Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-50-2018.pdf
PDF · 103.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného F. N., na hlavnom pojednávaní dňa 24.09.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný F. N., U.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom R., G. XXX/X, t.č. v Ústave na výkon väzby Leopoldov
je vinný, že
dňa 26. 05. 2018 v čase približne o 00.15 h v Bošanoch na Nábreží Ľ. Štúra č. 95 na ulici pred potravinami FRESH pod vplyvom alkoholu vyvolal verbálny konflikt s poškodeným Ľ. G., ktorý šiel tadiaľ po chodníku a telefonoval, pričom do obžalovaného, ktorému sa nevyhol, pri chôdzi poškodený narazil, následne obžalovaný opakovane sácal do poškodeného Ľ. G., ktorý sa bránil tým, že obžalovaného taktiež sácal, následne obžalovaný udrel päsťou pravej ruky poškodeného Ľ. G. do úst, potom obžalovaný sotil do poškodeného Ľ. G. rukami väčšou silou ako predtým, v dôsledku čoho poškodený Ľ. G. spadol na zem tak, že si udrel hlavu o asfaltovú vozovku, pričom uvedeným konaním spôsobil poškodenému Ľ. G. otras mozgu, krvácanie pod tvrdú plenu lebečnú a prasklinu lebky v spánkovej a záhlavnej oblasti vpravo, čím došlo u poškodeného k poškodeniu dôležitého orgánu - mozgu, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a hospitalizáciu poškodeného v trvaní 6 dní, s dobou liečenia v trvaní 41 dní, s obmedzením obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní 27 dní,
teda
- inému úmyselne ublížil na zdraví a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
čím spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) v spojení s § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák.
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, škodu vo výške =1578,48-€.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Ľ. G., U.. XX.XX.XXXX, R. R., C. L.K. XXX/XX, z titulu náhrady bolestného škodu vo výške =5274,-€.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený Ľ. G., U.. XX.XX.XXXX, R. R., C. L. XXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv/242/18/3305-23 doručenej súdu dňa 08.08.2018 po jej preskúmaní, samosudca nariadil a vykonal dňa 24.09.2018 hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný ku skutku podľa obžaloby neučinil žiadne z vyhlásení podľa § 257 Tr. por.
Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, vykonal výsluch obžalovaného, výsluch poškodeného Ľ.K. G., svedkyne L. Ď., K. L., F. R., prečítal zápisnicu o výsluchu zástupcu poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., oboznámil čítaním znalecký posudok a jeho doplnok z odvetvia chirurgie a psychiatrie a ostatné listinné dôkazy, ako aj fotodokumentáciu, prehral videozáznam priemyselnej kamery na mieste skutku, a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred skutkom požíval alkohol, vypil asi päť - šesť pív. On konflikt nezačal, rozprával sa s F. R., strčil do neho poškodený, na to sa začali vzájomne sácať, postrčili sa asi štyrikrát, pričom napokon poškodený padol tak, že mu v dôsledku pádu bolo spôsobné zranenie hlavy. Uviedol, že poškodeného neudrel, k žiadnemu úderu päsťou nedošlo. Je slobodný, nemá vyživovaciu povinnosť, býva s rodičmi. Pred vzatím do väzby bol asi polroka zamestnaný na poľnohospodárskom družstve na trvalý pracovný pomer.
Poškodený Ľ. G. uviedol, že si priebeh skutku nepamätá, uviedol, len že po práci požil alkohol, asi šesť dvojitých (6 x 0,8 dl) koňakov, potom telefonoval, prišiel za niekým, drgol do neho, odpovedal niekomu čo "čo do mňa rýpeš", povedal nejakú nadávku a prebral sa až v nemocnici. Krvavú hlavu nemal. Na to mu bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania z 27.05.2018, kde uviedol, že "dňa 26.05.2018 išiel, po polnoci po chodníku pred predajňou FRESH v Bošanoch, pričom si pamätá len to, obžalovaný stál na okraji chodníku, šiel s F. R. a F. E. alebo E.. On telefonoval s kamarátom z Holandska, pričom do neho drgol obžalovaný, čo on opätoval len jednou rukou, lebo v druhej mal igelitku s večerou a v druhej mal mobil. Viac si nepamätá." Na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že v dôsledku skutku utrpel poranenie hlavy. Uplatnil nárok na náhradu škody, a to z titulu ujmy na zdraví vo výške vyčíslenej znalcom a na rozbitom mobilnom telefóne, pričom hoci bol opravený v rámci poistenia, platil za spoluúčasť určitú sumu, ktorú nevie uviesť a tú požaduje ako nárok na náhradu škody.
Svedkyňa L. Ď. uviedla, že spolu s matkou odchádzali z práce, pričom videla časť skutku, keď obžalovaný udrel poškodeného päsťou na ústa a ten padol na cestu, začala mu tiecť krv z úst, obžalovaný ho aj strčil. Na doplňujúce otázky nevedela s určitosťou uviesť, v dôsledku akého kontaktu padol poškodený na zem. Bola však svedkom úderu rukou aj posotenia. Poškodený padol na záhlavie a ostal v bezvedomí, po chvíli sa prebral, pomohli mu posadiť sa, záchrannú službu volala jej matka K. L.. Obžalovaný im aj ukazoval hánky ruky od krvi, ako udrel poškodeného, nevedela uviesť či pravú, alebo ľavú.
Svedkyňa K. L., matka svedkyne L. Ď. uviedla, že počula, ako sa obžalovaný s poškodeným hádajú, kričali po sebe, sácali sa, bola tam tma, po tom, čo ho obžalovaný posotil, poškodený padol na cestu. Ostal v bezvedomí asi päť minút, ona volala záchrannú službu. Obžalovaný jej ukazoval ruku od krvi, nevedela uviesť či pravú, alebo ľavú.
Svedok F. R. uviedol, že pozná obžalovaného aj poškodeného, bol svedkom skutku, išiel na bicykli, videl ho celý, trval asi 3 až 5 minút, poukazoval aj na to, že bola tma. Videl ako sa obžalovaný s poškodeným sácali dlaňami, nik nepadol na zem, až kým po silnejšom posotení obžalovaným poškodený nepadol a následne ostal ležať na zemi. Nebol svedkom žiadnych úderov, videl len asi zo desať posotení z každej strany.
Podľa lekárskej správy MUDr. Stanislava Doláka, chirurga, Nemocnica na okraji mesta n.o. Partizánske z 26.05.2018, na č.l. 88,102, poškodený utrpel otras mozgu, krvácanie pod tvrdú plenu lebečnú, prasklinu lebky vpravo v spánkovej a záhlavovej časti, vzduch v mozgovej komore - pneumocefalus.
Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., MBA, znalca z odvetvia chirurgia, traumatológia č. 56/2018 z 27.05.2018 a doplnku znaleckého posudku č. 1 (72/2018) z 03.07.2018 na č.l. 91-99, 104-113 súd zistil, že poškodený utrpel dňa 26.05.2018 asi o 00:15 h otras mozgu, krvácanie pod tvrdú plenu lebečnú a prasklinu lebky v spánkovej a záhlavnej oblasti vpravo. Zranenia boli spôsobné priamym (prasklina lebky) aj nepriamym mechanizmom (ostatné zranenia). K zraneniu poškodeného mohlo dôjsť tak, ako vypovedajú svedkovia R. (sotenie a následný pád) a Ď. (úder a následný pád). Priemerná doba liečenia zakrvácania pod tvrdú plenu mozgovú je 6-8 týždňov. Praskliny lebky v spánkovej a záhlavnej oblasti vpravo je 6-8 týždňov, otrasu mozgu je 3-4 týždňov. Zo súdno- lekárskeho hľadiska ide o poranenia ťažké, vnútrolebečné krvácanie charakterizujeme ako závažnú ujmu na zdraví. Ku krvácaniu pod tvrdú plenu mozgovú uviedol, že vzniká nahromadením krvi pod tvrdou plenou mozgovou. Na rozdiel, od hematómu epidurálneho sa tu jedná o krvácanie nie arteriálne, ale žilové, ktoré prebieha pod menším tlakom a môže sa samo zastaviť. Nie je také život ohrozujúce ako krvácanie epidurálne. Po zastavení krvácania môže hematóm pretrvávať a po určitej dobe sa opäť prejavovať klinicky /4-6 týždňov/ a označuje sa ako chronický. Liečba hematómov je chirurgická, tzv. otvorenie lebky a odstránenie hematómu. Obmedzenia poškodeného počas hospitalizácie (od 26.05.2018 do 01.06.2018) sa považujú za závažné, teda celkovo 6 dní. Po prepustení do ambulantnej starostlivosti boli nezávažné 21 dní. Celková doba obmedzenia na bežnom spôsobe života bola 27 dní. Podľa CT nálezu z 22.06.2018, kde už nebolo popísané ani ložisko zakrvácania, intrakraniálne, ani ložisko zmliaždenia mozgového tkaniva, by mohla byť liečba už ukončená, skutočná doba liečby tak trvala 41 dní. Z hľadiska bodového ohodnotenia na účely určenia bolestného podľa Z.č. 437/2004 Z.z. znalec zranenia obodoval následne: otras mozgu 30 bodov, krvácanie vnútrolebečné 200 bodov a zlomenina kosti spánkovej alebo záhlavnej 70 bodov, t.j. spolu 300 bodov.
Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odvetvia psychiatria, z 03.07.2018 č. 63/2018 na č.l. 119-133 súd zistil, že z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, požívanie alkoholu nemalo forenzne významný vplyv na páchania trestnej činnosti. Znalec mu nenavrhol nariadiť žiadne ochranné liečenie. Nebola u neho zistená vyvinutá psychosomatická závislosť od alkoholu ani iných návykových látok, zistený abúzus alkoholu.
Podľa záznamu o dychovej skúške č.l. 70 mal obžalovaný dňa 26.05.2018 o 01:00:37 hod. 0.95 mg/ l alkoholu v dychu.
Zo zápisnice a ohliadke miesta činu a fotodokumentácie na č.l. 72-76 súd zistil, kde došlo ku skutku popísaného v obžalobe.
Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku bol súdom prehratý v súdnom spise na č.l. 87 pripojený videozáznam snímajúci priestor pred potravinami FRESH, zabezpečený ORPZ OKP Partizánske, z ktorého bolo zistené, poškodený šiel po chodníku a telefonoval, pričom do obžalovaného, ktorý stál, ktorému sa nevyhol, pri chôdzi poškodený narazil, na to sú viditeľné len tiene osôb, ktoré sa sácajú, dej už prebieha mimo zorného poľa priemyselnej kamery.
Zo zápisnice o prehliadke tela obžalovaného a fotodokumentácie na č. l. 77-80 súd zistil, že obžalovaný sa dňa 27.05.2018 podrobil prehliadke tela podľa § 155 ods. 1 Tr. por., pričom bolo zistené, že obžalovaný má odreninu na pravej ruke a to na hánke prstenníka o priemere cca 3cm, rana je čerstvá no už zaschnutá a vytvára sa na nej chrasta.
Obžalovaný pred spáchaním skutku nebol postihnutý za priestupok.
Obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný za úmyselnú trestnú činnosť, avšak v skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa osvedčil, teda sa na jeho skoršie odsúdenia sa neprihliada, pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti. Je potrebné uviesť, že trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany z 09.11.2011 sp. zn. 1T/137/2011 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/51/2015 rozsudkom z 21.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť v ten istý deň pre prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečin podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody na 15 mesiacov so skúšobnou dobou na 2 roky do 21.10.2017. V skúšobnej dobe sa osvedčil.
Prokurátor navrhol obžalovanému uložiť úhrnný nepodmienečný trest za prevahy priťažujúcich okolností (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. v prvej polovici upravenej trestnej sadzby, obhajoba trest na dolnej hranici trestnej sadzby 6 mesiacov, avšak s tým, poukazujúc na písomné vyjadrenie k obžalobe, že obhajoba namietala právnu kvalifikáciu podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák., pretože ide len o prečin podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Obhajoba tiež poukázala na to, že konflikt vyprovokoval svojim správaním poškodený, pričom obžalovaný s poškodeným sa len sácali, na čo poškodený stratil rovnováhu, svedkyňa N. videla úder ako jediná. Vyčíslenú škodu z titulu bolestného ani nákladov za zdravotnú starostlivosť zdravotnej poisťovni nespochybnil. Obžalovaný svoje konanie oľutoval.
Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti súd dospel k právnemu záveru, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku, ktorú súd upravil čo do priebehu deja, podľa vykonaného dokazovania, pričom obžalovaný týmto konaním naplnil zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože bolo preukázané, že inému úmyselne ublížil na zdraví a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Pokiaľ ide o prečin výtržníctva je zrejmé, že išlo o miesto verejnosti prístupné - chodník a cestu pred obchodnou prevádzkou. Hoci z videozáznamu je zrejmé, že skutočne iniciátorom stretu obžalovaného s poškodeným je poškodený, ktorý pod vplyvom alkoholu, telefonujúc a nikto si nevšímajúc, vrazí pri chôdzi do obžalovaného, sud je toho názoru, že v tom momente už preberá iniciatívu obžalovaný, ktorý nie že by len verbálne upozornil poškodeného na jeho správanie, ale opláca verbálne a sácaním, načo následne dôjde k sácaniu vzájomnému. Tu je potrebné uviesť, že súd prisvedčil pravdivosti výpovede svedkyne Ď., ktorá doslovne uviedla, že obžalovaný udrel päsťou poškodeného do úst a tiež postrčil, na to tento padol na cestu tak, že si udrel hlavu a ostal v bezvedomí. Fázu sácania popisujú aj ďalší svedkovia L. K. R., pričom to, že nevideli úder nevylučuje, že sa tento neodohral, či že kontakt obžalovaného s poškodeným nevyhodnotili len ako posotenie. Svedok R. pritom je osobu, ktorá poznala obidvoch zúčastnených, teda nemožno vylúčiť, či potýčku nezľahčuje, svedkyňa L. ju zas nevidela celú. O pravdivosti výpovede svedkyne Ď. svedčí aj to, že na hánke pravej ruky mal obžalovaný následne ranu, pričom nik neuvádzal, že by obžalovaný spadol na zem, a tak sa poranil. Pokiaľ by sa sácali, rana na hánke, ako po údere o tvrdý predmet by nevznikla sácaním (čo predpokladá použitie dlaní či pliec). Táto samotná skutočnosť však nemá vplyv na právnu kvalifikáciu skutku, avšak pridáva na závažnosti skutku, pretože je zrejmé, že nie len, že nešlo o postrkovanie a už vôbec nie o bránenie sa, ale napádanie poškodeného. Obidvaja účastníci potýčky boli pritom pod vplyvom alkoholu a to s prihliadnutím na výpovede a záznam o dychovej skúške, nie len nepatrným. Aj preto súd nepredpokladá, že by sa obžalovaný kontroloval natoľko, že by len "popostrkoval" poškodeného, ale nerozdal čo len jeden úder. Zranenia, ktoré utrpel poškodený, a ktoré vyplývajú z lekárskej správy a záverov znalca možno hodnotiť ako ťažkú ujmu na zdraví.
Tu je potrebné uviesť, že nejde o ťažkú ujmu na zdraví za použitia § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák., ale poškodenie dôležitého orgánu podľa § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. Je nesporné, že mozog je orgánom dôležitým, jeho poškodením vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný následok. Zranenie, ktoré aj znalec uvádza ako najzávažnejšie je krvácanie pod tvrdú plenu lebečnú. Znalec poranenia zo súdnolekárskeho hľadiska hodnotí ako poranenia ťažké. Je zrejmé, že išlo hematóm subdurálny (nahromadenie krvi žilovým krvácaním pod tvrdou plenou mozgovou). Znalec neuvádza, že
by nešlo o život ohrozujúce zranenie, len uvádza porovnanie s hematómom epidurálnym (najčastejšie krvácanie arteriálne), ktoré krvácanie prebieha pod vyšším tlakom a je život ohrozujúcejšie. Tvrdá mozgová plena je jedným z troch obalov mozgu. Je zrejmé, že v dôsledku pádu poškodeného hlavou na tvrdý podklad (na asfalt) došlo nepriamym mechanizmom aj k vzniku subdurálneho hematómu - poškodeniu mozgu, dôsledkom vzniku hematómu či otrasom mozgu poškodený upadol do krátkodobého bezvedomia, došlo k strate pamäte (pamätá si ako obžalovanému odvetil, a potom až ako sa prebral v nemocnici). Hematóm nepochybne vznikol, bol sledovaný, vzhľadom na jeho charakter, rozsah a absenciu komplikácií nebolo potrebné jeho chirurgické odstránenie, dňa 22.06.2018 už v CT náleze nebolo popísané ložisko zakrvácania, intrakraniálne, ani ložisko zmliaždenia mozgového tkaniva. Podľa § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. ťažkou ujmou na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorým je poškodenie dôležitého orgánu. Zákon nespája v tomto ustanovení s poruchou zdravia žiadny časový interval (pokiaľ by ho spájal podmienkou uvedenou v § 123 ods. 4 Tr. zák., ustanovenie § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. by v podstate bolo popri § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. nepotrebným, pretože by bolo obsahovo užšie. Vážnosť poruchy zdravia je daná práve tým, že dôjde k poškodeniu dôležitého orgánu a nie orgánu, ktorý nemožno považovať za dôležitý, v tomto prípade dôležitý pre zachovanie životných funkcií. Súd zastáva na základe vyššie uvedených dôvodov ten právny názor, že krvácanie pod tvrdú plenu lebečnú je vážnou poruchou zdravia v dôsledku poškodenia dôležitého orgánu, a teda obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. Obžalovaný konal v priamom úmysle, pokiaľ ide o obidva zbiehajúce prečiny. Pokiaľ ide o následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví, ten vznikol v dôsledku konania vo vedomej nedbanlivosti, keďže obžalovaný musel vedieť, že pokiaľ niekoho silne postrčí, môže tento stratiť stabilitu aj tak, že nedokáže stlmiť pád a môže si poraniť aj hlavu. Porušil záujem na ochrane verejného poriadku a ochrane zdravia.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok.
Súd obžalovanému ukladal podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody za všetky vo výroku o vine uvedené trestné činy podľa trestnej sadzby pre trestný čin najprísnejšie trestný.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., pretože sa obžalovaný k trestnej činnosti doznal a aj ju oľutoval. Hoci obžalovaný neučinil vyhlásenie o vine, tiež popieral, že by poškodeného priamo udrel päsťou, nestotožňuje sa ani s právnou kvalifikáciou pokiaľ ide o prečin ublíženia na zdraví, ani jedna z týchto skutočností nebola významná z hľadiska výroku o vine obžalovaného, pretože právne posúdenie skutku otázkou právnou a nie vecou vnútorného presvedčenia obžalovaného o vine, tiež preto, že znaky skutkovej podstaty prečinov obžalovaný naplnil konaním, ktoré nerozporoval, ku ktorému sa doznal. Súd je aj toho názoru, že obžalovaný svoje konanie úprimne ľutuje, napriek tomu, že nejde o jeho prvé konanie majúce znaky skutkovej podstaty výtržníctva. Možno mať za to, že si uvedomil, že riešenie konfliktných situácií za pomoci násilia môže viesť k oveľa ťažším následkom ako zamýšľal. Súd prihliadol k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov. Takto súd vychádzal z trestnej sadzby 2 až 5 rokov.
Súd uložil obžalovanému trest nepodmienečný hodnotiac najmä osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku. Obžalovaný je osobou, ktorá má sklony k riešeniu konfliktných situácií za použitia násilia, bol už dvakrát súdne trestaný pre prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ba vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/51/2015 i v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. Tresty s podmienečným odkladom u obžalovaného splnili účel len čiastočne, teda hoci sa v skúšobnej dobe osvedčil, následne sa po určitom období opäť trestnej činnosti rovnakého charakteru dopustil. Súd je tak toho názoru, že účinky individuálnej, ale aj generálnej prevencie splní len trest nepodmienečný, ktorý by už mal do budúcna obžalovaného odradiť od páchania trestnej činnosti a hoci znalec z odvetvia psychiatria nenavrhol žiadny druh ochrannej liečby, po jeho vykonaní dopomôcť mu vyhýbať sa požívania alkoholu či kontrolovať svoje správanie pod jeho vplyvom a mierniť agresivitu. Tiež bude dostatočným morálnym odsúdením recidivujúceho páchateľa násilia na miestach verejnosti prístupných. Súd pri určení výšky trestu zohľadnil tú skutočnosť, že ukladal trest nepodmienečný a tiež to, že ani poškodený nie je osobou, ktorá sa v čase skutku správala výslovne defenzívne v úmysle vyhnúť sa prípadnému násiliu. Poškodený, nevnímajúc obžalovaného do neho narazil, bolo preukázané, že sa
správali obaja vulgárne, svedkovia popisovali strkanie ako vzájomné. Z tohto dôvodu súd považuje trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 roky za primeraný a spravodlivý.
Pretože obžalovaný pred spáchaním skutku nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poškodený, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., uplatnil nárok na náhradu škody pri výsluchu zástupcu dňa 28.06.2018, vyčíslený bol až dňa 21.09.2018 (č.l. 190) vo výške 1575,83-€ ako liečebné náklady na liečbu poistenca Ľ. G. a trovy konania vo výške 2,65-€. Súd nárok poškodenému priznal a obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému =1578,48-€, a to preto, že obžalovaný predmetný nárok v celosti na hlavnom pojednávaní uznal, išlo o nikým nerozporovaný nárok, teda nebolo nutné ďalšie dokazovanie vo veci.
Vychádzajúc z bodového ohodnotenia zranení poškodeného znalcom spolu 300 bodov a v roku 2018 na určenie sumy náhrady za bolesť platnej hodnoty bodu rovnajúca sa sume 19,08-€ (suma za jeden bod sa určuje ako 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť), tiež skutočnosti, že obžalovaný tento nárok poškodeného uznal (záverčná reč obhajoby), a bol teda nikým nerozporovaný, súd uložil povinnosť obžalovanému nahradiť poškodenému Ľ. G. škodu z titulu náhrady bolestného vo výške =5274,-€. So zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodeného odkázal na civilný proces, pretože hoci sa poškodený dožadoval náhrady škody aj z titulu škody na poškodenom mobilnom telefóne, ktorý sa mal poškodiť pádom na zem počas skutku, konkrétny nárok na náhradu škody nevyčíslil, pričom nárok vyčísliť a dokazovanie v tomto smere navrhnúť je povinný poškodený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.