Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/137/2018

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., zast. Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s. pracovisko Dolný val 574/7, 010 01 Žilina proti žalovaným v rade 1/ PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO : 35 792 752 so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, v rade 2/ JK Management, s.r.o., IČO : 44 240 368, so sídlom Hodžova 8, 010 01 Žilina v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 18.09.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 850030948 zo dňa 06.09.2013 uzavretej medzi navrhovateľom a žalovaným v rade 1/, tiež sa domáhal, aby súd žalovanému v rade 2/ uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy, ďalej sa domáhal náhrady trov voči žalovanému v rade 1/. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 06.09.2013 so žalovaným v rade 1/ uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500030948 na sumu 1.170 eur. So žalovaným v rade 1/ musel uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky individuálne dojednané neboli, boli vopred pripravené žalovaným v rade 1/ na príslušnom formulári a túto dohodu odmietnuť nemohol.

2. Ďalej predovšetkým poukázal na záver komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto s poukazom na ust. ods. 5 § 53 Občianskeho zákonníka je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

3. Návrh na nariadene neodkladného opatrenia odôvodnil tiež tým, že žalovaný v rade 1/ doručil žalovanému v rade 2/ ako jeho zamestnávateľovi žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy, pričom žalovaný v rade 2/ ako zamestnávať musí predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať a zrážky z jeho mzdy vykonávať. Poukázal nato, že vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný v rade 1/ dosiahne aj uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Týmto hrozí žalobcovi nebezpečenstvo značnej ujmy, pretože jeho príjem je každý mesiac krátený o majetkovú hodnotu zrážok zo mzdy, pričom žalovaný nemá na toto plnenie nárok, nakoľko úverová zmluva, ktorú predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovať je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Bezprostredne hroziaca ujma mu vzniká tým, že

predmetné zrážky zo mzdy sa vykonávajú na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka neplatné. Tiež uviedol, že v danom prípade je predpoklad, že vydaním neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov v zmysle § 336 ods. 1 druhá veta v spojení s ust. § 337 ods. 1 CSP.

4. Súd oboznámením sa so spisom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 02.09.2013 podpísal žalobca predtlač žalovaného označenú ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka“ č. 8500030948 (predložená ako dôkaz žalobcom na č. l. 8 spisu). Žalovaný predtlač podpísal dňa 06.09.2013.

6. V čl. I. dohody bolo uvedené, že Spoločnosť bude mať voči Dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne Dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200032277 čiastku vo výške 1.170,- eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má Dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov). Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/ vzniknú na základe alebo v súvislosti zo zmluvou a jej prípadných dodatkov („Pohľadávky“).

7. V čl. II. dohody sa strany mali dojednať v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu Pohľadávok Spoločnosti uvedených v čl. I. dohody dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou („zrážky zo mzdy“), ktorú Dlžník poberá od svojho zamestnávateľa, resp. platiteľa príjmu. Na základe uvedenej dohody mal byť zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačne zrážky zo mzdy Dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet Spoločnosti vo výške 62,69 eur mesačne. Strany výslovne súhlasili s tým, pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale nižšie, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Dlžník mal podľa dohody s takýmto postupom vyjadriť výslovný súhlas.

8. Podľa ust. čl. III. dohody sa mali strany dohodnúť, že zrážky zo mzdy Dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom Dlžníka (resp. iným platiteľom príjmu) do doby, než Spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej Pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, sú splatené.

9. .Dňa 02.09.2013 podpísal žalobca predtlač žalovaného označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere“ s uvedeným predtlačeným č. zmluvy (VS) 8500030948 (predložená ako dôkaz žalobcom na č. l. 9 spisu). V časti 1. a 2. predtlače boli následne vypísané údaje žalovaného ako veriteľa a osobné údaje žalobcu ako dlžníka. V časti 5. predtlače boli vypísané údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v časti 6. predtlače údaje o schválenom revolvingovom úvere: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.170,- eur, splatnosť úveru (počet splátok / splatnosť - deň v mesiaci): 42 splátok , mesačná splátka vrátane úrokov: 62,69 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 2.632,98 eur, RPMN za úver: 69,69 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,02 %, priemerná RPMN za úver: 46,06 % a ďalej údaje o revolvingovom úvere. V časti 8. bodu 8.1. predtlače bola obsiahnutá dohoda o záväzku veriteľa poskytnúť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 168,17 eur, ktorej splatnosť bola podľa bodu 8.4. určená dňom uzavretia dohody o poskytnutí služby s tým, že podľa dohody účastníkov malo dôjsť k zápočtu vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3. zmluvných dojednaní oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi. Žalovaný predtlač podpísal dňa 06.09.2013.

10. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa odseku 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 324 Civilného sporového poriadku (CSP), (1) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15.Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú naliehavú úpravu a taktiež sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami musí existovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované.

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy je právnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a to tým, že umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku zrážkami zo mzdy, resp. z iného príjmu dlžníka bez následného súhlasu dlžníka predložením tejto dohody platiteľovi mzdy, resp. iného príjmu dlžníka. Predložením dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, resp. iného príjmu dlžníka vzniká tomuto platiteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, a to zrážkami zo mzdy, resp. iného príjmu dlžníka v zákonom stanovenej výške (nesmú byť vo väčšom rozsahu, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia).

17. V čase uzavretia spornej dohody o zrážkach zo mzdy tento právny inštitút nebol akokoľvek vylúčený so spotrebiteľských zmluvných vzťahov (ako je tomu s účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.05.2014 doplnil do zákona č. 250/2007 Z. z. ust. § 5a ods. 1 písm. a), v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou prípadu, že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť).

18. Zákon tak v spornom čase neustanovoval žiadnu ingerenciu súdu ako podmienku pre výkon zrážok zo mzdy a teda neobstojí argumentácia žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny inštitút slúži k tomu, že vo svojej podstate obchádza možnosť súdnej kontroly prijateľnosti/neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej podmienky zakladajúcej právo veriteľa (dodávateľa v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu) na plnenie peňažného záväzku spotrebiteľa. Právne následky vyvolané uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, resp. iného príjmu dlžníka a predložením tejto dohody platiteľovi mzdy, resp. iného príjmu dlžníka nemožno a priori považovať za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nejde o právnu konštrukciu vytvorenú uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy, resp. iného príjmu dlžníka (spotrebiteľa), ale o právnu konštrukciu vytvorenú zákonnou právnou úpravou. Inak povedané zákonom aprobované konanie, nemožno považovať za konanie, ktoré by súčasne zákon porušovalo (teda bolo v rozpore aj s právnymi normami na ochranu spotrebiteľa) a teda zákonom aprobovaný zabezpečovací právny prostriedok nemožno a priori považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

19. Vo všeobecnosti, ako aj v danom prípade, nie je spotrebiteľ - žalobca zbavený možnosti ochrany svojich práv poskytnutých mu právnymi predpismi na jeho ochranu (a ani mu prístup k nej nie je nadmerne sťažený), keďže mu nič nebráni (nebránilo) domáhať sa žalobou proti žalovanému rozhodnutia súdu, ktorým by bola dodávateľovi (v danom prípade žalovanému) uložená povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy nad rozsah jeho oprávnenej pohľadávky (rozumej mimo rozsah vyplývajúci z neprijateľných podmienok), resp. ktorým by bolo deklarované, či veriteľ má právo na plnenie zo strany spotrebiteľa vyplývajúce z ktorejkoľvek zmluvnej podmienky obsiahnutej v dotknutej spotrebiteľskej zmluve (napr. či má právo na zaplatenie úrokov, poplatkov, zmluvnej pokuty a pod.). V danom prípade predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ - žalobca bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť

20. Záveru súdu nasvedčuje aj výklad Európskeho súdneho dvora obsiahnutý v rozsudku vo veci C-34/2013 prejudiciálneho konania na návrh Krajského súdu v Prešove vo vnútroštátnom spore S. proti SMART Capital, a. s. o výklad smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, s. 22), vo svetle článku 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a rozsudku Simmenthal (106/77, EU:C:1978:49). Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku podal výklad, v zmysle ktorého: „1. Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu, 2. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“. Ide teda o zásadné rozhodnutie aj pre prejednávanú vec, keďže sa týka zásadne totožného právneho problému len s iným zákonom upraveným zabezpečovacím právnym prostriedkom - záložným právom a jeho výkonom prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

21. Súd tak dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

22. Žalovaní boli úspešní, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nim zamietol, mali by preto voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaní však nemajú doposiaľ vedomosť o tomto konaní a ani sa mu nebude v zmysle § 331 toto uznesenie doručovať, žiadne trovy konania im nevznikli, a preto súd o ich náhrade ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.