Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE, IČ: 043 55 211, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Korenecová, IČO: 42 174 902, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanému: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, právne zastúpený advokátkou: Mgr. Klaudia Szekeres, IČO: 42 114 241, so sídlom Široká 569, Tešedíkovo, o zaplatenie 100,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 24.02.2017, postúpenou na základe námietky miestnej nepríslušnosti žalovaného tunajšiemu súdu dňa 22.03.2018, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 100,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- Eur od 13.03.2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12,- Eur a na náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., prišlo ku zlúčeniu nástupníckej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- Eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, L.. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 05.02.2014 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov, žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,- Eur, a to do 28 dní od poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 05.03.2014. V zmysle čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- Eur za každú upomienku. Žalobca ďalej tvrdil, že

žalovaného vyzýval na úhradu jeho záväzku prostredníctvom sms správ alebo emailov. Na upomienky však žalovaný nereagoval, telefonicky sa s ním žalobcovi nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli celkom 4 upomienky a tak žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi 12,- Eur za zaslané upomienky. Dňa 19.09.2018 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si súčasne uplatnil aj v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. voči žalovanému aj zákonný úrok z omeškania.

2. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola zaslaná žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 21.02.2018, v ktorom nároky žalobcu uplatnené žalobou v celom rozsahu poprel. Poukázal na to, že nikdy nežil v L. a nikdy neobdržal pôžičku od žalobcu ani od jeho právneho predchodcu, ani o pôžičku nežiadal. Predpokladal, že niekto zneužil na tento účel jeho osobné údaje, preto po prevzatí súdnej zásielky v danej veci podal na polícii ihneď trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Podmienky poskytovania pôžičky bez riadnej identifikácie žiadateľa, od ktorého sa nežiada občiansky preukaz a dokonca nemusí ani nič podpisovať, považoval za neobvyklé a zo strany žalobcu nezodpovedné a ľahkovážne. Ďalej poukázal na to, že od svojho narodenia má trvalý pobyt na svojej súčasnej adrese v M. a v L. nikdy v živote ani nebol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 24.09.2018, na ktoré sa žalobca nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil písomne, v podaní doručenom súdu dňa 07.06.2018 a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd teda pojednával neprítomnosti žalobcu. Žalovaný a právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie riadne dostavili. Pričom právny zástupca žalovaného nad rámec písomného vyjadrenia uviedol, že žalobca nepreukázal, že by komukoľvek previedol žalovanú čiastku. Trval na tom, že vo vzťahu k žalovanému sa jedná o podvod na jeho osobe, teda žalovaný o žiadnu čiastku nepožiadal žalobcu, žiadna čiastka mu nebola vyplatená, a teda žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobu žiadal zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že v konaní poukázali, že žalovaný sa nikdy nenachádzal na adrese, ktorá je uvedená v žiadosti o úver a v zmluve o úvere.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby ako aj s obsahom predložených listinných dôkazov a to: Zmluva o úvere zo dňa 05.02.2014, Rozhodcovská zmluva zo dňa 05.02.2014, podanie žalobcu zo dňa 25.04.2017, vyjadrením žalovaného zo dňa 21.02.2018, potvrdením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Šali o podaní trestného oznámenia zo dňa 08.02.2018, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval svoj nárok voči žalovanému na základe zmluvy o úvere, ktorá podľa tvrdení žalobcu, bola uzatvorená dňa 05.02.2014, kedy sa údajne žalovaný prostredníctvom webovej stránky registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- Eur, pri registrácii uviedol svoje údaje a následne odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru podľa žalobcu žalovaný potvrdil, že súhlasí s podmienkami poskytnutia úveru, ako aj potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé.

7. V zmysle zmluvy, ktorú žalobca predložil, spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 852 453 ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy v prospech účtu spotrebiteľa uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady vo výške 28,- Eur spojené s úverom vo výške 100,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128,- Eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. RPMN bolo dohodnuté podľa zmluvy vo výške 2290,09 %, priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 75,53 % a úroky boli dohodnuté vo výške 365 % ročne. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Z bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že právnym následkom omeškania dlžníka je povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu dojednanú ako paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- Eur za každú upomienku. Upomienka môže mať formu e-mailu, sms správy alebo písomnú formu. Celkový najvyšší počet upomienok vo všeobecných podmienkach ustanovený nie je.

8. Žalobca spolu so žalobou predložil jedno vyhotovenie zmluvy o úvere, ktorá mala byť podľa neho uzavretá elektronickou formou medzi stranami sporu, v ktorej zmluve sú uvedené jednotlivé zmluvné podmienky tak, ako to bolo uvedené vyššie, kde v zmluve o úvere v poslednom odseku zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ uzavretím zmluvy potvrdzuje, že obdržal jeden rovnopis zmluvy vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa. Spotrebiteľ uzavretím zmluvy vyhlasuje, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzavretím zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca ďalej k žalobe pripojil všeobecné podmienky poskytovania úveru, verzia 2 platnou od 29. 11. 2013.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

12. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

13. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

14. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie; finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku; spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Sú po vykonanom dokazovaní nemal za preukázané, že medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o úvere zo dňa 05.02.2014, keďže uzavretie tejto zmluvy žalovaný poprel, pričom poukázal na to, že jeho osobné údaje boli zneužité a z uvedeného dôvodu podal aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Žalovaný zdôraznil, že nikdy sa nezdržiaval na adrese uvedenej v žalobcom predloženej zmluve, žalobca resp. jeho právny predchodca mu nikdy neposkytol úver a ani ich nežiadal o poskytnutie úveru. Žalobca po tomto vyjadrení žalovaného ostal v konaní nečinný, súdu ďalšie dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností nedoložil.

18. Súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci nebol súdu poskytnutý dôkaz o čerpaní úveru, resp. o tom, že žalobca, príp. jeho právny predchodca poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktorých vrátenia sa žalobou domáha. Žalobca k žalobe a ani v ďalšom priebehu konania, nepredložil žiadny doklad, ktorý by svedčil o tom, že na účet žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100,- Eur. Dňa 25.04.2017 právna zástupkyňa žalobcu zaslala súdu elektronickou formou doklad, v ktorého hlavičke je uvedené 05-02-2014-15-54-200.txt. Doklad ďalej obsahuje riadky s číselnými údajmi s uvedením slov mikropôžičky, vyplatenie pôžičky bez uvedenia sumy. Súd z predloženého dokladu nemal preukázané poskytnutie sumy 100,- Eur, nakoľko sa v doklade uvedená suma neuvádza, a už vôbec nie je týmto dokladom preukázané jej poukázanie žalovanému. Tento doklad nemá žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu, keďže nie je jasné, či ide o interný doklad žalobcu (v tom prípade by bolo potrebné, aby tento doklad obsahoval dátum vyhotovenia dokladu, pečiatku a podpis oprávnenej osoby takýto doklad vyhotoviť), preto súd takýto doklad nepovažuje za hodnoverný. Nie je ani jasné, či by tento doklad mal byť výpisom z účtu žalobcu alebo jeho právneho predchodcu, keďže v predloženom doklade sa nenachádzajú žiadne identifikačné údaje príslušnej banky, aby súd mohol verifikovať okolnosť, že vôbec ide o nejaký doklad o poukázaní určitej sumy nejakej osobe. Keďže žalobca nepreukázal poukázanie finančných prostriedkov vo výške 100,- Eur žalovanému, nebolo možné mu priznať jeho nárok, ktorým si uplatňoval zaplatenie tejto sumy voči žalovanému. Zároveň mu v danom prípade nebolo možné priznať ani príslušenstvo v podobe úroku z omeškania takejto nepreukázanej pohľadávky.

19. Žalovaný, tak ako súd už uviedol aj vyššie, v konaní poprel tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy o úvere, na ktoré žalobca nereagoval. Možno preto konštatovať, že zmluva nebola uzavretá riadne písomnou formou. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikoval.

20. Žalobca k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 CSP, a ani v ďalšom priebehu konania nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce dôvodnosť a výšku žalobou uplatneného nároku, pričom žalobca v konaní nevyužil možnosť plniť dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, na ktorom súd podľa § 182 ods. 2 uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie a uviedol predbežné právne posúdenie veci, a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu. Súd preto pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o úvere, a ani poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému.

21. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa

potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.

22. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca nepreukázal v konaní ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom na to, že zmluvu o úvere so žalovaným mal uzavrieť iný právny subjekt. Podľa predloženej zmluvy o úvere túto mal uzavrieť so žalovaným subjekt MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, kde žalobca v žalobe tvrdil, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město, Politických věznú č.1272/21, Praha 1, Česká republika. Oboznámením sa s výpisom z obchodného registra pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha, a keďže došlo k predaju podľa obchodného registra len časti podniku, nejde teda o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Dôkaz preukazujúci, že pri predaji časti podniku pôvodného veriteľa došlo aj k prevodu konkrétnej žalovanej pohľadávky na žalobcu voči žalovanému žalobca nepredložil. Z predloženého výpisu z obchodného registra spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, SE nevyplýva, že žalobca je univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa, keďže nedošlo k prevodu celého podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. Súd má za to, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že na žalobcu bola postúpená aj konkrétna pohľadávka voči žalovanému. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že došlo k postúpeniu konkrétnej pohľadávky na žalobcu pri prevode časti podniku pôvodného veriteľa voči žalovanému, a preto už len z tohto dôvodu by bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

23. Na záver súd uvádza, že žaloba v časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania zmluvnej pokuty vo výške 12,- Eur, by ani v prípade unesenia dôkazného bremena nemohla byť úspešná, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd pri právnom posúdení tohto dojednania vychádzal z toho, že ide o dojednanie, ktoré je obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktoré je vopred pripravené veriteľom a inkorporované do všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v čase platnosti Všeobecných obchodných podmienok so všetkými dlžníkmi. Nejde teda o individuálne dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie je dojednané tak, že žalobcovi patrí za každú upomienku zmluvná pokuta (paušálna náhrada nákladov) vo výške 3,- Eur. Takýto spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky proti spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne podstatné náklady) a za každú si môže uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 3,- Eur. To súd hodnotí ako neprijateľné. Spotrebiteľ si už v čase uzavretia zmluvy musí byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej povinnosti. Ak je zmluvná pokuta dojednaná tak, že jej výška závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa (na tom, koľko sa rozhodne odoslať upomienok, pričom ich najvyšší možný počet obmedzený nie je), ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Zároveň podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, pričom jej dojednanie len vo všeobecných zmluvných podmienkach, ako už opakovane dôvodila súdna prax, písomnú formu nespĺňa.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. ods. 1, podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalovanému ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.