Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-11Csp/309/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu: M-Pluss s.r.o., so sídlom Moyzesova 33/36, Košice, IČO: 47 808 985, zast.: JUDr. Monika Meňhertová, advokátka so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. Q. 6, o zaplatenie 420,40 eura s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca v žalobe podanej na tunajší súd žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 420,40 eura s príslušenstvom a nahradil trovy konania na tom základe, že žalovanému bol zo strany právneho predchodcu žalobcu Norbert Mauer - M - Credit, poskytnutý úver v sume 400,- eur a žalovaný sa zároveň zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokom v pravidelných 60 týždenných splátkach v sume po 8,79 eura týždenne. Žalovaný sa v zmluve o zabezpečení úveru zo dňa 07.03.2014 zaviazal zaplatiť sumu 806,40 eura v 60 týždenných splátkach v sume po 13,44 eura. Na základe dohody o postúpení pohľadávok boli s účinnosťou k 01.07.2014 všetky pohľadávky z vyššie uvedených zmlúv postúpené na žalobcu.

2. K žalobe ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca pripojil Zmluvu o úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, oznámenie o postúpení pohľadávok.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len C.s.p.“) nevyjadril, skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nepoprel.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 C.s.p., podľa ktorého súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.09.2018.

5. Súd vykonal dokazovanie žalobou, žiadosťou, zmluvou o úvere zo dňa 07.03.2014, zmluvou o zabezpečení úveru zo dňa 07.03.2014, oznámením o postúpení pohľadávky a ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav veci:

6. Právny predchodca žalobcu, Norbert Mauer-M-Credit, s miestom podnikania Aténska 2619/13, Košice, IČO: 44 560 834, uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. MC XXXX dňa 07.03.2014. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 400,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazala splatiť v 60 splátkach po 8,79 eura. Výška úrokovej sadzby ako odplata za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 32,24 % a RPMN vo výške 64,70 %, pričom priemerná hodnota RPMN bola 46,30 %. Konečná splatnosť poslednej splátky a teda konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 7. deň 60-teho týždňa. Súd ďalej zistil, že v rovnaký deň, t.j. 07.03.2014 zmluvné strany uzavreli aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému na základe vyššie uvedenej zmluvy. Z článku 1.1. zmluvy vyplýva, že veriteľ sa zaviazal žalovanému pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a na jej bezodkladnom použití pre účely úhrady úveru. Žalovaný sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške 279,- eur ktorú sa zaviazal splácať v 60 pravidelných splátkach, v pravidelných týždenných splátkach vo výške 4,65 eura v lehotách splatnosti splátok v zmysle zmluvy o úvere.

7. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 01.07.2014 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením si povinnosti z vyššie uvedenej zmluvy.

8. Súd mal za preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 386,- eur.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších právnych predpisov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

10. Podľa ust. § 2 cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie: g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), g), j), k) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa ust. § 9 ods.7 citovaného zákona, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení

vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Zmluvná pokuta je dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, ale nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 52, ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 54, ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 07.03.2017 zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení splátok z tohto úveru. V konaní nebolo tiež sporné, že veriteľ poskytol žalovanému sumu vo výške 400,- eur. 23. V prejednávanom spore sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto je potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis a to zákon o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou, bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Vyššie uvedené zmluvy bolo potrebné hodnotiť ako vzájomne súvisiace; zmluva o zabezpečení splátok úveru závisí od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože upravuje spôsob prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru. Spôsob prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru však nepochybne mohol byť obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo poskytovanie služby, spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti poskytnutej žalovanou, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a to v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na inom mieste, určenom dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zo strany právneho predchodcu žalobcu zaplatiť odplatu vo výške 279,- eur, ktorú sa zaviazal splácať v pravidelných 60 týždenných splátkach vo výške 4,65 eura v lehotách splatnosti splátok v zmysle zmluvy o úvere. Žalovaný bol teda zaviazaný platiť odplatu za to, že mu právny predchodca žalobcu poskytne isté doplnkové „nadštandardné “ služby. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou veriteľ (bez ohľadu na to, či v budúcnosti vôbec reálne nastane situácia, kedy veriteľ túto službu poskytne, t.j. situácia, kedy žalovaný poskytne splátku na úhradu úveru a veriteľ ju prevezme) v skutočnosti navýšil celkovú odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou na základe osobitnej zmluvy právny predchodca žalobcu len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní namieste, určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto

musí prevziať plnenie vmieste bydliska dlžníka. Je teda v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil zato, čo je povinnosťou veriteľa ako dodávateľa. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že obchádza zákon. Zmluva odporuje ust.§ 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy zakazoval predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Odplatu, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť veriteľovi podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, takto ovplyvňuje celkovú sumu, ktorú je povinný z titulu splatenia úveru zaplatiť a teda, ovplyvňuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. g/ a h/ cit. zákona). Dotknutá odplata však nebola zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú mal žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaplatiť, čo je v rozpore s ust. § 9 ods.2 písm. g) cit. zákona. V skutočnosti mal žalovaný veriteľovi vrátiť sumu vyššiu, ako uvádzal veriteľ, než aká je uvedená v zmluve o úvere. Odplata za hotovostné preberanie splátok pritom predstavuje podstatnú časť sumy, ktorú mal žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť. Veriteľ uvedenú odplatu za hotovostné preberanie splátok nezahrnul ani do ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“). Na základe uvedeného preto súd konštatoval, že zmluva o úvere je v rozpore s ust. § 9ods.2 písm. g) a pre nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa v rozpore s ust. § 9 ods.2písm.j) cit. zákona.

22. Súd taktiež konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ďalšiu obligatórnu náležitosť a to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru tak, ako to vyžaduje ust. §9 ods. 2 písm. f) cit. zákona. Uvedenú náležitosť veriteľ vkomponoval do inej zákonom požadovanej obsahovej náležitosti

- výška, počet a termíny splátok ( § 9 ods.2 písm. k/ ). Ako to vyplýva z obsahu zmluvy, splatnosť prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia splátka je splatná siedmy kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a konečná splatnosť úveru je 7.deň 60-teho týždňa. Z tejto formulácie podľa názoru súdu spotrebiteľ nemá možnosť bez akýchkoľvek pochybností určiť a poznať konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru ( t.j. kedy má byť vlastne celý úver splatený).

23. Sankciu za absenciu vyššie uvedených obsahových náležitostí a nesprávne uvedenie výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa upravuje ust. § 11 ods.1 písm. a) a b) citovaného zákona, podľa ktorého platí, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť len to, čo mu veriteľ reálne poskytol, t.j. sumu úveru vo výške 400,- eur, bez úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uhradil sumu 420,40 eura, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní úspech, avšak žiadne trovy si neuplatnil, a zo súdneho spisu vyplýva, že mu žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.