Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-211-2016.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/211/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcov: 1.) CHARTER TRAVEL s.r.o., Banšelova 23, Bratislava, IČO: 36 291 251, 2.) FLASH HOLIDAYS SK, s.r.o., Krížna 21, Bratislava, IČO: 36 284 858, proti žalovaným: 1.) UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, vo veci jej organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, Šancová 1/A, Bratislava, 2.) Dražobná spoločnosť, a.s., Zelinárska 6, Bratislava IČO: 35 849 703, zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, 3.) U.. A. D., E.. XX.X.XXXX, X. XXXXX/XX, I., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1059/2016, Nz 18024/2016, NCRis 18568/2016 zo dňa 23.05.2016 vyhotovenou notárkou O.. A. Z., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (bližšie špecifikované v žalobnom návrhu), je neplatná, a to z dôvodu, že veriteľ pohľadávky (žalovaný v 1. rade) nesprávne postupoval pri zabezpečení uspokojenia pohľadávky podľa zmluvy o kontokorentnom úvere.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vypočutím sporových strán a ich zástupcov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1059/2016, Nz 18024/2016, NCRis 18568/2016 zo dňa 23.05.2016 vyhotovenou notárkou O.. A. Z., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX bola úspešná, pričom predmet dražby bol vydražený za cenu 55.000,- eur a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Žalobcovia majú za to, že veriteľ pohľadávky (žalovaný v 1. rade) postupoval nesprávne pri zabezpečení uspokojenia pohľadávky podľa zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000112/SB/09/011 zo dňa 25.11.2009 a dodatku č. 1 zo dňa 02.12.2010, keď postupoval podľa bodu 6.1.2 zmluvy dobrovoľnou dražbou, čím porušil uvedenú zmluvu, keďže nepostupoval podľa bodu 8.2, t.j. v zmysle dohodnutého rozhodcovského konania. Žalovaný v 2. rade podľa jeho názoru konal v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa mal v úmysle predajom nehnuteľnosti obohatiť so spriaznenou osobou. Žalovaný v 2. rade zabezpečil znalecký posudok nehnuteľnosti, v ktorom bola táto nehnuteľnosť výrazne podhodnotená. V žalobe ďalej uviedli, že oznámenie o
opakovanej dražbe žalobcovia nedostali najneskôr 30 dní pred konaním opakovanej dražby, aby stihli podať na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že lehota na podanie námietok k predmetnému znaleckému posudku márne uplynula 17.03.2016 (neboli voči nemu podané žiadne námietky). V predmetnom prípade išlo o opakovanú dražbu, preto sa na ňu ohľadom oznamovací povinností vzťahovali ustanovenia § 22 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD). Oznámenie bolo žalobcom zaslané dňa 15.04.2016, registrované v registri dražieb dňa 15.04.2016 a uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 20.04.2016. Dodal, že považuje za nezmysel tvrdenie žalobcov, že mal povinnosť vymáhať pohľadávku zo zmluvy o úvere prioritne cez zmenku, resp. v rozhodcovskom konaní. Záložné právo plní uhradzovaciu a zabezpečovaciu funkciu a v prípade, ak zabezpečená pohľadávka nebola splnená, žalovaný v 1. rade bol oprávnený na výkon záložného práva.
4. Žalovaný v 2. rade uviedol, že zaistením ohodnotenia nehnuteľnosti si ako dražobník riadne splnil svoju povinnosť (§ 12 ods. 1 ZoDD), pričom určenie výšky všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Uviedol, že nedával na portál R..I..sk inzerát o predaji nehnuteľnosti, ale tretia osoba, ktorá nebola v procese dražby zaangažovaná. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo zasielané jeden deň pred 18.04.2016, t.j. aspoň 37 dní (ZoDD ukladá lehotu 10 dní ) pred termínom konania dražby. Námietka žalobcov o vyhrážaní sa je nezmyselná a bezpredmetná a nesmeruje proti porušeniu žiadneho ustanovenia ZoDD v súvislosti s procesom dražby. Dodal, že výkon záložného práva sa neriadi bodom 8.2 úverovej zmluvy, postupuje sa podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa podmienok záložnej zmluvy uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom. Ak zabezpečená pohľadávka nebola riadne a včas zaplatená, žalovaný v 1. rade bol oprávnený priamo pristúpiť k výkonu záložného práva aj predajom zálohu. Okrem toho právo záložného veriteľa iniciovať výkon záložného práva nepodlieha schváleniu súdu (všeobecného či rozhodcovského).
5. Žalovaný v 3. rade uviedol, že vyvolávacia cena nehnuteľnosti bola vysoká, preto sa v prvých dvoch kolách nevydražila. Do dražby sa zapojilo 16 záujemcov, ktorí zložili zábezpeku a bolo jasné, že sa nehnuteľnosť nepredá za vyvolávaciu cenu. V stanovenej lehote zaplatil cenu dosiahnutú vydražením, čím prešlo na neho vlastnícke právo udelením príklepu dňa 25.05.2016. Na odovzdanie predmetu dražby sa bývalý vlastník nedostavil.
6. Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom dňa 28.03.2017 uviedol, že v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu (prekluzívna lehota). V danom prípade bol príklep udelený dňa 23.05.2016, prekluzívna lehota uplynula dňa 23.08.2016. V uvedenej lehote nebol zažalovaný záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v platnom znení, ale subjekt bez právnej subjektivity.
7. Na pojednávaní dňa 31.01.2018 žalobca uviedol, že prvotný dôvod neplatnosti dražby je neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, pretože zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom. V prípade, ak by aj zmluva bola platná, dražba bola neplatná z iných dôvodov uvedených v žalobe. Uviedol, že na niektoré dôvody, ktoré žalobca uvádza a neboli uvedené v žalobe, sa nevzťahuje trojmesačná prekluzívna lehota. Judikatúra podporuje tvrdenie žalobcu, že dobrovoľná dražba je až posledný spôsob vymáhania súkromnoprávnych pohľadávok. Žalovaný v 1. rade argumentoval, že žalobcovia uviedli v žalobe iba 5 dôvodov neplatnosti dražby, ku ktorým sa už bližšie vyjadril.. Podľa § 132 ods. 2 CSP v žalobe nie je možné nahradiť rozhodujúce skutočnosti odkázaním na dôkazy, ktoré sú prílohou žaloby. Neplatnosť zmluvy nebola medzi tými dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v žalobe. Poukázal aj na dôležitý fakt, že pred vykonaním dražby došlo zo strany žalobcov k uznaniu pohľadávky. Aj v samotnej žalobe uviedli, že pohľadávku uznávajú. Po vykonaní dražby žalobcovia poslali na svoj bežný účet sumu vo výške, ktorá bola predmetom dražby s tým, že si ju majú stiahnuť a uspokojiť sa. Žalovaný tak neurobil, pretože už bol uspokojený dražbou. Ďalšie dôvody neplatnosti dražby sú právne irelevantné. Žalovaný v 2. rade podotkol, že dražba prebehla podľa zákona. Žalobcovia boli v procese dražby pasívni, nenamietali znalecký posudok, až s odstupom času začali mať s dražbou problém.
8. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, účinného v čase konania dražby (ZoDD), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa § 12 ods. 1 ZoDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
Podľa § 12 ods. 5 ZoDD vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
Podľa § 22 ods. 4 ZoDD ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa článku V bod 1 písm. c) zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000112A/ SB/09/011 z 25.11.2009 ak dlžník nesplní zabezpečovanú pohľadávku ani po predchádzajúcom písomnom upozornení záložného veriteľa, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť zabezpečenú pohľadávku (aj v prípade, že bude premlčaná) z výťažku získaného predajom zálohu na verejnej dražbe podľa ZoDD.
Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané porušenie zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ZoDD) a ani žalobcami tvrdená skutočnosť, že by žalobcovia boli porušením tohto zákona dotknutí na svojich právach. Tvrdenie žalobcov, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti bola v znaleckom posudku podhodnotená, je absolútne irelevantné vzhľadom
k tomu, že znalecký posudok bol riadne vypracovaný spôsobilou osobou (znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR) a predovšetkým z dôvodu, že vlastník predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD nevzniesol do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby. Samotný priebeh dražby bol zároveň dôkazom o trhovej cene nehnuteľnosti v danom čase a mieste, nakoľko hoci bola cena nehnuteľnosti v znaleckom posudku určená v sume 82.700,- eur, prvé dve kolá dražby pri vyvolávacej cene 94.000,- eur a 65.800,- eur boli neúspešné, keďže nikto zo záujemcov nebol ochotný zaplatiť vyvolávaciu cenu. Nehnuteľnosť sa podarilo vydražiť až v treťom kole dražby, kedy bolo najvyššie podanie urobené vo výške 55.000,- eur (žalovaným v 3. rade). Aj žalovaný v 3. rade výslovne uviedol, že vyvolávacia cena nehnuteľnosti bola vysoká, preto boli prvé dve kolá dražby neúspešné. Do dražby sa zapojilo 16 záujemcov, ktorí zložili zábezpeku a už vtedy bolo podľa jeho názoru jasné, že sa nehnuteľnosť nepredá za vyvolávaciu cenu. Cena dosiahnutá vydražením predstavuje trhovú (reálnu) cenu draženej nehnuteľnosti a je výsledkom dopytu a ponuky vzťahujúcich sa na draženú nehnuteľnosť v danom čase, mieste a za daných okolností. Žalovaný v 2. rade podľa názoru súdu postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, keď uverejnil informácie o pripravovanej dražbe v periodiku Dražobné listy, v týždenníku Trend a na svojej internetovej stránke, čím oslovil širokú verejnosť v snahe vzbudiť o dražbu maximálny záujem.
10. Irelevantné je tiež tvrdenie žalobcov, že inzerovaním dražby došlo k porušeniu dobrých mravov. Inzerát na predaj predmetnej nehnuteľnosti na portáli R..I..sk bol totiž uverejnený treťou osobou odlišnou od žalovaných a bez vedomia dražobníka, pričom takéto konanie nepredstavuje žiadne porušenie ZoDD.
11. Na pravde sa nezakladá ani ďalšie tvrdenie žalobcov o tom, že im nebolo zaslané oznámenie o opakovanej dražbe (keďže napadnutá dražba sa konala ako tretia v poradí). Žalovaný totiž prostredníctvom doručeniek k zásielkam - oznámeniam o opakovanej dražbe preukázal, že žalobcom, ako aj ich konateľovi Mgr. Strakovi bolo dňa 18.04.2016 a 19.04.2016 doručované oznámenie o opakovanej dražbe, avšak tieto zásielky boli prevzaté až dňa 09.05.2016. To znamená, že žalovaný v 2. rade dodržal ustanovenie § 22 ods. 4 ZoDD, keďže oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalobcom zasielané viac ako mesiac pred konaním opakovanej dražby (konala sa dňa 23.05.2016), pričom zákonná lehota je minimálne desať dní.
12. Neopodstatnené je taktiež tvrdenie žalobcov, že sa im žalovaný v 2. rade neprimeraným spôsobom vyhrážal. Žalobcovia narážali na list žalovaného v 2. rade zo dňa 19.05.2016, v ktorom žalovaný v 2. rade vysvetľuje, že nie je oprávnený upustiť od dražby, keďže na to neexistovali zákonné dôvody a žiadal žalobcu v 2. rade, aby sa do budúcna zdržal takých vyjadrení, ktoré by mohli ovplyvniť záujem o predmet dražby. Uvedené správanie žalovaného v 2. rade nemožno považovať za neprimerané vyhrážanie a ani uvedené konanie nepredstavuje žiadne porušenie ZoDD.
13. Žalobcovia ďalej tvrdili, že výkonom záložného práva došlo k porušeniu zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000112/SB/09/011 zo dňa 25.11.2009 (bod 8.2.). Namietaný bod zmluvy sa týka rozhodcovskej doložky a vôbec neupravuje výkon záložného práva. Postup pri výkone záložného práva sa riadi § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000112/SB/09/011 zo dňa 25.11.2009. V článku V bod 1 písm. c) zmluvy o zriadení záložného práva je uvedené, že ak dlžník nesplní zabezpečovanú pohľadávku ani po predchádzajúcom písomnom upozornení záložného veriteľa, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť zabezpečenú pohľadávku (aj v prípade, že bude premlčaná) z výťažku získaného predajom zálohu na verejnej dražbe podľa ZoDD. Žalovaný v 1. rade preto postupoval v zmysle uvedeného článku záložnej zmluvy predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe zákonným postupom podľa ZoDD. Vzhľadom na uvedené súd nemá za to, že by došlo k akémukoľvek porušeniu zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 25.11.2009.
14. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 24.02.2017 vzniesli ďalšiu námietku spočívajúcu v tvrdení, že medzi žalovaným v 1. a 2. rade nebola uzavretá zmluva o vykonaní dražby. Uvedené rozporoval žalovaný v 2. rade a založil do spisu dôkaz o existencii zmlúv o vykonaní dražby pre všetky tri kolá dražby vrátane dodatkov. Súd však považuje za potrebné uviesť, že na ďalšie dôvody neplatnosti dražby, ktoré žalobcovia neuviedli v žalobe a uvádzajú ich až v podaní zo dňa 24.02.2017 a neskôr, už nebude prihliadať, nakoľko boli tvrdené po uplynutí prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 ZoDD. V zmysle uvedeného ustanovenia právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Príklep licitátora v dražbe sa uskutočnil dňa 23.05.2016, preto ďalšie tvrdenia žalobcov o neplatnosti dražby v podaní zo dňa 24.02.2017 a neskôr sú právne irelevantné.
15. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobcovia nepreukázali žiadne porušenie ustanovení ZoDD, taktiež ani vznik ujmy na svojich právach, ktorá im mala v procese dražby vzniknúť a ani príčinnú súvislosť medzi porušením zákona a ujmou, preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mali plný úspech vo veci žalovaní, súd im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.