Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csr/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobkyne: J. H., T. XX.XX.XXXX, U. H. T. D. XXX/X, XXX XX I., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, so sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava pod spisovou značkou SRSAspA 15273/16 zo dňa 22.06.2017 sa z r u š u j e .

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania od žalovaného v celosti, vo výške ako bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03.10.2017, ktorá bola súdu doručená dňa 04.10.2017, domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom - Stály rozhodcovský súd zriadený pri Arbitráži so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava pod sp. zn. sp. zn. SRSAspA 15273/16 zo dňa 22.06.2017. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 10.07.2016 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok sp.zn.: SRSAspA 15273/16 zo dňa 22.06.2017 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Arbitráži so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava.

2. Žalobkyňa sa žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 písm. e/, g/, j/ a l./ zákona č. 335/2014 Zz. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t. j. popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy, porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, porušenie všeobecných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Došlo k narušeniu rovnováhy zmluvných strán a to tým, že veriteľ má právo podať návrh na rozhodcovský súd. V tomto okamihu nemá právo sa rozhodnúť spotrebiteľ a požiadať o konanie štátny súd. Taktiež je znevýhodnený aj miestom konania, ktoré je v mieste sídla veriteľa a nie v mieste bydliska spotrebiteľa, ako by to bolo v prípade, keď by vo veci konal štátny súd. Tým je daná nerovnováha práv a povinností v nadväznosti na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neprijateľnosť takejto podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Je zrejmé, že aj procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodnil spotrebiteľa ako slabšiu stranu a nie je objektívne jeho rozhodnutie. Objektivita nie je daná práve tým, že súd si vybral veriteľ, teda žalovaný, ale aj tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozhodcovský súd nechránil práva spotrebiteľa podľa kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa.

4. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe návrhu na začatie konania, ktorým sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. domáhala zaplatenia sumy 398,00 EUR s príslušenstvom.

5. Žalobkyňa na základe výzvy doručenej dňa 14.09.2016 zaslala rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, kde zniesla námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť z dôvodu, že žalobca nezaslal žalovanej výzvu na označenie rozhodcovského súdu.

6. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní má odmietnutie rozhodcovského konania účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1.januárom 2015. Preto znášame námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť z dôvodu, že žalobca nezaslal žalovanej výzvu na označenie rozhodcovského súdu.

7. Podľa § 21 ods.1 cit. zákona, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

8. Podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

9. Podľa § 21 ods. 4 cit. zákona, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol.

10. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

11. Podľa § 73 ods.8 cit. zákona, ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.

12. V žalobnej odpovedi namietala i to, že vzhľadom na povahu sporu a postavenie jednotlivých zmluvných strán v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 615609443 uzavretej dňa 04.04.2014 a Všeobecných obchodných podmienok je potrebné konštatovať, že sa jedná o formulárový typ zmluvy, teda ide o spotrebiteľský právny vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ. Na základe uvedenej zmluvy spoločnosť POHOTOVOSŤ , s.r.o. poskytla úver vo výške 500 EUR. V zmluve nie je uvedené ako má úver splácať, ani to kedy má byť uhradená prvá splátka. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pretože veriteľ - žalobca konal v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti a dlžník - žalovaná nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti. Medzi účastníkmi vznikol vzťah spotrebiteľa a podnikateľa na základe formulárovej zmluvy, ktorej obsah dlžník - žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.

13. Z rozhodcovskej zmluvy je na prvý pohľad zrejmé, že ide o typicky formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje predtlačené údaje a do ktorej sa len dopisujú údaje o účastníkoch konania. Nie je tam žiaden priestor na vyjednávanie. Zmluvná strany - dlžník v tomto prípade žalovaný mal možnosť len zmluvu podpísať, meniť nič nemohol. Na túto rozhodcovskú zmluvu je potrebné aplikovať ex offo ustanovenia zákonov, ktoré majú za cieľ ochranu spotrebiteľa. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rozhodcovská zmluva výslovne neurčuje ako jediný orgán právomoc riešiť spory z úverovej zmluvy rozhodcovský súd, ale dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským orgánom a príslušným všeobecným súdom SR. Je zrejmé, že takouto formuláciou chcel dodávateľ - žalobca, ktorý bol samotný tvorca obsahu rozhodcovskej zmluvy, ktorej obsah nemal žalovaný - spotrebiteľ možnosť ovplyvniť, zamedziť tomu, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 odst.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, avšak pri faktickom naplnení tejto neprijateľnej podmienky. Len formálne zakotvenie alternatívneho spôsobu riešenia sporov všeobecnými súdmi nepredstavuje aj faktickú - skutočnú možnosť spotrebiteľa vybrať si aj iný spôsob riešenia sporov ako v rozhodcovskom konaní. Totiž v prípade ak riešenie sporu zo zmluvy iniciuje dodávateľ, čo je pravdepodobné v 99% sporov vzniknutých z obdobných úverových zmlúv a dodávateľ podá návrh na Stálom rozhodcovskom súde, spotrebiteľ už nemá nijakú možnosť tento proces zvrátiť a žiadať, aby spor zo zmluvy neriešil tento orgán, ale všeobecný súd. Fakticky sa tak dostane do takého istého postavenia ako keby v rozhodcovskej zmluve bola dohodnuté výlučne len riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného považujeme rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 04.04.2014, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporov z úverovej zmluvy, za neprijateľnú. Túto rozhodcovskú zmluvu teda považujeme za neprijateľnú a za neplatnú podľa § 53 odst. 5 Občianskeho zákonníka s poukazom aj na § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, a keďže žalovaná odmietla rozhodcovské konanie ako celok, toto odmietnutie má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 07.11.2013 (§ 73 ods.8 zákona č. 335/2014 Z.z.).

14. V článku II (bod 1, 2, 3) rozhodcovskej zmluvy uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č. 99/1963 Zb.).

15. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

16. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

17. Rozhodcovská zmluva spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu.

18. Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 04.04.2014, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako uzavreli zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe v predtlači, ktorú predkladal žalobca, nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah žalovaná nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa len identifikačné údaje žalovanej osoby a číslo a dátum uzatvorenia zmluvy o úvere. Výber z alternatív riešenia sporu spočíval na žalobcovi. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, a to rozhodcovskému súdu so sídlom vo veľkej geografickej vzdialenosti od bydliska žalovanej.

19. Pritom, základným kritériom posudzovania, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v zmysle ustanovenia § 53 odst.1 Občianskeho zákonníka, či sú v zmluvách obsiahnuté podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto úprava platí pre všetky neprijateľné podmienky upravené v ustanovení § 53 odst.4 Občianskeho zákonníka. Dôležitým pritom je, či boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané alebo nie.

20. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými Všeobecnými obchodnými podmienkami sa nepovažujú podmienky, ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých sa mal síce spotrebiteľ možnosť s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len, či predložený návrh zmluvy podpíše alebo odmietne.

21. Ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98, C-244/98) prejavujúca sa aj v tom, že miesto bydliska žalobcu od miesta konania rozhodcovského súdu by bolo v prípade, že si žalobca vybral rozhodcovský súd v Bratislave značne vzdialené (cca 250 km). Výber rozhodcovského súdu bol ponechaný na osobu podávajúcu žalobu. Spotrebiteľovi nie je daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde, domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Podpisom zmluvy sa povinný reálne vopred vzdáva práv na účinnú procesnú ochranu, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

22. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

23. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď aj čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

24. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy (článok II bod 3), v zmysle ktorej mohol spotrebiteľ od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 10 dní od jej uzatvorenia, v tomto smere žalovaná dodáva, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná, od absolútne neplatnej zmluvy sa nedá odstúpiť. Pokiaľ je zmluva od počiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ mal v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť.

25. V tejto súvislosti poukazuje žalobkyňa na Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 5Co/934/2015 zo dňa 29.06.2016 kde odvolací súd uvádza: " Vo vzťahu k neplatnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd dodáva, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom , ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť nezáväznosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 1/2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd následne oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, prípadne konštatovať po rozhodcovského rozsudku so zákonom. Preto odvolací súd považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou a vzťah medzi účastníkmi bol vzťahom spotrebiteľským. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v rovnaký deň ako účastníci uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovského súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd preto konštatuje, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe jednostranne určil komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potrebné potom túto považovať v celosti za neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C 240/98 až C 244/98, C 40/08, C 473/00, C 243/08, C 168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 v znení platnom a účinnom v rozhodnom období. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej mohol žalobca od zmluvy jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní kalendárnych dní od jej doručenia, v tomto smere odvolací súd dodáva, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná, od absolútne neplatnej zmluvy sa nedá odstúpiť. Pokiaľ je zmluva od počiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ mal v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť."

26. Žalobkyňa v žalobnej odpovedi namietala i to, že uzavretá úverová zmluva má také vady, ktoré spôsobujú, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, pretože zmluva má nedostatky, absentujú náležitosti uvedené v § 9 ods.2 písm. j) , k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj iné náležitosti podľa zákona. Zmluva neobsahuje ani správny údaj RPMN.

27. Pod písmenom k) je upravená náležitosť "výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia". Táto náležitosť v predmetnej zmluve absentuje. Účelom tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené údaje predmetná zmluva neobsahuje.

28. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z vymenovaných náležitostí neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neurčitosť niektorej z vyššie uvedených náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzavretia zmluvy.

29. Navyše úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavuje odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. v § 502 umožňuje dohodu o výške úrokov pričom však nemožno úspešne vyvodiť, že by výška úrokov nepodliehala žiadnemu obmedzeniu, najmä ak ide o spotrebiteľský vzťah založený formulárovou zmluvou, teda zmluvou, ktorej všeobecné podmienky sú vopred pripravené a menia a dopisujú sa do nej len určité údaje. Rovnako aj u dohode o úrokoch pri úvere totiž platí ustanovenia § 3 odst.1 Obč. zákonníka, podľa ktorého výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Za dobré mravy sa považuje súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé správanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

31. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokom, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

32. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Obč.zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto prípad pôjde vtedy, ak dohodnutý úrok presiahne mieru úrokov poskytnutú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011).

33. Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaná si požičala sumu 500 EUR a vrátiť mal sumu 984 EUR , teda o 484 EUR viac, čo predstavuje takmer 100% poskytnutej sumy. Ročná úroková sadzba úveru 39,15 % je vysoká a preto túto zmluvnú podmienku považujeme za neprijateľnú a teda za neplatnú.

34. Ako je zrejmé úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve je viac ako 100 % vyššia ako bol priemer porovnávateľných úverov poskytovaných v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom ( v roku 2013 išlo o priemerný úrok 10 %). Takúto výšku úrokov považujeme za neprimerane vysokú vzhľadom na úrokové sadzby obchodných bánk pri podobných produktoch a v dôsledku toho ju považujeme za neprijateľnú podmienku zmluvy v zmysle § 53 ods.1 Obč. zákonníka a ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

35. Takýto právny úkon je potom neplatný v zmysle ustanovenia § 39 Obč. zákonníka a § 53 odst.5 Obč. zákonníka. Pri neplatnosti právneho úkonu by si zmluvné strany mali vrátiť to, čo si na základe zmluvy poskytli.

36. Žalovaná poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp.zn. 9Co/401/2012 zo dňa 06.08.2013, kde súd konštatuje: "V preskúmavanej veci bola medzi účastníkmi dňa 20.10.2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako dodávateľ v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti poskytol odporcovi úver, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. Odporca pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nevystupoval v rámci výkonu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, má teda postavenie spotrebiteľa. Ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Záväzok platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných prostriedkov, je podstatnou časťou zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka). Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, , ani iné právne predpisy výslovne nestanovili maximálnu výšku úrokov zo spotrebiteľského úveru. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v

rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Obmedzujúce kritérium pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie úveru, na ktoré poukazoval aj navrhovateľ vo svojom odvolaní, obsahuje ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Úrok 4,5 násobne vyšší ako obvyklý podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch."

37. Uzavretá úverová zmluva má také vady, ktoré spôsobujú, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, pretože absentujú náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

38. Z návrhu na začatie rozhodcovského konania vyplýva, že žalobkyňa už uhradil žalovanému sumu vo výške 105 EUR a bola je poskytnutá suma vo výške 500 EUR. Nakoľko predložená zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle vyššie citovaného zákona, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto je žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému iba istinu úveru, ktorý vyčerpal v sume 500 EUR a vzhľadom k tomu, že sumu 102 EUR už uhradila, je povinná zaplatiť Rozdiel, teda sumu 398 EUR.

39. Rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a rozhodcovský súd ignoroval aj žalobnú odpoveď zo dňa 30.09.2016.

40. Uznesením č.k. 13Csr/3/2017-40 zo dňa 05.10.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2017 a vykonateľnosť dňa 17.10.2017.

41. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 24.10.2017, v ktorom uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobcu uvedenými v žalobe. Žalovaný ďalej uviedol:

42. K rozhodcovskej zmluve Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa §17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní majú účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie a každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Žalovaný má za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ustanovenia § 17 zákona č. 244/2002 Z.z.. o rozhodcovskom konaní a teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku Rozhodcovského súdu. Stály rozhodcovský súd žalobcovi (predtým žalovanému) riadne doručil všetky písomnosti - Oznámenie o podanom návrhu na začatie rozhodcovského konania, Výzvy na žalobnú odpoveď- spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie rozhodcovského konania riadne, ku ktorým mal žalobca možnosť sa vyjadriť. Pre rozhodcovské konanie je príznačná

jeho písomná forma a preto miesto rozhodcovského konania nie je zásadné, a vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá. V predmetnom prípade poukazujeme aj na Rozsudok Okresného súdu Košice I, ktorý dňa 21.06.2016 pod sp. zn. 19C/289/2014 zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti. Odôvodnil to nasledovne: „dôvody zrušenia rozhodnutia ak sa vzťahujú len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, pretože súčasne dotknutú časť je možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.“ Následne v zrušenej časti vrátil rozhodcovskému súdu v súlade s ust. § 47 ods. 2, ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov a doplnkov. Žalovaný zdôrazňuje, že takýto právny názor vyslovil v Uznesení zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011, aj Krajský súd v Bratislave. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka naviac treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice. Podľa písm. q) odseku 1 Prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou. Okrem toho, nie je splnená ani podmienka existencie sporu nepodliehajúceho právnym ustanoveniam. Podľa konštantného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a teda o nezákonné rozhodcovské súdy (napr. Bandúrová, M.: Rozhodcovská doložka a plná moc. Právní rozhledy, 2009, č. 8, s. 293 a nasl.). V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Tento záver je uvedený o.i. aj v odbornej literatúre: Raban, P.: Autorizovaní rozhodcovia alebo adjudikátori? Je efektívne zabezpečená spravodlivosť v spotrebiteľských vzťahoch? Bulletin advokacie, 2010, č. 6, s. 18. Treba len zdôrazniť, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (aj keď ani táto zásadne rozhodcovské konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho

súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz <http://www.beck-online.cz>. Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom žalovaný odkazuje na: Hulmák, M. - Tomančáková, B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl. Medzi žalobcom a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu o nezaslaní výzvy na označenie rozhodcovského súdu a ako dôkaz prikladá výzvu k označeniu rozhodcovského súdu zo dňa 14.03.2016, ktorá bola žalobcovi zaslaná prostredníctvom Zelenej pošty. Potvrdenie o doručení výzvy zašle žalobca dodatočne.

43. K zmluve o úvere

Zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 (1). Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzatvorili dňa 04.04.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 615609443, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 500,00 EUR, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 484,00 EUR. V zmluve o úvere č. 615609443 na prednej strane je uvedené nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 984,00 EUR, ak nie je dohodnuté inak do 26.03.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi.“ Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 26.03.2015. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 984,00 EUR s termínom splatnosti dňa 26.03.2015. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 04.04.2014 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 82,00 EUR, vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 26.04.2014. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 304,10 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 96,80 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 304,10 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 44,79 %. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K uvedenému je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi

tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úver, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere.

44. Uvedené právo žalovaný nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. K tvrdeniam žalobcu týkajúce sa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, uvádzame aj nasledovný Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15, ktorý uvádza vo svojom závere nasledovné:

1. Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:

- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči,

- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.

2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti

uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

45. Uznesením č.k. 13Csr/3/2017-56 zo dňa 24.10.2017 súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2017 a vykonateľnosť dňa 07.11.2017.

46. Písomným podaním zo daň 06.11.2017 sa žalobkyňa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedla, že i naďalej trvá na žalobe a popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, namieta porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, porušenie všeobecných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

47. Jednoznačne došlo k narušeniu rovnováhy zmluvných strán a to tým, že veriteľ má právo podať návrh na rozhodcovský súd. V tomto okamihu nemá právo sa rozhodnúť spotrebiteľ a požiadať o konanie štátny súd. Taktiež je znevýhodnený aj miestom konania, ktoré je v mieste sídla veriteľa a nie v mieste bydliska spotrebiteľa, ako by to bolo v prípade, keď by vo veci konal štátny súd. Tým je daná nerovnováha práv a povinností v nadväznosti na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neprijateľnosť takejto podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Je zrejmé, že aj procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodnil spotrebiteľa ako slabšiu stranu a nie je objektívne jeho rozhodnutie. Objektivita nie je daná práve tým, že súd si vybral veriteľ, teda žalovaný, ale aj tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozhodcovský súd nechránil práva spotrebiteľa podľa kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa.

48. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe návrhu na začatie konania, ktorým sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. domáhala zaplatenia sumy 398,00 EUR s príslušenstvom.

49. Žalobkyňa na základe výzvy doručenej dňa 14.09.2016 zaslala rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, kde zniesla námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť z dôvodu, že žalobkyni nebola doručená výzva na označenie rozhodcovského súdu. Žalobkyňa naďalej trvá na tvrdení, že výzva na označenie rozhodcovského súdu jej nebola doručená.

50. V žalobnej odpovedi žalobkyňa namietala i to, že vzhľadom na povahu sporu a postavenie jednotlivých zmluvných strán v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 615609443 uzavretej dňa 04.04.2014 a Všeobecných obchodných podmienok je potrebné konštatovať, že sa jedná o formulárový typ zmluvy, teda ide o spotrebiteľský právny vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ. Na základe uvedenej zmluvy spoločnosť POHOTOVOSŤ , s.r.o. poskytla úver vo výške 500 EUR. V zmluve nie je uvedené ako má úver splácať, ani to kedy má byť uhradená prvá splátka. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pretože veriteľ - žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a dlžník - žalobkyňa nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti. Medzi účastníkmi vznikol vzťah spotrebiteľa a podnikateľa na základe formulárovej zmluvy, ktorej obsah dlžník - žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.

51. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní má odmietnutie rozhodcovského konania účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1.januárom 2015.

52. Podľa § 21 ods.1 cit. zákona, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

53. Podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

54. Podľa § 73 ods.8 cit. zákona, ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.

55. Z rozhodcovskej zmluvy je na prvý pohľad zrejmé, že ide o typicky formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje predtlačené údaje a do ktorej sa len dopisujú údaje o účastníkoch konania. Nie je tam žiaden priestor na vyjednávanie. Zmluvná strany - dlžník v tomto prípade žalovaný mal možnosť len zmluvu podpísať, meniť nič nemohol. Na túto rozhodcovskú zmluvu je potrebné aplikovať ex offo ustanovenia zákonov, ktoré majú za cieľ ochranu spotrebiteľa. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rozhodcovská zmluva výslovne neurčuje ako jediný orgán právomoc riešiť spory z úverovej zmluvy rozhodcovský súd, ale dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským orgánom a príslušným všeobecným súdom SR.

56. Je zrejmé, že takouto formuláciou chcel dodávateľ - žalovaný, ktorý bol samotný tvorca obsahu rozhodcovskej zmluvy, ktorej obsah nemal žalobca - spotrebiteľ možnosť ovplyvniť, zamedziť tomu, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 odst.4 písm. r) Občianskeho zákonníka, avšak pri faktickom naplnení tejto neprijateľnej podmienky. Len formálne zakotvenie alternatívneho spôsobu riešenia sporov všeobecnými súdmi nepredstavuje aj faktickú - skutočnú možnosť spotrebiteľa vybrať si aj iný spôsob riešenia sporov ako v rozhodcovskom konaní. Totiž v prípade ak riešenie sporu zo zmluvy iniciuje dodávateľ, čo je pravdepodobné v 99% sporov vzniknutých z obdobných úverových zmlúv a dodávateľ podá návrh na Stálom rozhodcovskom súde, spotrebiteľ už nemá nijakú možnosť tento proces zvrátiť a žiadať, aby spor zo zmluvy neriešil tento orgán, ale všeobecný súd. Fakticky sa tak dostane do takého istého postavenia ako keby v rozhodcovskej zmluve bola dohodnuté výlučne len riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného považujeme rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 04.04.2014, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporov z úverovej zmluvy, za neprijateľnú. Túto rozhodcovskú zmluvu teda považujeme za neprijateľnú a za neplatnú podľa § 53 odst. 5 Občianskeho zákonníka s poukazom aj na § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

57. V článku II (bod 1, 2, 3) rozhodcovskej zmluvy uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č. 99/1963 Zb.).

58. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

59. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

60. Rozhodcovská zmluva spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu.

61. Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 04.04.2014, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako uzavreli zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe v predtlači, ktorú predkladal žalobca, nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah žalovaná nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa len identifikačné údaje žalovanej osoby a číslo a dátum uzatvorenia zmluvy o úvere. Výber z alternatív riešenia sporu spočíval na žalobcovi. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, a to rozhodcovskému súdu so sídlom vo veľkej geografickej vzdialenosti od bydliska žalovanej.

62. Pritom, základným kritériom posudzovania, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v zmysle ustanovenia § 53 odst.1 Občianskeho zákonníka, či sú v zmluvách obsiahnuté podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto úprava platí pre všetky neprijateľné podmienky upravené v ustanovení § 53 odst.4 Občianskeho zákonníka. Dôležitým pritom je, či boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané alebo nie.

63. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými Všeobecnými obchodnými podmienkami sa nepovažujú podmienky, ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých sa mal síce spotrebiteľ možnosť s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len, či predložený návrh zmluvy podpíše alebo odmietne.

64. Ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98, C-244/98) prejavujúca sa aj v tom, že miesto bydliska žalobcu od miesta konania rozhodcovského súdu by bolo v prípade, že si žalobca vybral rozhodcovský súd v Bratislave značne vzdialené (cca 250 km). Výber rozhodcovského súdu bol ponechaný na osobu podávajúcu žalobu. Spotrebiteľovi nie je daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde, domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Podpisom zmluvy sa povinný reálne vopred vzdáva práv na účinnú procesnú ochranu, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

65. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

66. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver,

že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď aj čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

67. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy (článok II bod 3), v zmysle ktorej mohol spotrebiteľ od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 10 dní od jej uzatvorenia, v tomto smere žalobkyňa dodáva, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná, od absolútne neplatnej zmluvy sa nedá odstúpiť. Pokiaľ je zmluva od počiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ mal v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť.

68. V tejto súvislosti poukazuje žalobkyňa na Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 5Co/934/2015 zo dňa 29.06.2016 kde odvolací súd uvádza: " Vo vzťahu k neplatnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd dodáva, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom , ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť nezáväznosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 1/2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd následne oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, prípadne konštatovať po rozhodcovského rozsudku so zákonom. Preto odvolací súd považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou a vzťah medzi účastníkmi bol vzťahom spotrebiteľským. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v rovnaký deň ako účastníci uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovského súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd preto konštatuje, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe jednostranne určil komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potrebné potom túto považovať v celosti za neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C 240/98 až C 244/98, C 40/08, C 473/00, C 243/08, C 168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 v znení platnom a účinnom v rozhodnom období. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej mohol žalobca od zmluvy jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní kalendárnych dní od jej doručenia, v tomto smere odvolací súd dodáva, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná, od absolútne neplatnej zmluvy sa nedá odstúpiť. Pokiaľ je zmluva od počiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ mal v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť."

69. Uzavretá úverová zmluva má také vady, ktoré spôsobujú, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, pretože zmluva má nedostatky, absentujú náležitosti uvedené v § 9 ods.2 písm. j) , k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj iné náležitosti podľa zákona. Zmluva neobsahuje ani správny údaj RPMN. Správny údaj RPMN je 304,09 %.

70. Pod písmenom k) je upravená náležitosť "výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia". Táto náležitosť v predmetnej zmluve absentuje. Účelom tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené údaje predmetná zmluva neobsahuje.

71. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z vymenovaných náležitostí neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neurčitosť niektorej z vyššie uvedených náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Zmyslom a účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzavretia zmluvy.

72. Navyše úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavuje odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. v § 502 umožňuje dohodu o výške úrokov pričom však nemožno úspešne vyvodiť, že by výška úrokov nepodliehala žiadnemu obmedzeniu, najmä ak ide o spotrebiteľský vzťah založený formulárovou zmluvou, teda zmluvou, ktorej všeobecné podmienky sú vopred pripravené a menia a dopisujú sa do nej len určité údaje. Rovnako aj u dohode o úrokoch pri úvere totiž platí ustanovenia § 3 odst.1 Obč.zákonníka, podľa ktorého výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Za dobré mravy sa považuje súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé správanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokom, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

73. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Obč. zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto prípad pôjde vtedy, ak dohodnutý úrok presiahne mieru úrokov poskytnutú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo 26/2011).

74. Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaná si požičala sumu 500 EUR a vrátiť mal sumu 984 EUR , teda o 484 EUR viac, čo predstavuje takmer 100% poskytnutej sumy. Ročná úroková sadzba úveru 39,15 % je vysoká a preto túto zmluvnú podmienku považujeme za neprijateľnú a teda za neplatnú.

75. Ako je zrejmé úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve je viac ako 100 % vyššia, ako bol priemer porovnávateľných úverov poskytovaných v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom ( v roku 2014 išlo o priemerný úrok 12,30 %). Takúto výšku úrokov považujeme za neprimerane vysokú vzhľadom na úrokové sadzby obchodných bánk pri podobných produktoch a v dôsledku toho ju považujeme za neprijateľnú podmienku zmluvy v zmysle § 53 ods.1 Obč. zákonníka a ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

76. Uzavretá úverová zmluva má také vady, ktoré spôsobujú, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, pretože absentujú náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

77. Z návrhu na začatie rozhodcovského konania vyplýva, že žalobkyňa už uhradil žalovanému sumu vo výške 105 EUR a bola je poskytnutá suma vo výške 500 EUR. Nakoľko predložená zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle vyššie citovaného zákona, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto je žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému iba istinu úveru, ktorý vyčerpal v sume 500 EUR a vzhľadom k tomu, že sumu 102 EUR už uhradila, je povinná zaplatiť rozdiel, teda sumu 398 EUR.

78. Rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a rozhodcovský súd ignoroval aj žalobnú odpoveď zo dňa 30.09.2016.

79. Z uvedeného je nepochybné, že v prejednávanej veci žalobkyňa nemohla mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy, pretože zmluva bola formulárová, spísaná vopred žalovaným. K polemike žalovaného, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradná, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, je potrebné uviesť, že alternatíva riešenia sporu rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom je v skutočnosti iba zdanlivá, pretože vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia sporu, ako aj výber rozhodcu žalovaný ako veriteľ.

80. Je to žalovaný, ktorý z pozície dodávateľa na predtlačenom formulári, ktorý dlžník ani nemá možnosť meniť z hľadiska obsahu, za situácie, že v jednej deň podpisuje všetky dokumenty, predložené a vopred naformulované, v danom prípade vyhotovené aj malým písmom, určuje spôsob riešenia sporu, ako aj to, že v prípade začatia sporu na rozhodcovskom súde, ktoré iniciuje žalovaný, je vylúčené riešenie sporu všeobecným súdom.

81. Žalobkyňa svoje tvrdenia opiera o Rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 6Co/160/2017 zo dňa 14.08.2017.

82. Na základe uvedeného možno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva je postihnutá vadou, ktorá ju robí absolútne neplatnou, v dôsledku čoho je rozhodcovský rozsudok vydaný subjektom, ktorý na vydanie tohto rozsudku nemal právomoc a preto žiadame, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

83. Uznesením č.k. 13Csr/3/2017-79 zo dňa 07.11.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobkyne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2017 a vykonateľnosť dňa 20.11.2017.

84. Písomným podaním zo dňa 15.11.2017 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobkyne, pričom uviedol, že má za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojho vyjadrenia k žalobe, na ktorom trvá v plnom rozsahu.

85. Žalobca vo svojom vyjadrení i naďalej tvrdí, že Rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nie je individuálne dojednaná.

86. Žalovaný toto tvrdenie popiera a dovoľuje si uviesť, že Rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o Rozhodcovskú zmluvu. Okrem iného žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v prípade žalobcu nešlo o prvú zmluvu o úvere uzatvorenú so žalovaným a teda nie je na mieste poukazovať na žalobcovu nevedomosť a nedostatok skúseností, nakoľko žalobca má lepšiu vedomosť v porovnaní z bežným občanom, nakoľko sú mu dobre známe práva a povinnosti ako aj náležitosti zmlúv o úvere. V prípade osoby žalobcu má žalovaný zároveň za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísal (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 . Žalobca navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu Rozhodcovskej zmluvy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku.

87. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013 „Nedostatok vážnosti prejavu vôle je daný tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje a ak by aj existovala, tak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria predovšetkým úkony urobené pri hre, zo žartu a podobne. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu.“ Žalobca svoju vôľu uzavrieť Rozhodcovskú zmluvu potvrdil svojim podpisom. Skutočnosť, že žalobca dodatočne usúdil, že Rozhodcovská zmluva je pre neho subjektívne nevýhodná ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

88. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“

89. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť Rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú Rozhodcovskú zmluvu ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu - spotrebiteľa.

90. V zmysle uvedeného má žalovaný i naďalej za to, že Rozhodcovská zmluva nepredstavuje neprijateľnú podmienku.

91. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním rozhodcovského rozsudku č.l. 11-13, zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.l. 14, rozhodcovskej zmluvy č.l. 15, žalobnej odpovede adresovanej rozhodcovskému súdu č.l. 28-34, výzvy k označeniu rozhodcovského súdu č.l. 53, výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver č.l. 67, úrokovej miery úverov č.l. 68-69, kópie spisu sp. zn. SRSAspA 15273/16 č.l. 88-113 a opätovne zaslanej kópie spisu rozhodcovského súdu sp. zn. SRSAspA 15273/16 č.l. 201-246 a zistil tento skutkový stav:

92. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43CoSr/4/2018-188 zo dňa 26.07.2018 ako súdu odvolacieho bol zrušený predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 13Csr/3/2017-125 zo dňa 15.01.2018 s vyslovením nižšie uvedeného právneho názoru vo vzťahu k posúdeniu otázky založenia právomoci rozhodcovského súdu:

93. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že § 73 ods. 8 zákon o SRK neukladá dodávateľovi povinnosť preukázať doručenie výzvy na označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľovi. Vyplýva z neho len to, že žalovaný v tejto veci má ako dodávateľ zákonom uloženú povinnosť pred podaním žaloby na rozhodcovský súd písomne vyzvať spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi. Má tiež zákonnú povinnosť poučiť ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať sám dodávateľ. Stačí preto, ak žalovaný v prejednávanej veci preukáže, že žalobcovi v prejednávanej veci na jemu známu adresu výzvu takéhoto obsahu s poučením odoslal. Za to, či sa takáto výzva do dispozičnej sféry žalobcu dostala, resp. či jej bola doručená, žalovaný zodpovednosť zákonom uloženú nemá, keďže zákon o SRK povinnosť doručiť takúto výzvu adresátovi žalovanému neukladá. Podstatné preto je len to, či výzva podľa § 73 ods. 8 spĺňala zákonom stanovené náležitosti, a to jej písomnú formu, obsahovala presné označenie a bydlisko adresáta, mala konkrétny obsah s určením povinnosti pre žalobcu, a to, že ako spotrebiteľ má povinnosť označiť zo zoznamu vedeného ministerstvom stály rozhodcovský súd, ktorý si zvolí na prejednanie nárokov žalovaného z úverového vzťahu so žalovaným v tejto veci alebo právo rozhodcovské konanie písomným oznámením dodávateľovi odmietnuť. V každom prípade musí svoju voľbu oznámiť žalovanému ako dodávateľovi, aby mohol zvoliť ďalší postup. Ak by nebola výzva ako právny úkon urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon o SRK, bola by podľa § 40ods.1 neplatným právnym úkonom.

94. Z uvedených dôvodov je odvolací súd toho právneho názoru, že súd prvej inštancie dospel k predčasnému a zároveň nesprávnemu právnemu záveru, keď postup rozhodcovského súdu posúdil ako nesúladný s ustanoveniami všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a preto rozhodcovskú zmluvu a otázku výberu rozhodcovského súdu, resp. odmietnutia konania pred ním, keď prioritne neskúmal skutkové okolnosti, na základe ktorých mala byť založená jeho právomoc bez ďalšieho v spore s poukazom na § 75 ods.8 cit. zák. nesprávne posúdil.

95. Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu rozhodcovského spisu, najmä žaloby pritom vyplýva, že jej súčasťou je príloha označená ako výzva pre spotrebiteľa spolu s dokladom o jej odoslaní, čo by potvrdzovalo tvrdenie žalovaného, že si svoju povinnosť voči žalobcovi splnil, keď mu písomnú výzvu s poučením zaslal dňa 14.03.2016 a oznámenie o výbere Stáleho rozhodcovského súdu dňa 09.05.2016.

Pri plnení si tejto povinnosti zákon o SRK neukladá žalovanému povinnosť zasielať oznámenie žalobcovi do vlastných rúk a neukladá mu ani povinnosť ho vôbec doručiť, len spotrebiteľovi umožniť právo výberu rozhodcovského súdu alebo jeho odmietnutie a s výberom dodávateľa ohľadom rozhodcovského súdu akoukoľvek písomnou formou spotrebiteľa oboznámiť.

96. Prvostupňovému súdu bola preto uložená úloha tak, ako si vyžiadal kópiu rozhodcovského spisu, aby si vyžiadal aj vyššie uvedené prílohy žaloby, ak ich v konaní nepredloží sám žalovaný a zistil, či žalovaný splnil zákonom v § 73 ods. 8 zákona o SRK uloženú mu povinnosť zaslania výzvy a oznámenia o výbere stáleho rozhodcovského súdu žalobcovi písomne. Vyžadovanie preukázania doručenia výzvy a oznámenia podľa § 73 ods. 8 zákona o SRK spotrebiteľovi od dodávateľa, a teda žalovaného nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

97. Ak žalobca ako spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačil a ani rozhodcovské konanie neodmietol, súd prvej inštancie mal zistiť, či bol podľa cit. ustanovenia oprávnený vybrať stály rozhodcovský súd dodávateľ. Druhá podmienka, a to zachovanie dostupnosti stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8 zákona o SRK už bola súdom prvej inštancie vyhodnotená ako splnená.

98. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. SRSAspA 15273/16 zo dňa 22.06.2017, bolo žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) uložené zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) sumu 398,00 €, úrok v sume 145,31 €, poplatok v sume 288,25 €, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 398,00 € od 08.01.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 398,00 € od 27.03.2015 do zaplatenia; zmluvnú pokutu 33,00 €, trovy mediačného konania 203,37 € a poplatok za upomienku 10,00 €; trovy rozhodcovského konania vo výške 167,98 €; všetko v mesačných splátkach vo výške 40,00 € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu (v tomto konaní žalovaného) s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

99. Vo svojom rozhodnutí v odôvodnení rozhodnutia sa rozhodcovský súd zaoberal svojou právomocou a príslušnosťou na konanie, pričom uvádza: „Stály rozhodcovský súd po predložení žaloby skúmal svoju právomoc vo veci rozhodovať' podľa zákona č. 335/2014 Z. z. (zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Stály rozhodcovský súd sa prvotne zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 4. 4, 2014, a teda jej platnosťou. Stály rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili rozhodcovskú zmluvu na základe §3a nasledujúcich zákona č. 244/2002 Z. z. (zákon o rozhodcovskom konaní) v znení účinnom do 31.12.2014 jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov vzniknutých zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dohodli na dvoch subjektoch oprávnených riešiť ich prípadné vzájomné spory, a to stály rozhodcovský súd a príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky, pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane. Stály rozhodcovský súd dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou s alternatívnym výberom súdneho orgánu nebola žalovanému uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom konaní; a teda nebola žalovanému obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov len v rámci rozhodcovského konania. V intenciách uvedeného nie je podľa názoru Stále rozhodcovského súdu možné uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozhodcovskú zmluvu považoval za platne uzatvorenú. Stály rozhodcovský súd zároveň poukazuje, vo svetle iných jazykových verzii, na nepresnú transpozíciu/preklad smernice Rady 93/13/EHS v podobe § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ako aj na dôvodovú správu k uvedenému zákonnému ustanoveniu v znení „spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú". Stály rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalobca postupoval pred podaním žaloby v súlade s § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. (zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), teda že žalobca vyzval žalovaného na označenie stáleho rozhodcovského súdu alebo na odmietnutie rozhodcovského konania a po márnom uplynutí zákonnej lehoty následne žalobca oznámil žalovanému výber stáleho

rozhodcovského súdu na prejednanie spotrebiteľského sporu, a to Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. Stály rozhodcovský súd mal za to, že bydlisko žalovaného v čase zasielania predmetných listín zo strany žalobcu bolo totožné s tým, ktoré žalovaný uviedol žalobcovi pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Rozhodcovskej zmluvy, teda Málinec 388, 985 26 Málinec, pričom žalovaný sa uvedenej adrese prevzal i žalobu zaslanú mu zo strany Stáleho rozhodcovského súdu. Stály rozhodcovský súd dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že jeho právomoc je založená v súlade so zákonom č. 335/2014 Z. z. a je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. Prebiehajúce spotrebiteľské rozhodcovské konanie je písomným konaním, čím sa sleduje zníženie nákladov jednotlivých účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania (dbá sa na zásadu hospodárnosti konania) a zvyšuje sa možnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania reálne uplatniť si svoje procesné práva bez ohľadu na vzdialenosť miesta rozhodcovského konania od ich bydliska alebo sídla“.

100. Stály rozhodcovský súd posúdil uvedený záväzkový vzťah medzi žalobcom (v tomto konaní žalovaným) a žalovaným (v tomto konaní ako žalobkyňa) ako absolútny obchod (zmluva o úvere podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), pričom aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) ako lex specialis a mal zároveň za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

101. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 615609443 uzatvorenej dňa 04.04.2014 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom J. H. vyplýva, že dlžníčke bol poskytnutý úver vo výške 500,- €, ktorý sa zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa vo výške 484,- €, t.j. celkovú čiastku 984,- €. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 195,75 a administratívnych nákladov vo výške 288,28 €. Termín konečnej splatnosti bol dojednaný dňom 26.03.2015. Spotrebiteľ berie v zmluve na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) je vo výške 96,80 % a výška priemernej hodnoty ročnej RPMN je vo výške 44,79 %.

102. Z Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 04.04.2014 vyplýva, že bola uzatvorená k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 615609443.

103. Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp. zn. SRSAspA 15273/16 vyplýva, že žalobca POHOTOVOSŤ, s.r.o. si uplatnil voči žalovanej J. H. žalobou adresovanou Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenom pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava návrhom zo dňa 06.09.2016, ktorý bol predmetnému súdu doručený 06.09.2016 právo na zaplatenie:

- nesplatenej istiny úveru 398,- €;

- úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 500,- € od 05.04.2014 do 25.11.2014 vo výške 126,03 €; 418,- € od 26.11.2014 do 07.01.2015 vo výške 19,28 €; 398,- € od 08.01.2015 do zaplatenia;

- nesplateného poplatku vo výške 288,25 €;

- úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 399, € od 27.03.2015 do zaplatenia;

- zmluvnej pokuty vo výške 33,00 €;

- trov mediačného konania vo výške 203,37 €;

- poplatku za upomienky vo výške 10,00 €;

- trov rozhodcovského konania v celkovej výške 232,66 €.

104. Rozhodcovský súd žalobu spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede zo dňa 09.09.2016 doručil žalovanej 14.09.2016, žalovaná prostredníctvom zástupkyne doručila rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď dňa 04.10.2016, v ktorej okrem iného žalovaná vzniesla námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť z dôvodu, že žalobca nezaslal žalovanej výzvu na označenie rozhodcovského súdu.

105. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 06.09.2016, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

106. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 06.09.2016, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

107. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 06.09.2016, Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

108. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 06.09.2016, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

109. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 06.09.2016, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

110. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 06.09.2016, ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona.

111. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 06.09.2016, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

112. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

113. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

114. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje predpismi stáleho rozhodcovského súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania.

115. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

116. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, stály rozhodcovský súd vykonáva dôkazy navrhnuté účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu veci.

117. Podľa § 35 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, v záujme ochrany spotrebiteľa môže stály rozhodcovský súd od každého vyžadovať informácie, listiny a iné dôkazné prostriedky, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu, za náhradu vecných nákladov, inak môže požiadať o vykonanie dôkazu súd.

118. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

119. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

120. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

121. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

122. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

123. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

124. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

125. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

126. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

127. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

128. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

129. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.09.2016, ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské

konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.

130. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu 04.04.2014, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

131. Podľa § 37 ods. 2 v znení ku dňu 04.04.2014, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

132. Podľa § 37 ods. 3 v znení ku dňu 04.04.2014, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

133. Podľa § 39 v znení ku dňu 04.04.2014, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

134. Podľa § 3 v znení ku dňu 04.04.2014, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

135. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu 04.04.2014, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

136. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu 04.04.2014, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

137. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu 04.04.2014, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

138. K lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku: Žalobkyni bol doručený rozhodcovský rozsudok dňa 10.07.2017, pričom žalobu podala dňa 04.10.2017 v rámci plynutia trojmesačnej lehoty podľa § 46 ods. 1 cit. zákona.

139. K dôvodom zrušenie rozhodcovského rozsudku: Žalobca sa domáhal zrušenia rozsudku z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 písm. e), g), j) a l) zákona č. 335/2014 Z.z., pričom v zmysle § 45 ods. 3 cit. zákona súd ex offo v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma taktiež dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle odseku 1 písm. c), e) a i) až l). V zmysle odseku 1 písm. c), e), i), j), k), a l).

140. K platnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 45 ods. 1 písm. e/): Platnosť rozhodcovskej zmluvy bola posudzovaná v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platných ku dňu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, t.j. 04.04.2014. Preskúmaním predloženej rozhodcovskej zmluvy súd zistil, že zmluva je uzatvorená ako osobitný právny úkon na samostatnom liste a netvorí súčasť zmluvy o úvere. Samotná zmluva obsahuje štyri

články, ktoré podľa názoru súdu dostatočne zrozumiteľne zakotvujú základné náležitosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. Veriteľ v zmluve vyhlasuje, že uzatvorenie tejto zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dlžník nie je povinný návrh tejto rozhodcovskej zmluvy od veriteľa prijať a o tejto skutočnosti bol jasne a zrozumiteľne informovaný. Dlžník mal teda možnosť pri obozretnom oboznámení sa s predmetnou rozhodcovskou zmluvou túto zmluvu nepodpísať. Dlžník je taktiež v zmluve v článkoch II. a III. poučený o alternatívnej možnosti a podstate riešenia sporov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, a to v rozhodcovskom konaní alebo súdnom konaní. V zmluve je určené, že rozhodujúcim súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Je síce pravdou tvrdenie žalobcu, že zmluva je pripravená, vopred vytlačená veriteľom ako tzv. formulárová zmluva, súd však poukazuje na skutočnosť, že nie každá formulárová zmluva ako taká je zmluvou neplatnou, nakoľko všeobecne známou skutočnosťou v ktoromkoľvek negociačnom procese nielen vo vzťahu medzi spotrebiteľmi je zrejmé, že návrh zmluvy tzv. ofertu musí subjekt, ktorý tento návrh učinil nejakým spôsobom pretaviť pre prípad, že je vyžadovaná písomná forma práve do tejto písomnej formy čo zo strany veriteľa bolo urobené. Žalobkyňa nepreukázala, že by v negociačnom procese nejakým spôsobom predmetný predložený návrh chcela meniť, naviac ak samotná zmluva v článku I. jasne, zrozumiteľne a viditeľne dáva dlžníkovi na výber jej uzatvorenie, resp. neuzatvorenie bez akejkoľvek náväznosti na zmluvu úverovú, ktorej uzatvorenie nebolo podmienené uzatvorením predmetnej rozhodcovskej zmluvy a žalobca v postavení spotrebiteľa mal právo od predmetnej rozhodcovskej zmluvy v 10-dňovej lehote odstúpiť článok II, odsek 3. Pokiaľ žalobca namietal vzdialenosť rozhodcovského súdu od miesta bydliska ako dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nevýhodnosti pre spotrebiteľa súd poukazuje na to, že rozhodcovské konanie v zásade je konaním písomným, v zmysle ktorého vzdialenosť rozhodcovského súdu od miesta bydliska sama o sebe nie je znevýhodnením v neprospech spotrebiteľa. Za vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle právnej úpravy účinnej v čase uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy má súd za to, že neexistuje žiadny dôvod pre ktorý by táto zmluva bola neplatnou.

141. K otázke výberu rozhodcovského súdu (§ 45 ods. 1 písm. d/, e/, g/): Žalobkyňa namietala ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku výslovne porušenie zákonného ustanovenia § 45 ods. 1 písm. g) cit. zákona, pričom z obsahu jej podania je zrejmé, že poukazuje aj na porušenie § 45 ods. 1 písm. d) tohto zákona, v zmysle ktorého uvádza, že dňa 14.09.2016 zaslala rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď kde vzniesla námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť z dôvodu, že žalobca nezaslal žalovanej výzvu na označenie rozhodcovského súdu. Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu (č.l. 87 a nasl. a 201-246) po doplnení dokazovania je zrejmé, že žalobkyni bola výzva na žalobnú odpoveď zaslaná formou uznesenia zo dňa 09.09.2016 doručená dňa 14.09.2016 a na túto reagovala podaním zo dňa 30.09.2016 doručeným rozhodcovskému súdu dňa 04.10.2016. Žalobkyňa v rozhodcovskom konaní v postavení žalovanej mimo iné nedostatok právomoci rozhodcovského súdu namietla z dôvodu, že žalobca v zmysle § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. jej nezaslal výzvu na označenie rozhodcovského súdu. Preskúmaním predmetného spisu rozhodcovského súdu bolo zistené, že zo strany žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetná výzva na oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu bola adresovaná v podaní adresovanom žalovanej J. H. bez uvedenia dátumu ako v žalobe pred rozhodcovským súdu pripojenému a následne zo strany žalobcu bolo predložené aj rozhodnutie o ustanovení rozhodcu pri konštatovaní, že žalovaná svoje právo výberu stáleho rozhodcovského súdu, resp. odmietnutia riešenia sporov v rámci rozhodcovského konania v stanovenej lehote neuplatnila. V rozhodcovskom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že by predmetná výzva voči žalovanej J. H. v rozhodcovskom konaní obsahujúca jej právo výberu stáleho rozhodcovského súdu, resp. odmietnutie riešenia sporov v rámci rozhodcovského konania bola adresovaná a vôbec zasielaná. Žiadny doklad o odoslaní tejto výzvy v predmetnom rozhodcovskom spise sa nenachádza a rovnako aj po zrušujúcom uznesení krajského súdu s vysloveným právnym názorom žalovaný takýto dôkaz nepredložil. V režime Civilného sporového poriadku keď dôkazy produkujú strany sporu pri konštatovaní, že je riadne zastúpený právnym zástupcom nie je možné od súdu požadovať, aby vyzýval akokoľvek žalovaného, resp. ktorúkoľvek zo strán sporu v tomto prípade aj žalobcu, keďže je zastúpený v konaní advokátom a stratil postavenie ako spotrebiteľ slabšej strany, aby súdu nejaké dôkazy predkladal. Záver o, že žalovaný žalobkyni výzvu takéhoto obsahu na označenie rozhodcovského súdu vôbec s náležitým poučením odoslal vôbec sa v spise nenachádza. Už v samotnom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovský súd s námietkou žalovanej o tom, že takáto výzva jej minimálne mala byť odoslaná nevysporiadal. Podstatnou skutočnosťou

je to či žalovaný ako dodávateľ predmetnú výzvu odoslal na adresu žalobkyne ako spotrebiteľky, a teda či táto sa mohla dostať do jej dispozičnej sféry nie je podstatnou skutočnosťou či jej bola skutočne doručená, avšak to nič nemení na povinnosti dodávateľa takúto výzvu riadne odoslal o čom v konaní žiadny dôkaz predložený nebol. Rozhodcovský súd sa uspokojil s tvrdením žalobcu v rozhodcovskom konaní, že výzva spotrebiteľke bola uskutočnená, čo samo o sebe však konštatovaniu o tom, že výber rozhodcovského súdu v určenej lehote neuskutočnila pokiaľ by jej takáto výzva odoslaná nebola, čo dodávateľ nepreukázal. S námietkou uvedeného procesného nedostatku, ktorý založil vadu spočívajúcu v ustanovení rozhodcovského súdu v rozpore so zákonom a korelácii s tým, že z hľadiska procesného rozhodcovský súd nedostatočne sa vysporiadal s uvedenou námietkou žalovanej J. H. a skutkový stav nezistil, je potom potrebné konštatovať, že rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a rozhodol nebol ustanovený v súlade so zákonom. Tento nedostatok žalovaný nepreukázal ani v súdnom konaní, nakoľko súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť rozhodnúť o výbere rozhodcovského súdu, resp. rozhodcovské konanie odmietnuť. Rozhodcovský súd bez ďalšieho vo svojom odôvodnení, ktoré nie je založené na vykonanom dokazovaní sa uspokojil len s konštatovaním, že skúmal svoju právomoc a mal za preukázané, že žalobca postupoval pred podaním žaloby v súlade s § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda že vyzval žalovaného na označenie stáleho rozhodcovského súdu a na odmietnutie rozhodcovského konania a po márnom uplynutí zákonnej lehoty následne oznámil žalovanému výber stáleho rozhodcovského súdu. Uvedené konštatovanie nekorešponduje obsahu spisu predloženého rozhodcovským súdom, nakoľko žiadna takáto výzva sa v spise nenachádza, nachádza sa len oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu bez akéhokoľvek dátumu a bez toho, že by bolo toto podanie žalovanej J. H. doručené odhliadnuc o toho, že pred týmto oznámením žiadna výzva nebola preukázaná. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku pre jeho nedostatočne zistený skutkový stav, keďže súd neskúmal prioritne skutkové okolnosti na základe, ktorých mala byť zložená jeho právomoc a bez ďalšieho v spore rozhodol, pričom z obsahu spisu sa javí, že tak urobiť nemohol. Úlohou rozhodcovského súdu po opätovnom preskúmaní svojej právomoci bude opätovne vo veci rozhodnúť.

142. K ďalším namietaným dôvodom zrušenia rozhodnutia rozhodcovského súdu sa súd vysporiadal v nižšie uvedených odsekoch 143 až 147, napriek tomu, že prioritne rozhodcovské rozhodnutie bolo zrušené z dôvodov uvedených v bode 140 odôvodnenia rozsudku a ďalšie dôvody neboli podstatnými.

143. K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. i) citovaného zákona: K porušeniu § 45 ods. 1 písm. i) cit. zákona je potrebné uviesť, že súd rozhodol v rozpore s ustanoveniam všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa práve z vyššie uvedených dôvodov pri nesprávnom právnom posúdení rozhodcovskej zmluvy v spojení so zákonným ust. § 75 ods. 8 cit. zákona, kedy rozhodcovský súd nesprávne právne posúdil otázku výberu rozhodcovského súdu, resp. otázku odmietnutia rozhodcovského konania.

144. K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. j) citovaného zákona: K porušeniu § 45 ods. 1 písm. j) cit. zákona je potrebné uviesť, že rozhodcovské rozhodnutie zaviazalo účastníka na peňažné plnenie preto nie je súdu zrejmé v čom žalobca vidí nemožnosť alebo nedovolenosť takéhoto plnenia alebo jeho rozpor s dobrými mravmi. Zaplatenie peňažného plnenia medzi veriteľom - dodávateľom a spotrebiteľom vrátane príslušenstva nemožno považovať za plnenie nedovolené alebo nemožné, pričom plnenie dlhu dlžníkom v zásade nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi, za predpokladu, že takéto konanie je učinené na určitom právnom základe. Napriek vyššie uvedeným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku skutočnosť, že žalovaný bol zaviazaný na plnenie v peňažnej forme súd nepovažuje za dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. j) cit. zákona ako plnenie a priori nemožné, nedovolené alebo rozporné s dobrými mravmi.

145. K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. l) citovaného zákona: K porušeniu § 45 ods. 1 písm. l) cit. zákona, t.j. rozsudok vychádza z nesprávneho posúdenia právneho veci je potrebné v úzkej korelácii s § 45 ods. 1 písm. g) a i) konštatovať, že súd na základe nesprávneho posúdenia obsahu úverovej zmluvy rozhodol v neprospech spotrebiteľa porušením jeho práv na ochranu, keď žalobe žalobcu v rozhodcovskom konaní v celosti vyhovel a nesprávne právne posúdil rozhodcovskú zmluvu s poukazom na zákonné znenie § 73 ods. 8 cit. zákona.

146. K dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c), k) citovaného zákona:

V súlade so zákonným ust. § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. súd v konaní v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmal či sú tu dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), k) ex officio napriek tomu, že ich žalobca nenamietal. V rozhodcovskom konaní bola prejednaná vec, ktorú rozhodcovská zmluva predvídala a taktiež nie je možné konštatovať, že by rozhodcovské konanie bolo v rozpore s verejným poriadkom. Teda predmetné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd nekonštatuje.

147. K otázke správnosti výpočtu RPMN v korelácii k § 45 ods. 1 písm. g), i), l) citovaného zákona: Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že veriteľ poskytol spotrebiteľovi úver vo výške 500,- €, pričom spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 484,- €, teda spolu vrátiť čiastku 984,- €. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené úrokom vo výške 39,15 % ročne, čo predstavuje kapitalizovanú sumu 195,75 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 288,25 €. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 984,- € ak nie je dohodnuté inak do 26.03.2015 na účet veriteľa, pričom tento dátum je dátumom do ktorého zmluvný vzťah trvá a zároveň termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z vyššie uvedených skutočností obsiahnutých v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že suma 500,- € poskytnutá jednorázovo, nebolo preukázané, že by spotrebiteľ mal uhrádzať dlh v splátkach, preto za dátum splatnosti poskytnutého úveru je potrebné považovať deň 26.03.2015, keďže z priložených listinných dôkazov nevyplýva, že by dohoda medzi veriteľom a spotrebiteľom ohľadom splatnosti bola iná. Úverová zmluva bola podpísaná dňa 04.04.2014 a celková splatnosť úveru dojednaná dňom 26.03.2015, z čoho vyplýva, že peňažné prostriedky boli poskytnuté na obdobie cca jedného roka. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) uvádzaná v zmluve predstavuje čiastku 96,80 % z čoho vyplýva, že veriteľ požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov na obdobie jedného roka odplatu tak v úrokoch, ako aj poplatkoch vo výške takmer 100 % poskytnutej čiastky (96,80 %). Takto vysokú mieru nákladov súd považuje za náklady neprimerane vysoké a vzhľadom na výšku poskytnutej sumy, dobu poskytnutia peňažných prostriedkov a celkovú sumu, ktorú má spotrebiteľ vrátiť je potrebné takúto sumu považovať za sumu rozpornú s dobrými mravmi. Uvedené nesprávne hmotno-právne posúdenie úveru pri nezohľadnení vyššie uvedeného však a priori nie je dôvodom zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko k jeho zrušeniu došlo z dôvodu porušenia procesných predpisov, aj keď pri následnom posudzovaní veci ak by rozhodcovský súd dospel k názoru, že je právomocný a vec opätovne prejednal a rozhodol, je potrebné uvedenými aspektmi výšky RPMN a ako aj úrokovej sadzby vo vyššie naznačenom smere sa vysporiadať.

148. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodcovský rozsudok zrušil pri konštatovaní, že neboli splnené dôvody pre jeho zrušenie v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská zmluva nepredvídala, a preto k zrušeniu došlo podľa § 47 ods. 2 cit. zákona s tým, že ak súd rozhodcovský rozsudok zruší z iného dôvodu ako je uvedený v odseku 1 § 47 cit. zákona, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd.

149. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

150. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

151. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

152. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.