Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Csp-102-2018.pdf
PDF · 111.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/102/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: O. C., D.. XX.XX.XXXX, N. S. XX, XXX XX A. X, právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 906,49 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 906, 49 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.05.2018 podal žalobca na OS Prešov voči žalovanému žalobu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1459,68 € s nasledujúcim odôvodnením: V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C/252/2015 som vystupoval ako žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobou som sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V konaní som bol úspešný, súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel rozsudkom z 15.6.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.8.2017. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „31. V danom prípade súd dospel k záveru, že výkon zrážky zo mzdy nepodliehal autorizácii ani verifikácii primeranosti zo strany zodpovedného štátneho orgánu, kedy bol spotrebiteľ vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z tohto dôvodu súd má za to, že sa jedná o neplatnú dohodu, nakoľko spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej dohody o poskytnutí úveru, pričom táto dohoda nebola individuálne dojednaná. Žalobca sa len zo mzdového oddelenia svojho zamestnávateľa dozvedel o tom, že sú vykonávané zrážky z jej mzdy, ktoré neboli individuálne dojednané v rámci dojednávania úverových zmlúv. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1, 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.“ Ako spotrebiteľ si uplatňujem satisfakciu za porušenie mojich spotrebiteľských práv. Svoje práva som musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže som spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej
právnej normy, finančné zadosťučinenie požadujem vo výške 3906,49 eur. Uvedená výška predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru (80 000,--Sk resp. 2 655,51 eur) a sumou (6 562,-- eur), o ktorú sa chcel žalovaný obohatiť vykonaním nezákonných zrážok zo mzdy. Suma 6 562,-- eur je uvedená v liste žalovaného zo dňa 16.10.2014, ktorý adresoval môjmu zamestnávateľovi. Tento v prílohe prikladám.“
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúcim spôsobom: Žalobca v podanej Žalobe o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zo dňa 11.04.2018 žiada zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 3906,49 €, a to z dôvodu, že v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C/252/2015, bol ako žalobca úspešný. V podanej žalobe poukázal žalobca na odôvodnenie predmetného rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa 15.06.2017, č. k 24C/252/2015-52 a na to, že svoje práva podľa jeho názoru musel brániť podaním pôvodnej žaloby a preto má nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“) „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá“. Žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného - GE Money a.s. IČO: 17 324 220, so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava (ďalej aj „postupca“) - dňa 27.11.2007 Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktov (ďalej aj „Zmluva“). Na základe uzatvorenej Zmluvy poskytol postupca žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 2.655,52 € (80.000Sk), ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 59,48 € (1.792Sk), t. j. žalobca sa zaviazal zaplatiť postupcovi sumu vo výške 4.282,56 € (72 splátok x 59,48 €). Žalobca v uzatvorenej Zmluve svojím podpisom zároveň v súlade s ust. § 551 Občianskeho zákonníka prejavil súhlas s tým, že v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných stanovených termínoch v zmysle Zmluvy, resp. v termíne splatnosti pôžičky podľa Zmluvy, postupca je oprávnený požadovať od žalobcovho zamestnávateľa zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia pohľadávky postupcu voči žalobcovi. Postupca a žalobca sa zároveň dohodli, že výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške dohodnutých splátok podľa Zmluvy. Postupcovi na základe uzatvorenej Zmluvy vznikla voči žalobcovi pohľadávka, ktorú postupca Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 postúpil na žalovaného. Žalovaný po postúpení pohľadávky a márnom uplynutí lehoty na zaplatenie pohľadávky podaním zo dňa 23.05.2014 vyzval zamestnávateľa žalobcu v súlade s uzatvorenou Zmluvou o uspokojenie svojej pohľadávky vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu. Žalobca následne podal na Okresný súd Prešov žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Okresný súd Prešov Rozsudkom zo dňa 15.06.2017, č. k. 24C/252/2015-52 určil, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v Zmluve je neplatná a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcovi. Žalovaný z dôvodu hospodárnosti a zbytočného nenavyšovania trov konania a z dôvodu, že určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy nemá žiadny vplyv na oprávnenosť jeho nároku voči žalobcovi nepodal voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 24C/252/2015-52 odvolanie. Podaná žaloba sa javila a aj naďalej javí žalovanému ako účelová a nedôvodná, avšak žalovaný napriek tomu rešpektoval rozhodnutie okresného súdu Prešov a uhradil žalobcovi aj náhradu trov konania vo výške 368,68 €, na zaplatenie ktorej bol Okresným súdom Prešov zaviazaný. Žalovaný napriek uvedenému uvádza, že zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej aj „dohoda“) bola uzatvorená v súlade s hmotným právom, pričom takáto dohoda predstavuje zabezpečovací inštitút prípustný právnym poriadkom SR a v žiadnom prípade nemohla byť spôsobilá privodiť žalobcovi ujmu. Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobca mal možnosť si Zmluvu prečítať a v dostatočnom časovom predstihu sa rozhodnúť, či má záujem uzatvoriť Zmluvu s takýmto obsahom. Ak by nemal záujem Zmluvu uzatvoriť, stačilo aby ju nepodpísal. Žalobca teda pri uzatváraní Zmluvy nekonal pod žiadnym časovým, resp. ani akým komkoľvek iným stresom a ak si napriek tomu neprečítal, aké povinnosti mu z uzatvorenej Zmluvy vyplývajú, potom takéto nezodpovedné konanie možno pričítať len na ťarchu žalobcu. Žalovaný na tomto mieste poukazuje aj na to, že vo veci konajúci súd nie je
viazaný ani odôvodneniami, ani výrokmi rozhodnutí iných okresných a krajských súdov. Žalovaný si nie je vedomý porušenia akéhokoľvek právneho predpisu, a to ani v súvislosti s uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy zo strany postupcu, ani v súvislosti s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy. Je nepochybné, že žalobca je k dnešnému dňu naďalej povinný plniť svoj splatný dlh voči žalovanému. Žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nerozporoval, že od postupcu čerpal finančné prostriedky, ktoré k dnešnému dňu nevrátil. Práve žalobca je osobou, ktorá porušila svoje zmluvné záväzky a do dnešného dňa nevrátila postupcovi, resp. žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na základe Zmluvy. Požiadavka žalobcu na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.906,49 € je preto neopodstatnená a v plnom rozsahu nedôvodná. Žalobca sa dostal do omeškania a bol povinný plniť svoj splatný dlh voči žalovanému. Napriek tomu tak žalobca do dnešného dňa neurobil. Konanie žalobcu nemožno považovať za morálne a čestné a preto je absurdné, ak by takémuto konaniu bola poskytnutá súdna ochrana. Žalobca v podanej žalobe taktiež vôbec nešpecifikuje v čom mu bola spôsobená ujma takého rozsahu, resp. porušenie spotrebiteľského práva takého rozsahu, že by bola suma vo výške 3.906,49€ primeraná porušeniu tohto práva. Žalovaný si záverom dovoľuje poukázať na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze (viď. Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.zn. 23 Cdo 1201/2009 a tiež komentár Občanský zákoník I Komentář. I. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2008), pričom účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok. Účelom ochrany spotrebiteľa však v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Nakoľko žalobcovi boli na základe Zmluvy poskytnuté finančné prostriedky, ktoré do dnešného dňa žalobca neuhradil a zároveň mu nebola konaním žalovaného spôsobená žiadna ujma, priznaním finančného zadosťučinenia žalobcovi by došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa a k aprobovaniu konania, ktorým sa žalobca snaží zneužiť svoje postavenie a ustanovenia zákona upravujúce ochranu spotrebiteľa a získať tak pre seba neoprávnený majetkový prospech. Takémuto konaniu podľa názoru žalovaného nemožno poskytnúť súdnu ochranu. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko má za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Na pojednávaní konanom dňa 20.09.2018 vykonal súd dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis vrátane pripojeného spisu OS Prešov sp. zn. 9C/114/2016 a zistil nasledujúce: 3.1. Rozsudkom č.k. 24C/252/2015 - 52 zo dňa 15.06.2017 OS Prešov rozhodol takto: I. Určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere a ďalších úverových produktov č. 1274718305 z 27.11.2007 uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou GE Money a.s. je neplatná. 3.2. V odôvodnení uvedeného rozsudku OS Prešov uviedol: 10.4. Podľa názoru súdu poskytnutie úveru spotrebiteľovi bez odborného skúmania jeho bonity (teda skúmania pravdivosti a reálnosti spotrebiteľom uvádzaných údajov) je hrubým porušením vyššie uvedených povinností dodávateľa, vedúcim k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (napr. KS v PO sp. zn. 6Co/171/2016). 10.5. Vyššie uvedený záver znamená, že žalobca bol povinný žalovanému vrátiť iba poskytnutú sumu 1500 €, čo sa aj stalo. Ak by teda žalovaný podal žalobu o plnenie táto by zo strany súdu bola zamietnutá a tento záver sa musí presadiť aj v prejednávanej veci tak, že nemožno pripustiť, aby žalovaný, ktorý by neuspel v súdnom konaní o zaplatenie ním tvrdenej pohľadávky si túto pohľadávky vymôže prostredníctvom zrážok zo mzdy. 11.1. Keďže súd nie je viazaný doslovným znením petitu, tak pri zachovaní žalobcovej požiadavky bez zmeny jej obsahu, formuloval petit tak, že žalovanému sa ďalšie uplatňovanie Dohody o zrážkach zo mzdy (teda zotrvávanie na povinnosti zamestnávateľa zrážky vykonávať) zakazuje, keďže takýto výrok vystihuje žalobnú požiadavku žalobcu výstižnejšie. Na základe právoplatného rozsudku bude žalobca povinný vykonávanie zrážok prostredníctvom zamestnávateľ žalobcu ukončiť, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie zrážky zo mzdy sa vykonávať nemajú. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Na základe vyššie uvedeného má súd teda za to, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť. 13.1. Na základe „Dohody“ mali byť žalobcovi poskytované služby: Informácia o zostávajúcich záväzkoch, Odklad splatnosti splátok, Informácia pred splatnosťou splátky, Informácia o prijatí platby,
vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, Zmena zmluvy na podnet klienta, Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu a Druhá upomienka zdarma. 13.2. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní súd vidí jeho neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu splátok úveru, k zmene zmluvy, k potrebe kópií dokumentov a pod. To znamená, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdŕžal za to protiplnenie. Súd považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi, pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Túto podmienku by súd aproboval v prípade, ak by platba za jednotlivé poskytnuté služby mala prebehnúť až potom, ako k samotnému odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.
4. Z vyššie citovaného je teda zrejmé, že v konaní OS Prešov sp. zn. 24C/252/2015 žalobca v celom rozsahu uspel, keďže mu bolo vyhovené v nároku zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Výrok predmetného rozsudku je nutné vykladať v spojitosti s jeho odôvodnením a je teda zrejmé, že právo žalobcu a povinnosti žalovaného boli porušené práve tým, že predložil žalobcovi na podpis listinu, ktorá z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa boli určená za neplatnú a na základe tejto listiny si uplatnil peňažnú pohľadávku, ktorá mala byť vymožená zrážkami zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu.
5. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 - Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 5.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo len privodiť ujmu spotrebiteľovi. 5.2. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi vo vymáhaní finančných prostriedkov (vrátane plnenia úrokov a poplatkov, ktoré veriteľovi nepatrili) nad sumu poskytnutej istiny zo zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov a to bez súdneho rozhodnutia. 5.3. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie prvotne tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Súčasné znenie ide ešte ďalej a zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita.
5.4. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. 5.5. Procesný súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená. 5.6. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že nie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky „a“ ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí. Ústavný súd ČR a NSS ČR v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným momentem používání práva je jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97). Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96). Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace právní normy; není ani metodou nejspolehlivější ((1133/2007 Sb. NSS). Otrocké následování doslovného znění zákona [...] nemá v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd považuje výklad teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch
- usiluje soud při teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s nejvšeobecnějšími podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného ustanovení, a to v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace. Procesný súd má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa spotrebiteľ môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej právnej norme spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.
6. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi porušil minimálne nasledujúce zákonné povinnosti. Podľa § 4 ods.2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/20160201>, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. Podľa § 3 ods.3 zákona č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
7. V prejednávanej veci hrozila žalobcovi ujma výkonu zrážok zo mzdy na podklade neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek kontroly platnosti tejto Dohody (neplatnosť bola určená na základe aktivity žalobcu) a kontroly oprávnenosti zrážanej sumy, pričom vymôcť sa malo aj plnenie, ktoré veriteľovi nepatrilo. Zmluva o úvere, súčasťou ktorej bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, totiž
neobsahovala uvedenie úrokov (a to ani percentom a ani nominálnym vyjadrením), čo podľa § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 27.11.2017 znamenalo nasledujúce - Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobcovi bola poskytnutá suma 2655,51 (80000,-Sk) a žalovaný na jeho zamestnávateľovi ku dňu 16.10.2014 požadoval zrazenie sumy 6562 € (rozdiel v neprospech žalobcu 3906,49 €). Vystavenie takémuto nebezpečenstvu nezákonného krátenia mzdy žalobcu formou zrážok bez platného právneho titulu a vynaloženie úsilia žalobcu na zabránenie uvedenému, je podľa súdu hodné žalovaného peňažného zadosťučinenia vo výške žalovanej sumy (a pri nepreukázaní oprávnenosti sumy úrokov z omeškania, keďže je nesporné, že žalobca v omeškaní bol), preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.