Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/45/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bratislava - Blumentál, so sídlom Vazovova 8, 811 07 Bratislava, IČO : 31 751 750, právne zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, proti žalovanému: K.. O. Q., W.. T., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXXX/ X, XXX XX Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO : 30 792 215, o vypratanie bytu, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenom Okresnému súdu Bratislava dňa 30.04.2013 sa žalobca domáhal voči žalovaným

- X.. K.. O. Q. O. X.. J. Q., C. D. Č.. XX, R. I. na X. N. C. D. A. C. D., D. Č..X, C. D. X, I..Č.. XXX. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 15.09.2011 nadobudol účinnosť zákon č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom (ďalej len Zákon). Nakoľko došlo k naplneniu hypotézy právnej normy podľa ust § 2 ods. 1 písm. a) Zákona a žalovaným podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka vznikol a ku dňu účinnosti Zákona trval nájomný vzťah k predmetnému bytu, žalobca písomnou výpoveďou zo dňa 29.02.2012 vypovedal žalovaným nájomný vzťah. Výpovedná lehota uplynula dňa 01.04.2013 a keďže žalovaní predmetný byt naďalej užívajú, žalobca vyzval žalovaných na vypratanie predmetného bytu. Žalovaní napriek výzve predmetný byt nevypratali. 2. Žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 27.0.2013 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácia v konaní, nakoľko je vlastníkom bytu Č.. XX, nachádzajúceho sa v predmetnom dome a od roku 2011 nevystupuje ako nájomca predmetného bytu. 3. Žalovaný v I. rade podaním doručeným súdu dňa 04.06.2013 žiadal návrh zamietnuť, nakoľko má za to, že účinky výpovede nájmu bytu nenastali a teda žaloba na vypratanie bytu je neopodstatnená. Poukázal na skutočnosť, že v konaní o poskytnutie bytovej náhrady mu nebol priznaný nárok na bytovú náhradu, a to z dôvodu, že mu nevznikol nájomný vzťah k predmetnému bytu podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, a preto nespĺňa podmienky ust. §2 a § 5 ods. 1 Zákona. Keďže výpoveď zo dňa 29.02.2012 bola žalovanému v 1. rade daná podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona, ktorý sa na daný byt nevzťahujem, ide v tomto prípade o jednostranný právny úkon, ktorý sa svojim obsahom odporuje zákonu. Zákon č. 260/211 Z.z. umožňoval žalobcovi ukončiť nájom výpoveďou bez udania dôvodu za predpokladu, že došlo k zákonnej transformácii práva osobného užívania bytu na právo nájmu podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa o takýto byt nejednalo, nakoľko žalovanému v 1. rade vznikol nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy uzavretej s Mestskou časťou Bratislava -Staré mesto. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou, výpoveď zo dňa 29.02.2012 nemal žiadne právne účinky a jej neplatnosť pôsobí ex lege. Preto tu neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Výpoveď sa zároveň prieči dobrým mravom, nakoľko iným osobám, ktorým bola daná výpoveď podľa Zákona bola

táto skutočnosť kompenzovaná priznaním nároku na bytovú náhradu, pričom dotknuté osoby nie sú povinné sa vysťahovať z bytu a byt vypratať, kým im obec neposkytne bytovú náhradu. 4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C/45/2013-190 zo dňa 11.09.2015, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co 611/2015-233 zo dňa 31.05.2016 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že je potrebné ustáliť, či žalovaný v 1 rade býval v D. Č.. XX od začiatku t.j. od uzavretia nájomnej zmluvy zo dňa 14.10.1994. Odvolací súd uviedol, že keďže žalovaní nepodali v zákonom stanovej lehote žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, otázku neplatnosti výpovede nemôže súd prvého stupňa riešiť v tomto konaní ako otázku predbežnú, s výnimkou, ak sa preukáže, že táto výpoveď je absolútne neplatným právnym úkonom, alebo ak nebola žalovaným riadne doručená.

5. Podaním doručeným súdu dňa 06.12.2016 žalobca uviedol, že v období 04/1997 -1999 nebola vykonávaná pasportizácia bytov, D. Č.. XX je v spoluvlastníctve tretích osôb a D. Č.. XX je vo vlastníctve žalobcu. Má za to, že nedošlo k zmene prečíslovania bytov v bytovom dome D. X.

6. Súd doplnil vykonané dokazovanie o vyjadrenie žalobcu, zoznam bytov vo vlastníctve žalobcu, pôdorys bytového domu D. X, výsluch svedka pani Ľ. F., nájomnou zmluvou pani Ľ. F., R. U. N. A. H., R. U. N. S. C., a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Starosta mestskej časti Bratislava Staré mesta dňa 10.10.1994 schválil návrh na uzavretie nájomnej zmluvy s nájomcom - žalovaným v 1 rade k bytu po pánovi K., B.. D., Č.. A. X, N. X.., pozostávajúci z 1 izby a kuchyne, IV. Kategória. Nájomnou zmluvou zo dňa 14.10.1994 Mestská časť Bratislava Staré Mesto, ako prenajímateľ, prenajala žalovanému v 1 rade, ako nájomcovi, byt IV. Kategórie, nachádzajúci sa v domovej nehnuteľnosti v D. na B. D., N.. Č.. XXXXX, orientačné Č. X, I.. P.. X.. XXXX, na X. N., Č.. D. XX, pozostávajúci z 1 izby a kuchyne po nájomcovi K.V.. Výsluchom žalovaného v 1. rade súd zistil, že žalovaný v 1. rade od pridelenia bytu v roku 1994 je nájomcom rovnakého bytu, pričom pôvodne bol označený ako byt č. XX O. T. K. N. N. Č. XX. Uvedené tvrdenie potvrdil aj svedok pani S. C., a vyplýva to aj z výpočtového listu z 14.10.1994 a vyúčtovania nákladov za dodávku tepla, teplej vody a ostatných služieb za rok 1996. Dohodou o vydaní veci zo dňa 29.03.1996 uzavretou medzi Mestskou časťou Bratislava- Staré mesto a žalobcom boli žalobcovi ako oprávnenej osobe vydané aj byty nachádzajúce sa v dome na D. B. Č..X C. D., a to byty ktoré neboli odpredané do vlastníctva tretích osôb, medzi nimi aj D. Č.. XX na I. poschodí predmetného domu, ktorý užíva žalovaný v 1. rade. Z predloženého originálu listu vlastníctva Č..XXXX a Dohody o vydaní veci pod položkou výkazu zmien č.: XXX/XX súd U., Ž. D. Č.. XX na X. poschodí bytového domu na D. B. Č..X C. D. bol v danom čase vo vlastníctve pána Q. O. N. Q., titul nadobudnutia je uvedený RIV 33/86-663-86. D. Č..XX na 1 poschodí predmetného bytového domu bol vo vlastníctve žalobcu. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva Č.. XXXX súd zistil, že vlastníkom D. Č.. XX na 1. poschodí bytového domu na D. B. Č..Xv D. je pán O. Q., C. Q. O. Q. K., C. D. Č..XX na 1. poschodí bytového domu je žalobca. Výpoveďou zo dňa 29.02.2012 žalobca na základe ust. § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka vypovedal žalovanému v 1. rade nájom D. Č.. XX, nachádzajúceho sa na I. poschodí bytového domu na D.Q. B.. Žalovaný v 1. rade výpoveď prevzal dňa 19.03.2012. Výpoveďou zo dňa 29.02.2012 žalobca na základe ust. § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka vypovedal žalovanému v 2. rade nájom bytu Č.. XX, nachádzajúceho sa na I. poschodí bytového domu na D. B.. Žalovaný v 2. rade výpoveď prevzal dňa 12.03.2012. Výzvou zo dňa 08.04.2013 žalobca vyzval žalovaných na vypratanie predmetného bytu, najneskôr do 15.04.2013.

7. Okresný súd Bratislava i vo svojom rozhodnutí č.k. 6C/45/2013 - 341 zo dňa 10.01.2017 poukázal na § 1, § 2 ods. 1 , § 3 ods. 1 a 5 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a na § 711 ods. 1, 3 a 6, § 39, § 871 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalovaný v 1 rade od uzavretia nájomnej zmluvy dňa 14.10.1994 užíval byt označený v nájomnej zmluve pod poradovým číslom XX a nedošlo u neho od uzavretia nájomnej zmluvy k presťahovaniu sa do iného bytu. Vychádzajúc z predložených listinných dokladov rovnako vyplýva, že Správa a údržba domov Staré mesto v roku 1997 predmetný byt v užívaní žalovaného v 1 rade označovala pod poradovým číslom XX a jeho nájomcom bol žalovaný v 1 rade. Spolu so žalovaným v 1 rade predmetný byt užíval následne aj žalovaný v 2 rade. Vychádzajúc z čl. 4 Dohody o vydaní veci zo dňa 29.03.1996, z kópie originálu listu vlastníctva Č.. XXXX ako aj z čl. 3 bod 3 Dohody o vydaní veci, možno konštatovať, že žalobcovi bol v bytovom dome aj D. Č.. XX R. D. Č.. XX, nakoľko v čase vydania veci bol byt Č.. XX na 1. poschodí bytového domu vo vlastníctve tretej osoby pána O. Q. s manželkou. Z uvedeného možno vyvodiť, že v čase vydania bytového domu. bol

byt Č.. XX N. E. N. Č.. XX v užívaní žalovaného v 1 rade. Tento záver nemôže spochybniť ani tvrdenie žalobcu, že v období 04/1997-1999 nebola vykonávaná pasportizácia bytov a začala ju vykonávať v roku 2014 až spoločnosť SOMAT GROUP a.s., keďže k vydaniu bytového domu došlo v roku 1996 a doklady predložené žalobcom preukazujú obdobie od 04/1997. Rovnako žalobcom predložené interné číslovanie bytov v bytovom dome (čl. 289) bolo vypracované pánom N. U. k dátumu 06/2000 a nepreukazuje spôsob číslovania bytov v dobe vydania bytového domu žalobcovi ani obdobie pred vydaním bytového domu. Tento záver bol podporený aj výsluchom svedka pani Ľ. F. a predložením Nájomnej zmluvy zo dňa 14.02.1994 uzavretej medzi Mestskou časťou Bratislava Staré Mesto a pani Ľ. F.. Na základe uvedeného súd ustálil, že žalovaní užívali byt pôvodne označený N. Č.. XX a následne označený N. Č.. XX, na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy zo dňa 14.10.1994. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobca dňa 19.03.2012 doručil žalovanému v 1 rade a dňa 12.03.2012 doručil žalovanému v 2 rade výpoveď nájmu k bytu Č.. XX na Q. poschodí bytového domu na D. B. Č.. X C. D.. Sporným bolo, či žalobca mohol skončiť nájomný vzťah k predmetnému bytu na základe ust. § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. Nakoľko výpoveď je jednostranným právnym úkonom musí spĺňať všetky náležitosti právneho úkonu podľa ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a v danom prípade aj osobitné náležitosti vyžadované ust. § 3 ods. 1 cit. Zákona. Účelom zákona č. 260/2011 Z.z. je ukončenie a stanovenie spôsobu usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, a to v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Ak bolo úmyslom žalobcu ukončiť nájomný vzťah so žalovanými v súlade s ust. Zákona, bolo potrebné dôsledne postupovať v súlade s ust. Zákona, ktorá v § 3 ods. 5 cit. Zákona žalobcovi ukladali povinnosť doručiť kópiu výpovede nájmu bytu obci príslušnej na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady spolu s dokladom o tom, že ide o byt podľa § 2 ods. 1. Z uvedeného možno vyvodiť, že dôkazné bremeno preukazujúce, že nájomný vzťah žalovaným vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, zaťažovalo žalobcu už v čase vypovedanie nájomného vzťahu so žalovanými. Z rozhodnutia Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS SNM 39266/12- 447421/599/Mar zo dňa 03.12.2012 súd zistil, že neboli splnené podmienky uvedenej v ust. § 3 ods. 1 cit. Zákona, pričom splnenie uvedenej povinnosti bolo v danom prípade významné, nakoľko sa ním odôvodňovalo použitie výpovedného dôvodu. Preto je bez právnej relevancie tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade účelovo nepodal odvolanie proti rozhodnutiu Hlavného mesta SR Bratislava o nepriznaní nároku na bytovú náhradu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce, že žalovaným svedčí nájomný vzťah podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, preto ani výpoveď daná žalobcom nebola v súlade s účelom sledovaným ustanovením § 3 ods. 1 cit. Zákona. Na základe uvedeného súd vyhodnotil právny úkon - výpoveď zo 29.02.2012, ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko absentuje hmotnoprávna podmienka použitia výpovedného dôvodu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) tak nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex legge) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený (rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 96/95). To znamená, že právny úkon síce existuje, ale nenastanú jeho právne účinky. Súd tak posúdil výpoveď nájmu ako neexistentnú, a tento právny úkon posúdil ako neplatný od počiatku. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že žalovaní sa v prekluzívnej lehote podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka sa nedomáhali vyhlásenia výpovede za neplatnú, preto ich právo zaniklo. Predpokladaný právny následok - účinok môže vyvolať len platný právny úkon, rovnako ako jednostranný právny úkon výpovede z nájmu bytu môže vyvolať ním sledovaný cieľ len za predpokladu, že je právnym úkonom platným, pričom v danom príapde súd ustálil, že právne účinky výpovede zo dňa 29.02.2012 nenastali. Žalovaní sa preto nemohli domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého existenia chýba, preto aplikácia ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka do úvahy neprichádza. Vo vzťahu k žalovanej v 2.rade mal súd za preukázané, že je vlastníkom bytu č. 25, na I. poschodí bytového domu na D. B. Č.. X, a to titulom Darovacej zmluvy V-35873/10 zo dňa 14,.03.2011. To znamená, že už v čase doručenia výpovede z nájmu bytu žalvoanému v 2.rade nesvedčila pasívna legitimácia v konaní, preto súd žaobu zaietol voči žalvoanému v 2.rade. o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

8. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že žalovaná 1/ v rámci svojho vyjadrenia z 24.05.2013 predložila súdu prvej inštancie nájomnú zmluvu zo 14.10.1994, ktorú ako nájomkyňa uzavrela s Mestskou časťou Staré mesto. Žalobkyňa predmetný byt nadobudla spolu s

niektorými ďalšími bytmi do svojho vlastníctva v rámci reštitúcie v rokoch 1995/1996. Až do vyjadrenia žalovanej 1/ z 24.05.2013 žalobkyňa nemala k dispozícii nájomnú zmluvu a po celý čas sa domnievala, že žalované užívajú predmetný byt na základe platnej nájomnej zmluvy a že je preto povinná ako reštituent udržiavať tento nájomný vzťah. Po bližšom preštudovaní predmetnej nájomnej zmluvy však zistila, že jej predmetom nie je užívanie bytu č. 24, ktorý žiada vypratať, ale jej predmetom je užívanie iného bytu a to bytu č. 22, ktorý je podľa aktuálneho LV č. 3245 v spoluvlastníctve iných fyzických osôb. Ani z jedného z dôkazov založených v spise nevyplýva, že by žalovaným 1/, 2/ vznikol nájomný vzťah k bytu č. 22. Ďalej žalobkyňa v odvolaní uviedla, že ak by sa aj vychádzalo z toho, že žalovaným 1/, 2/ vzniklo nájomné právo k bytu č. 24, právo žalovaných uplatniť neplatnosť výpovede v zmysle § 711 ods. 6, v spojení s § 583 Obč. zák. je prekludované. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.10.2005, sp. zn. 2Cdo/l7/2005. Ďalej žalobkyňa v odvolaní namietla, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo jej upreté právo na spravodlivý proces.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudkom č.k. 6Co/312/2017 - 379 zo dňa 20.12.2017 potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanej v 2.rade zamietnutá a vo výroku ktorým bol žalovanej v 2. rade priznaný nárok na náhradu trov konania. Žalovanej v 2.rade krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súdu prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na odôvodnenie už predtým zrušujúceho uznesenia z 31.05.2016, č. k. 6Co/611/2015- 233 kde okrem iného uviedol: "Pokiaľ ide o žalovanú v 2.rade, táto vlastní v predmetnom dome D. Č.. XX a samotná žalobkyňa na pojednávaní dňa 06.02.2015 uviedla, že v predmetnom byte č. 24 nebýva. Za tejto situácie bude treba žalobu proti žalovanej 2.rade zamietnuť. Ak totiž žalovaná v 2.rade v D. Č.. XX nebýva, logicky nemôže neoprávnene zasahovať do vlastníckeho práva žalobkyne k tomuto bytu." K tomu odvolací súd dodáva, že žalovaná v 2.rade túto skutočnosť oznámila súdu prvej inštancie už vo vyjadrení k žalobe z 24.05.2013 (č. 1. 15). Keďže teda žalovaná v 2.rade v predmetnom byte v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku už nebývala, nebolo logicky možné uložiť jej povinnosť predmetný byt vypratať. Žalovaná v 2.rade teda nie je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom konania a v spore jej chýba pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na to odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanej v 2.rade zamietnutá.

9.1. Pokiaľ ide o žalovanú v 1.rade z hľadiska skutkového stavu bolo v konaní preukázané, že v predmetnom D. Č.. XX býva od počiatku, pričom v nájomnej zmluve zo 14.10.1994 je ako predmet nájmu uvedený D. Č.. XX. Odvolací súd je toho názoru, že vôľou prenajímateľa (Mestská časť Bratislava Staré mesto) ako aj vôľou žalovanej v 1.rade ako nájomníčky prejavenou v nájomnej zmluve bolo dojednanie nájmu bytu Č.. XX O. R. R. D. Č.. XX. Preto treba vychádzať z toho, že žalovanej v 1.rade vznikol platne nájom bytu č. XX a to či už na základe uvedenej nájomnej zmluvy alebo - v prípade, ak by táto nájomná zmluva bola neplatná z dôvodu nesprávneho označenia predmetu nájmu - žalovanej v 1.rade nájom tohto bytu vznikol konkludentne tým, že v tomto byte so súhlasom prenajímateľa od roku 1994 býva a plní povinnosti vyplývajúce jej z nájmu tohto bytu. Treba dodať, že by bolo v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov, ak by sa na ťarchu žalovanej v 2.rade pričítal omyl prenajímateľa pokiaľ ide o číslovanie bytov v predmetnom dome. Predmetný byt mal charakter obecného bytu, o čom svedčí už len samotný fakt, že nájomnú zmluvu uzavrela so žalovanou v 1. rade v postavení prenajímateľa Mestská časť Bratislava Staré mesto. V konaní bolo tiež preukázané, že vlastníkom predmetného bytu Č.. XX, v ktorom býva žalovaná v 1.rade, je žalobkyňa. Tej bol okrem iných bytov aj tento byt vydaný ako oprávnenej osobe v zmysle zák. č. 282/1993 Z.z. a to na základe dohody o vydaní veci z 29.03.1996 (č. 1. 136). Dňom prevzatia predmetného bytu žalobkyňa vstúpila do práv a záväzkov prenajímateľa vyplývajúcich zo zmluvy o nájme bytu (§ 11 ods. 1 zák. č. 282/1993 Z.z.). Žalobkyňa listom z 29.02.2012 dala žalovanej v 1.rade výpoveď z nájmu predmetného bytu, ktorá jej bola doručená dňa 19.03.2012. Výpoveď z nájmu bytu bola žalovanej daná bez dôvodu v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z.z.

9.2. Žalovaná v 1.rade uzavrela nájomnú zmluvu s prenajímateľom Mestskou časťou Bratislava Staré mesto dňa 14.10.1994, teda až po tom, ako nadobudol účinnosť zák. č. 509/1991 Zb. (01.01.1992). Preto dňom 01.01.1992 nemohlo dôjsť k transformácii práva osobného užívania predmetného bytu na

nájom tohto bytu v zmysle § 871 ods. 1 Obč. zák. Toto zákonné ustanovenie sa totiž týka iba bytov, ku ktorým vzniklo do 31.12.1991 právo osobného užívania bytu v zmysle § 152 a nasl. Obč. zák. v znení platnom do 31.12.1991. Vzhľadom na to sa na predmetný byt zák. č. 260/2011 Z.z. nevzťahuje (viď § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 260/2011 Z.z. a contrario). Keďže tento zákon sa na predmetný byt nevzťahuje, žalobkyňa nemohla postupovať podľa § 3 ods. 1 tohto zákona a vypovedať žalovanej v 1.rade nájom tohto bytu bez uvedenia dôvodu. Žalobkyňa mohla vypovedať nájom sporného bytu iba v prípade existencie niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 písm. a/ až g/ Obč. zák. Vzhľadom na tieto skutočnosti je výpoveď z nájmu predmetného bytu daná žalovanej v 1. rade bez uvedenia dôvodu absolútne neplatným právnym úkonom. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia z 25.11.2008, sp. zn. 2Cdo/262/2007 okrem iného uviedol: "Pokiaľ chýba skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, absolútne neplatný právny úkon nemožno konvalidovať uplynutím prekluzívnej (prepadnej) lehoty na podanie žaloby o určenie výpovede z nájmu bytu neplatnou. Z uvedeného vyplýva, že platnosť výpovede je vždy predmetom predbežného prieskumu súdu, pretože je predpokladom skončenia nájmu bytu, z ktorého dôvodu už neexistujúcemu nájomnému vzťahu nemôže súd poskytnúť súdnu ochranu, ale v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák. musí naopak súdnu ochranu poskytnúť právu vlastníckemu." Keďže žalovanej v 1.rade dala žalobkyňa výpoveď z nájmu predmetného bytu, ktorá neobsahuje žiadny výpovedný dôvod, táto výpoveď je absolútne neplatným právnym úkonom. Neplatnosť tejto výpovede z nájmu bytu sa nezhojí (nekonvaliduje) tým, že žalovaná v 1. rade v 3 - mesačnej lehote uvedenej v § 711 ods. 6 prvá veta Obč. zák. nepodala na súd žalobu o určenie neplatnosti výpovede. Na základe neplatnej výpovede z nájmu bytu sa žalovanej v 1.rade nemohlo skočiť právo nájmu predmetného bytu a preto jej nemožno uložiť povinnosť tento byt vypratať. Z toho vyplýva, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné ani pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu proti žalovanej v 1. rade zamietol. Napriek tomu odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok potvrdiť aj v tomto výroku. Odvolací súd totiž považuje za nevyhnutné, aby bola žalobkyni daná možnosť vyjadriť sa k právnemu názoru odvolacieho súdu, ktorý je prezentovaný v tomto rozsudku. V opačnom prípade by bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba proti žalovanej v 1. rade zamietnutá a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie tohto výroku napadnutého rozsudku musel odvolací súd zrušiť aj výrok, ktorým bola žalovanej v 1. rade priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. V ďalšom konaní za predpokladu, že nedôjde k zmene skutkového stavu súd prvej inštancie žalobu proti žalovanej v 1. rade zamietne. O nároku žalovanej v 2.rade na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 10. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, súd prvej inštancie nariadil v danej veci pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany z titulu potrebného vyjadrenia sa k veci, najmä zo strany žalobcu. na pojednávaní dňa 24.09.2018 predstúpil žalobca, ktorý uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu svojich vyjadrení založených v spise a ústnych prednesov k tejto veci. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie a ani krajský súd sa riadne nevysporiadali so skutkovým stavom ako ani právnym a svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili. Ku skutkovej otázke, ku ktorému bytu mali žalovaní nájomný vzťah si súd zadovážil vyjadrenie súčasného správcu bytov ako aj bývalého správcu bytov a podklady z katastrálneho odboru. Ani jeden z týchto dôkazov a ani z iných dôkazov založených v súdnom spise nevyplýva, že žalovaným vznikol nájomný vzťah k bytu č. 22. Žalobca uviedol, že byty boli číslované rovnako v dohode o vydaní bytového domu uzatvorenej medzi žalobcom a mestom Bratislava v roku 1996 a sú tak aj zapísané na LV č. 3245 a teda k ich prečíslovaniu dôjsť nemohlo a ani nedošlo. Ďalej poukázal na skutočnosť, že krajský súd sa nezaoberal v odvolaní uvedenými rozsudkami a tieto pri svojej rozhodovacej činnosti nevzal do úvahy. Tieto rozhodnutia (sp.zn. 2Cdo/17/2005, 5Cdo/64/2012 nález ÚS ČR sp.zn. IV. ÚS 218/99 zo dňa 01.09.2000) hovorili jasne v prospech žalobcu. výpoveď z nájomnej zmluvy bola žalovanej zaslaná dňa 29.12.2012, pričom rozhodnutia o nepriznaní nároku na bytovú náhradu je zo dňa 03.12.2012. V čase podania výpovede žalobca nemal vedomosť o tom, kedy bola nájomná zmluva so žalovanou uzatvorená, nakoľko túto nemal k dispozícii. Pri reštitúcii nebola mestom Bratislava odovzdaná. Žalobca sa ocitol v situácii, keď má povinnosť znášať užívanie bytu vo svojom vlastníctve osobou s ktorou neuzatvoril nájomnú zmluvu a za nájomné, ktoré ani nepokrýva náklady prenajímateľa na tento byt a bez možnosti tento nájom ukončiť. Takýto stav je nepochybne v rozpore s účelom zákona č. 260/2011 Z.z., ktorý mal aspoň čiastočne nahradiť niektoré majetkové krivdy, ktoré bola žalobcovi spôsobené. Žalovaný sa plne stotožnil s názorom odvolacieho súdu, pričom po vypočutí žalobcu uviedol, že k žiadne zmene skutkového

stavu na pojednávaní nedošlo. Žalobca zopakoval argumenty, ktoré už sa nachádzajú v spise pred rozhodnutím odvolacieho súdu.

11. Podľa § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov, b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome,

d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,

e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať, f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia alebo predpoklady užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývame. 11.1. Podľa § 711 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a f) je neplatná, ak prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede. 11.2. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

11.3. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Vzhľadom na to, že odvolací senát Krajského súdu v Bratislave zrušila vrátil vec súdu prvej inštancie za účelom vyjadrenia s k právnemu názoru odvolacieho súdu na pojednávaní v rámci zachovania práva žalobcu na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili sporové strany. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol totožné skutočnosti, ako boli už uvedené pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Žalobca svojim vyjadrením neprispel k zmene skutkového stavu a teda súd prvej inštancie v zmysle pokynu krajského súdu uvedeného v bode 13. rozhodnutia sp.zn. 6Co/312/2017, žalobu zamietol. Právny názor odvolacieho súdu je uvedený aj v tomto rozhodnutí pod bodom 9., 9.1. a 9.2. na ktoré súd prvej inštancie odkazuje a z titulu hospodárnosti konania, duplicitne neuvádza.

13.Žalobca na pojednávaní vytkol odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal bližšie rozhodnutiami uvedenými v podanom odvolaní, a ktoré jednoznačne boli v prospech žalobcu. K tomuto názoru súd prvej inštancie uvádza, že v kontexte právnej argumentácie žalobcu ako sporovej strany vyvstal teoreticko-právny rozpor a to v otázke rozhodovania súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a teda nutnosti zabezpečenia predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a istoty v právnych vzťahoch obdobného obsahu a charakteru. Nepochybne v rámci fungovania súdneho systému by bolo žiaduce, aby súdy v obdobných veciach rozhodovali totožne, avšak aj tu je nutné zdôrazniť, že prijať tento princíp ako nevyvrátiteľné pravidlo by znamenalo zásah do nezávislosti sudcu pri rozhodovaní v tej ktorej konkrétnej veci a poprelo by to ústavný princíp vyjadrený v čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nezávislosť rozhodovania sudcu znamená, že rozhoduje nezávisle od vôle druhých. Práve z tohto dôvodu je nutné zdôrazniť, že hoci žalobca v konaní predložil viaceré súdne rozhodnutia, v tomto konaní súd nimi nie je obmedzený a už vôbec nie viazaný. V tejto súvislosti treba dodať, že uvedené jednoznačne verifikuje aj ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku, ktoré taxatívne uvádza rozsah viazanosti súdu pri rozhodovaní. Nastavenie právnej úpravy v tejto otázke dáva súdu možnosť pristupovať ku každému konkrétnemu sporu individuálne, vyhodnotiť si skutkové okolnosti samostatne a rovnako jasne a zrozumiteľne aplikovať a vykladať príslušné právne normy za zachovania požiadavky riadnej preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a to tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % , nakoľko bol v konaní úspešný. O náhrade trov konania, ako aj odvolacieho konania, rozhodne vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods.2 po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.