Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/119/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobkyne: B. C. - O., L.. XX.XX.XXXX, J.: Č.W. XX, J., v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Almaši Gabriel, spol. sr.o., so sídlom: Šumavská 3, Bratislava, proti žalovaným: 1/ I. T., L.. XX.XX.XXXX, J.: Č. XX, J., 2/ A. A., L.. XX.XX.XXXX, J.: Č. XX, J., obaja žalovaní v zast.: JUDr. Matej Marhavý, advokát so sídlom: Šafárikovo námestie 4, Bratislava, o zaplatenie 15.000 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -162 zo dňa 10.06.2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a voči žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd priznal žalovaným v 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa , , , , , , a vecne tým, že Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 11.03.2019, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 15 000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno. 16. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za preukázanie jeho tvrdení. Ak účastník konania v konaní nepreukáže svoje tvrdenia, súd musí vo veci samej rozhodnúť v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ). 17. Žalobkyňa si uplatňovala nárok na nemajetkovú ujmu, ktorá jej mala vzniknúť zásahom žalovaných do jej nemajetkovej sféry, konkrétne zásahom do jej zdravia. V prípade, ak sa chce strana sporu domáhať náhrady nemajetkovej ujmy, musí preukázať splnenie podmienok, ktorými zákon podmieňuje vznik zodpovednosti protistrany na náhradu nemajetkovej ujmy. Prvým takýmto predpokladom je, že

žalobcom namietaný zásah (správanie a konanie strany sporu) musí byť spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu. Druhým predpokladom je vznik nemajetkovej ujmy, napríklad poranenia. Tretím predpokladom je príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy, t.j. musí byť preukázané, že konanie strany sporu spôsobilo vznik poranenia. Posledným, štvrtým, predpokladom je zavinenie útočníka, resp. osoby, ktorá škodu spôsobila (musí ísť o zavinené konanie). 18. Z vykonaného dokazovania, teda z predloženého vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP490/VK-B2-2019, z výsluchu žalobkyne a ani z predložených lekárskych správ nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru, že incident zo dňa 13.03.2017 sa odohral tak, ako bol opísaný v žalobe a mal pre žalobkyňu ňou uvedené následky. V prvom rade žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa predmetný incident skutkovo odohral tak, ako to opísala v žalobe a vo svojich vyjadreniach. V žalobe uvedené tvrdenia dokonca nevyplývajú ani z dôkazov, ktorých vykonanie navrhla samotná žalobkyňa, t.j. z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-490/VK-B2-2019, v ktorom sa výslovne uvádza, že z výpovedí susedov bolo zistené, že práve žalobkyňa je agresívnou a vulgárnou osobou. Ak žalobkyňa chcela preukázať, že tieto vyjadrenia nie sú pravdivé, mala navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré jej tvrdenia potvrdzujú, avšak v danom prípade sa tak nestalo. Pochybnosti o skutkovom priebehu incidentu, vyplývajú aj zo samotných podaní a vyhlásení žalobkyne, keď napríklad v žalobe uviedla, že po predmetnom incidente na niekoľko minút stratila vedomie, kým neskôr (v podaní zo dňa 31.10.2019 ) uviedla, že po tom, ako ju žalovaný v 1. rade udrel 3x päsťou do tváre a veľkou silou ju sotil na hranu výťahu žalovaný v 2. rade ju udrel palicou po ľavom ramene (čo malo trvať už iba niekoľko sekúnd) a potom rýchlo zatvorili dvere. Žalovaná síce uviedla, že bola v šoku a na chvíľu stratila vedomie, avšak tieto výroky sú je v zjavnom rozpore (žalobkyňa mala stratiť vedomie na niekoľko minút, neskôr tvrdila, že iba na chvíľu) a súčasne sú tieto tvrdenia v úplnom rozpore s lekárskou správou C.. T., zo dňa 15.03.2017 (ktorú predložila žalobkyňa), v ktorej sa uvádza, že žalobkyňa v bezvedomí nebola. Jednotlivé vyjadrenia žalobkyne sú natoľko skutkovo a logicky rozporné, že súd má vážne pochybnosti, že predmetný incident sa odohral spôsobom opísaným v žalobe, v jednotlivých podaniach a tvrdeniach žalobkyne. V neposlednom rade súd považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie dôkazy predložené žalobkyňou. Žalobkyňa síce súdu predložila aj znalecký posudok, aj lekárske správy, avšak tieto dôkazy nebolo možné považovať za súladné so žalobou, nakoľko na jednej strane z nich vyplývalo, že k zraneniu žalobkyne nemohlo dôjsť mechanizmom opísaným v žalobe (t.j. neexistencia príčinnej súvislosti) a na druhej strane, čo je ešte podstatnejšie, zo žalobkyňou predložených dôkazov vyplýva, že v čase ošetrenia, teda po incidente, žalobkyňa nemala na tele žiadne zranenia. Z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, súd musí konštatovať, že nemohli byť splnené ani právne predpoklady na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože v danom prípade nebola preukázaná existencia zranenia, a z toho dôvodu nemohol byť preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy, ani vznik príčinnej súvislosti medzi zásahom žalovaných a vznikom nemajetkovej ujmy, a nemohlo byť preukázané ani zavinenie žalovaných. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemal nárok žalobkyne za preukázaný a jej žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, žalovaní mali plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa , , a . Žalobkyňa namieta predovšetkým porušenie svojho práva na spravodlivý proces, a to konkrétne postupom súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo činí napadnuté rozhodnutie arbitrárnym, nepreskúmateľným a nezrozumiteľným. Vada odôvodnenia rozsudku predstavuje zároveň tzv. inú vadu konania v zmysle . Tieto vady sú zároveň úzko späté aj s ostatnými odvolacími dôvodmi. Súčasťou práva strany konania na spravodlivý proces je aj právo na odôvodnenie rozhodnutia v požadovanej kvalite. Slovenský civilný proces je dvojinštančný, čo znamená, že strana konania má právo poznať posúdenie zo strany súdu prvej inštancie, teda prečo súd prvej inštancie rozhodol vo výrokovej časti tak ako rozhodol. Následne má strana konania právo na posúdenie obsiahnuté v odôvodnení reagovať a napádať ho prostredníctvom odvolania, ktoré preskúma odvolací súd, ako súd druhej inštancie. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia však odvolací súd v predmetnom prípade svoju úlohu v naznačenom smere plniť nemôže, čo má za následok porušenie práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces a zároveň aj inú vadu konania v zmysle odvolacích dôvodov podľa písm. b) a d). Žalobkvňa poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

v ktorom súd uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa a v čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. K uvedenému pozri aj nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky , , , , ako aj celý rad ďalších rozhodnutí, keďže problematika kvality odôvodnenia súdneho rozhodnutia je v slovenskej judikatúre rozsiahlo spracovaná. Samotné odôvodnenie rozsudku v materiálnom zmysle slova je obsiahnuté len v jedinom odseku 18 v záverečnej časti. Len v tomto odseku sa nachádzajú dôvody pre postup súdu, ktorý ho viedol k zamietnutiu žaloby. Predchádzajúci text odôvodnenia predstavuje len zhrnutie doterajšieho priebehu konania, výpočet najdôležitejších právnych noriem, ktoré sú aplikovateľné na predmetný prípad a všeobecné východiská. Samotný text odseku 18 nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku, pretože súd sa vyjadruje len vo všeobecnosti v určitých náznakoch, bez toho aby poukázal na konkrétne listiny, obsiahnuté predovšetkým v trestnom spise, ktorý žalobkyňa žiadala pripojiť. Súd je povinný dôkladne a preskúmateľným spôsobom uviesť z akých konkrétnych dôkazov odvodzuje svoje závery, a to po starostlivom zvážení argumentácie procesných strán. Nie je postačujúce uviesť len všeobecné konštatovania typu ,,z trestného spisu nevyplýva“ alebo „z dôkazov nevyplýva.“ Táto požiadavka je o to citeľnejšia v prípade, keď závery súdu sú v úplnom rozpore s argumentáciou žalobkyne, ktorú opierala o konkrétne listiny v predmetnom trestnom spise, teda neodôvodnené závery súdu sú v hrubom rozpore so závermi OČTK. Postup súdu, ktorý svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil sťažuje žalobkyni možnosť kvalifikovane a účinne napádať závery súdu, pretože žalobkyňa potrebuje poznať myšlienkový postup súdu, ktorý ho viedol k prijatým záverom. Súd v odseku 18 v úvode skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že incident sa odohral tak, ako uviedla v žalobe a svojich vyjadreniach a že to nevyplýva ani z trestného spisu ani z lekárskych správ. K tomuto konštatovaniu súd dospel na základe neznámeho myšlienkového postupu, pretože v ďalšom texte len vytrhol z kontextu čiastkový obsah spisu bez komplexného hodnotenia všetkých dôkazov a najmä bez hodnotenia záveru, k akému dospeli OČTK. V tejto súvislosti žalobkyňa opätovne poukazuje na skutočnosť, že poverený príslušník PZ v právoplatnom uznesení zo dňa 10.09.2020 ČVS:ORP-490/VK-B2-2019 dospel k záveru, že skutok je priestupkom (viď strana 6 - „Poverený príslušník rozhodol v zmysle , a dospel k záveru, že uvedený skutok aj napriek dobe liečenia v znaleckom posudku, uvádzanej do 7 dní, síce je priestupkom, avšak v zmysle uplynula premlčacia doba od jeho spáchania skutku a to dva roky“). Poverený príslušník nikde nespochybňoval, že by sa skutok stal, ani nevznášal žiadne pochybnosti ohľadne spôsobu spáchania skutku. Poverený príslušník akurát uvádzal podozrenia ohľadne zdravotných komplikácii žalobkyne a to zjavne s poukazom na znalecký posudok Č.. XXXXXX-XX/XX znalca MUDr. Petra Malinovského PhD, MHA, MPH. Znalec jednoznačne uviedol, „že je možné sa vyjadriť, že zranenia, ktoré poškodená (žalobkyňa) utrpela, mohli vzniknúť podobným spôsobom a mechanizmom, tak ako boli aj poškodenou popísané, avšak ich liečba a dĺžka PN nemôže presiahnuť 7 dní.“ Javí sa preto ako nepochopiteľné na základe čoho súd spochybňuje, že incident sa odohral tak ako bol opísaný v žalobe. Ak súd spochybňuje rozsah zranení, tak to môže mať vplyv na výšku priznanej peňažnej náhrady, nie na zamietnutie žaloby ako celku bez ďalšieho. Žalobkyňa popísala svoje napadnutie žalovanými tak ako to svojimi zmyslami subjektívne vnímala, pričom ani znalec MUDr. Malinovský nijak nespochybňuje popis napadnutia zo strany žalobkyne ani mechanizmus vzniku zranení. Ako súd hodnotil predmetný znalecký posudok známe nie je, keďže súd opomenul svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa je údajne agresívnou a vulgárnou osobou. V tejto súvislosti sa žiada v prvom rade zdôrazniť, že bez ohľadu na pravdivostnú hodnotu takéhoto konštatovania, ide o úplne irelevantnú okolnosť, pretože ani spôsob správania určitej osoby neoprávňuje iné osoby k fyzickému napadnutiu. Navyše, nie je zrejmé z čoho konkrétne (z akej listiny z trestného spisu) súd dospel k uvedenému konštatovaniu, ktoré je nepravdivé. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.06.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu osobitne s poukazom na konkrétny obsah pripojeného trestného spisu poukázala na závery OČTK v tomto smere, a to že v zmysle názoru OCTK žalobkyňa aj žalovaní vyvíjajú úsilie si vzájomne poškodiť. Súd ďalej v absolútnom rozpore so závermi OČTK spochybňuje skutkový priebeh napadnutia a spochybňuje dokonca samotné napadnutie žalobkyne žalovanými s odkazom na údajné skutkovo a logicky rozporné tvrdenia žalobkyne. Konkrétne však poukazuje len na údajnú odlišnosť medzi stratou vedomia na chvíľu a stratou vedomia na niekoľko minút, v čom nie je objektívne žiaden rozdiel. Závery súdu sú preto absolútne arbitrárne a účelové. Súd tvrdí, že z dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že nemala na tele žiadne zranenia. Opäť nie je zrejmé, z akého konkrétneho dôkazu to súd zistil a ako vyhodnotil tento dôkaz v kontexte ostatných dôkazov. Žalobkyňa z početných dôkazov preukazujúcich jej zranenia dáva do

pozornosti minimálne znalecký posudok Č.. XXXXXX-XX/XX znalca MUDr. Petra Malinovského PhD. MHA, MPII. ku ktorému sa bližšie vyjadrovala aj v texte vyššie. Tento znalecký posudok, ktorý si osvojili OČTK jednoznačne preukazuje, že zranenia žalobkyňa utrpela, a to mechanizmom v zmysle tvrdení žalobkvne. Už spomínané rozhodnutie zo dňa 10.09.2020 ČVS:ORP-490/VK-B2-2019 preukazuje, že došlo k spáchaniu priestupku, ktorého sa dopustili žalovaní úmyselným zavinením (aj keď nebolo možné priestupok prejednať kvôli premlčaniu). Žalobkyňa tak preukázala v konaní všetky predpoklady v zmysle ods. 17 napadnutého rozsudku a patrí jej preto vzhľadom na rozsah ujmy náhrada za túto ujmu od žalovaných.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní, ktorí žiadajú odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalovaní majú za to, že rozsudok obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, je jasný, podrobný a zrozumiteľný. Z odôvodnenia je bez akýchkoľvek pochybností jasné prečo tunajší súd rozhodol tak, ako rozhodol, z ktorých skutočností vychádzal. Odôvodnenie rozsudku dáva odpovede na všetky tvrdenia žalobkyne a podrobne ich popisuje. Žalovaní nesúhlasia s tvrdením žalobkyne, že odôvodnenie rozsudku v materiálnom zmysle slova je obsiahnuté len v jedinom odseku 18 v záverečnej časti, nakoľko odôvodnenie rozsudku obsahuje čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Tunajší súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Žalobkyňou namietaný nedostatok myšlienkového postupu súdu, ktorý ho viedol k prijatým záverom je uvedený rozsiahlo a vyčerpávajúco v bode 18 odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého „Z vykonaného dokazovania, teda z predloženého vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP- 490/VK-B2-2019, z výsluchu žalobkyne a ani z predložených lekárskych správ nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru, že incident zo dňa 13.03.2017 sa odohral tak, ako bol opísaný v žalobe a mal pre žalobkyňu ňou uvedené následky. V prvom rade žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa predmetný incident skutkovo odohral tak, ako to opísala v žalobe a vo svojich vyjadreniach. V žalobe uvedené tvrdenia dokonca nevyplývajú ani z dôkazov, ktorých vykonanie navrhla samotná žalobkyňa, t.j. z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-490/VK-B2-2019, v ktorom sa výslovne uvádza, že z výpovedí susedov bolo zistené, že práve žalobkyňa je agresívnou a vulgárnou osobou. Ak žalobkyňa chcela preukázať, že tieto vyjadrenia nie sú pravdivé, mala navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré jej tvrdenia potvrdzujú, avšak v danom prípade sa tak nestalo. Pochybnosti o skutkovom priebehu incidentu, vyplývajú aj zo samotných podaní a vyhlásení žalobkyne, keď napríklad v žalobe uviedla, že po predmetnom incidente na niekoľko minút stratila vedomie, kým neskôr (v podaní zo dňa 31.10.2019 ) uviedla, že po tom, ako ju žalovaný v 1. rade udrel 3x päsťou do tváre a veľkou silou ju sotil na hranu výťahu žalovaný v 2. rade ju udrel palicou po ľavom ramene (čo malo trvať už iba niekoľko sekúnd) a potom rýchlo zatvorili dvere. Žalovaná síce uviedla, že bola v šoku a na chvíľu stratila vedomie, avšak tieto výroky sú je v zjavnom rozpore (žalobkyňa mala stratiť vedomie na niekoľko minút, neskôr tvrdila, že iba na chvíľu) a súčasne sú tieto tvrdenia v úplnom rozpore s lekárskou správou C.. T., zo dňa 15.03.2017 (ktorú predložila žalobkyňa), v ktorej sa uvádza, že žalobkyňa v bezvedomí nebola. Jednotlivé vyjadrenia žalobkyne sú natoľko skutkovo a logicky rozporné, že súd má vážne pochybnosti, že predmetný incident sa odohral spôsobom opísaným v žalobe, v jednotlivých podaniach a tvrdeniach žalobkyne. V neposlednom rade súd považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie dôkazy predložené žalobkyňou. Žalobkyňa síce súdu predložila aj znalecký posudok, aj lekárske správy, avšak tieto dôkazy nebolo možné považovať za súladné so žalobou, nakoľko na jednej strane z nich vyplývalo, že k zraneniu žalobkyne nemohlo dôjsť mechanizmom opísaným v žalobe (t.j. neexistencia príčinnej súvislosti) a na druhej strane, čo je ešte podstatnejšie, zo žalobkyňou predložených dôkazov vyplýva, že v čase ošetrenia, teda po incidente, žalobkyňa nemala na tele žiadne zranenia. Z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, súd musí konštatovať, že nemohli byť splnené ani právne predpoklady na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože v danom prípade nebola preukázaná existencia zranenia, a z toho dôvodu nemohol byť preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy, ani vznik príčinnej súvislosti medzi zásahom žalovaných a vznikom nemajetkovej ujmy, a nemohlo byť preukázané ani zavinenie žalovaných. Žalovaní poukazujú na bod 18 odôvodnenia rozsudku, kde tunajší súd uvádza, že ...z nich (zo znaleckého posudku a lekárskych správ predložených žalobkyňou) vyplývalo, že k zraneniu žalobkyne nemohlo dôjsť mechanizmom opísaným v žalobe (t.j. neexistencia príčinnej súvislosti) a na druhej strane, čo je ešte podstatnejšie, zo žalobkyňou predložených dôkazov vyplýva, že v čase ošetrenia, teda po incidente, žalobkyňa nemala na tele žiadne zranenia. ...v danom prípade nebola

preukázaná existencia zranenia, a z toho dôvodu nemohol byť preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy, ani vznik príčinnej súvislosti medzi zásahom žalovaných a vznikom nemajetkovej ujmy, a nemohlo byť preukázané ani zavinenie žalovaných. V znaleckom posudku Č.. XXXXXX-XX/XXXX dňa 06.02.2019, (t.j. takmer 2 roky po dni, kedy mala byť žalobkyňa údajne napadnutá) sa uvádza, že žalobkyňa navštívila dňa 14.03.2017, (t.j. deň potom, ako malo dôjsť k predmetnému incidentu), chirurgickú ambulanciu C.. I. C., bolo vykonané rtg. vyšetrenie lebky a ľavého ramena s negatívnym nálezom. Žalobkyňa mala deň po predmetnom incidente navštíviť lekára, pričom podľa lekárskej správy C.. I. T. neboli konštatované žiadne viditeľné poranenia, bez doby liečenia, bez práceneschopnosti. Žalovaní majú za to, že z vyššie uvedeného je zrejmé ako tunajší súd hodnotil vyššie uvedené. V odvolaní žalobkyňa uvádza, že tvrdenia o tom, že by mala byť agresívnou a vulgárnou osobou sú nepravdivé. Žalovaní uvádzajú, že v zmysle záznamu o odložení veci, str. 4, „Podľa úradných záznamov príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky vyťažením obyvateľov predmetného bytového domu bolo zistené, že vo všeobecnosti počujú kričať žalobkyňu na chodbe vulgarizmy ako „piča, kurva, kokot, buzeranti, jebáci, rozbijem ti hubu“. Oslovení zhodne uviedli, že žalovaní sú slušní a tichí a vylučujú, že by používali vulgarizmy a na niekoho slovne alebo fyzicky útočili. V predložených lekárskych záznamoch nie sú u žalobkyne konštatované žiadne viditeľné zranenia.“ Zároveň z podania vysvetlenia vtedajšej zástupkyne vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome, W.. S. L., str. 3 záznamu o odložení veci, vyplýva, že žalobkyňa vykrikovala okrem vulgarizmov aj to, že ruky doláme, rozbije hubu, vykradne, zabije, udusí. Vulgarizmy počula na svoju adresu zo strany žalobkyne aj v minulosti. Žalobkyňa vykrikovala z okna na medziposchodí rôzne vulgarizmy asi 6 rokov . Obyvatelia domu ju poznajú a na vulgarizmy nereagujú. V zmysle vyššie uvedeného, z výpovedí susedov bolo zistené, že žalobkyňa je agresívnou a vulgárnou osobou. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že súd v absolútnom rozpore so závermi OČTK spochybňuje skutkový priebeh napadnutia a samotné napadnutie. Žalovaní majú za to, že tunajší súd žalobkyňou tvrdený skutkový priebeh napadnutia spochybňuje v súlade so závermi OČTK tak, ako to vyplýva z predmetného vyšetrovacieho spisu. Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti táto nepodložila žiadnym dôkazom, dôkazy, ktoré predložila, jej tvrdenia naopak spochybňujú. Žalovaní majú za to, že z vykonaných dôkazov jasne vyplýva, že akékoľvek zdravotné ťažkosti uvedené v znaleckom posudku zo dňa 06.02.2019 nie je možné nijako logicky spájať s fyzickým napadnutím vo všeobecnosti a už vôbec nie s údajným fyzickým napadnutím zo strany žalovaných. Z jednotlivých lekárskych správ vyplýva iba to, že žalobkyňa uvádzala lekárom ako dôvod jej zdravotných ťažkostí údajné fyzické napadnutie zo strany žalovaných. Okrem týchto tvrdení žalobkyne však z lekárskych správ ani zo znaleckého posudku ako celku vôbec nevyplýva ani to, či žalobkyňa vôbec mohla byť fyzicky napadnutá, resp. či vôbec bola zranená. K tvrdeniu žalobkyne, že znalecký posudok Č.. XXXXXX-XX/XX znalca MUDr. Petra Malinovského PhD, MHA, MPH jednoznačne preukazuje, že zranenia žalobkyňa utrpela, a to mechanizmom v zmysle tvrdení žalobkyne. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že Žalobkyňa z početných dôkazov preukazujúcich jej zranenia dáva do pozornosti minimálne znalecký posudok Č.. XXXXXX-XX/XX znalca MUDr. Petra Malinovského PhD, MHA, MPH, ku ktorému sa bližšie vyjadrovala aj v texte vyššie. Tento znalecký posudok, ktorý si osvojili OČTK jednoznačne preukazuje, že zranenia žalobkyňa utrpela, a to mechanizmom v zmysle tvrdení žalobkyne.

7. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom ( ) a odvolacími dôvodmi odvolania ( ), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

9. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (, , ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (, ).

10. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust.

11. Odvolací súd sa úplne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj rozsahom odôvodnenia, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uvádza, kde súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a taktiež dal odpoveď na všetky v konaní relevantné otázky. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

12. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a preto súd prvej inštancie bol nútený jej žalobu zamietnuť. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplní. Aby strana sporu mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané ním tvrdené skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre seba. Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností k nároku, sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby, relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti preukázali.

13. V prejednávanom konaní žalobkyňa teda neposkytla súdu také dôkazy, na základe ktorých by súd jej žalobe mohol vyhovieť. Žalobkyňa mala povinnosť vo svojej žalobe okrem iných uviesť taktiež aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie ( od. 1 ). V tejto súvislosti odvolací súd je presvedčený, že žalobkyňa si túto povinnosť nesplnila nakoľko jej tvrdenia o tom, ako malo prísť ku skutočnostiam od ktorých odvodzuje svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sa v priebehu konania viac krát menili, boli nekonzistentné a taktiež vzhľadom na vykonané dokazovanie aj vyvrátené. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že ju žalovaní 1/ a 2/ fyzicky napadli, žiaden v konaní produkovaný dôkaz tomuto tvrdeniu nenasvedčuje. Z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, vyplýva, že v danom skutku, ktorí mali spáchať žalovaní 1/ a 2/ bol priestupok odložený záznamom o odložení veci, pretože došlé oznámenie nenasvedčovalo začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa zákona o priestupkoch. Žalobkyňa v konaní nenavrhla ani vypočutie svedka, ktorý by jej tvrdenie osvedčil, žalobkyňa teda v konaní okrem svojho vlastného tvrdenia v konaní neprodukovala žiaden dôkaz, ktorý by jej tvrdenia podporil.

14. Podľa lekárskej správy C.. I. T. neboli u žalobkyne konštatované ani žiadne viditeľné poranenia, bez doby liečenia, bez práceneschopnosti. Čo je zvláštne vzhľadom na surovosť a agresiu s akou sa mal odohrať útok žalovaných na žalobkyňu podľa vyjadrení žalobkyne nachádzajúcich sa v súdnom spise. V znaleckom posudku predloženom žalobkyňou č. 913765-01/2019 sa uvádza, že žalobkyňa v nasledujúci deň po údajnom útoku navštívila ambulanciu C.. I. C., kde rtg, vyšetrenie lebky a ľavého ramena malo negatívny nález. Ak žalobkyňa tvrdí, že od napadnutia žalovanými 1/ a 2/ má čiastočne ochrnutú spodnú časť pravej nohy až po prsty, tŕpnu jej ruky, má zoslabený sluch a zrak, taktiež v hlave zrazeninu o veľkosti cca 2cm, nebolo v konaní preukázané, že by tieto zdravotné problémy boli spôsobené akýmkoľvek konaním žalovaných 1/ a 2/.

15. Tvrdeniam žalobkyne odporuje taktiež aj obsah záznamu o odložení veci, kde oslovení obyvatelia bytového domu považujú žalovaných za slušných, tichých a vylučujú, že by používali vulgarizmy a na niekoho slovne alebo fyzicky útočili.

16. Za jediný fyzický kontakt žalovaného 1/ so žalobkyňou, ktorý by vyplýval z akéhokoľvek dôkazu predloženého v konaní možno označiť len to, kde sa žalovaný 1/ sám priznáva k tomu, že žalobkyňu v predmetný deň 13.03.2017 vytlačil z dverí bytu, avšak opätovne odvolací súd konštatuje, že nebolo v konaní preukázané, že by akékoľvek konanie ktoréhokoľvek zo žalovaných bolo žalobkyne spôsobilé privodiť ujmu na zdraví.

17. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. V konaní nebolo preukázané ani protiprávne konanie žalovaných 1/ a 2/ a teda logicky ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a ujmou utrpenou žalobkyňou (nebola preukázaná ani len ujma).

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).