Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/57/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. septembra 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

K. D.,

nar. XX.XX.XXXX v B. X. P., trvale bytom V. XXX, t.č. nezamestnaného, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/79/2016 zo dňa 11. septembra 2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný K. D. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza č. 2Pv 739/13/3307 zo dňa 30.5.2016, doručenej Okresnému súdu Prievidza dňa 31.5.2016, v ktorej mu kládol za vinu, že sa mal dopustiť pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §§ 122 ods. 10, 138 písm. j), 125 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

- obžalovaný K. D. dňa 07.10.2011 v Bratislave uzatvoril s A.. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/ X, L.-J., Zmluvu o pôžičke v sume 100.000,- Eur, s dobou splatnosti najneskôr do 12 mesiacov od podpisu zmluvy, pričom k odovzdaniu peňazí došlo v Prievidzi;

- dňa 11.05.2012 v Prievidzi po tom ako si obžalovaný K. D. požičal od A.. H. K. ďalšie peniaze v sume 100.000,- Eur, ktoré si A.. H. K. zabezpečil od A.. U. R., v danej súvislosti obžalovaný K. D. vystavil zmenku č.11/5/2012 na rad A.. U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. L., s dobou splatnosti do 11.08.2012, ktorá bola postúpená dňa 21.02.2013 na rad A.. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/ X, L. - J.;

- dňa 01.06.2012 v Prievidzi uzatvoril s H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, Y. K.-L., okres V., Zmluvu o pôžičke v sume 55.000,- Eur, s dobou splatnosti maximálne do dvoch mesiacov;

- dňa 31.05.2013 v Prievidzi uzatvoril s V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. P. XXX/XX, X., Zmluvu o pôžičke v sume 40.000,- Eur, s dobou splatnosti najneskôr do 31.05.2014,

peniaze od svojich veriteľov z titulu poskytnutých finančných pôžičiek prevzal, pričom už v čase požičania peňazí vedel o tom, že tieto nebude schopný vrátiť v dohodnutých lehotách, poškodeným uviedol, že peniaze potrebuje na podnikanie vo firme, pričom ale v skutočnosti nebol vlastníkom žiadnej obchodnej spoločnosti a bol zamestnaný v spoločnosti GR Trans, s.r.o., Tužina 402, IČO: 46 020 195, ktorej spoločníkom a konateľom je jeho manželka H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, okres Prievidza, odkiaľ poberal mesačnú mzdu vo výške 300,- až 360,- Eur mesačne, a súčasne dňa 17.04.2013 v úmysle vyhnúť sa splateniu predmetných finančných pôžičiek, darovacou zmluvou zo dňa 17.04.2013 previedol nehnuteľnosti patriace do jeho vlastníctva a tiež jeho manželky H. D., v bezpodielovom vlastníctve manželov v podiele 1/1, a to rodinný dom s pozemkom v katastrálnom území F. na parcele č. XXX/X, LV č. XXX, a pozemky a záhrady, na ktorých stála hospodárska budova a hájenka o celkovej výmere XXXX m2 v katastrálnom území V. na LV č. XXXX, na svojich rodičov F. D., nar. XX.XX.XXXX a L. D., nar. XX.XX.XXXX, spoločne obaja bytom F. XXX, okres Prievidza, a teda nemal úmysel požičané peniaze včas a riadne poškodeným vrátiť a na ich úkor sa obohatiť, a za týmto účelom sa zbaviť akéhokoľvek majetku vo svojom vlastníctve, čím spôsobil vyššie uvedeným poškodeným škodu v celkovej výške 295.000,- eur.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodení A.. H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., L. X a H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Z. - L., P. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré v neprospech obžalovaného zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. Prokurátor uviedol, že vykonaným dokazovaní na hlavnom pojednávaní bol dostatočne preukázaný skutkový stav uvedený v obžalobe (pôžičky od troch poškodených). Peniaze si obžalovaný od poškodených požičal z dôvodu, že mal začať podnikať a peniaze potrebuje na rozbehnutie podnikania a na zakúpenie strojov, najmä štiepkovače dreva. Peniaze poškodeným v lehotách splatnosti nevrátil a v čase splatnosti pôžičiek, ktoré nesplatil, darovacou zmluvou previedol svoje nehnuteľnosti na svojich rodičov s jednoznačným úmyslom vyhnúť sa splateniu pôžičiek poškodeným a vyhnúť sa tak exekúciám. Z výpovedí poškodených pritom vyplývajú rôzne obžalovaného prísľuby, snahy o vrátenie, utvrdzovanie, že peniaze budú vrátené, že ich už dokonca má a je na ceste s peniazmi a podobne, pričom nikdy tieto prísľuby nedodržal a napokon sa prestal s poškodenými stýkať a komunikovať s nimi. Tieto prísľuby a klamstvá tiež svedčia o úmysle obžalovaného už na počiatku peniaze nevrátiť. Prokurátor ďalej poukázal na rozdielnosť výpovedí obžalovaného K. D. v prípravnom konaní v postavení svedka a neskôr v postavení obvineného, najmä pokiaľ ide o dôvod prevodu nehnuteľností na svojich rodičov. Poškodení boli uvedení do omylu už pri podmienkach požičania peňazí, keď obžalovaný tvrdil, že peniaze potrebuje ako vklad do podnikania, pričom vedel, že nie je vlastníkom ani konateľom žiadnej obchodnej spoločnosti v Slovenskej republike obchodujúcej s drevnou štiepkou a že spoločnosť GR Trans, s. r. o., patrí jeho manželke, pričom on tu bol len zamestnancom s príjmom 350 € mesačne. O úmysle obžalovaného svedčí aj časová súvislosť brania ďalších pôžičiek pred splatnosťou, resp. krátko po splatnosti skorších pôžičiek. Obžalovaný pritom musel vedieť, že pôžičky nebude schopný vrátiť a už vôbec nie ako fyzická osoba. Tiež je pomerne nelogické, aby zamestnanec „vložil“ do spoločnosti, ktorá má obrat do cca 200.000 € za rok pôžičky v hodnote takmer 300.000 €. Tiež prokurátor videl nelogickosť v tom, že si obžalovaný bral pôžičky sám a tieto nesprostredkoval pre právnickú osobu GR Trans, s. r. o. Okolnosť, že obžalovaný požičané peniaze „nevložil“ do spoločnosti GR Trans, s. r. o. prokurátor okrem obratov predmetnej spoločnosti videl aj vo vedení nákladného spôsobu života obžalovaného (vlastníctvo 12 zbraní a 5 nadštandardných vozidiel). Posledných 5 odsekov odvolania je prevzatých z písomného odôvodnenia obžaloby a je zameraných na odôvodnenie právnej kvalifikácie konania obžalovaného. Tu prokurátor poukázal najmä na to, že konanie obžalovaného preukazuje uvádzanie do omylu poškodených a hlavne počítanie s tým, že pôžičky nevráti, resp. nebude schopný vrátiť. Prokurátor navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolaniu podriadeného prokurátora vyhovieť. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere v odvolaní nebola vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Taktiež pokiaľ ide o skutkový stav uvedený v obžalobe, s týmto sa súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní stotožnil. Posledná veta skutkového stavu v obžalobe: „... teda nemal úmysel požičané peniaze včas a riadne poškodeným vrátiť a na ich úkor sa obohatiť a za tým účelom sa zbaviť akéhokoľvek majetku vo svojom vlastníctve...“ sú prakticky len právne úvahy prokurátora, ktoré odvodil zo zisteného skutkového stavu. Z podrobného písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa pritom vyplývajú výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, z ktorých aj podľa názoru senátu odvolacieho súdu vyplýva predmetný skutkový stav.

Z pohľadu dôvodov odvolania prokurátora týkajúcich sa nesprávnosti právneho názoru súdu prvého stupňa v tom, že žalovaný skutok nie je trestný čin, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Tr. zák. na rozdiel od trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Tr. zák. je prakticky irelevantné, aký účel pôžičky obžalovaný uvádzal svojim veriteľom pri požičiavaní peňazí. Faktom pritom zároveň zostáva, že tvrdenie obžalovaného o „rozbehnutí podnikania“ a zakúpenie „stroja - štiepkovača“ nemožno podradiť pod pojem uvádzanie do omylu, pretože nebolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že takto „pomohol“ podnikaniu svojej manželky, pričom predmetný stroj bol skutočne zakúpený.

Za situácie, kedy sám obžalovaný nedoznal úmysel už v čase požičiavania peňazí, tieto nevrátiť, možno síce tento „úmysel“ preukázať na základe iných okolností, napríklad správanie obžalovaného po získaní pôžičky, alebo preukázaná neschopnosť vrátiť pôžičku, ktorá existovala už v dobe pôžičiek. V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde.

Zo správania sa dlžníka, z ktorého by inak bolo možné dôvodiť trestnoprávnu zodpovednosť pre trestný čin podvodu, sa podľa ustálenej súdnej praxe považuje aj „zbavovanie sa“ majetku dlžníkom, najmä bezprostredne po pôžičke, z ktorého vyplýva, že tento hneď mal úmysel pôžičku nevrátiť. Senát odvolacieho súdu v zhode s názorom súdu prvého stupňa predmetný prevod nehnuteľností na rodičov logicky vysvetlil. Je pritom neprípustné, aby súd nevierohodnosť tejto časti obrany obžalovaného odôvodnil tým, že k tomuto „prevodu“ obžalovaný v prípravnom konaní v postavení svedka vypovedal inak.

Taktiež správaniu sa obžalovaného ako dlžníka v dobe po splatnosti predmetných pôžičiek voči svojim veriteľom (prísľuby, klamstvá, prerušenie kontaktu) sa inak nevymyká správaniu sa účastníka občiansko- právneho vzťahu, ktorý v tej dobe nie je schopný splniť si svoj záväzok. Pre naplnenie znakov trestného činu podvodu to však nepostačuje.

Súd prvého stupňa taktiež správne odôvodnil svoje rozhodnutie aj tým, že nebolo preukázané, že by obžalovaný už v čase uzatvárania pôžičiek vedel, že tieto nebude schopný vrátiť. Tu je potrebné prisvedčiť aj názoru obhajcu, že majetkové pomery - možnosti obžalovaného nemožno hodnotiť len z pohľadu jeho príjmu za prácu od svojej manželky. Za situácie, kedy obžalovaný uvádzal, že predmetné požičané peniaze vložil do „podniku“ svojej manželky (v tomto smere jeho obrana nebola vyvrátená), je len logické, že aj manželka obžalovaného nielen z titulu manželského vzťahu s obžalovaným, ale aj ako následná príjemkyňa požičaných peňazí, mala spolupovinnosť nároky veriteľov svojho manžela uspokojiť.

Senát odvolacieho súdu ďalej uvádza, že v konaní obžalovaného nešlo ani o tzv. reťazenie pôžičiek za účelom splácania predchádzajúcich pôžičiek, kedy by opäť mohla prichádzať do úvahy trestno-právna zodpovednosť podľa obžaloby. Obžalovaný nepochybne podstatnú časť požičaných peňazí „vložil“ do spoločnosti svojej manželky, kde bol zakúpený stroj - štiepkovač (vysokej hodnoty). Zároveň bolo preukázané, že tento stroj sa často „kazil“, pričom spoločnosti manželky obžalovaného „nevyšli“, ani niektoré podnikateľské aktivity, ktoré mali priniesť očakávaný zisk.

Napokon k dôvodom odvolania prokurátora, senát odvolacieho súdu uvádza, že ani prokurátorom uvádzané vedenie „nákladného života“, nemusí svedčiť len v neprospech obžalovaného, ale môže svedčiť aj pre okolnosť, že je spôsobilý splniť svoje záväzky. Priamy vzťah medzi vedením takéhoto života a pôžičkami uvedenými v skutkovej vete obžaloby pritom ani preukázaný nebol.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol, pretože nebol naplnený zákonný znak trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. spočívajúci v tom, že škoda na cudzom majetku bola spôsobená tým, že obžalovaný v skutku uvedených troch veriteľov uviedol do omylu, alebo ich omyl využil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.