Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-23-2018.pdf
PDF · 141.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: SIMONE PLITZKO Agentur fűr Corparate Fashion, so sídlom: Cronstettenstrasse 72, Frankfurt am Main, SRN, ID - Nr.: DE 811984047, zast. CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, proti žalovanému: ĎURKA SK, s.r.o., so sídlom: Tajovského 4, Michalovce, IČO: 36 198 978, zast. LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, o zdržanie sa nekalosúťažného konania a odstránenie závadného stavu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 33CbPv/2/2013-289 z 15.5.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zdržať sa predaja a iného uvádzania na trh výrobkov, ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu a to samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb, fyzicky zničiť všetky svoje zásoby tovaru, ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu, povinnosť žalovaného doručiť žalobcovi ospravedlnenie vo forme datovaného a podpísaného listu za svoje nekalosúťažné konanie - vyrobenie napodobeniny korporátnych uniforiem SIMONE PLITZKO a ich uvádzanie na trh, ďalej náhradu škody vo výške 1.341,00 eur a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40.000,00 eur, na vlastné náklady uverejniť výrok rozsudku v celoštátnej dennej periodickej tlači - SME na titulnej strane písmom ARIAL o veľkosti 10, po dobu jedného týždňa do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a povinnosť žalovaného na vlastné náklady uverejniť výrok rozsudku v týždenníku „AHGZ Allgemeine Hotel -und Gaststättenzeitung“, Matthaes Verlag Gmbh, Stuttgart na titulnej strane písmom ARIAL o veľkosti 10, v nemeckom jazyku v najbližších dvoch vydaniach do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
3. Žalobca uviedol, že so žalovaným sú súťažiteľmi, ich obchodný vzťah je konkurenčný, pretože dodávajú na slovenský trh korporátne uniformy, teda ten istý druh výrobkov. Žalobca sa v rámci svojej činnosti okrem iného zaoberá navrhovaním a výrobou modelov korporátnych uniforiem pre hotely a ubytovacie zariadenia, ktoré označuje značkou „SIMONE PLITZKO“ jedným z popredných odberateľov pracovných korporátnych uniforiem žalobcu je sieť hotelov KEMPINSKI, v rámci zmluvného vzťahu na území Slovenskej republiky. V auguste roku 2008 žalobca navrhol model dámskej blúzky a pánskej košele, ktoré boli výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalobcu ako autora podľa autorského zákona. Dodávaním uvedených modelov sa žalobca stal prednostným dodávateľom tejto hotelovej
siete KEMPINSKI, nakoľko oblieka zamestnancov Hotela KEMPINSKI v celej Európe. Žalobca dodáva košele a blúzky uvedených korporátnych uniforiem zároveň aj do siete iných hotelov (napr. Fairmont Hotels, Falkensteiner Hotels atď.), pričom ročný obrat z korporátnych uniforiem kopírovaných zo strany žalovaného predstavuje cca 250.000,00 eur pri predaji cca 8.000 ks košieľ z tohto modelu. V júni 2012 sa žalobca dozvedel, že spoločnosť žalovaného dodala Hotelu KEMPINSKI Bratislava totožné modely korporátnych uniforiem zamestnancov hotela- pánske košele v pošte 21 ks a dámske blúzky v pošte 24 ks, ktoré sú identické s korporátnymi uniformami žalobcu (sú rovnakého tvaru, farby, strihu, sú vyrobené z tej istej látky, u rovnakého výrobcu - spoločnosti Modex-LUX, Sp. Z o.o., Radom, Poľsko). Ku dňu podania žaloby žalobca dodal 260 modelov uniforiem, ktoré boli kopírované zo strany žalovaného a teda obrad v hotelovej sieti KEMPINSKI predstavuje pre žalobcu 7.800,00 eur netto košieľ. Žalobca má za to, že v autorskom zákone sa korporátne uniformy pri zohľadnení ich tvaru, farby, strihu a použitej látky považujú za dielo úžitkového umenia, modely resp. módne návrhy korporátnych unioforiem boli zo strany žalobcu navrhnuté dňa 30.10.2008, a preto sa od tohto dňa žalobca považuje za autora všetkých osobitých prvkov korporátnych uniforiem. Tieto modely boli poskytnuté výrobcovi, ktorý na ich podklade a z látok zabezpoečených žalobcom zhotovil korporátne uniformy. Vzhľadom na to, že uniformy autorsky označené žalobcom možno podľa vizuálnej a materiálovej stránky považovať za totožné s uniformami autorsky označenými žalovaným, jedná sa podľa žalobcu o napodobeniny, t.j. rozmnoženiny diela. Keďže žalobca nedal súhlas na každé použitie diela a žalovaný takýmto súhlasom na rozširovanie diela alebo jeho rozmnoženiny nedisponuje, nebola s ním na tento účel uzatvorená licenčná zmluva ani iná podobná zmluva, možno podľa žalobcu konanie žalovaného v zmysle autorského zákona kvalifikovať ako neoprávnený zásad do autorského práva autora. Podľa žalobcu je žalovaný šírením modelov kopírovaných uniforiem spôsobilý vyvolať u priemerného spotrebiteľa pri rozumnej miere obozretnosti a opatrnosti zámenu s výrobkami ponúkanými zo strany žalobcu. Žalovaný úmyselne kopíroval modely žalobcu, aby v rozpore s dobrými mravmi súťaže získal Hotelovú sieť KEMPINSKI ako odberateľa, s cieľom získať ďalších zákazníkov na základe jeho referencií. Teda žalovaný svojím konaním napĺňa niekoľko znakov skutkových podstát nekalosúťažného konania a jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže t.j. pravidlami a zvyklosťami, ktoré sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí, a ktoré aj samotní súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že pánske košele aj dámske blúzky, ktoré sú identické s tými, ktoré navrhuje a dodáva žalobca nie sú pre priemerne pozorného spotrebiteľa rozpoznateľné, nakoľko majú rovnaké riešenie základných rozmerov, zapínania gombíkov, riešenia goliera a sú z totožného materiálu. Z pohľadá tretích osôb modely korporátnych uniforiem navrhnutých zo strany žalobcu sa vďaka svojej originalite v detailoch riešenia stali zhodnými s nekalosúťažne vyrobenými modelmi korporátnych uniforiem zo strany žalovaného. Tým je dané nielen nebezpečenstvo zameniteľnosti výrobkov oboch účastníkov, ale i to, že mohol byť vyvolaný dojem personálneho či iného zmluvného prepojenia medzi spornými stranami. Žalovaný pri kopírovaní výrobkov žalobcu konal v úmysle zabezpečiť pre svoje podnikanie zmluvného odberateľa a postupne viacerých odberateľov bez toho, aby vynaložil do prezentácie svojich výrobkov prostriedky na reklamu, a teda parazituje na povesti žalobcu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku vo výške 1.341,00 eur za neoprávnené dodanie 45 ks korporátnych uniforiem za 29,80 eur/1 ks a bola mu spôsobená nemajetková ujma, ktorá je pre žalobcu značná, keďže žalobca je známym dodávateľom korporátnych uniforiem s určitou povesťou, jeho uniformy nosia okrem iného aj zamestnanci popredných hotelových sietí po celej Európe. Podľa žalobcu žalovaný si úmyselne zabezpečil rovnaký materiál ako používa žalobca pri výrobe korporátnych uniforiem a za účelom dosiahnutia maximálneho efektu napodobenia si dal vyrobiť svoje výrobky vo fabrike, ktorá poskytuje služby aj žalobcovi. Následne žalovaný predal tieto produkty hotelu KEMPINSKI za cenu nižšiu ako je cena, za ktorú dodáva uniformy žalobca. Možno teda predpokladať, že takýmto konaním je žalovaný spôsobilý v úmysle predať lacnejšie napodobeniny výrobkov žalobcu získať aj ďalších odberateľov žalobcu a výrazne tak poškodiť, resp. zlikvidovať podnikanie žalobcu. Žalovaný by teda bez toho, aby kreatívnym spôsobom oslovoval zákazníkov, bez toho, aby vynakladal prostriedky do reklamy a vyhľadával zákazníkov prostredníctvom módnych prehliadok a reklamných kampaní, jednoducho prevzal zákazníkov žalobcu, čo možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov v hospodárskej súťaži. Vzhľadom na uvedené skutočnosti požaduje žalobca primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40.000,00 eur. K odbornému posudku predloženého žalovaným žalobca nepoprel rozmerové rozdiely pri vyhotovovaní kópie korporátnych uniforiem, ale má za to, že ho možno považovať za autora, nakoľko vďaka jeho odbornému vzdelaniu, talentu, fantázii a neustálemu zdokonaľovaniu svojich modelov dosiahol nielen
v rámci SRN taký úspech, že je žiadaným návrhárom korporátnych uniforiem v rámci hotelových sietí, námorníctva, rôznych odvetví priemyslu, bánk, poskytovateľov finančných služieb. Návrhy korporátnych uniforiem sú označené „osobným odtlačkom“, ktorý ich robí jedinečnými a nezameniteľnými. Tento odtlačok spočíva v jedinečnom dizajne, ktorý nemá na trhu konkurenciu. Všetky textílie je možné na prvý pohľad rozoznať ako značku SIMONE PLITZKO.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Má za to, že k žiadnemu nekalosúťažnému konaniu poškodzujúceho žalobcu zo strany žalovaného nedošlo, keďže žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že je fyzická osoba - podnikateľ, ktorá vlastnou tvorivou duševnou činnosťou dielo vytvorila, ani, že by mu patrili majetkové práva autora k dielu, či už na základe licenčnej zmluvy alebo z titulu zamestnaneckého diela podľa ust. § 50 autorského zákona. Teda žalobca nepreukázal svoj autorský vzťah k dielu korporátnym uniformám, a preto nie je oprávnený domáhať sa autorskoprávnej ochrany podľa autorského zákona. Podľa žalovaného korporátne uniformy, t.j. košele a dámske blúzy, resp. ich módne návrhy žalobcu nenapĺňajú pojmové znaky diela ako predmetu autorského práva. S prihliadnutím na všetky vlastnosti (prvky) korporátnych uniforiem, ich kombináciu, výber a umiestnenie, nie sú korporátne uniformy resp. módne návrhy týchto uniforiem ako výsledok tvorivej duševnej činnosti žalobcu natoľko jedinečné a neopakovateľné, že by boli považované za dielo v zmysle autorského práva. Vzhľadom na spôsob (technickú náročnosť) vyhotovenia korporátnych uniforiem resp. ich módnych návrhov nie je možné, aby boli tieto objektívne vnímané ako dielo úžitkového umenia, ktorému sa poskytuje ochrana podľa autorského zákona, nakoľko nevykazuje taký stupeň hodnoty, aby bolo vnímané ako dielo úžitkového umenia. Na uniformách nie je žiadne autorské označenie, ale len označenie výrobcu, používanie ktorého má oporu vo viacerých zákonných normách. Podľa žalovaného tovar označený pod jeho obchodným menom má podobné vlastnosti, nie však totožné ako tovar označený pod obchodným nemom žalobcu. Žalobca a žalovaný podnikajú v oblasti módneho priemyslu, ktorý predstavuje ich hlavný predmet činnosti, v rámci svojej podnikateľskej činnosti dodávajú svojim klientom výrobky podobné, porovnateľné alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné. Tieto skutočnosti automaticky nepreukazujú, že konanie žalovaného napĺňa skutkovú podstatu generálnej klauzuly nekalej súťaže a tým aj niektorú zo špeciálnych skutkových podstát nekalej súťaže podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že k dodaniu 21 kusov pánskych košieľ a 24 dámskych blúz došlo výlučne na základe objednávky zo 17.5.2012 od Hotela KEMPINSKI vystavenej spoločnosťou Best hotel Properties, a.s., so sídlom Hodžovo nám. 2, Bratislava. Žalovaný uvedenú objednávku prijal a zaviazal sa dodať požadovaný tovar v dohodnutej lehote. Strih a ostatné špecifické vlastnosti dodaného tovaru boli určené objednávateľom na základe jeho požiadavky. Na výrobu predmetných uniforiem si žalovaný kúpil látku od výrobcu, ktorá bola a je ako tovar verejne prístupná na predaj každému záujemcovi a objednal si aj vyrobenie - ušitie tovaru, pričom samotné vyhotovenie a jeho prevedenie ponechal žalovaný na výrobcovi. Takto vyrobený tovar žalovaný dodal odberateľovi Hotelu KEMPINSKI, na základe čoho bola vystavená faktúra a dodací list. Teda medzi žalovaným a spoločnosťou Best Hotel Properties, a.s. vznikol čisto obchodnoprávny vzťah, pričom žalovaný si len plnil záväzky, ktoré mu z tohto vzťahu vznikli bez úmyslu ďalšieho predaja iným subjektom (spotrebiteľskej verejnosti). Označenie korporátnych uniforiem sa nachádza na mieste obvykle používanom pre tzv. spotrebiteľské informácie na vnútornej strane výrobku, a teda je vylúčené, že by s takýmto označením pri jeho obvyklom používaní mohla spotrebiteľská verejnosť prichádzať do styku. Na rozdiel od autorských nárokov vyjadrovaných znakom © je pri označení uvedená značka ®, požívaná pre registrované ochranné známky. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že jeho konanie nie je a nebolo ani objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, keďže konal výlučne na základe požiadavky objednávateľa, ktorý na základe vlastnej slobodnej vôle oslovil žalovaného a nie žalobcu. Nie je možné automaticky predpokladať, že keby žalovaný tovar nedodal, oslovil by obchodný partner práve a výlučne žalobcu. Teda konanie žalovaného nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, nakoľko žalovaný postupoval čestne, poctivo a svedomite s prihliadnutím na mravné názory, obyčaje, zvyklosti zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti. Navyše žalobca tvrdenie, že pôsobí rovnako ako žalovaný na trhu na území SR a že dodáva resp. dodal svoj tovar aj hotelu KEMPINSKI nepreukázal, čím nebolo žalobcom zdokladované, či sa konkrétne tovary konkrétnych subjektov stretli v predmete, čase a priestore. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že sa nedopustil nekalosúťažného konania, keďže neboli splnené a ani preukázané všetky podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa ust. § 44 Obchodného zákonníka. Žalovaný dodal svoj tovar výlučne Hotelu KEMPINSKI resp. spoločnosti Best Hotel Properties, a.s. bez úmyslu ďalšieho predaja iným subjektom. K vyvolaniu nebezpečenstva zámeny podľa ust. § 47 ObZ zo
strany žalovaného aj keby boli naplnené podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa ust. § 44 ObZ (čo žalovaný výslovne popiera) nemohlo dôjsť, pretože žalovaný predmetný tovar nikdy neponúkal a ani neponúka iným spotrebiteľom. Preto žalovaný nemohol naplniť podmienku špeciálnej skutkovej podstaty parazitovania na povesti podľa ust. § 48 ObZ. Podľa žalovaného výška primeranosti finančného zadosťučinenia by sa mala odvíjať aj od rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému zisku súťažiteľa v roku, v ktorom došlo z jeho strany k realizácii nekalosúťažného konania. Plnenie, ktoré dosiahol žalovaný z predmetného obchodu je vo výške 1.117,80 eur, pričom žiadne ďalšie dodávky korporátnych uniforiem žalovaný nerealizoval a ani v súčasnosti nerealizuje. Náklady na zhotovenie predstavovali pre žalobcu (zrejme žalovaného) sumu vo výške 676,46 eur, podľa kurzu PLN k 13.6.2012. Zisk žalovaného z predmetného obchodu je tak určený vo výške 441,34 eur, pričom ani táto suma nepredstavuje čistý zisk žalovaného, nakoľko mu vznikli aj cestovné výdavky, náklady na obchodného zástupcu a iné nepriame výdavky, po zohľadnení ktorých sa „zisk“ približuje k sume 0 eur. Predmetná zákazka bola realizovaná ako pre - sale aktivita zo strany žalovaného, ktorý tak realizoval na základe osobitnej požiadavky objednávateľa, z dôvodu naliehavosti potreby realizovať dodanie tohto tovaru. Žalovaný mal záujem dodávať business obleky pre vyšší a stredný management, pričom uvedená zákazka mala slúžiť iba na prezentáciu pružnosti a ochoty žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 40.000,00 eur zjavne neprimeraný. Výška finančného zadosťučinenia je neprimeraná aj z dôvodu jej kombinácie s nepeňažnou formou zadosťučinenia, ktoré žiada žalobca. Samotné znenie ust. § 53 ObZ dáva prednosť nepeňažnej forme zadosťučinenia pred vyplatením satisfakcie v peňažnej forme. Požadovať zadosťučinenie v peniazoch je namieste vtedy, ak osobe, ktorej práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, vznikla aj iná ako majetková ujma a ak by jej nepeňažná forma zadosťučinenia neposkytovala primerané zadosťučinenie. Žalovaný poukázal aj na nevykonateľnosť niektorých častí petitu napr. uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa predaja a iného uvádzania na trh výrobkov, ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu a to samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb a fyzicky zničiť všetky svoje zásoby tovaru, ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu, keďže zo strany žalovaného išlo iba o dodanie tovaru na základe jedinej objednávky, pričom všetky kusy tovaru (uniforiem) boli dodané objednávateľovi a teda žiadne ďalšie uniformy sa na sklade žalovaného nenachádzajú.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a citujúc ust. § 3 ods. 1 zák.č. 185/2015 Z.z. autorský zákon, § 3 ods. 2, 4, § 13 ods. 1, § 19 ods. 1, 2, 4 písm.d/ autorského zákona, § 21 ods. 2, § 44 ods. 1, 2, § 47 písm.c/, § 48 a § 53 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
6. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou postavenia žalobcu v konaní, jeho právnou subjektivitou, pričom vychádzal z tvrdenia žalobcu o jeho právnej subjektivite ako fyzickej osoby podnikateľa, avšak mal za to, že žalobca nepreukázal a nepredložil doklad o tom kto je Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion označený ako žalobca v žalobe a ani neozrejmil spôsob registrácie fyzickej osoby podnikateľa v SRN tak, aby súd mohol posúdiť, či v prípade žalobcu ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo fyzickú osobu nepodnikateľa a tak preveriť nielen správnosť označenia žalobcu ale aj následne posúdiť vznik, existenciu autorstva, resp. autorský vzťah akej osoby a k čomu, a teda či bolo vytvorené dielo, aké a kým. Žalobca síce predložil doklad o tom, že Simone Plitzko je diplomovaná dizajnérka a doklad od daňového poradcu a finančného úradu vo Frankfurte nad Mohanom, o tom, že N. je samostatne zárobkovo činná osoba. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by aj zobral do úvahy uvedené doklady, žalobca nie je označený ako N., ale Simone Plitzko Agentur Fűr Corporate Fashion a teda sám žalobca v konaní uvádza, že autorom diela je N., teda nie osoba označená v žalobe ako žalobca (Simone Plitzko Agentur Fűr Corporate Fashion). Keďže v zmysle ust. § 13 ods. 1 autorského zákona môže byť autorom diela len fyzická osoba, nemohol by ním byť žalobca - fyzická osoba podnikateľ. Súd vychádzajúc z uvedeného nemohol posúdiť a teda nepovažoval za preukázané, kto vlastne nakreslil náčrt, či žalobca ako fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ, ktorého však súd nemôže považovať za tvorcu diela, ak by aj k vytvoreniu diela došlo práve preto, že ide o fyzickú osobu podnikateľa a nie fyzickú osobu. Teda súd prvej inštancie nemal preukázané, že došlo k vytvoreniu diela, kým a ani akého, nakoľko žalobca nepreukázal svoj autorský vzťah ku korporátnym uniformám ako k dielu, a preto nie je oprávnený domáhať sa autorskoprávnej ochrany podľa autorského zákona.
7. Navyše súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že ak by aj došlo k vytvoreniu diela žalobcom, petit, ako požadoval žalobca - zdržať sa predaja a iného uvádzania na trh výrobkov, ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu a to samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb, fyzicky zničiť všetky svoje zásoby tovaru, ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu stratil na význame, nakoľko žalovaný sa nemá čoho zdržať, keďže nepredáva nič žiaden tovar podobný tovaru, ktorý predal niekedy v minulosti spoločnosti Best Hotel Properties a.s. - hotelu KEMPINSKI Bratislava. Keďže nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný naďalej dodával uniformy, ani existencia zásob takéhoto druhu tovaru na nejakom mieste je takýto petit nielen nedôvodný ale bol by nevykonateľným. Nemohlo tak dôjsť k zámene s výrobkami ponúkanými zo strany žalobcu, keďže žiaden dôkaz nenasvedčuje tomu, že by sa jednalo o kopírovanie modelov žalobcu s úmyslom, aby v rozpore s dobrými mravmi súťaže získal Hotelovú sieť KEMPINSKI ako odberateľ s cieľom získať ďalších zákazníkov na základe jeho referencií, a to i vzhľadom na to, že išlo o jednorazovú dodávku na základe jednej objednávky na doobjednanie potrebných kusov. Na základe uvedených skutočností bol súd prvej inštancie toho názoru, že nemôže ísť o konanie napĺňajúce znaky nekalosúťažného konania.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že otázna nie je len existencia autorských práv, ale aj to kto by vlastne porušil a či porušil autorské práva, ak by išlo o dielo, či ich neporušila spoločnosť Best Hotel Properties a.s. zadaním objednávky na dodanie tovaru žalovanému napriek tomu, že už v minulosti zadala žalobcovi objednávku na takúto výrobu uniforiem pokiaľ by si bola vedomá, že išlo o autorský vzťah k nejakému autorovi. Bolo preto bezpredmetné a bezvýznamné ďalej posudzovať otázku nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 1.341,00 eur, finančné primerané zadosťučinenie vo výške 40.000,00 eur a ospravedlnenie žalovaného žalobcovi z dôvodu nepreukázania vzniku, existencie diela, akého diela, resp. kým akou osobou.
9. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie konanie žalovaného nemohlo byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a keďže nebolo preukázané, že by žalovaný tovar ponúkal iným spotrebiteľom, nemohol naplniť ani podmienky parazitovania na povesti. Napokon aj z odborného posudku na vykonanie odborného vizuálneho posúdenia výrobkov výrobcov N. a ĎURKA SK, s.r.o. taktiež vyplynuli rozdiely. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný sa nedopustil nekalosúťažného konania a preto považoval nárok žalobcu za neopodstatnený a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, priznal mu náhradu trov konania v celom rozsahu.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vydal rozsudok:
- Žalovaný je povinný zdržať sa predaja a iného uvádzania na trh výrobkov, ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu a to samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb.
- Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku fyzicky zničiť všetky svoje zásoby tovaru, ktoré sú zameniteľné s výrobkami žalobcu.
- Žalovaný je povinný do siedmich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku doručiť žalobcovi ospravedlnenie vo forme datovaného a podpísaného listu nasledovného znenia: SIMONE PLITZKO Agentur fűr Corporate Fashion, so sídlom Cronstettenstrasse 72, 603 22 Frankfurt am Main, SRN; Vec: Ospravedlnenie; spoločnosť ĎURKA SK, s.r.o. so sídlom: Tajovského 4, 071 01 Michalovce, IČO: 36 198 978, zapísaná v OR Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vl. Č. 11682/V sa týmto ospravedlňuje SIMONE PLITZKO Agentur fűr Corporate Fashion, so sídlom Cronstettenstrasse 72, 603 22 Frankfurt am Main, SRN za svoje nekalosúťažné konanie - vyrobenie napodobeniny korporátnych uniforiem SIMONE PLITZKO a ich uvádzanie na trh.
- Žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 1.341,00 eur a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40.000,00 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
- Žalovaný je povinný na vlastné náklady uverejniť výrok tohto rozsudku v celoštátnej dennej periodickej tlači - SME, na titulnej strane, písmom ARIAL o veľkosti 10, po dobu jedného týždňa od nadobudnutia od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný na vlastné náklady uverejniť výrok tohto rozsudku v týždenníku „AHGZ Allgemeine Hotel - und Gaststättenzietung“, Matthaes Verlag GmbH, na titulnej strane, písmom ARIAL o veľkosti 10, v nemeckom jazyku, v najbližších dvoch vydaniach do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň žiadal žalobca priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Odvolací dôvod založil na ust.§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/213/2014 z 26.5.2015, z ktorého vyplýva, že podľa § 53 Obchodného zákonníka, sa osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Krajský súd na základe posúdenia vyššie uvedeného ustanovenia ObZ konštatoval, že ochrany proti nekalej súťaži sa môže domáhať nielen podnikateľ, ale aj iná osoba. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd nevyjadril názor, že žalobca je „inou osobou než podnikateľom“, a preto napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm.c/ Obchodného zákonníka „Podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.“ Teda žalobca má za to, že je fyzickou osobou podnikateľom, pričom svoju činnosť vykonáva ako slobodné povolanie a teda nie je zaregistrovaný v žiadnom oficiálnom registri, resp. evidencií, nakoľko výkon slobodného povolania - dizajnér v rámci SRN nepodlieha registrácii, resp. evidencií fyzickej osoby. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR z 25.7.2012 sp.zn. 6Cdo/36/2012. Na základe výkladového pravidla argumentum a contrario možno konštatovať, že keď fyzická osoba podnikateľ nestráca právnu subjektivitu zánikom živnostenského oprávnenia, tak tiež právnu subjektivitu nezískava na základe živnostenského oprávnenia. Teda súd prvej inštancie mal pristupovať pri posudzovaní slovenských a zahraničných sporových strán v súlade so zásadou rovnosti a teda nevyžadovať od zahraničnej fyzickej osoby doklad o registrácii, v prípade ak samotná slovenská právna úprava pri subjektoch vykonávajúcich obdobnú činnosť nevyžaduje povinnosť registrácie, či evidencie v osobitnom registri. Ak žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v SRN dlhodobo, v súlade s príslušnou právnou úpravou za akceptácie všetkých príslušných orgánov verejnej správy a takýto výkon podnikateľskej činnosti si nevyžaduje žiadnu registráciu resp. evidenciu v osobitnom registri, je neprípustné, aby slovenský súd vyslovil iný záver, a teda nepovažoval žalobcu za osobu spôsobilú mať práva a povinnosti. Napriek právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26.5.2015 sp.zn. 3Cob/213/2014, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovu právnu subjektivitu s názvom aký je uvedený v žalobe nepovažuje za preukázanú a aj na základe toho žalobu zamietol. Žalobca zdôraznil, že právna subjektivita žalobcu bola nepochybne preukázaná a to okrem iného aj na základe argumentov, ktoré potvrdil krajský súd.
13. K aktívnej legitimácii žalobca uviedol, že so žalovaným sú súťažiteľmi, ich obchodný vzťah je konkurenčný, pretože dodávajú na slovenský trh korporátne uniformy, t.j. ten istý druh výrobkov. Citujúc ust. § 53 ObZ poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by N. mala autorské práva k dielu (osobné ako aj majetkové) a chcela by licenčnou zmluvou majetkové práva k dielu previesť na Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion nebolo by to možné, pretože zmluva je dvojstranný právny úkon a musí mať dva odlišné subjekty. Napriek tomu, že v zmysle § 2 ods. 2 písm.c/ ObZ je Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion považovaný za podnikateľa, jeho právna subjektivita nevzniká osobitným zápisom v registri. Teda možno vyvodiť záver, že subjekt N. K. a Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion je totožný. V tomto prípade sa neuplatní právny režim ako pri spoločnostiach s ručením obmedzeným, kedy spoločník a zároveň konateľ spoločnosti je oprávnený uzatvoriť napr. licenčnú alebo nájomnú zmluvu medzi sebou - ako fyzickou osobou, a svoju spoločnosťou - ako právnickou osobou. Licenčnú, resp. inú zmluvu medzi N. K. a Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion by nebolo možné uzatvoriť vzhľadom na to, že jedna a tá istá osoba by bola v postavení obidvoch zmluvných strán. V tomto prípade by teda došlo k splynutiu práva a povinnosti v jednej osobe. Uzatvorenie takejto zmluvy by bolo absolútne neplatným právnym úkonom. Právna úprava obsiahnutá v CSP nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Zákonodarca zmenu právnej úpravy odôvodnil stratou opodstatnenia doterajšej duality režimu fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov. Rozlišovanie predstavovalo rezíduum fragmentárnej úpravy tzv. obchodného súdnictva. Výsledkom zmeny právnej úpravy je unifikácia identifikačných znakov pre fyzické osoby bez ohľadu, či vystupujú ako podnikatelia, alebo nie. Miesto podnikania fyzickej osoby už nie je v označení subjektu povinným údajom. Pokiaľ CSP nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou je neadekvátne a absolútne v rozpore s CSP, aby súd prvej inštancie považoval za otáznu aktívnu legitimáciu žalobcu. Je irelevantné, či žaluje N. K., alebo Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion, pretože ide o tú istú osobu. Ak súd mal záujem zistiť trvalý pobyt žalobcu, mal ho na to vyzvať v prvoinštančnom konaní. Z hľadiska identifikácie subjektu považuje žalobca uvedené údaje žalobcu za postačujúce a spôsobilé preukázať aktívnu legitimáciu v konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Sžf
60/2013 a zdôraznil, že Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion je možné považovať za aktívne legitimovaného žalobcu.
14. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ možno N. K. a Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion považovať za totožný subjekt, nie je možné uvažovať o rozdielnosti autorského práva. Pokiaľ je autorom žalobca je tak isto autorom aj Simone Plitzko Agentur fűr Corporate Fashion. Opätovne poukázal na to, že v auguste roku 2008, okrem iného, navrhol model dámskej blúzky a pánskej košele, ktoré boli výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalobcu, ako autora podľa zák.č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v platnom znení. Žalobca má za to, že uvedené preukázal v žalobe predloženými nákresmi modelov dámskej blúzky a pánskej košele z 30.10.2008, vzorkami a fotografiami korporátnych uniforiem dámskej blúzky a pánskej košele. Taktiež poukázal na to, že v autorskom zákone sa korporátne uniformy pri zohľadnení ich tvaru, farby, strihu a použitej látky považujú za dielo úžitkového umenia. Modely resp. módne návrhy korporátnych uniforiem boli zo strany žalobcu navrhnuté 30.10.2008 a od tohto dňa sa za autora všetkých osobitých prvkov korporátnych uniforiem t.j. tvaru, farby a strihu považuje žalobca. Tieto modely boli poskytnuté výrobcovi, ktorý na ich podklade a z látok zabezpečených žalobcom zhotovil korporátne uniformy. Vzhľadom na uvedené žalobca zdôraznil, že bolo preukázané vytvorenie diela - dámskej blúzky a pánskej košele a že dielo bolo vytvorené tvorivou duševnou činnosťou žalobcu a teda nositeľom autorských práv je žalobca.
15. V odvolaní ďalej žalobca poukázal na to, že otrocká napodobenina produktu aj v prípade, ak nie je chránený priemyselným právom je porušením dobrých mravov súťaže v hospodárskom styku, pretože by súťažiteľ, ktorý takúto napodobeninu uskutočnil, ťažil z cudzej práce, cudzích skúseností, ktoré boli do vytvorenia uvedeného produktu vložené. K zámene výrobkov nemusí nutne dôjsť a postačí, ak zámena hrozí. Hodnotenie zameniteľnosti má opäť objektívny charakter a teda aj v tomto prípade rozhoduje celkový dojem priemerného spotrebiteľa. Odborným posudkom síce boli zistené minimálne rozdiely, no tieto rozdiely medzi korporátnymi uniformami žalobcu a korporátnymi uniformami vyhotovenými žalovaným bolo možné zachytiť výlučne akreditovaným laboratóriom, prípadne odborníkom z príslušného odboru a to až po následnom dôslednom preštudovaní. Rozdiely medzi pánskou košeľou žalobcu a pánskou košeľou vyhotovenou žalovaným sú obsiahnuté v odbornom posudku z 10.2.2014 a ide najmä o gombíky umiestnené v skrytom zapínaní na košeli žalobcu (sú o 1 mm väčšie); košeľa žalobcu má na etikete v bočnom šve predného dielu našitý 1 náhradný gombík s logom výrobcu, pričom na košeli žalovaného je tento gombík bez loga; košeľa žalobcu má hlbšie záhyby na rukávoch ako košeľa žalovaného a odporúčaný symbol údržby na košeli žalobcu je normálny postup prania pri max. teplote 40 oC, na košeli žalovaného je šetrný postup prania pri teplote 40 oC (pričom je preukázané, že ide o rovnaký materiál od rovnakého dodávateľa). Je jednoznačné, že rozdiely nie sú postrehnuteľné pre bežného priemerného spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že došlo nielen k vyvolaniu nebezpečenstva zameniteľnosti výrobkov oboch strán sporu, ale i k možnosti vyvolania dojmu personálneho či iného zmluvného prepojenia medzi spornými stranami.
16. Žalobca má za to, že pri kopírovaní jeho výrobkov žalovaný konal v úmysle zabezpečiť pre svoje podnikanie zmluvného odberateľa a postupne viacerých odberateľov, keď dodal korporátne uniformy ako promo (per-sale) aktivitu, teda mal záujem o dlhodobejšiu spoluprácu, resp. snažil sa získať aj iných odberateľov. Navyše na pojednávaní 18.4.2016 uviedol, že Hotel KEMPINSKI si chcel preveriť služby žalovaného. Podľa žalobcu, žalovaný pod značným časovým stresom nevenoval objednávke dostatočnú pozornosť a chcel v požadovanom termíne dodať produkt, preto pre urýchlenie procesu jednoducho čo najvernejšie napodobnil korporátne uniformy žalobcu, o čom svedčí aj tvrdenie, že žalovaný videl konkrétnu košeľu SIMONE PLITZKO a potom, čo posúdil, že je schopný ju vyhotoviť, vykonal danú objednávku. Teda nemožno vylúčiť, že žalovaný v tej dobe mal v pláne ponúknuť dané napodobeniny ako vlastný výrobok aj iným potenciálnym klientom. Na základe vyjadrení žalovaného, že mal záujem dodávať bussiness obleky je možné predpokladať, že okrem nich by mohol dodávať aj iné produkty - napr. aj korporátne uniformy, ktoré sú podobné žalobcovým.
17. V súvislosti s generálnou klauzulou nekalosúťažného konania žalobca citoval ust. § 44 ObZ a dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok NS SR sp.zn. 6Obo/364/2005 a uviedol, že žalovaný vytvoril korporátne uniformy, ktoré sú takmer identické korporátnym uniformám SIMONE PLITZKO. Pre naplnenie znakov generálnej klauzuly nekalej súťaže je teda irelevantné, či o existencii korporátnych uniforiem žalovaný vedel alebo nie. Žalovaný vytvoril dané korporátne uniformy, ktoré sú takmer identické korporátnym uniformám žalobcu. Pokiaľ žalovaný pred vyhotovením korporátnej uniformy videl
korporátnu uniformu žalobcu a na základe toho sa rozhodol, či je schopný vyhotoviť rovnakú, resp. takmer identickú, ide o konanie, ktoré je v príkrom rozpore s dobrými mravmi súťaže a nepriaznivo vplýva nielen na jednotlivých súťažiteľov, ale aj na spotrebiteľov, resp. obchodných partnerov. Preto podľa žalobcu, žalovaný naplnil nielen znaky nekalosúťažného konania podľa generálnej klauzuly v zmysle § 44 Obchodného zákonníka, ale aj znaky osobitných skutkových podstát nekalosúťažného konania, a to vyvolanie nebezpečenstva zámeny v zmysle § 47 Obchodného zákonníka a parazitovanie na povesti v zmysle § 48 Obchodného zákonníka.
18. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu uvedeným v napadnutom rozsudku, nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Žalobca v odvolaní v podstate uviedol tie isté skutkové tvrdenia a právne posúdenia ako boli uvedené v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku a ku ktorým sa už žalovaný niekoľkokrát náležite vyjadril. Ako jedinú námietku, ktorú bližšie žalobca rozviedol bolo to, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že fyzická osoba „N.“ je totožná s osobou žalobcu uvedenou v označení žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že bez ohľadu nato, či je osoba žalobcu totožná s osobou „N.“, z meritórneho hľadiska ako najzásadnejšiu skutočnosť pre posúdenie oprávnenosti resp. vecnej legitimácie samotného žalobného návrhu považuje to, že v priebehu konania na súde prvej inštancie nebolo zo strany žalobcu preukázané, že modely pánskych košieľ a dámskych blúzok sú dielom v zmysle autorského zákona, nakoľko tieto zjavne nevykazovali dostatočnú mieru jedinečnosti, tvorivosti a originality, čo potvrdil aj súd prvej inštancie. Jedným z pojmových znakov diela je práve tvorivosť, t.j. vlastná duševná činnosť autora a od toho sa odvíjajúca pôvodnosť a originalita diela (dielo musí byť jedinečné). V zmysle slovenskej, ale aj českej súdnej praxe, doktrína jedinečnosti vyžaduje „tvorivosť nezameniteľného osobitného rázu závislej od individuálnych osobných vlastností autora“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že výsledok tvorivej duševnej činnosti ako základný pojmový znak diela tak musí byť chápaný v zmysle autorskoprávnej individuality, nakoľko je výsledkom tvorivej fantázie autora a tým je štatisticky jedinečné. Teda predmetom autorského práva nemôže byť to, čo existuje bez ohľadu na tvorivú činnosť autora, resp. to, čo je vopred do istej miery objektívne determinované, že na základe splnenia určitých podmienok by mohli k podobnému výsledku nezávisle od seba dospieť iné osoby.
19. Ďalej dal žalovaný do pozornosti aj únijné právo v oblasti autorského práva a na neho nadväzujúcu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie. Pokiaľ ide o určenie rozsahu originality diela, únijné právo vytvorilo postup, na základe ktorého je možné zistiť, či sa konkrétnemu výtvoru prizná autorskoprávna ochrana alebo nie. Jedným z týchto postupov je posúdenie, či má autor vôbec k dispozícií určitý priestor pre tvorivosť, ak áno, či a do akej miery bol tento priestor aj využitý. Ďalej je potrebné zodpovedať otázku, či tvorivé rozhodnutia autora zanechali na jeho diele „osobný štýl“ resp. „odráža jeho osobnosť“. S prihliadnutím na všetky vlastnosti (prvky) korporátnych uniforiem, ich kombináciu, výber a umiestnenie, nie sú korporátne uniformy resp. módne návrhy týchto uniforiem ako výsledok tvorivej duševnej činnosti žalobcu natoľko jedinečné a neopakovateľné, originálne a odzrkadľujúce „osobnosť autora“, že by boli považované za dielo v zmysle autorského práva. Predmetom autorského práva je iba dielo, ktoré je vytvorené takým spôsobom, že je objektívne spôsobilé byť vnímané ako dielo literárne, vedecké alebo umelecké (resp. ako dielo úžitkového umenia). Na základe uvedeného, tak dielo ako predmet autorského práva musí v sebe zahŕňať určitý stupeň hodnoty (taký, aby výsledok tvorivej duševnej činnosti bolo možné objektívne vnímať ako dielo literárne, vedecké alebo umelecké resp. ako dielo úžitkového umenia). Vzhľadom na spôsob (technickú náročnosť) vyhotovenia korporátnych uniforiem t.j. košieľ a dámskych blúz resp. ich módnych návrhov podľa žalovaného nie je možné, aby boli tieto objektívne vnímané ako dielo úžitkového umenia, ktorému sa poskytuje ochrana podľa autorského zákona. Na korporátnych uniformách, nie je žiadne autorské označenie, ale len označenie výrobcu, používanie ktorého má oporu vo viacerých zákonných normách, napr. v zákone č. 506/2009 o ochranných známkach, kde podľa § 8 má majiteľ ochrannej známky výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Predmetné uniformy sú tak generického vzhľadu, že nemožno v nich objektívne rozpoznať originalitu resp. odraz osobnosti/osobného štýlu akéhokoľvek autora, a preto tvrdenia týkajúce sa ich originálnosti a pôvodu sú obsolétneho a nemožného charakteru, nakoľko rovnaký typ korporátnych uniforiem je možné nájsť na trhu prakticky kdekoľvek na svete. Z uvedeného vyplýva, že návrh vzhľadu predmetných korporátnych uniforiem (skice doložené žalobcom) boli s takmer úplnou určitosťou prevzaté žalobcom od iných výrobcov, či „autorov“ korporátnych uniforiem.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že konanie žalovaného nie je objektívne spôsobilé naplniť znaky nekalej súťaže. Žalobca v odvolaní neuviedol nič nové na podporu svojich tvrdení, že konanie žalovaného napĺňa znaky nekalej súťaže podľa generálnej klauzuly (§ 44 Obchodného zákonníka) ako aj znaky vyvolania nebezpečenstva zámeny (§ 47 Obchodného zákonníka) a parazitovania na povesti (§ 48 Obchodného zákonníka) a preto, z dôvodu hospodárnosti, žalovaný poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia a prednesy. Navyše tvrdenie žalobcu, že „nemožno vylúčiť, že žalovaný v tej dobe mal pláne ponúknuť dané napodobeniny ako vlastný výrobok aj iným potenciálnym klientom. Na základe vyjadrení žalovaného, že mal záujem dodávať business obleky je možné predpokladať, že okrem nich by mohol dodávať aj iné produkty - napr. aj korporátne uniformy, ktoré sú podobné žalobcovým“, považuje žalovaný za nepodložené, špekulatívne a zaťažujúce žalobcu ho preukázať. Je prirodzené, že žalovaný ako osoba podnikajúca o.i. v oblasti šitia na zákazku a opravy odevov je oprávnený vyhotovovať a predávať business obleky tretím osobám, ak tým neporušuje pravidlá hospodárskej súťaže, čo nebolo v tomto konaní preukázané.
21. Žalovaný v závere vyjadrenia poukázal na skutočnosť, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré požaduje žalobca, k tomu žalobca v odvolaní nič neuviedol.
22. Podľa žalovaného aj keby došlo zo strany žalovaného k nekalosúťažnému konanie (čo žalovaný výslovne popiera), výška tohto finančného zadosťučinenia (40.000,00 eur) nie je ničím špecifikovaná a podložená.
23. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca sa vo svojom odvolaní k otázke nevykonateľnosti časti žalobného návrhu nijako nezaoberal.
24. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného v rozsahu 100%.
25. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 12.3.2018.
26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
27. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza:
28. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný konal na základe objednávky spoločnosti Best hotel Properties, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorá objednala aj konkrétny strih a ostatné vlastnosti objednaného tovaru.
29. Na jej základe žalovaný kúpil od výrobcu určenú látku, vyhotovil a dodal Hotelu KEMPINSKI - 21 kusov pánskych košieľ a 24 kusov dámskych blúz. Išlo o jednorázovú dodávku.
30. Takéto konanie žalovaného nemožno v žiadnom prípade považovať za nekalosúťažné alebo za hrubé porušenie dobrých mravov v hospodárskej súťaži. Žalovaný bol iba výrobcom na základe objednávky a to iba v jednom prípade (vo výrobe a predaji už nepokračuje).
31. Teda objednávateľ použil pri zadávaní objednávky výrobky identické s výrobkami žalobcu.
32. Ostatné dôvody uvedené v odvolaní sú preto právne bezvýznamné.
33. Z uvedených dôvodov ako aj dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).