Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/49/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. O. (predtým O.), K.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa rodičov: matka Q. O., K.. XX.XX.XXXX, bytom K. P. XXX/X, Q. a otec Q. O., K.. XX.XX.XXXX, bytom K. P. XXX/X, Q. v konaní o návrhu navrhovateľa O. O.G., K.. XX.XX.XXXX, bytom F. X, Q. na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Návrh na zníženie výživného na maloletého Q., K.. XX.XX.XXXX v celom rozsahu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným na Okresný súd Martin dňa 06.11.2015 sa navrhovateľ, t.č. otec, domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa zo sumy 120 eur mesačne na 30 eur mesačne. V návrhu uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Predtým ako bol zadržaný políciou, bol vyradený z evidencie nezamestnaných a nemá možnosť, aby maloletému prispieval na výživu v súdom určenej výške. Po prepustení sa pôjde nahlásiť na úrad práce, kde bude poberať sumu 62,50 eura. Z tejto sumy nie je možné uhrádzať 120 eur.

2. Uznesením Okresného súdu Martin č.k. 16P/49/2015-10 zo dňa 12.11.2015 súd maloletému dieťaťu ustanovil kolízneho opatrovníka pre konanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice.

3. Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.

4. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, otec, matka ani kolízny opatrovník, súd pojednával podľa § 31 v ich neprítomnosti.

5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis.

6. Z listín tvoriacich súdny spis vyplýva, že:

- Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/18/2014-57 zo dňa 27.06.2014 súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, kedy maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120 eur mesačne, styk otca s maloletým bol viazaný na prítomnosť matky,

- Rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 19P/144/2017 zo dňa 04.10.2017 bolo vyslovené osvojenie maloletého, namiesto biologického otca bol do rodného listu zapísaný osvojiteľ, bolo zmenené priezvisko maloletého,

- matka je zamestnaná na pracovný pomer od 01.10.2011 a jej pracovný pomer trvá. Jej pracovné zaradenie je zdravotnícky pracovník. Jej priemerný čistý príjem za obdobie od 01/2014 - 12/2014 bol 287,88 eur, za obdobie 01/2015 - 12/2015 bol 560,67 eura (potvrdenie vystavené spoločnosťou W. J. S. I.H. I., U..W.. dňa 16.12.2015),

- navrhovateľ za zdaňovacie obdobie rokov 2013 a 2014 nepodával daňové priznanie na daň z príjmu fyzických osôb (oznámenie Daňového úradu Žilina, pobočka Martin zo dňa 18.12.2015),

- navrhovateľ bol evidovaný ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi od 01.12.2013 do 28.02.2014 v sume 62,50 eura mesačne (oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 22.12.2015),

- navrhovateľ bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.11.2013 do 16.02.2014, vyradený z dôvodu nástupu do zamestnania a od 30.05.2014 do 09.09.2014 vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom práce (oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 22.12.2015),

- dňa 10.03.2017 vykonal navrhovateľ trest v S.. Dňa 22.06.2018 bol vydaný príkaz na jeho zatknutie (úradný záznam zo dňa 20.08.2018),

- navrhovateľ sa nenachádza v evidencii ZVJS (odpoveď na lustráciu v ZVJS zo dňa 20.08.2018).

7. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

8. Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 62 ZR

- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- ods. 4, pri určení rozsahu vyživ. povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a maj. pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

11. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

14. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa § 75 ods. 1 vety druhej ZR, vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, ak na seba berie neprimerané majetkové riziká. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodov na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods. 1 ZR) z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch, neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

16. Súd v konaní preskúmaval zmenu pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa za obdobie od 06.11.2015 (podanie návrhu) do 08.11.2017 (osvojenie maloletého). V rámci konania navrhovateľ ani matka maloletého nepredložili súdu žiadne listinné dôkazy, nezúčastnili sa na pojednávaní, v konaní boli pasívni. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, nakoľko od doby predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2014, ani u navrhovateľa, matky a ani u maloletého nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Zmeny, ktoré nastali na strane otca podstatným spôsobom neovplyvnili jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť určenú posledným rozhodnutím súdu. V čase predchádzajúceho rozhodnutia bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberal dávku v hmotnej núdzi, príležitostne si privyrábal a aj napriek tomu, že žil iba z finančných prostriedkov, ktoré získal z „fušiek“ a ako pôžičky od kamarátov, súhlasil s platením výživného vo výške 120 eur mesačne. V preskúmavanom období bol vo výkone trestu odňatia slobody od podania návrhu na zníženie výživného do 10.03.2017, aktuálne sa v evidencii Zboru väzenskej a justičnej služby nenachádza. Je však potrebné uviesť, že takýto stav si otec zapríčinil sám. U matky došlo k zvýšeniu príjmu, nakoľko v čase predchádzajúceho rozhodnutia poberala iba rodičovský príspevok + prídavky na dve deti a v čase rozhodného obdobia bola zamestnaná. Rovnako tak nedošlo k zníženiu výdavkov na maloletého, ktorý bol k 08.11.2017 o tri roky starší a jeho potreby sa z tohto pohľadu mohli len zvýšiť. Podľa názoru súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo v možnostiach a schopnostiach otca v rozhodnom období prispievať na výživu maloletého sumou 120 eur mesačne. Zníženie výživného by nebolo na prospech maloletého, súd návrh navrhovateľa zamietol.

17. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie urobil.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.