby žalobcom, pretože bola uzatvorená dohoda o urovnaní, na základe ktorej sa účastníci dohodli o urovnaní všetkých svojich sporných práv a povinností v súvislosti so zmluvou o dielo, vrátane nárokov z vád diela. Súčasťou dohody bola aj dohoda o protokolárnom odovzdaní a prevzatí prác s potvrdením úplného dokončenia diela dňom 17.06.2015, ktoré objednávateľ dovtedy odmietol žalobcovi potvrdiť. Dohoda o urovnaní nekorešpondovala so sumou žalovanou v predmetnom súdnom konaní, ale bola výsledkom kompromisu dosiahnutého aj s ohľadu na kvalitu a dodržiavanie podmienok plnení, ktoré v rámci stavby mali byť poskytnuté práve zo strany žalovaného. Účastníci sa zároveň v dohode zaviazali, že si ďalej nebudú voči sebe uplatňovať akékoľvek iné nároky, vrátane nárokov na zmluvné a zákonné sankcie, úrokov z omeškania, nároky na náhradu škody. Žalovaným predložený protokol o odovzdaní a prevzatí diela č. 3164/2010/1 nepredstavuje potvrdenie o kvalite zhotovenia diela. Práce boli prevzaté len provizórne aby sa mohol ďalej pokračovať s realizáciou stavby. Dokumentácia bola prevzatá iba na kontrolu. Z protokolu nie je zrejmé, kto v mene žalobcu podpísal a či sa jednalo o osobu na to oprávnenú (pán. G. Z.) žalovaným predložený protokol odovzdania a prevzatia ani obsahovou ako ani po formálnej stránke nespĺňa predpoklady, aby mohol slúžiť na preukázanie odovzdania prevzatia diela realizovaným žalovaným. V zmysle článku 31. Prílohy číslo 1 (Zmluvné podmienky) Subdodávateľskej zmluvy žalovaný výslovne vzal na vedomie, že dočasné (provizórne) odovzdanie diela žalobcovi po takzvanom podstatnom dokončení prác neznamená „odovzdanie - prevzatie prác“ v zmysle zmluvy, ale slúži iba na vykonanie ďalších nadväzujúcich prác a montáží. V tomto ustanovení zmluvy si zmluvné strany výslovne dohodli, že podmienkou splnenia Subdodávateľskej zmluvy je až úspešné ukončenie odovzdávacieho - preberacieho konania, čo znamená potvrdenie prevzatia bezchybného a kompletného
diela investorom. Podstatné dokončenie prác, na ktoré sa žalovaný odvoláva, neznamenalo ukončenie preberacieho konania a odsúhlasenie kvality diela. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne námietky voči odbornému posudku Doc. Masopusta, ktorý jasne uviedol, že príčinou nadmerného sadania pilót spočíva v ich nesprávnej realizácii. Žalovaným predložené odborné vyjadrenia jún 2011 potvrdzujú, že v danom čase nebolo ujasnené ideálne riešenie stavu stavby. Prognózy ďalšieho vývoja sa menili, líšili sa aj názory odborníkov na spôsob sanácie. Všetky prognózy nasvedčovali, že sadanie bude pokračovať a v budúcnosti sa minimálne priblíži limitným hodnotám. Závery odborníkov sú opatrené, a to aj s odvolaním sa na nedostatočné podklady a zúžený rozsah zadania. Odborné vyjadrenia však zhodne odporúčali s konkrétnym riešením počkať na ustálenie sadania pilotov. Pôvodný termín dokončenia prác, vrátane odstránenia štetovníc, bol zmluvne dojednaný na október 2010. V tom čase nedošlo k odsúhlaseniu prác žalovaného zo strany investora, a zároveň neboli zo stavby odstránené všetky štetovníce z dôvodu pozorovaného sadania mostných pilierov. Podmienkou protokolárneho prevzatia diela bolo potvrdenie kvality zhotovenia diela investorom. Žalobca nemal vedomosť o dohode o ručení, žalovanému bez súhlasu žalobcu boli vyplatené sporné nároky na úroky z omeškania a zmluvné pokuty. Žalovaný nepreukázal, že dielo v zmysle Subdodávateľskej zmluvy zhotovil riadne a včas a mal nárok na zaplatenie zmluvných sankcií. Vo vyjadrení ďalej poukázal na priebeh zistení nedostatkov na stavbe, komunikáciu medzi zmluvnými stranami a Investorom. Predložil záznam z rokovaní a korešpondenciu.
6) Žalovaný vo vyjadrení potvrdil, že v termínoch február až máj 2011 bol informovaný o problémoch s nadmerným sadaním mostných pilierov, žalobca nevzniesol konkrétne výhrady, neuviedol v čom spočívali vady, relevantnou formou v zmysle zmluvy o dielo nevzniesol konkrétnu námietku voči kvalite plnenia, žalovaný nebol vyzvaný na odstránenie akejkoľvek konkrétnej vady diela, alebo vykonanie záručnej opravy. Pri konštatácii nadmerného sadania v prípade niektorých pilotov žalobca vychádzal z výpočtov k projektovej dokumentácii. Dôvodom rozdielov oproti výpočtu je to, že realizačná dokumentácia (dodaná žalobcom) zrejme nedostatočne zohľadňovala lokálne odchýlky kvality geologického podložia v mieste zakladania niektorých pilotov. V odbornom posudku Prof. Ing. Petra Turčeka, ktorý uviedol, že v rámci geologického prieskumu predchádzajúci stavebným prácam, boli vykonané jadrové vrty v rozpore s požiadavkami STN 73 1001 v nedostatočnom počte z dôvodov, že kvôli ochranným pásmom inžinierskych sietí a nesúhlasného stanoviska majiteľov pozemkov, neboli niektoré plánované prieskumné vrty odvetrané. Takisto terénne skúšky boli uskutočnené v rozpore s technickou normou nedostatočnej hĺbke a rozsah geologických skúšok na stanovenie vlastností zemín nezodpovedal požiadavkám STN 73 1001. Pokiaľ teda projektant pri výpočte predpokladaného sadania vychádzal z údajov nekompletného nedostatočného geologického prieskumu, nemohol zohľadniť lokálne všetky vlastnosti podložia a jeho výpočet je tak skôr teoreticky, než zodpovedajúci realite. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný vykonal dielo nekvalitne a nevznikol mu nárok na zaplatenie ceny za dielo (čo vlastne ani netvrdí, keďže oprávnenosť fakturácie za vykonané práce nespochybnil, spochybnil iba úroky z omeškania za ich neskorú úhradu, pričom jednotlivé faktúry z vecnej stránky nevrátil žalobcovi), vznáša žalobca dôkazné bremeno, aby preukázal, v čom konkrétne sa žalovaný od projektovej dokumentácie, technických noriem, alebo pokynov žalobcu odchýlil. Žalobca nielenže nepredložil žiadne dôkazy, žalobca musí preukázať, že faktúry vystavil žalovaný neoprávnene, alebo že nenastala ich splatnosť. Daňové doklady žalovaný vystavil v súlade so zmluvnými podmienkami. Žalobca tvrdí, že ich odmietol uhradiť z dôvodu: i - že nedošlo k odsúhlaseniu fakturovaných prác zo strany investora, ii - neboli zo stavby odstránené všetky štetovnice, iii- nebolo ukončené odovzdávacie preberacie konanie. Investor v postavení ručiteľa vedel, či sporné práce odsúhlasil alebo nie, inak by ich neuhradil. Žalobca k neodsúhlaseniu fakturovaných prác neprodukoval žiaden dôkaz. Investor žalobcovi uhradil nárok na zádržné formou zápočtu pohľadávok, v čase splatnosti nároku žalovaného tieto mal žalobca uhradené investorom. Žalobca uvádza, dôvodom nevytiahnutia štetovníc bolo, že to „nepovolil" investor. Teda z dôvodov na strane žalobcu (jeho zmluvného partnera), subdodávateľa žalovaného (spoločnosť Keller) si nemohol splniť svoju povinnosť vytiahnuť štetovníce predpokladaným spôsobom a v čase, keď to urobiť mal a mohol, ale žalobca mu v tom na pokyn investora zabránil. Omeškanie s odstránením štetovníc nastalo výlučne z dôvodu na strane žalobcu a v zmysle ustanovenia § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, žalovaný v omeškaní s odstránením štetovníc nebol. Z technického pohľadu vytiahnutie štetovníc malo prebehnúť tak, že po zhotovení piliera, avšak ešte pred začatím budovania vodorovnej časti mostnej konštrukcie, mal žalovaný prostredníctvom svojho subdodávateľa Keller vytiahnuť štetovníce s použitím žeriavu. Žalobca ich vytiahnuť v tom čase zabránila z dôvodu údajných nedostatkov zhotovenia
pilierov, ktorými si žalobca (ako sa neskôr ukázalo mylne) v tom čase vysvetľovala väčším sadaním než projektová dokumentácia predpokladala. Žalobca zabránil žalovanému vytiahnutie štetovníc. Neskôr sa ukázalo, že štetovnice nemohli mať nič spoločné so sadaním pilierov, žalobca na jar 2011 požiadal vytiahnutie štetovníc. V tom čase už však bola vybudovaná vodorovná časť mostnej konštrukcie a žeriav sa k vytiahnutie štetovníc použiť nedal (pod vybudovanú konštrukciu mosta sa nezmestil). Žalobca súčasne nesúhlasil s preplatením naviac prác, a ani nesúhlasil s náhradným technickým riešením spočívajúcim v tom, že väčšina štetovníc bude ponechaná na mieste natrvalo. Odmietnutie tohto riešenia, ktorú potrebu uviedol žalobca, neexistovali žiadne technické dôvody, žalobca iba nechcel zaplatiť za trvalé štetovnice. Žalobca sám uviedol, že dôvodom neukončenia odovzávacieho-preberacieho konania boli domnelé nedostatky kvality plnenia žalovaného, ktoré sa mali prejaviť nadmerným sadaním niektorých pilierov. Ako sa neskôr preukázalo dielo bolo zhotovené v požadovanej kvalite a „nadmerné sadanie“ si nevyžiadalo žiadne opravy či iné odstránenia domnelých vád plnenia žalovaného. V posudku doc. Mosopust neuvádza žiadne konkrétne tvrdenia, v čom sa mal žalovaný odchýliť od realizačnej dokumentácie, poukazuje na technologické problémy v najširšom zmysle slova. Doc. Masopust sa vyjadril v tom smere, že jeho zistenia poukazujú na nekvalitné zhotovenie pilót, avšak sám uvádza na strane 14 posudku, že ide o „domienky ". V posudku sám uvádza, že sa nezaoberal (na rozdiel od prof. Turčeka) hodnovernosťou a dostatočnosťou podkladov geologického prieskumu. Vychádzal z predpokladov geologického prieskumu v projektovej dokumentácii, citoval údaje z deviatich prieskumných vrtov, pričom mu uniklo (alebo sa vôbec touto skutočnosťou nezaoberal), že 5 z plánovaných 14 prieskumných vrtov sa vôbec neuskutočnilo a na kontinentálnom území, kde malo byť 6 vrtov. Podľa názoru žalovaného spracovateľ posudku vychádzal z nehodnoverných a neúplných podkladov, správnosťou sa nezaoberal. Neuvádza v čom konkrétne sa mal žalovaný odchýliť od realizačnej dokumentácie, svoje domnienky ohľadne možnej nekvality zakladania pilót označuje ako domnienky. Z posudku nevyplýva žiaden dôkaz vád plnenia na strane žalovaného, jednoznačne neidentifikoval príčiny sadania pilierov. Žalovaný spochybňuje tvrdenia žalobcu o tom, že hodnoty sadania pilierov, ktoré boli namerané, boli nadmerné a svedčia o nedostatok kvalite plnenia žalovaného. Žalobca nepreukázal, že údajne „nadmerné" sadanie pilierov vôbec predstavovalo z vecného hľadiska nejaký problém. Žalobca v inom konaní (žaloba voči Granvia) tvrdil, že dielo bolo zhotovené v požadovanej kvalite. Vzhľadom k tomu, že piloty boli zhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou, v požadovanej kvalite a štandardnou technológiou a napriek tomu vykazuje skupina pilot piliera číslo 24 nadlimitné sadanie oproti projektovaným predpokladom, ktoré okrem vysvetlenia spočívajúceho v preukázateľných nedostatkoch podkladov geologického prieskumu je aj možnosť, že projektant - statik sa pri výpočte predpokladaného sadania pomýlil. V prospech tohto záveru svedčí expertízna správa doc. Szepesháziho z júna 2011, ktorá bola vypracovaná na objednávku žalobcu, a teda jej predpoklad, že sa nesnažil tvrdenia žalobcu o nadmernom sadaní spochybniť, napriek tomu považuje projektantom kalkulovanú dovolenú odchýlku sadania za „veľmi“ prísnu, projektantom odhadované sadanie skupiny pilót bolo podľa neho a chybné a zavádzajúce. V expertíznej správe používa výraz „nepredstaviteľné“. Bola v projekte nesprávne stanovená prognóza sadania. Žalovaný v písomnom vyjadrení podrobne rozvádza a poukazuje na možné, pravdepodobné príčiny nesprávnych výpočtov, jednotlivé odchýlky výpočtov. Príčinu problému vzniku vidí s najväčšou pravdepodobnosťou v metodickej a výpočtovej chybe prognózovania sadania projektovej dokumentácií, nezohľadnenie zmeny technológie stavby (priemer pilot) pri realizácii oproti pôvodne projektovanému stavu ani dostatočné podklady geologického prieskumu, kombinácia týchto faktorov.
7) Keller špeciálne zakladanie, spol. s r.o. oznámil vstup do konania na strane žalovaného ako intervenient, realizoval dielo pre žalovaného. Žalobca uplatnený nárok odôvodňuje tým, že realizácia pilót a štetovníc, ktoré spoločnosť pre žalovaného realizovala má vady, žalovaný bol v omeškaní pri vytiahnutí štetovníc a vnikla žalobcovi škoda vo výške 77.431,70 eur. Nedostatky diela : odmieta vadné plnenie pri realizácii pilotážnych prác. Dielo realizoval podľa dodanej projektovej dokumentácii, nebolo spôsobené nadmerné sadanie mostných pilierov, čo potvrdzujú posudky doc. Róberta Szepesháziho a prof. Ing. Petra Turčeka. Z uvedených posudkov jasne vyplýva, že sa jedná o celkom prirodzené hodnoty sadania pre realizované základy na pilótach s geometriou podľa projektovej dokumentácie. Skutočne namerané sadania predmetných pilierov zodpovedali výpočtovým sadaniam pre dané zaťaženia, inžiniersko-geopolitickým pomerom a projektovanému realizovanému spôsobu zakladania. Predložené odborné posudky preukazujú plnenie bez vád. Poukázal na odborné stanovisko Dopravoprojektu a.s., expertízny posudok posudky Ing. Petra Tichého zo dňa 10.09.2012,
expertízny posudok prof. Petra Turčeka a Ing. Jany Frankovskej, správu SIHAYA spol. s r.o. z mája 2011, znalecký posudok č. 12/2011 prof. Petra Turčeka a Ing. Jany Frankovskej z 27.07. 2011. Omeškanie s vytiahnutím štetovníc : Pilóty spoločnosť Keller realizovala v súlade s dokumentáciou pre realizáciu stavby. Nespôsobila omeškanie s dokončením prác a odstránením zostávajúcich štetovníc. Listom zo dňa 12.05.2011 navrhla technické riešenie vytiahnutia dočasných štetovníc a to tým spôsobom, že navrhol vytiahnutie cca 80 kusov štetovníc a zvyšnú časť štetovníc navrhla odrezať pod vodou na úrovni 0,5 m pod dnom rieky Nitra. Tento návrh spoločnosti Keller nebol žalovaným odsúhlasený z dôvodu, že hlavný zhotoviteľ (žalobca) trval na tom, aby dočasné štetovnice boli kompletne vytiahnuté. V druhom technickom riešení navrhli iný postup s kalkuláciou ceny 85.106,-- eur. Tento návrh s ponúknutými cenovými kalkuláciami nebol schválený žalobcom. Žalobca napriek ochote žalovaného a Keller dal vytiahnuť štetovnice tretej osobe, ktorá ich rozpílila na nepoužiteľné dĺžky a znemožnila ich ďalšie využitie. Odmieta zodpovednosť za škodu ktorej sa žalobca domáha. Intervenient predložil listinné dôkazy - Odborné stanovisko Dopravoprojekt, a.s., Odborné stavenisko Ing. Petra Tichého, Expertízny posudok prof. Ing. Petra Turčeka, PhD. a Ing. Jany Frankovskej PhD., Správa z nezávislého posudku SIHAYA spol. s r.o, Znalecký posudok č. 12/2011, Doplnok č. 1 od prof. Petra Turčeka a Ing. Jany Frankovskej z 27.07.2011, Expertízna správa doc. Dr. Róberta Szepesháziho, Expertízna správa od prof. Ing. Jozefa Hullu, DrSc. a RNDr. Viktora Jantáka.
Rozhodné právo
8) Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
9) Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka, kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.
10) Podľa § 439 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.
11) Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.
12) Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
13) Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
14) Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
15) Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
16) Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
17) Podľa §380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
18) Podľa § 389 Obchodného zákonníka, ak dlžník splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nie je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula.
19) Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
20) Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
21) Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22) Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Skutkové a právne posúdenie súdom
23) S ohľadom na rozsah spisového materiálu, ktorý tvorí veľké množstvo obsahovo rozsiahlych vyjadrení strán sporu a množstvo listinných dôkazov predkladaných stranami sporu na preukázanie skutkových tvrdení uvádzaných v podaniach a podporujúcich právne posúdenie sporných skutočností z pohľadu tej-ktorej strany sporu súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia sa po skutkovej a právnej stránke vysporadúval len s tými tvrdeniami a listinnými dôkazmi, ktoré boli pre meritórne rozhodnutie najpodstatnejšie. Súd nepovažoval za nevyhnutné vyjadrovať sa ku všetkým predloženým argumentom strán sporu, pričom tak vychádzal na základe ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, podľa ktorých „v tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 358/09).
24) Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky.
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 844.756,32 eur.
25) Medzi stranami sporu bola podľa §§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená písomná zmluva o dielo, zmenená Dodatkom č. 1. V čl. 7 - platobné podmienky - dohodli splatnosť Objednávateľ bol povinný uhradiť 80% fakturovanej sumy bez DPH do 60 dní od prevzatia faktúry. Objednávateľ bol oprávnený zadržať 20% z fakturovaných súm bez DPH ako zábezpeku na dobré plnenie prác. Zadržanú
sumu uhradí objednávateľ zhotoviteľovi tak, že prvú časť zadržanej sumy vo výške 12% ceny za dielo bez DPH do 60 kalendárnych dní po podpise Dodatku č. 1 k zmluve. A zvyšnú časť zadržanej sumy - 8% z ceny za dielo bez DPH do 60 kalendárnych dní po ukončení celého SO 209 je 28.09.2011. Zhotoviteľ nad rámec berie na vedomie, že objednávateľ zadrží 50% z DPH zo zhotoviteľských faktúr č. 1-3 za účelom rizika spätného uplatnenia DPH v rámci Európskej únii, pričom toto riziko je rozdelené rovnakým dielom medzi stranami a to dovtedy, kým objednávateľ neobdrží sumu DPH uplatnenú v osobitnom konaní začatom v rámci Európskej únie. Objednávateľ zadržané DPH zaplatí zhotoviteľovi do 60 kalendárnych dní od podpisu Dodatku č. 1. Zádržné a banková záruka sa nevzťahujú na faktúry za práce, za realizáciu dočasných štetovníc, tieto sa objednávateľ zaväzuje uhradiť zhotoviteľovi v plnej výške. V čl. 9 si strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,125% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
26) Žalovaný vystavil daňové doklady. Žalobca tvrdil, že v súlade s ustanovením § 439 ods. 4 v spojení s ustanovením § 564 Obchodného zákonníka nevyplatil žalovanému časť ceny diela. Vzhľadom na závažnosť vád diela, nárok na zľavu v spojení s náhradou škody na strane žalobcu presahoval žalovaným vyfakturovanú cenu diela, žalobca do doby ustálenia výšky škody odmietol žalovanému vyplatiť zostávajúcu časť ceny diela vrátené zádržného. Z dôvodov opísaných v bode 1), 5) rozsudku nebol v omeškaní a žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania.
27) V prvom rade je potrebné uviesť, že v rámci zásady zmluvnej voľnosti majú zmluvné strany právo si dohodnúť cenu za vykonanie diela, v rámci toho aj jej platobné podmienky. Toto právo vyplýva najmä z ustanovení zmluvy o dielo, upravená §§ 536 až 565. Jediným kogentným ustanovením je § 536. Z tohto ustanovenia vyplýva základná povinnosť zhotoviteľa vykonať určité dielo a povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. V kontexte s uvedeným je potom relevantné ustanovenie § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo až jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi. Na tento moment sa potom viaže zákonná povinnosť objednávateľa zaplatiť za jeho vykonanie. Toto má následne význam pre dojednanie o cene za dielo, resp. o jej splatnosti. Podľa § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Na základe uvedeného ustanovenia je teda povinnosť objednávateľa zaplatiť dohodnutú cenu viazanú na riadne ukončenie diela a na jeho odovzdanie objednávateľovi. Toto ustanovenie už nemá kogentný charakter, a preto umožňuje, aby sa zmluvné strany odchýlili od tohto pravidla a dohodli si vzájomne iné podmienky splatnosti. Vyplýva to z ustanovenia § 548 Obchodného zákonníka, podľa ktorého objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Obchodný zákonník teda uprednostňuje zmluvne dohodnutý čas platenia. Účastníci si môžu dohodnúť iný časový okamih, ktorým vzniká nárok zhotoviteľa na zaplatenie celej ceny za dielo, ako aj spôsob jej zaplatenia (po častiach, preddavkovo, po určitej dobe odovzdania diela .....), t.j. aj po čase splnenia povinnosti vykonať dielo.
28) Žalobca zastával názor, že vady spočívali v nameraných nadmerných hodnotách sadaní podpier pilotov, zadržal časť ceny diela a nebol v omeškaní. Žalovaný tvrdil, že nešlo o vadu diela ale bolo spôsobené nesprávnosťou technickej dokumentácie a metodickej a výpočtovej chyby prognózovania sadania projektovej dokumentácii, nezohľadnenia zmeny technológie stavby (priemer pilot) pri realizácii oproti pôvodne projektovanému stavu a ani dostatočné podklady geologického prieskumu v kombinácii týchto faktorov. Do súdneho spisu boli založené znalecké posudky, odborné vyjadrenia podporujúce tvrdenia obidvoch strán sporu.
29) K použitiu ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, súd uvádza, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak objednávateľ pri uplatňovaní práva zo zodpovednosti za vady zvolí nárok na odstránenie vád. Ďalšie podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené sú: preukázanie existencie vád, ich včasná reklamácia, to, že zhotoviteľ za ne zodpovedá, že vady neboli doposiaľ odstránené. Ide o prípad, keď si objednávateľ primárne nezvolil právo na zľavu z ceny, ale právo na odstránenie vád. Ide teda o právo objednávateľa jednostranným úkonom zabezpečiť svoje právo zo zodpovednosti za vady zhotoviteľa tým, že zadrží časť ceny diela (právo nezaplatiť časť ceny), ktoré sa v prípade neodstránenia vád transformuje na právo uspokojiť svoje právo zo zodpovednosti za vady prostredníctvom zľavy z ceny diela. Z uvedeného ust. § 439 ods. 4 OBZ nemožno na daný prípad
aplikovať, nebola preukázaná nepochybným a jednoznačným spôsobom existencia vád, ani ich včasná reklamácia. Žalobca ani netvrdil, že žiadal o opravu, odstránenie vád, respektíve vady vytkol..
30) Žalobcovi nesvedčilo právo na zadržanie časti ceny v zmysle ustanovenia §§ 439 ods. 2, 4 Obchodného zákonníka. V rozhodnutiach sp.zn 32 Cdo 694/2015, 23 Cdo 3945/2016 NS Českej republiky (rovnaká právna úprava), súd jasne uviedol, že pokiaľ vady neboli náležite vytknuté a uplatnené práva zo zodpovednosti za vady, nemohol sa proti vadám „brániť“ ani postupom podľa § 439 odst. 2, 4 Obchodného zákonníka. V konaní žalovaný nepreukázal, že nastali okolnosti v zmysle citovaných ustanovení. Žalobca uvádzal, že v priebehu stavby riešili situáciu s nadmerným sadaním jednotlivých pilierov. Žalobca nepreukázal kedy, komu, aké vady vytkol, prípadne aké nároky si uplatňoval. Tvrdil, že oproti projektu boli namerané iné údaje. Žalobca nebol oprávnený zadržať časť ceny diela pre prípadnú náhradu škody, bol v omeškaní s úhradou splatných faktúr v súlade so zmluvnými dojednaniami. Existencia, alebo neexistencia vád je kľúčovým dôvodom pre priznanie nárokov žalobcovi. To, že sa žalobca aj oprávnene domnieval (namerané hodnoty), že ide o vadu, nemožno pripísať na ťarchu žalovanému.
31) K žalobcovmu namietanému právu žalovaného uzatvoriť zmluvu o prevzatí ručiteľského záväzku spoločnosťou Granvia. Podľa čl. 12.3 Subdodávateľskej zmluvy 2., v ktorom si zmluvné strany podmienili prevod nárokov zo zmluvy na písomný súhlas druhej strany. Žalovaný uviedol, že ak by súd dospel k názoru, že Dohoda o ručení je neplatná, ručiteľ nebol oprávnený uhradiť pohľadávku, žalovaný si započítava časť svojich nárokov na zaplatenie faktúr vo výške 922.188,02 eur , čím by zanikol uplatnený nárok.
32) Podľa názoru súdu žalovaný neprevádzal nároky zo zmluvy, nepostupoval svoju pohľadávku. Uzatvorenie dohody o ručení ešte neznamená, že dôjde k prechodu práv voči dlžníkovi na ručiteľa. Tento prechod práv je podmienený protiprávnym konaním, tzn., že prechodu práv nenastáva od vôli osoby, ktorá prevzala ručiteľský záväzok ale od samotného správania dlžníka, ktorý môže a nemusí porušiť zmluvnú povinnosť. Až potom sa veriteľ môže domáhať plnenia od ručiteľa.
33) Podľa § 309 Obchodného zákonníka, ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia. Spoločnosť Granvia listom zo dňa 30.05.2012 oznámila žalobcovi, že zhotoviteľ Tubau si u nej uplatnila nároky z ručenia. Žalobca oznámil výhrady k týmto pohľadávkam listom zo dňa 25.06.2012, doručený Granvii 02.07.2012, mesiac po oznámení o uplatnení nárokov z ručenia. Lehotu 1 mesiac nemožno považovať za lehotu bez zbytočného odkladu. Správanie žalovaného ako zhotoviteľa tým, že uzatvoril zmluvu o ručení so spoločnosťou Grancia, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi ako zhotoviteľ mal záujem, aby jeho splatné pohľadávky boli uhradené.
34) Medzi Granviou ako ručiteľom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená Dohoda o ručení (č.l. 365 súdneho spisu) podľa §§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 27.04.2012. Ručiteľ sa zaviazal ručiť za pohľadávky do výšky 2,119.806,25 eur. Podľa článku III. Dohody veriteľ sa zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 350.000,-- eur. Nebolo sporné, že ručiteľ prevzal záväzok titulom ručenia vo výške 2,119.806,25 eur, z toho istina 1,275.049,93 eur (neuhradené faktúry), úroky 139.181,82 eur, zmluvná pokuta 705.574,50 eur, poskytol priamu platba 1,769.806,25 eur, zvyšná časť 350.000,-- eur zanikla na základe započítania vzájomných pohľadávok.
35) Granvia započítala svoje pohľadávky voči žalobcovi (č.l. súdneho spisu 89-95). V poradí tak ako sú uvedené.
36) Žalobca považuje dohodu o ruční za neplatnú. Zároveň žalovaný, vedomí spornosti svojich nárokov voči žalobcovi, uviedol Granviu ako ručiteľa do omylu ohľadne rozsahu a splatnosti pohľadávok voči žalobcovi z titulu Subdodávateľských zmlúv. Žalovaný nemal v čase uplatnenia nárok z dohody o ručení právo domáhať sa úhrady časti ceny diela a sankcií z omeškania. Žalobca považuje započítanie pohľadávok za neplatné, popiera platnosť uzatvorenia dohody o ručení, spôsobilosť zabezpečených pohľadávok byť predmetom zabezpečenia a tým existenciu započítanej pohľadávky.
37) Zánik práva síce spôsobuje kompenzačný prejav, avšak nastáva okamihom, keď sa obidve pohľadávky stretli.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4 Cz 3/90 zo dňa 31.1.1990). Súd opätovne poukazuje na bod 27) až 30) odôvodnenia rozsudku v ktorom uviedol, že zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť faktúry za vykonané dielo podľa zmluvných podmienok. Žalobcovi nesvedčilo právo podľa § 439 Obchodného zákonníka. Granvia ako ručiteľ jednostranne započítal svoje pohľadávky. Sám žalobca v žalobe v bode 1) uviedol, že došlo k započítaniu na oprávnené nároky žalobcu voči Granvii zo Zmluvy o dielo. Granvia v započítacom prejave uviedla, že pohľadávky sa započítavajú v poradí, v akom sú uvedené. Súd má za to, že došlo k čiastočnému započítaniu pohľadávok a ich zániku, nesúhlasí s názorom žalobcu o paušálnej neexistencii nároku z dôvodov uvedených v bode 1), 5) rozsudku.
38) V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 24Cb/144/2012 si žalobca uplatňoval žalobou nárok zo zmluvy o dielo uzatvorenou medzi nim a spoločnosťou Granvia. Dňa 17.06.2015 uzatvorili dohodu o urovnaní všetkých práv a povinností zo zmluvy (nebola predložená), po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky, tj. predmetom dohody o urovnaní nebola dohoda o neplatnosti jednostranného započítania pohľadávok..
39) Uplatnený nárok v žalobe v sume 705.574,50 eur (zmluvná pokuta) a 139.181,82 eur (úrok z omeškania) sa žalobca domáha titulom bezdôvodného obohatenia bez uvedenia ktorej skutkovej podstaty. Bezdôvodné obohatenie spočíva v postupe žalovaného, ktorého dôsledkom malo byť uspokojenie nárokov žalovaného voči žalobcovi zo Subdodávateľských zmlúv plnením tretej osoby. Nebol oprávnený uzatvoriť dohodu o ručení a na jej základe žiadať splnenie zabezpečeného záväzku ručiteľom. Žalobca popiera splatnosť a existenciu pohľadávok žalovaného na zaplatenie ceny diela a zmluvných sankcií z titulu omeškania žalobcu na základe subdodávateľských zmlúv, ktoré žalovaný uplatnil u spoločnosti Granvia, ktoré následne Granvia ako ručiteľ žalovanému plnila. Súd v bode 31), 32), 33) rozsudku uviedol, že žalovaný bol oprávnený uzatvoriť Dohodu o ručení, v súlade zo zmluvou vystaviť faktúry a vznikol mu nárok na zaplatenie so zmluvnými podmienkami. V prípade omeškania aj nárok na sankcie. Súd netvrdí, že nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania žalovanému vznikol v takej výške ako je uvedený v bode 2. Dohody o ručení s ohľadom aj na námietku žalobcu ohľadne účtovaných zmluvných pokuty spätne, úrok z omeškania aj zo sumy kedy s ohľadom na zádržné nebol v omeškaní.
40) Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané .Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011). Žalobca musí preukázať , že došlo k bezvodnému obohateniu.
41) Žalovaný bol oprávnený vyúčtovať cenu diela, vystaviť daňové doklady, bol oprávnený vyučovať sankcie v súlade so zmluvou. Žalovaný prijal plnenie na základe dohody o ručení, preto nemožné hovoriť o bezdôvodnom obohatení.
42) Žalobca ako postupník pohľadávku, ktorá je predmetom sporu nadobudol Dohodou o postúpení zo dňa 15.06.2015 (čl. súdneho spisu 100) od postupcu ako ručiteľa. V bode 3. Dohody je uvedené, že postupca ako ručiteľ na základe Dohody o ručení ručil za záväzky vo výške 2,119.806,25 eur. Priamou platbou spoločnosti TUBAU uhradil 1,769.806,25 eur a zvyšná časť zabezpečených záväzkov vo výške 350.000,-- eur zanikla na základe započítania vzájomných pohľadávok medzi postupcom a spoločnosťou TUBAU. Podľa bodu 5 „...... Postupník tvrdí, že postupca má voči dlžníkovi pohľadávku
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1,769.806,25 eur, ktoré spočíva v tom, že postupca plnil dlžníkovi na základe dohody o ručení vyššiu sumu, než na ktorú bol dlžník oprávnený (ďalej len pohľadávka)“; pohľadávka zahŕňa i prípadnú pohľadávku postupcu voči spoločnosti TUBAU na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1,769.806,25 eur pre prípade neplatnosti dohody o ručení. Podľa bodu III, postupca postupuje na postupníka pohľadávku s príslušenstvom. V prílohe č. 1 je uvedený zoznam zabezpečených záväzkov, ktorý je identický s dohodou o prevzatí ručiteľského záväzku uzatvorený medzi Granviou a žalovaným.
43) Súd považuje Dohodu o postúpení pohľadávky za neplatnú (§§ 37 a 39 Občianskeho zákonníka). Predmetom postúpenia mali byť pohľadávky uvedené v Prílohe č. 1 v ktorej sú uvedené daňové doklady a záväzky na zaplatenie zmluvných pokút a úrokov z omeškania. V Bode II.3 je výslovne uvedené, že zvyšná časť Zabezpečených záväzkov vo výške 350 000,-- eur zanikla na základe započítania vzájomných pohľadávok. Ktoré záväzky zanikli nie je možné určiť. Rovnako, podľa názoru súdu došlo k zániku časti pohľadávok aj jednostranným započítaním Granvie voči pohľadávkam žalobcu bod 35), 37), 38) rozsudku. Nie je možné postupovať pohľadávky ktoré zanikli. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú zodpovednosť strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
44) Súd žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol z dôvodov uvedených v bode 37) až 43) rozsudku. Ak žalobca tvrdil, že žalovaný zhotovil dielo nesprávne a v rozpore s projektovou dokumentáciou, čo bol dôvod zadržania splatných pohľadávok, znáša dôkazné bremeno na preukázanie týchto tvrdení. Nebolo preukázané vytknutie konkrétnej vady diela, uplatnenie nárokov z vadného plnenia.
Nárok na náhradu škody vo výške 77.431,70 eur
45) Nárok na náhradu škody vo výške 77.431,70 eur predstavuje nesplnenie povinnosti žalovaného s vytiahnutím štetovníc. Žalobca nárok odôvodnil cez zmluvné podmienky. V zmysle prílohy č. 2 Subdodávateľskej zmluvy zahŕňala aj ich vytiahnutie. Žalobca žalovaného vyzval na ich vytiahnutie a zároveň ich upozornil, že ich vytiahne sám na náklady žalovaného. Žalobca použil tretiu osobu s ktorou dňa 05.03.2012 uzatvoril zmluvu a za vytiahnutie vystavila žalobcovi faktúru vo výške 69.058,-- eur. Listom zo dňa 16.03.2012 žalobca vyzval žalovaného na odvezenie štetovníc zo stavby v lehote do 20.03.2012 s upozornením, že bude nútený si zabezpečiť odvoz sám. Žalovaný požiadal o odklad o neskorší termín. Žalobca s nakladaním a odvozom štetovníc začal dňa 26.03.2012. Náklady s odvozom žalobca uhradil v sume 8.373,70 eur. (1.146,60 eur, 6.701,12 eur, 525,98 eur) Žalobca listinnými dokladmi preukázal úhradu tvrdených nákladov.
46) V priebehu konania intervenient vzniesol námietku premlčania na náhodu škody. Žalobca sa dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr 16.03.2012, kedy žalovanému oznámil, že štetovnice boli vytiahnuté treťou osobou.
47) Žalovaný a intervenient v podrobnostiach opisovali, skutkový stav v priebehu výstavby s odkazom na znalecké posudky, sadanie pilierov nebolo možné považovať za vadu. Žalobca sám nedovolil vytiahnutie štetovníc odvolávajúc sa na pokyn investora.
48) Súd porušenie povinnosti žalovaného vidí v jeho povinnosti vytiahnuť štetovnice, bez ohľadu na to v ktorom štádiu stavby to mohol urobiť, či s väčšími nákladmi, jeho záväzok vyplýva zo zmluvy čl. 21 bod 21.1. ZP, čl. 22. ZP, 22.9. ZP. V zmysle Prílohy č. 2 Subdodávateľskej zmluvy práce na štetovniciach zahŕňali aj vytiahnutie štetovníc aj ich prepravu. Neurobil aj tak v dodatočne poskytnutej primeranej lehote a napriek opakovaným výzvam, žalobca pritom žalovaného upozornil, že pokiaľ štetovnice zo stavby neodstráni, bude nútený tak urobiť žalobca sám na náklady žalovaného. .Žalovaný mal pristúpiť k ich vytiahnutiu, následne mal prípadne vyúčtovať oprávnené naviac náklady, ktoré mu
vznikli pri ich poškodení, zničení. Súd nesúhlasí s obranou žalovaného, že nebol povinný vytiahnuť štetovnice s odkazom na ustanovenie § 325 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie rieši prípady plnenia synallagmatických (vzájomne podmienených) záväzkov. Právo odoprieť plnenie svojho záväzku vyplývajúce z tohto ustanovenia môže zmluvná strana uplatniť v prípade, že zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy záväzku (jednej zo zmluvných strán alebo oboch zmluvných strán) vyplýva, že zmluvné strany majú poskytnúť plnenie súčasne alebo, ak nebolo ohľadne časovej následnosti plnení zmluvných strán dohodnuté, nič. Pre posúdenie vzájomných práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu založeného zmluvou je vždy rozhodujúci obsah ich dojednania. Zaplatenie ceny diela nebolo podmienené povinnosťou vytiahnutím štetovníc.
49) Žalobca dostatočným spôsobom preukázal výšku škody ktoré dokladoval. Uhradenie žalobcom nebolo sporné. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania na uplatnený nárok na náhradu škody. Žalobca podal žalobu dňa 22.03.2016. Žalobca dňa 10.03.2012 dal vytiahnuť štetovnice tretej osobe. Za vytiahnutie štetovníc tretia osoba vystavila faktúru vo výške 20,268.525,-- HUF v prepočte 69.058,-- eur, ktorú žalobca uhradil. Listom zo dňa 16.03.2012 vyzval žalobca žalovaného na odvoz štetovníc. Štetovnice po márnom uplynutí lehoty pre žalovaného dal odviesť tretej osobe, ktorá si náklady na odvoz a uskladnenie vyúčtovala v celkovej sume 8.373,70 eur. S odkazom na ustanovenie § 398 Obchodného zákonníka je nárok ktorý predstavuje vyčíslenie za vytiahnutie štetovníc premlčaný. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca sa o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá dozvedel najneskôr dňa 10.03.2012. Podľa názoru súdu premlčaciu lehotu v prípade nároku na náhradu škody je potrebné počítať rozdielne s ohľadom na uplatnené nároky. Škoda pozostáva z uhradených nákladov za vytiahnutie vo výške 69.058,-- eur a za odvoz, pričom žalobca listom zo dňa 16.03.2012 vyzval žalovaného na odvoz v lehote do 20.03.2012. Žalovaný žiadal neskorší termín, žalovaný listom zo dňa 23.03.2012 oznámil žalovanému, že nakladanie štetovníc zaháji až dňa 26.03.2012. Až po tomto dátume mohol uplatniť nárok na náhradu škody za odvoz a uskladnenie, ktorý predstavuje sumu 8.373,70 eur.
50) Vo svojich písomných vyjadreniach strany sporu navrhli vykonať dokazovanie výsluchom svedkov. Na svojich návrhoch následne netrvali, predkladali písomné stanoviská k predkladaným dôkazom a argumentácii strán sporu.
51) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspešný bol žalovaný v rozsahu 98,18%. Žalobca požadoval zaplatenie 922.188,02 eur (100%). Súd žalobcovi priznal 8.373,70 eur (0,908%). V časti nároku 913814,32 eur žalobu zamietol (99,09%). Pomer úspechu žalovaného a intervenienta (99,09-0,908=98,18 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.