Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-257-2015.pdf
PDF · 131.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/257/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. Mgr. U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXX, V., zast.: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., IČO: 47 257 164, so sídlom Horná 64/A, Banská Bystrica, 2. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N. XXX, V., proti žalovaným: 1. Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom X. N. XXX, V., zast. JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, so sídlom Piaristická 2, Nitra, 2. W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, V., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
Súd určuje, že parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape pre okres K. U., obec V., katastrálne územie X. N., parc.č. XXX/XXX o výmere 4.566m2, druh pozemku orná pôda, vytvorená na základe geometrického plánu č. 18/2018, vyhotoveného dňa 5.3.2018 Z. Y. a autorizačne overeného dňa 5.3.2018 Ing. U. B. a overeného dňa 9.3.2018 Okresným úradom K. U., katastrálnym odborom pod číslom 179/2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozsudku, patrila v čase smrti právnemu predchodcovi žalobcov X. W., zomrelému XX.X.XXXX do jeho vlastníctva a patrí do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov X. W., zomrelému XX.X.XXXX.
Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa v 1. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 5.5.2015 domáhala určenia, že parcela registra E KN parc.č. XXX/XX o výmere 4.566m2, druh pozemku orná pôda, evidovaná na LV č. XXXX vedeného pre okres K. U., obec V., kat. úz. X. N. patrila v čase smrti právnemu predchodcovi X. W., zomrelému XX.X.XXXX do jeho vlastníctva a patrí do dedičstva po jej právnom predchodcovi. Žalobu odôvodnila tým, že X. W. nadobudol vlastníctvo k pozemku na podklade Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 15.5.1948, , pozemok bol zapísaný do PKV č. XXX ako parc.č. XX/b/XX XX/b/XX. Parcela XX/b/ XX bola omylom zapísaná v prospech Z. V..
2.V priebehu konania na pojednávaní konanom dňa 11.7.2016 žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhla aby súd pripustil do konania na strane žalobcu X. W. a na strane žalovaného W. B., ktoré sú podľa názoru žalobcu všetky v rámci okruhu potenciálnych dedičov. Uznesením č.k. 12C/257/2015-146 zo dňa 8.9.2016 súd pripustil, aby by do konania pristúpil ako žalobca v 2. rade X. W., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N. XXX, V. a ako žalovaný v 2. rade W. B., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom D.. V..
3.Právny zástupca žalobkýň na pojednávaní uviedol, že podľa žalovaného jediným právotvorným relevantným dokumentom má byť ním predložený výkaz výmer, tento výkaz výmer má v sebe uvedené
číslo 271, pričom toto sa javí ako nesprávne, nakoľko na aktuálnom výpise z katastra nehnuteľnosti je odkaz na výmer s číslom 27. Rovnako pochybnosť o správnosti tohto čísla a teda aj správnosti tohto dokumentu navodzuje samotná vizuálna kontrola dokumentu, pri ktorej sa javí, že na mieste, kde je uvedené sporné číslo 271 bol predtým znak bodky. Tieto skutočnosti sú preto spôsobilé spochybniť túto listinu. Na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností ohľadne vlastníckeho vzťahu poručiteľa k predmetnej nehnuteľnosti poukázal na zápisnicu miestnej roľníckej komisie z roku 1948, na základe ktorej bola sporná nehnuteľnosť daná do držby poručiteľa. Miestna roľnícka komisia následne pripravila návrh na rozdelenie pozemkov a pridelila poručiteľovi nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania a to v roku 1949. Tento dokument následne predložila Okresnej roľníckej komisii Zlaté Moravce pracovnej skupine pre pozemkovú reformu v Nitre a Povereníctvu poľnohospodárstva pozemkovej reformy Bratislava. Na podklade tohto dokumentu povereníctvo vyhotovilo konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom, kde opätovne potvrdilo spornú nehnuteľnosť poručiteľovi a zaviazalo poručiteľa zaplatiť za tento pozemok. K rozdeleniu pozemkov bolo spísané pred Miestnou roľníckou komisiou prehlásenie, kde je opätovne uvedené, že sporná nehnuteľnosť má pripadnúť poručiteľovi. Následne boli ohľadne nehnuteľnosti vedené viaceré evidencie, v rámci ktorých sa evidovali splátky, ktoré boli vlastníci po pozemkovej reforme povinný uhrádzať a aj v rámci tejto evidencii konkrétne výkazu o druhej splátke prídelovej ceny je uvedený ako vlastník a povinný na úhradu poručiteľ. Taktiež pozemno-knižná zápisnica č. V upravuje v rámci majetkovej podstaty patriacej poručiteľovi aj sporný majetok. K spornému pozemku sa správal ako vlastník, v rámci zoštátnenia v období rokov 1956 a 1957 vniesol aj tento pozemok do jednotného roľníckeho družstva, čiže bol to úkon vykonaný vo vzťahu k organizáciám verejnej moci poručiteľa ako vlastníka. Súčasné správanie tretích osôb konkrétne p. P. V., trvale bytom V. XXX potvrdzuje, že majetok vždy patril poručiteľovi. Aj konanie orgánov verejnej moci resp. vtedajších organizácií osvedčuje tvrdenia, že majetok patril poručiteľovi a to konkrétne zápisnica z roku 1966, spísaná na ONV odbor vodného hospodárstva, kde je poručiteľ opätovne evidovaný ako majiteľ a súčasne sú tam evidované aj ním splatené pohľadávky a prílohu uvedeného tvorí aj správa od štátnej sporiteľne v Bratislave obsahujúca výpis z účtu. Žalovanému bol tento stav známy a s ním súhlasil, keď v rámci konania pred katastrálnym úradom do zápisnice tento stav potvrdil. Predmetom výmeru o vlastníctve pôdy bolo polohovo tie isté nehnuteľnosti, avšak s inými parcelnými číslami a na strane druhej pri zápise ROEP boli nesprávne identifikované vlastnícke vzťahy k pôvodným pozemkom, pretože v tejto časti katastrálneho územia neboli brané do úvahy zápisy v pozemkovej knihe, ale zápisy v prídelových listinách a správne mal byť zápis vykonaný v prospech X. W.. Vo výmere Z. V. je uvedená parcela č. XXX/XX o výmere 4.252m2, v petite žaloby je uvedená parc. č. XXX/XX o výmere 4.566m2.
4.Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že do dedičstva po jej otcovi X. W. patrí parc. č. XXX/ XX o výmere 4.566 m2. Došlo k chybe v zápise, keď sa v obci robil ROEP, riešili to aj na SK Nitra, sú o tom spísané zápisnice. Otcovi bola na základe výmeru zo dňa 15.5.1948 pridelená parc. XXX/ XX, výmer na parc. XXX/XX nemá. V prídelovom pláne sú uvádzané obe parcely XXX/XX aj XXX/XX. Pôvodne boli parc. zapísané v PKV XXX. V dedičskom rozhodnutí po otcovi D 1723/74 sú uvádzané nehnuteľnosti vo vl. XXX. Pridelené nehnuteľnosti, jednalo sa o dom so záhradou a roľu, ktorá bola za domom. Užíval ich otec odkedy mu boli pridelené od r. 1948 až do svojej smrti do r. 1974, s výnimkou role, ktorú musel v 50-tych rokoch vniesť do družstva tak ako všetci ostatní. Otec zomrel v r. 1974, po jeho smrti nehnuteľnosti ktoré mali, zostala užívať matka a ona V dedičskom konaní po otcovi boli prejednávané len tie nehnuteľnosti, ktoré mali v tom čase. Túto parcelu neužívala žiadnym spôsobom, pretože ju užívalo družstvo. Niekedy v r. 1951-53 bola táto parcela vnesená do družstva, užívalo ju družstvo. Pred vnesením do družstva túto parcelu užívali rodičia, otec na nej pracoval, pestoval plodiny. Parcelu XXX/XX užíval otec od jej pridelenia v r. 1948, až pokiaľ ju nevniesol do družstva. Čo sa týka zápisnice, ktorá bola spisovaná na Katastri, žalovaný na chodbe prišiel za ňou, ukázal katastrálnu mapu, ktorú v tom čase nemala. On ju mal od svojej manželky, ktorá pracuje na Obecnom úrade a vyhľadala ju. Sám jej ukázal, ktoré pozemky mal jeho otec a ktoré mal jej otec, tak nevie čo tu teraz rieši. Bol dostatočne oboznámený s tým, čo sa bude prejednávať na Katastri.
5.Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že keď bola parcelácia, vydávali sa za zásluhy pozemky. Bolo to po vojne, za zásluhy sa rozdávali parcely, ktoré boli konfiškované. Pozemky boli konfiškované U. a P., dávali sa za zásluhy, napr. partizánom. Jej svokra bola pôrodná asistentka, bola zavolaná, dostali byt v majeri a stavebný pozemok s roľou. Stavebný pozemok s roľou boli v jednom rade za sebou. Existovali k tomu aj dokumenty - výmer, kde bolo uvedené kto čo dostal a bolo za to aj zaplatené. Stavebný pozemok s roľou č. XXX/XX dostal X. W., bolo to v r. 1948. Na tomto pozemku on sial, okopával. Takto pozemok užíval až pokiaľ sa nezaložilo družstvo N., boli to 60-te roky. Stavebný pozemok so záhradou
mu zostal a roľa bola daná do užívania do družstva. Po r. 1989 mohli byť role požadované naspäť, kto roľu nechcel tomu družstvo platilo nájomné. Predmetný pozemok nikdy nebol V., V. boli piaty susedia od W. a nikdy pozemok, ktorý je predmetom sporu nemali. Jej svokra sa volala U. W., bola manželkou X. W., ktorý bol uvedený vo výmere. P. V. alebo jeho rodina nikdy nehospodárili na spornom pozemku. Pozemok do družstva vložil X. W., oni nenechávali nikomu role, iba záhradu, kde bol postavený rodinný dom. Existoval o tom aj papier, že vložil role do družstva. Družstvo pozemok zobralo, ale dali o tom aj papier, že pozemok vyvlastnili.
6.Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa vznik vlastníckeho práva jej právneho predchodcu odvodzuje od zápisu v pozemkovej knihe na základe pozemnoknižnej vložky. Z tejto PKV vyplýva, že zápis bol vykonaný dňa 14.7.1951. V prípade nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia štátneho orgánu, ktorým bol samotný výmer o vlastníctve pôdy vydaný povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa nariadenia SNR č. 104/1945 v znení nariadenia č. 64/1946, ktorý bol verejnou listinou a teda vkladuschopnou listinou. Podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1946 o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia SNR č. 104/1945 je výmer o vlastníctve pôdy verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Výmery o vlastníctve pôdy ako verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zápis do pozemkovej knihy dňa 14.7.1951 nemal konštitutívne účinky a k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti mohlo dôjsť iba na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Zápis bol vykonaný po nadobudnutí účinnosti zákona č. 141/1950 Občiansky zákonník, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.1951 a ktorý zrušil intabulačný princíp zápisu a teda konštitutívnosť zápisu bol nahradený princípom deklaratórnym a taktiež bola zrušená povinnosť zápisu do pozemkovej knihy. V tomto období sa zápisy do pozemkových kníh u fyzických osôb vykonávali len na návrh účastníkov právneho vzťahu a iba socialistickým organizáciám bola určená povinnosť zápisu do pozemkovej knihy. Vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaného Z. V. k predmetnej nehnuteľnosti tak vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy dňa 15.5.1948. Návrh prídelového plánu bol iba návrh a nemožno ho považovať za konečný prídelový plán a napokon ani konečný prídelový plán nebol verejnou listinou s vkladutvornými účinkami. Návrh prídelového plánu, konečný prídelový plán, grafický prídelový plán, register prídelov boli len technickými podpornými podkladmi k zápisu a nie právnym podkladom a dokladom, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú vlastnícke práva a teda nemohli byť ani v súčasnosti nemôžu byť právnym titulom pre založenie vlastníckeho práva. V zmysle nariadenia SNR č. 104/1946 pôsobili pri Miestnom národnom výbore, v obvode ktorého bol poľnohospodársky majetok skonfiškovaný, Miestne a okresné roľnícke komisie. Úlohou miestnej roľníckej komisie bolo vypracovať návrh prídelového plánu spolu s návrhom na prídelovú cenu a predložiť to na schválenie Okresnej roľníckej komisii. Následne úlohou Okresnej roľníckej komisie bolo preskúmať predložené návrhy prídelových plánov a návrhy na prídelovú cenu a na ich základe vypracovať prídelový plán a rozvrh prídelových cien pre celý okres. Po splnení všetkých podmienok Okresnej roľníckej komisie predložili svoj návrh prídelového plánu spolu s rozvrhom prídelových cien Povereníctvu SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na rozhodnutie, ktoré mohlo nakoniec aj prídelový plán zmeniť. Z výmeru o vlastníctve pôdy vyplýva, že právnemu predchodcovi X. W. boli do vlastníctva pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti v celkovej výmere 3.380 m2, ktoré v súčasnosti aj žalobkyňa užíva. Skutočnosťou však je, že v minulosti sa výmera určovala a zisťovala iba približne a to podľa množstva výsevu na základe dĺžky kosenia, krokovaním alebo z vyhlásenia držiteľa pozemku a teda v súčasnosti môže byť táto výmera vzhľadom na technický pokrok merania iná, väčšia ale i menšia. žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva podľa zápisu v pozemkovej knihe, pričom je zrejmé, že jej právnemu predchodcovi bol vydaný výmer na nehnuteľnosti, ktoré aj v skutočnosti na základe rozhodnutia o dedičstve po poručiteľovi X. W. vlastní a užíva a to v súčasnosti v celkovej výmere 2.750 m2. Zo žiadnej relevantnej právnej listiny, ktorá by mala povahu verejnej listiny nevyplýva, že by bola právnemu predchodcovi pridelená poľnohospodárska pôda v celkovej výmere takmer 8.000 m2. Naopak právnemu predchodcovi žalovaného bola na základe výmeru pridelená pôda v celkovej výmere 8.092 m2. Pričom sporná parcela XXX/XX s výmerou 4.252 m2, čo by mohlo vzhľadom na nepresnosť merania v minulosti zodpovedať súčasnej výmere tejto parcely 4.566 m2. Čo sa týka výmeru pre Z. V., jeho číslo nie je 271, ale č. 27 a číslo 1 je preklepnuté bodkou. Aj na výmere pre p. W. je uvedené číslo 34 a za ním bodka. Výmer č. 27 pre Z. V., v ktorom je okrem iných aj sporná parc. XXX/XX je zo dňa 15.5.1948, vydaný bol teda ešte pred rokovaním Miestnej roľníckej komisie, žiadne ďalšie zápisnice alebo rokovania tento výmer nezrušujú.
7.Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že jeho otec Z. V. zomrel v r. 1964, parcela XXX/XX nebola v dedičskom konaní po otcovi prejednávaná. Len matka spomínala, že aj táto parc. XXX/XX je ich. Nevedel o tom, ani jeho sestra, ani to v tom čase neriešili. Nepamätá si, že by túto parcelu niekedy užíval jeho otec. Vie, že pozemok užívalo družstvo. Družstvo tento pozemok užíva aj v súčasnosti. Dostal predvolanie na Katastrálny úrad, nemal znalosť prečo tam ide. So žalobkyňou sú susedia, presvedčili ho, všetci zhodne tvrdili, že pri ROEP-e sa stala chyba, tak to podpísal. Potom mu prišla domov zápisnica z tohto stretnutia na katastri. Dozvedel sa, že otec je vlastníkom parcely XXX/XX od roku 1948. V archíve našiel výmer, nájomnú zmluvu uzatvorenú s družstvom nemá. Nereagoval na písomnú zápisnicu z Katastra z toho dôvodu, že zápis sa neuskutočnil, bolo po termíne. Na sedení boli čítané parcely, netušil o čo sa jedná, uveril tomu, že bol chybný zápis na ROEP-e, preto dal svoj súhlas. Mal na sedení na Katastri mapu a spis.
8.Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že jej otec Z. V. sa narodil v r. XXXX, asi ako 17 ročný začal pracovať pre p. U., on bol vlastníkom pozemkov aj predmetnej spornej parcely. Rodičia uzatvorili manželstvo niekedy v r. 1945, odišli bývať do V., otec však chodil do N., kúpil tam pozemok pre seba aj pre svojho brata L. V.. Pre seba kúpil pozemok, to sú tie nehnuteľnosti, kde teraz býva žalovaný v 1. rade a pre brata kúpil dva pozemky na úplne inom mieste. V V. mal otec živnosť ale chodieval do N., skonfiškovali mu taxislužbu. Asi v r. 1954 sa presťahovali do N.. Z rozprávania matky vie, že parcelu, ktorá je predmetom tohto sporu užívali W., rodičia žalobkyne, nevie uviesť odkedy, ale v r. 1955-56 áno, užívali ich možno rok potom čo sa oni prisťahovali do N., potom parcelu obrábalo JRD X. N. a stále bol pozemok v JRD. Nevie uviesť prečo na základe čoho W. užívali túto parcelu, z rozprávania matky vie, že využili situáciu, že boli v V. a túto parcelu užívali, nachádzala sa za záhradou rodiny W.. Jej rodičia, ani ona, ani brat parcelu XXX/XX nikdy neužívali. Matka chcela od otca aby to riešil, že W. užívajú ich pozemok, matka sa vyjadrovala tak, že otec sa nechcel s nikým pohnevať. Týmito záležitosťami sa začali zaoberať až keď vznikol súdny spor. Nevie uviesť ako nadobudol túto parcelu otec, jej otec z družstva za sporný pozemok nejaké naturálie, pôžitky z družstva nedostali.
9.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ich právnych zástupcov, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, rozhodnutím Štátneho notárstva D 1723/74, výmerom, PKV XXX, návrhom prídelového plánu, mapou, geometrický, plánom, výpisom z LV č. XX, zápisnicou z pojednávania na Katastri, LV č. XX, oznámením Katastrálneho úradu, záznamom z mediácie, výmerom č. 27, spisom z Katastrálneho úradu K. U., a z neho žiadosťou o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, výmermi, mapou, geometrický m plánom, PKV XXX, LV XXXX, XX, XX, XX, rozhodnutím Štátneho notárstva, prehlásením evidenciou nehnuteľností, výpisom z evidencie nehnuteľností, notárskou zápisnicou, kúpnou zmluvou, oznámením o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, identifikáciou parciel, zápisnicou, rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte, oznámením, návrhom prídelového plánu a končeným prídelovým plánom, zápisnicou zo dňa 10.5.1966, zo dňa 12.5.1966, čestným prehlásením P. V., zoznamom prídelcov - zápisnica Miestnej roľníckej komisie, zápisnicou zo dňa 20.12.1948, PKV XXX, prehlásením prídelcov, výkazom splátok, zoznamom prídelcov, zápisnicou o odovzdaní prídelov, vyjadrením žalovaného, ČD 956/51, písomným vyjadrením žalobkyne v 1. rade, spismi D 1723/74, D 1070/78, Dnot 690/02 a zistil tento skutkový a právny stav:
10.Žalobkyňa v 1. rade je právnou nástupkyňou -dcérou po X. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ako vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre D 1723/74 zo dňa 8.11.1974. Žalobkyňa v 2. rade je jeho nevesta.
Z dedičského rozhodnutia D 1723/74 vyplýva, predmetom konania boli nehnuteľnosti v kat. úz. X. N. parc.č. XXX/XX - roľa o výmere 3380m2, ktorú poručiteľ obdržal podľa Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 15.5.1948 č. 2508/48108 v celosti,a EN parc.č. XXX/XX.
Parc.č. XXX/XX bola X. W. pridelená Výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 2508/48-108 zo dňa 15.5.1948. Bývalým vlastníkom bol U. - P..
Na podklade Výmeru a geometrického plánu zo septembra 1948 bol X. W. zapísaný do pozemno- knižnej vložky č.XXX v časti majetková podstata a to parc.č. XX/b/XX stavebný pozemok o výmere 2750m2 a parc.č. XX/b/XX záhrada o výmere 4458 m2, kat. úz. X. N..
V návrhu prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodáskych majetkov je ako prídelca uvádzaný X. W. v súvislosti s parc.č. XXX/XX o výmere 2.750m2 a parc.č. XXX/XX o výmere 4.458 m2, spolu 7.208m2.
X. W. je uvádzaný v zozname predpokladaných prídelcov aj v Zozname prídelcov v zápisnici Okresnej roľníckej komisie v Zlatých Moravciach zo dňa 26.2.1949
Z výpisu z účtu zo Štátnej sporiteľne v Bratislave zo dňa 20.3.1957 vyplýva, že X. W. zaplatil 21.12.1949 prídelovú cenu za stavebný pozemok a roľu.
V zápisnici spísanej dňa 12.5.1966 na MNV v N. o usporiadaní pohľadávky MPPR za pôdu o výmere 4.458 m2m a stavebný pozemok o výmere 2.750 m2 je uvedený X. W. ako prídelca.
Parc.č XX/b/XX stavebný pozemok o výmere 2750m2 bol identifikovaný ako parcela registra E parc.č. XXX/XX, potom parcela registra C parc.č. XXX/XX záhrada o výmere 2067m2, parc.č. XXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 94 m2 s domom súp.č. XXX, parc.č. XXX/XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 86 m2, parc.č. XXX/XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 503 m2, ako vyplýva z LV. č XX, kat. úz. X. N. v prospech L. M. a U. M. v podiele 3 a v prospech U. M. v podiele 1.
Parc.č. XX/b/XX záhrada o výmere 4458m2 bola identifikovaná ako parcela registra E parc.č. XXX/XX orná pôda o výmere 4566m2 a zapísaná v prospech Z. V. v podiele 1/1 a manž. L., právneho predchodcu žalovaného ako nezisteného vlastníka žalovaného zast. SPF, ako titul nadobudnutia bol uvedený Výmer č. 27 vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a ROEP v kat. úz. X. N., ako vyplýva z LV č. XXXX, kat. úz. X. N..
Z Uznesenia Okresného súdu v Zlatých Moravciach Čd 956/51 zo dňa 14.7.1951 vyplýva, že súd povolil v pozemno-knižnom protokole zápis vlastníckeho práva parc.č. XX/b/XX - 4.458 m2 štefan W. do vložky č.XXX
Zo zápisnice z ústneho pojednávania konaného dňa 1.7.2014 na Okresnom úrade Zlaté Moravce - katastrálny odbor vyplýva, že pri zápise ROEP X. N. boli do katastra nehnuteľností zapracované Výmery o vlastníctve pôdy z 15.5.1948, čo však nebolo správne, pretože nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prídelov boli zapísané do pozemnoknižných vložiek a to na podklade č.d. XXX zo dňa 14.7.1951 a GP zo septembra 1948, ktoré neboli predmetom ROEP.
Do PKV č. XXX bol na podklade č.d. XXX/XX zapísaná parc.č XX/b/XX a parc.č. XX/b/XX v prospech X. W. - výmera 2750m2 a 4458m2, čo zodpovedá parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX - parcely registra C - výmere 2750m2, XXX/XX - parcela registra E - výmere 4566m2.
Do PKV č. XXX bola na podklade č.d. XXX/XX zapísaná parc.č. XX/b/XX v prospech Z. V. - výmera 2750m2, čo zodpovedá parc.č. XXX/XX, XXX/XX,XX/XX - parcely registra C - výmera 2710m2. V súčasnosti sú tieto parcela zapísané na LV č. XX, kat. úz. X. N. v podiele 1/1 na žalovaného 1.
Z uvedeného dôvodu mal byť v LV č. XXXX pri pozemku E KN parc.č. XXX/XX - orná pôda o výmere 4566m2 vyčiarknutý zápis vlastníka Z. V. a ž. L. X. N. XXX v podiele 1/1 a zapísaný bude vlastník X. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, v podiele 1/1. Žalobkyňa 1, aj žalovaný 1 súhlasili s navrhovanou opravou a zápisnicu podpísali.
Z oznámenia Okresného úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor zo dňa 29.9.2014 súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade doručila úradu žiadosť o zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na podklade výmeru povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 15.5.1948 a geometrického plánu zo septembra 1948, bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech X. W. do pozemkovoknižnej vl. č. XXX v časti majetková podstata a to parc. č. XXb/XX stavebný pozemok o výmere 2 750m2, parc. č. XXb/XX záhrada o výmere 4 458m2, kat. územie X. N., čo je identifikované do EKN parc. č. XXX/XX, XXX/XX, v súčasnosti CKN parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 2 067m2, parc. č. XXX/XX zast. Plochy o výmere 94m2 s domom súpisné č. XXX, parc. č. XXX/XXX zast. plochy o výmere 86m2, parc. č. XXX/XXX zast. plochy o výmere 503m2, zapísané v LV č. XX v prospech právnych nástupcov po X. W. - L. M. a U. M. a v EKN parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 4 566m2 zapísaná v LV
č. X XXX v prospech Z. V. v celosti. Na podklade výmeru nadobudol X. W. vlastníctvo k pozemku parc. č. XXX/XX roľa o výmere 3 380m2 a tento výmer bol predmetom osvedčenia o dedičstve D 1723/74 po zomrelom X. W.. Predmetom výmeru zo dňa 15.5.1948, ktorý bol predmetom Osvedčenia o dedičstve D 1723/74 a výmeru zo dňa 15.5.1948 boli polohovo tie isté nehnuteľnosti avšak s inými parcelnými číslami a s inými výmerami. Predmetom osvedčenia o dedičstve D 1723/74 nemali byť nehnuteľnosti - pozemky z výmeru pretože tieto boli zapísané v PKV č. XXX. Na podklade výmeru zo dňa 15.5.1948 a geometrického plánu zo septembra 1948 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech Z. V., roč. XXXX do PKV č. XXX v časti majetková podstata parc. č. XXb/XX stavebný pozemok o výmere 2 750m2, kat. územie X. N., podľa geometrického plánu je identifikované do EKN parc. č. XXX/XX, v súčasnosti identifikované do CKN parc. č. XXX/XX záhrada o výmere 1 977m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy o výmere 709m2 s domom súp. č. XXX, parc.č. XXX/XX zastavané plochy o výmere 24m2, zapísané na LV č. XX v prospech právneho nástupcu po Z. V. v prospech Y. V. - žalovaného 1. Na podklade výmeru nadobudol Z. V. vlastníctvo k pozemku parc. č. XXX/XX roľa o výmere 1 822m2, parc. č. XXX/XX roľa o výmere 4 252m2, pri zápise ROEP X. N. boli nesprávne identifikované vlastnícke vzťahy k pôvodným pozemkom pretože neboli brané do úvahy zápisy v pozemkovej knihe ale zápisy v prídelových listinách - vo výmeroch, kde bola použitá iná parcelácia a iné výmery, z tohto dôvodu bol zápis pozemku parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 4 566m2 po ROEP-e do LV č. XXXX v prospech Z. V. v celosti vykonaný nesprávne, správne mal byť vykonaný v prospech X. W. v celosti. Dňa 1.7.2014 sa na katastrálnom odbore konalo ústne pojednávanie, všetci účastníci sa zhodli v tom, že vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 4 566 m2 mal byť po zápise ROEP X. W., nar. XX.X.XXXX a nie Z. V., nar. X.X.XXXX. Jedná sa o duplicitu zápisu výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 15.5.1948 so zápisom v pozemnoknižnej vložke č. XXX.
Z Výmeru č. 27 O vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva pozemkovej reformy zo dňa 15.5.1948 vyplýva, že Z. V. boli pridelené aprc.č. XXX/XX roľa o výmere 2.018m2, parc.č. XXX/ XX - roľa o výmere 1.822m2, parc.č. XXX/XX - roľa o výmere 4252m2, spolu 8.092m2.
Z čestného prehlásenia P. V. zo dňa 13.1.2016 vyplýva, že X. W. bol pridelený stavebný pozemok a roľa v celosti, ktorú riadne užíval až do kolektivizácie, kedy boli role prídelcov vnesené do družstva. Roľa súvisela s pozemkom, ktorý v súčasnosti užíva jeho dcéra, predmetnú roľu nikdy neužíval Z. V..
11.Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (pri určení vlastníctva, ak je na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP) .
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
12.Vo všeobecnosti sa vychádza z toho že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu , ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná, pretože otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je sporná, nie je vyriešená, preto majú žalobcovia naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože ich právne postavenie je neisté a má ňou byť riešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol ich právny predchodca na základe Výmeru.
13.Pokiaľ ide o Výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 15.5.1948, jedná sa o verejnú listinu, ktorá je dokladom o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností za predpokladu, že bola vydaná oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti. K tejto problematike už boli vydané viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (4Cdo/123/2003, 4Cdo 48/2008, 3Cdo 45/2008, 1M Cdo/8/2009,). V danej veci bol vydaný Výmer o vlastníctve pôdy X. W. a to Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, v tom čase oprávneným subjektom na jeho vydanie a tento orgán výmer vydal v medziach jeho právomoci podľa § 1 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. Výmer spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti
- je v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný, obsahuje presné označenie nehnuteľnosti, parcelné číslo, výmeru, katastrálne územie, podpis aj odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ho vydal a podmienky, za ktorých sa pridelenie uskutočňuje, uvedení sú aj bývalí vlastníci. Ide preto nepochybne o Výmer, ktorý treba považovať za perfektný a ktorý má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcu preukázať. Všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, je oprávnený skúmať ho iba so zreteľom na to, či je nulitný (ničotný). Takým by bol v prípade, ak ho vydal tzv. absolútne vecne nepríslušný správny orgán, čo však tento prípad nezahŕňa. Uvedený názor zaujal NS SR v rozhodnutiach 5Cdo 110/2000, 2 Cdo 337/2006, 4 Sž 34/1997. Právny predchodca žalobcov sa stal na základe výmeru zo dňa 15.5.1948 vlastníkom predmetných nehnuteľností. K výmeru patrí aj návrh prídelového plánu zo dňa 17.1.1949 a geometrický - polohopisný plán, z ktorého jednoznačne vyplýva čo bolo právnemu predchodcovi žalobcov pridelené. Ďalej konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov.
14.Právny predchodca žalobcov užíval pridelené nehnuteľnosti do doby, kedy ich odovzdal do družstva. Uvedené skutočnosti nemali za následok stratu vlastníctva prídelcu, nakoľko odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch (§ 23 ods. 2 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR). Vzdanie sa prídelu preto nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. V tých časoch bolo bežné vnesenie majetku do JRD, čo však nikdy neznamenalo vzdanie sa vlastníctva. Vzdanie sa prídelu pôdy umožňoval zák. č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník s účinnosťou od 01. 01. 1951 v ust. § 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá, že ide o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke právo a dochádza tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam zákon vyžaduje písomnú formu, okrem prípadu, ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 OZ) a z právneho úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej veci, nehnuteľnosť musí byť presne identifikovaná, listina musí byť datovaná a podpísaná. V spise sa nenachádza žiaden dôkaz o právnom úkone urobenom právnym predchodcom žalobcov v písomnej forme, obsahom ktorého by bol jeho výslovný prejav vôle vzdať sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnutej výmerom. Je všeobecne známa skutočnosť, že sa nejednalo o dobrovoľné vzdanie sa majetku, pretože v tých časoch ľudia konali z donútenia a pod nátlakom. Právny predchodca žalobcov pridelené nehnuteľnosti užíval, nikdy ich neužíval právny predchodca žalovaných, čo v konaní sporné ani nebolo.
15.Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, považoval ju za podanú dôvodne, pretože z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na podklade Výmeru povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 15.5.1948 a geometrického plánu zo septembra 1948 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu žalobkýň - X. W. do PKV vl. č. XXX v časti majetková podstata a to parc. č. XXb/XX stavebný pozemok o výmere 2 750m2, parc. č. XXb/XX záhrada o výmere 4 458m2, kat. územie X. N., čo je identifikované do E KN parc. č. XXX/XX, XXX/XX, v súčasnosti C KN parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 2 067m2, parc. č. XXX/XX zast. plochy o výmere 94m2 s domom súpisné č. XXX, parc. č. XXX/XXX zast. plochy o výmere 86m2, parc. č. XXX/XXX zast. plochy o výmere 503m2, boli zapísané v LV č. XX v prospech právnych nástupcov po X. W. - L. M. a U. M. - žalobkyne 1 a v E KN parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 4 566m2 zapísaná v LV č. X XXX v prospech Z. V. v celosti. Na podklade výmeru nadobudol X. W. vlastníctvo k pozemku parc. č. XXX/XX roľa o výmere 3 380m2 a tento výmer bol predmetom osvedčenia o dedičstve D 1723/74 po zomrelom X. W.. Predmetom výmeru zo dňa 15.5.1948, ktorý bol predmetom Osvedčenia o dedičstve D 1723/74 a výmeru zo dňa 15.5.1948 boli polohovo tie isté nehnuteľnosti avšak s inými parcelnými číslami a s inými výmerami. Predmetom
osvedčenia o dedičstve D 1723/74 nemali byť nehnuteľnosti - pozemky z výmeru, pretože tieto boli zapísané v PKV č. XXX. Na podklade výmeru zo dňa 15.5.1948 a geometrického plánu zo septembra 1948 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech Z. V. - právneho predchodcu žalovaných , roč. XXXX do PKV č. XXX v časti majetková podstata parc. č. XXb/XX stavebný pozemok o výmere 2 750m2, kat. územie X. N., podľa geometrického plánu je identifikované do E KN parc. č. XXX/XX, v súčasnosti identifikované do C KN parc. č. XXX/XX záhrada o výmere 1 977m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy o výmere 709m2 s domom súp. č. XXX, parc.č. XXX/XX zastavané plochy o výmere 24m2, zapísané na LV č. XX v prospech právneho nástupcu po Z. V. v prospech Y. V. - žalovaného 1. Na podklade výmeru nadobudol Z. V. vlastníctvo k pozemku parc. č. XXX/XX roľa o výmere 1 822m2, parc. č. XXX/XX roľa o výmere 4 252m2, pri zápise ROEP X. N. boli nesprávne identifikované vlastnícke vzťahy k pôvodným pozemkom, pretože neboli brané do úvahy zápisy v pozemkovej knihe ale zápisy v prídelových listinách
- vo výmeroch, kde bola použitá iná parcelácia a iné výmery, z tohto dôvodu bol zápis pozemku parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 4 566m2 po ROEP-e do LV č. XXXX v prospech Z. V. v celosti vykonaný nesprávne, správne mal byť vykonaný v prospech X. W. v celosti. Dňa 1.7.2014 sa na katastrálnom odbore konalo ústne pojednávanie, zúčastnila sa ho žalobkyňa1, aj žalovaný 1, vtedy všetci účastníci sa zhodli v tom, že vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 4 566 m2 mal byť po zápise ROEP X. W., nar. XX.X.XXXX a nie Z. V., nar. X.X.XXXX. Jedná sa o duplicitu zápisu výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 15.5.1948 so zápisom v pozemnoknižnej vložke č. XXX.Vykonaným dokazovaním teda bolo zistené, že došlo k chybe v písaní, preukazujú to dôkazy predložené žalobkyňou a predovšetkým Oznámenie Okresného úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor zo dňa 29.9.2014, žalobkyňa v konaní preukázala, že sa jedná o majetok právneho predchodcu žalobkýň. V prospech jej tvrdení svedčí aj to, že sporný pozemok sa nachádza niekoľko desiatok metrov za jej stavebným pozemkom, pozemok vždy užívali právni predchodcovia žalobkýň, nikdy nie žalovaná strana, resp. ich právni predchodcovia, ani sami žalovaní to netvrdili, žalovaná 2 na pojednávaní uviedla, že pozemok sa nachádza za záhradou žalobkyne 1 a užívali ho jej právni predchodcovia. Žalovaný 1 na katastri sám súhlasil s tým, že sa jedná o vlastníctvo žalobkyne, aj keď v súdnom konaní to popieral, jeho obranu však súd považoval za účelovú. Výmer bol aj je v súčasnosti dokladom o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a je vkladuschopnou listinou spôsobilou k zápisu vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností. Je pravda, že návrh prídelového plánu bol iba návrh a nemožno ho považovať za končený prídelový plán a že konečný prídelový plán nebol verejnou listinou s vkladutvornými účinkami. Návrh prídelového plánu, konečný prídelový plán, grafický prídelový plán, register prídelov boli len technickými, podpornými podkladmi k zápisu, a nie právnym podkladom alebo dokladom na základe, ktorých by vznikali, menili sa, alebo zanikali vlastnícke práva, sú to však podporné dôkazy svedčiace v prospech tvrdení žalobkýň.
16.Súd priznal žalobcom náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní v 1.-2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením /§ 262 CSP/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalobcovia, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, ktorou sú žalovaní 1,2 a v konaní neboli zistené výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.