Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/90/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I. č. XX, A. E. I., 2. K. G., nar. X.X.XXXX, bytom v O. č. XX, 3. Š.J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I. č. XX, A. E. I., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o zaplatenie 5.539,59 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 16. mája 2017 sp. zn. 18C/331/2014 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. septembra 2017 sp. zn. 18C/331/2014

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o nepriznaní náhrady trov konania Združeniu pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie Legionárov 5, Prešov a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 16. mája 2017 č.k. 18C/331/2014-180 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. septembra 2017 č.k. 18C/331/2014-194 zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi 4.484,43 € s úrokom z omeškania, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2011 do 11.2.2012 vo výške 41,51 €, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 4.484,43 € od 12.2.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných (výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Rozhodol, že žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 62 % za zaplatený súdny poplatok a za dva úkony právnej pomoci (výrok III.). Rozhodol, že žalovaní v 1. až 3. rade nemajú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Združeniu pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828 náhradu trov konania nepriznal (výrok V.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.539,50 € s príslušenstvom titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, ktorou Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovaným titulom uzavretej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 11.5.2005. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom poskytnutý úver vo výške 190.000,- Sk, t.j. 6.307 €, ktorý sa zaviazali splácať mesačne vo výške 2.649,- Sk, t.j. 87,97 € vždy 20. dňa v mesiaci počnúc dňom 20.6.2005. Konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.5.2015 a úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 10,6 % ročne. Ručiteľský záväzok prevzal žalovaný v 3. rade. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala 8.401,62 € a pozostávala z istiny 7.790,72 €, úroku v sume 166,41 €, úroku z omeškania v sume 435,52 €, ostatného príslušenstva v sume 8,97 €, pričom posledné dve uvádzané sumy si žalobca v tomto

konaní neuplatnil. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.5.2015 v počte 63 a v celkovej výške 5.563,59 €. Splátky pôvodne splatné od 20.2.2012 do 20.5.2015 sa stali splatnými dňa 11.2.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť.

3. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 497, 502 a 503 Obchodného zákonníka, §§ 2 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 568/2007 Z.z. podľa §§ 52 a 54, 100, 101,103 a 517 Občianskeho zákonníka a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

4. Splátky za obdobie od 21.3.2010 do 21.2.2011 súd považoval za premlčané, nakoľko žalobca podal žalobu dňa 12.3.2014, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, preto v tejto časti žalobu zamietol. Zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť žalobcovi 4.484,43 €, t.j. 51 splátok po 87,93 € spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 21.3.2011 do 11.2.2012 v sume 41,51 €, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 4.484,43 € od 12.2.2012 do zaplatenia, a to žalovaných v 1. a 2. rade ako dlžníkov spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3. rade titulom ručiteľského záväzku.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 od. 1 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu jeho celkového úspechu, t.j. 62 %.

6. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že trovy vedľajšieho účastníka považoval za neúčelne vynaložené.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 2. a 3. rade podľa obsahu odvolania proti vyhovujúcemu výroku I. a súvisiacim výrokom o trovách konania III. a IV. z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a navrhli napadnutý výrok zmeniť tak, že súd žalobu voči nim v celom rozsahu zamietne a prizná im nárok na náhradu trov celého konania. Uviedli, že priznaná suma 4.484,43 € predstavuje istinu, t.j. 51 splátok vo výške 87,93 € za obdobie od 21.3.2011 do 11.2.2012, kedy žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, spolu s úrokom z omeškania. Vytýkali súdu, že im neposkytol právnu ochranu, aká im ako spotrebiteľom prináleží. Poukázali na to, že podľa tvrdenia žalobcu splátky pôvodne splatné od 20.2.2012 do 20.5.2015 sa stali splatnými dňa 11.2.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. K postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu pritom malo dôjsť dňa 15.12.2011. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom, resp. jeho časti došlo až potom, čo Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ túto pohľadávku postúpila na žalobcu. Nakoľko však žalobca v rozhodujúcom období nebol bankovým subjektom, nebol oprávnený nadobudnúť ešte nesplatné úverové splátky (živý úver) postúpením, a tak isto nebol oprávnený vyhlasovať ani mimoriadnu splatnosť tohto úveru, resp. jeho zostatku. Pokiaľ ide o postúpenie už splatných úverových splátok, žalobca dosiaľ nepreukázal, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. bola vyzvala žalovaných písomne pred postúpením na ich úhradu, a teda žalobca ako nebankový subjekt ani tieto pohľadávky postúpením nebol oprávnený nadobudnúť. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách pritom spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Banky teda nie sú oprávnené postupovať živý úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska. Banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale pre takýto postup je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však také oprávnenie ako nebankový subjekt nemal, preto jeho tvrdenie, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, nemá žiadnu právnu váhu. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. V opačnom prípade nejde o platné postúpenie pohľadávky. S poukazom na tieto skutočnosti namietali, že žalobca pre neplatnosť postúpenia pohľadávky a jej príslušenstva nie je aktívne vecne legitimovaný. Namietali aj nesprávne uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v spotrebiteľskej zmluve, z ktorého dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. V prípade platného postúpenia žalovanej pohľadávky by teda bolo možné priznať žalobcovi iba nárok na istinu bez úrokov a poplatkov.

8. Zo všetkých týchto dôvodov navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávok spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžníci sa v takomto prípade nemôžu úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Uvedené vyplýva aj z ust. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. V poznámke pod čiarou zákonodarca tento osobitný predpis definoval odkazom na ust. § 524 Obč. zák.. Ak by teda mienil v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách upraviť podmienky, ktorých splnenie je potrebné na platné postúpenie pohľadávky veriteľa, tak by to zároveň premietol do poznámky pod čiarou v ust. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to jednoznačným odkazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak teda banka pred postúpením písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia. S nedoručením takejto výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky boli v omeškaní po dobu 1212 dní. Zároveň poukázal na výzvu zo dňa 25.11.2008, ktorou v konaní preukázal, že jeho právny predchodca splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá, teda, že žalovaní boli bankou vyzvaní na úhradu dlžnej sumy a zároveň boli v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Taktiež s poukazom na znenie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách trval na tom, že z tohto ustanovenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že jeho právny predchodca toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca, a to oznámením zo dňa 23.1.2012. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo ku dňu 11.2.2012 (dodržaním lehoty podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Toto oprávnenie mu patrilo v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej s postúpenou pohľadávkou prešlo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Postúpením pohľadávky sa žalobca stal sám veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na žalobcu teda s postúpenou pohľadávkou prešlo aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zo všetkých týchto dôvodov považoval rozsudok za vecne správny.

10. Žalovaní v 2. a 3. rade v replike na vyvrátenie argumentácie žalobcu vo vyjadrení k ich odvolaniu poukázali na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu po postúpení pohľadávky, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, oprávnenie banky postúpiť pre omeškanie so splácaním aj nesplatnú časť pohľadávky, oprávnenie banky postúpiť pohľadávku bez súhlasu dlžníka a bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov a zotrvali na dôvodoch svojho odvolania.

11. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, t.j. vo výrokoch I., III. a IV. (vzhľadom na uloženie povinnosti plniť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na základe odvolania podaného žalovaným v 2. rade preskúmal

rozsudok aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade) a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ a dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený a odvolanie žalovaných je dôvodné.

13. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci je v súdnej praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. Žalovaní v 2. a 3. rade namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ak tento dospel k záveru o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu bez toho, aby skúmal platnosť postúpenia pohľadávky žalobcovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách.

15. Táto odvolacia námietka žalovaných je v plnom rozsahu dôvodná.

16. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak v prejednávanej veci neaplikoval pri rozhodovaní ust. § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré sa vzťahuje na prejednávanú vec, neskúmal platnosť zmluvy o postúpení žalobou uplatnenej pohľadávky z hľadiska tohto zákonného ustanovenia a jeho záver o aktívnej legitimácii žalobcu je v tomto štádiu konania predčasný, a teda nesprávny.

17. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s odkazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pritom žalovaný v 3. rade a vedľajší účastník namietali v konaní pred súdom prvej inštancie a s touto ich obranou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevyporiadal, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie aj nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces.

18. Predmetom konania v prejednávanom spore je zaplatenie sumy 4.484,43 € s prísl. (v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť - poznámka odvolacieho súdu) titulom dlhu žalovaných z úverovej zmluvy, uzavretej s právnym predchodcom žalobcu dňa 11.5.2005 (zmluva o splátkovom úvere), pričom žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011, uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 16.12.2011. Žalobca je pritom nebankovým subjektom.

19. Podmienky postúpenia pohľadávky banky upravuje ust. § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách.

20. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, teda v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len zákon 483/2001 Z.z.), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Vyššie citované zákonné ustanovenie stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému subjektu, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou zmluvou, postúpená môže byť iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a

ktorá je splatná a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky.

22. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

23. Súdna prax je jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1 Cdo 147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 7 Cdo 26/2017).

24. Splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách je teda potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu a iba v prípade splnenia týchto zákonných podmienok je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie bankovej pohľadávky.

25. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

26. Zároveň v prejednávanej veci aktívna legitimácia práve z dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. bola žalovaným v 3. rade namietaná v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Súd prvej inštancie dôvodnosť podania žaloby z vyššie uvedených hľadísk neskúmal, v dôsledku čoho nevykonal dokazovanie potrebné na vyriešenie otázky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, a preto jeho rozhodnutie je predčasné, a teda aj nesprávne a je tak daný dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

28. Úlohou súdu po vrátení veci bude teda vykonať dokazovanie na vyriešenie otázky, či došlo k platnému postúpeniu žalobou uplatnenej pohľadávky na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z., teda či zmluva o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom je platná a či je daná aktívna legitimácia žalobcu na vymáhanie žalobou uplatnenej pohľadávky. V nadväznosti na vyriešenie tejto otázky potom súd posúdi, či žaloba je dôvodná a v akom rozsahu.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

29. Výroky rozsudku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a V., ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania Združenia pomoc a ochrana spotrebiteľa neboli predmetom odvolacieho prieskumu, keďže proti týmto výrokom rozsudku nebolo podané odvolanie oprávnenými osobami (žalobcom proti výroku II. a Združením pomoc a ochrana spotrebiteľa proti výroku V.), a preto tieto nadobudli právoplatnosť.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .