Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Pc-41-2017.pdf
PDF · 82.07 KB
No categories available
28Pc/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ď.A. XX, G., zast. Centrom právnej pomoci, kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, IČO:30798841, proti odporcovi: K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, D., zast. JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 137, Prešov v konaní o určenie otcovstva k mal. D. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
rozhodol:
I. určuje, že K. P., nar. X.X.XXXX je otcom mal. D. E. J., nar. XX.X.XXXX pochádzajúceho z matky E. J., nar. XX.XX.XXXX,
II. zveruje mal. D. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,
III. odporca je povinný prispievať na výživu mal. D. E. sumou 50 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc narodením mal. D. E. J. opakovane do budúcna,
IV. dlžné výživné za obdobie od 26.7.2016 do 30.9.2018 vo výške 1.108 Eur sa povoľuje odporcovi splatiť v 30 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky pod stratou výhody splátok,
V. upravuje styk odporcu s maloletým tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky,
VI. v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
VII. štát má nárok na náhradu trov konania voči odporcovi vo výške 100 %,
VIII. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 20.2.2017 domáhala, aby súd určil otcovstvo k maloletému D. E.M. J. a upravil práva a povinnosti voči maloletému.
2. Odporca s návrhom na určenie otcovstva nesúhlasil. Opatrovník uviedol, že je v záujme maloletého určiť otcovstvo. Súd nariadil a vykonal dokazovanie, výsluchom strán, znaleckým posudkom, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
3. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom chodili od polovice augusta 2015, v októbri otehotnela pretože to chceli obidvaja, chodili spolu do decembra, to že je tehotná zistila niekedy v polovici novembra 2015 a oznámila to odporcovi, bol šťastný, potešil sa, dokonca sa zasnúbili, ale od januára už spolu nechodili a v marci odišla navrhovateľka do Čiech, uviedla, že v období, kedy počala nebola s nijakým iným mužom iba s odporcom, preto je si 100 % istá, že on je otcom dieťaťa. Rozpad ich vzťahu predznamenalo to, že si písala s niekým iným na sociálnych sieťach, bol veľmi žiarlivý a vzťah to narúšalo. Bývali v spoločnej domácnosti v novembri a decembri. Keď sa dieťa narodilo, povedal, že nebude zapísaný ako otec pretože jej nedôveruje.
4. Odporca nesúhlasil s návrhom, pretože tvrdil, že nemá istotu, že dieťa je jeho. Bývali spolu síce a chodili od augusta do decembra, aj že ju požiadal o ruku, intímne sa stýkali, ale má pochybnosti, že v tom období bol len on, preto žiadal o znalecké dokazovanie.
5. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a znalec G.. O.. W. J., DrSc. podal znalecký posudok v máji 2018. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že na základe DNA profilov otcovstvo K. P. k mal. D. E. J. možno pokladať za prakticky dokázané.
6. Zo znaleckým posudkom navrhovateľka súhlasila a odporca nemal výhrady.
7. Pri samotnej úprave práv a povinností sa navrhovateľka s odporcom dohodli, že maloletý bude zverený do starostlivosti matky, dohodli sa aj na úprave styku a to každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky.
8. Čo sa týka výživného, navrhovateľka uviedla, že syn má dva roky, ona poberá stále rodičovský príspevok s rodinnými prídavkami to je 230,- €, býva s rodičmi, prispieva im na bývanie a stravu 100,- €. Syn má zdravotné problémy, omodrieva, odpadne, je sledovaný na pľúcnom, kardiologickom aj neurologickom oddelení a bol mu diagnostikovaný diabetes, avšak ešte sa nevie s akým prognostickým záverom. Navrhovateľka tvrdila, že náklady na syna vyjdú okolo 140,- € mesačne, kupuje mu plienky, oblečenie, pravidelne lieky na zriedenie krvi a často býva chorý.
9. Odporca pracuje v súčasnosti vo firme MASSETTI s.r.o., jeho príjem je 460,- € v čistom, pracuje tam od 1.6.2018, pred tým mal otvorenú živnosť, pracoval iba mesiac pretože bol následne PN. Pred tým pracoval vo firme Modulár ako zvárač na živnosť, jeho príjem bol okolo 900,- €, prestal s tým, lebo mal problémy s astmou a nemohol túto prácu vykonávať. Býva so svojou manželkou, dieťa ešte nemajú. Manželka pracuje, jej príjem je 450,- €. Za byt platia s manželkou spoločne 200,- € a úver 219,- €.
10. Navrhovateľka a odporca súhlasili s tým, že odporca doposiaľ zaplatil 150,- € na výživné a oblečenie za 50,- €, takže ako dlžné výživné bolo zaplatených 200,- €.
11. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
12. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Návrh navrhovateľky týkajúci sa určenia otcovstva bol podaný dôvodne. Na základe vykonaného dokazovania znaleckého posudku bolo jednoznačne preukázané, že odporca je otcom mal. D. E., preto súd vyhovel návrhu matky a určil otcovstvo k mal. D. E..
20. O úprave práv a povinností voči mal. D. E. sa rodičia v časti dohodli. Aj na základe správy opatrovníka je zrejmé, že matka zabezpečuje plnú starostlivosť o maloletého, preto jej maloletého zveril súd do výchovy.
21. Rodičia sa dohodli aj o úprave styku s poukazom na to, že otec nemá rozvinutý vzťah so synom, je vhodná úprava tak ako sa rodičia dohodli, teda každé dva týždne za prítomnosti matky, aby si maloletý našiel vzťah k svojmu otcovi. Po rozvinutí vzťahu bude vhodné, aby sa rodičia dohodli aj na širšej úprave styku a to aj bez súdneho rozhodnutia.
22. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z veku maloletého dieťaťa a potrieb maloletého, ako aj možností a schopností povinných rodičov. Maloletý D. E. má dva roky, matka je s ním stále na materskej dovolenke a je v domácej starostlivosti matky. Tie náklady teda sú štandardné na takéto dieťa bez toho, aby matka musela platiť napríklad škôlku, opatrovateľku a pod.. Súd aj zohľadnil zdravotný stav maloletého D. E.. Súd poukazuje na to, že otcov preukázaný príjem je 460,- € v čistom. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ale súd zohľadnil náklady, ktoré otec má v súvislosti s bývaním, avšak aj tú skutočnosť, že je ženatý a tieto náklady znáša spoločne s ním manželka. Keďže jeho príjem sa pohybuje pod priemerným zárobkom v Slovenskej republike a s poukazom na vek maloletého dieťaťa, javí sa v súčasnosti suma 50,- € na výživnom ako dostačujúca, odzrkadľujúca sociálne postavenie oboch rodičov. V prípade zmeny v živote maloletého D. E. je vždy možné upraviť výšku výživného. Touto zmenou môže byť napríklad nástup do predškolského zariadenia, alebo nástup do školy.
23. Súd určil výživné od narodenia maloletého D. E. a určil otcovi dlh vo výške 1.108,- €. Určené výživné vo výške 50,- € za 26 mesiacov života predstavuje sumu 1.300,- € + 4 dni z júla 2016 je 8,- €. Obaja rodičia sa zhodli na tom, že bolo zaplatených 200,- € výživné, čo po odpočítaní z dlžnej sumy predstavuje dlh 1.108,- €. Súd povolil otcovi splatiť tento dlh v 30,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky pod stratou výhody splátok.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 CSP, podľa § 49 CMP. O trovách štátu postupoval súd aj v zmysle ustanovenia § 53 CMP, keďže išlo o konanie o určenie rodičovstva v ktorom bola úspešná navrhovateľka, súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči odporcovi, poukazujúc na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené iba kvôli tomu, že odporca s návrhom nesúhlasil, avšak jeho nesúhlas nebol dôvodný tak ako preukázall znalecký posudok.
26. O náhrade trov konania pri úspešnej navrhovateľke však súd nepostupoval podľa § 53, ale podľa § 52 a náhradu trov konania nepriznal, pretože odporcovi bol ustanovený obhajca z Centra právnej pomoci a teda nemožno spravodlivo od neho trovy konania požadovať. Aj navrhovateľka mala ustanoveného advokáta z Centra právnej pomoci a tieto okolnosti bral súd do úvahy pri rozhodnutí o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).