Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-80-2018.pdf
PDF · 115.85 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/80/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., O. XXX/X, zastúpenej: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom Lučenec, ul. J.Kráľa 5/A, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 130,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 7Csp/52/2017- 99 zo dňa 05. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 130,91 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21.01.2017 do zaplatenia, do troch dní. Žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Dňa 14.12.2011 bola medzi stranami sporu uzavretá úverová zmluva č. 6112029825, v ktorej ako druh úveru je uvedený: bezúčelový revolvingový úver, výška kreditného limitu (úverového rámca): 560,- eur, výška mesačnej splátky: 4% z dlžnej čiastky, ročná úroková sadzba: 26,28%, 11,88%, termín splatnosti mesačnej splátky: vždy k 20. dňu v mesiaci. Zo zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Podľa Hlavy 2, § 3 veta prvá až tretia a podľa Hlavy 3, § 1 Úverových podmienok Home Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu (platné od 18.8.2011), po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový účet pre čerpanie poskytnutého úveru do výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta. Úverový účet je vedený po celú dobu trvania úverovej zmluvy, prípadne do úhrady všetkých záväzkov, ak úverová zmluva skončí pred ich úhradou. Revolvingový úver umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom karty. Karta má funkciu identifikačnú a platobnú. Z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad súd zistil, že žalobkyňa úver čerpala vo výške 588,56 eur a celkovo uhradila sumu 719,47 eur, ktorú žalovaný započítal na úhradu: istiny 246,99 eur, úroku za hotovostné transakcie 96,69.- eur, úroku 291,48.- eur, upomienky I. 15,- eur, poplatkov za výber z bankomatu 9,- eur, poplatkov za výpis z účtu 47,27.- eur, opravných úrokov 13,04 eur. Podaním zo dňa 13.01.2017 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 130,91.- eur, uplatňovanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia v lehote do 20.01.2017.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,2 písm. f/, i/, j/, k/, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 451 ods. 1,2, § 458 ods. 1,2, § 563, Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravuje okrem iného náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, zmluva musí obsahovať aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2. Absencia niektorej z náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy; zákon o spotrebiteľských úveroch namiesto sankcie neplatnosti zmluvy, veriteľa sankcionoval tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva uzavretá stranami je zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalovaný uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalobkyňa pri jej uzatváraní konala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo samotnej zmluvy a jej Úverových podmienok je zrejmé, že žalobkyňa nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, lebo sa uzatvárali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme bezúčelového revolvingového úveru a záväzok žalobkyne ako spotrebiteľa úver vrátiť a zaplatiť úroky. Súd zistil, že zmluva o úvere nespĺňa viaceré zákonom stanovené náležitosti. V bode 42. predmetnej zmluvy o ročnej úrokovej sadzbe sú dva číselné údaje, oddelené čiarkou, a to 26,28% a 11,88%, nad ktorým údajom (11,88%) je symbol: hviezdička. Pri tomto symbole v dolnej časti textu zmluvy je uvedené: v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď Sadzobník. Žalovaný Sadzobník poplatkov a odmien nepredložil, súdu je však z rozhodovacej činnosti z iných konaní (napr. konanie vedené na tunajšom súde č. k. 7C 273/2015) známe, že je v ňom uvedené: úroková sadzba pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1.000,- eur 26,28% ročne (2,19% mesačne), úroková sadzba pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako 1.000,- eur 11,88% ročne (0,99% mesačne). Zákonom stanovené označenie jednotlivých zložiek úveru však nie je svojvoľné. Predstavuje vymedzenie, aby sa dlžník ako spotrebiteľ dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby nebolo možné, že si veriteľ bude voči nemu uplatňovať i nároky, na ktoré nemá právo. Údaj v bode 42. zmluvy o ročnej úrokovej sadzbe v dvoch číselných údajoch nespĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z.. Ak je v predmetnej zmluve vymedzenie: úrokovou sadzbou 26,28% ročne s tým, že nie je jednoznačne zrejmé, že sa uplatňuje pri peňažných prostriedkoch čerpaných do sumy 1.000,- eur a súčasne vymedzenie: úrokovou sadzbou 11,88% ročne, ide o neprehľadné vymedzenie. Údaj o tom, že výška úrokovej sadzby závisí od výšky čerpaných peňažných prostriedkov, žalovaný neuviedol v bode 42. zmluvy, ale ho umiestnil na koniec jej textovej časti vyhotovenej miniatúrnym písmom, ktorá bez akéhokoľvek rozlíšenia splýva s jej predchádzajúcim textom. Pri tomto posudzovaní je možné vysloviť predpoklad, že priemerný spotrebiteľ, do ktorej kategórie patrí aj žalobkyňa, pri podpise zmluvy nevedela, v akej výške teda bude platiť úrokovú sadzbu. Označenie časti zmluvy takýmto písmom, oproti ostatnému textu zmluvy je spôsobilé ovplyvniť jeho správanie smerujúce k ekonomickému rozhodnutiu. Takáto prax predstavuje nekalú praktiku. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané (§ 7 zákona o ochrane spotrebiteľa). Nie je teda až tak dôležité, že sa predsa len tento údaj (vyhotovený miniatúrnym písmom) dá prečítať ( s ťažkosťami), ale dôležité sú obavy z konzekvencií, ktoré pod vplyvom tejto praktiky sprevádzajú myslenie priemerného spotrebiteľa. Podľa Hlavy 5, § 1 veta prvá Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu (platné od 18.8.2011), klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky, je určená v úverovej zmluve. V predmetnej zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky. Takýto údaj je však nepostačujúci, nekonkrétny, a nie je z neho zrejmá ani výška, počet a termíny splátok istiny, výška, počet a termíny splátok úrokov. Neobstál by v tejto súvislosti ani argument, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru, kedy účastníci zmluvy pri jej uzatváraní nevedia určiť, kedy a koľko z úveru bude čerpané, že nie je možné presne stanoviť takúto sumu. Súd udáva, že na začiatku revolvingového úveru sa táto náležitosť zistiť dá, lebo veriteľovi v čase podpisu úverovej zmluvy je známa výška úverového rámca (v prejednávanej veci 560,- eur), ktorú si spotrebiteľ vyčerpá, a teda z nej mohol ustáliť - vypočítať výšku mesačnej splátky. Súdu je z praxe známe, že iní poskytovatelia spotrebiteľských úverov (aj revolvingových) dokážu vopred transparentne informovať klientov o výške mesačnej splátky, potom by mal byť toho schopný i žalovaný. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie, a ako taký, nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným, Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výklad výlučne Smernice, pričom sa nevyjadroval k výkladu zák. č. 129/2010 Z. z.. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-42/15 rozhodol, že Smernica (2008/48/ ES zo dňa 23.4.2008) členenie splátok nepožaduje. Požiadavka zák. č. 129/2010 Z. z. je však od požiadavky Smernice iná. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zák. č. 129/2010 Z. z. ide nad rámec dmernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu akú používa dmernica. Nepoužil ju však, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej uvedené ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách sa má vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prípadoch, kedy vnútroštátne súdy budú rozhodovať o sporoch medzi veriteľmi a jednotlivcami, ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zák. č. 129/2010 Z. z., bude sa jednať o spory medzi jednotlivcami. Preto nie je možné, aby vnútroštátne súdy Smernici poskytli priamy účinok. Nakoľko priamy účinok smernice do úvahy neprichádza, vnútroštátne súdy musia skúmať, či jej môžu priznať nepriamy účinok, a teda či zák. č. 129/2010 Z. z. môžu vykladať eurokonformne. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdili, že výklad zák. č. 129/2010 Z. z. je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky úrokov a splátky poplatkov, vychádzajúc z jeho jazykového výkladu. Predmetnému ustanoveniu (§ 9 ods. 2 písm. k/), napriek rozsudku C-42/15 nepriamy účinok nie je možné priznať. Na to, aby bolo možné vykladať zák. č. 129/2010 Z. z. v súlade so smernicou, bolo by potrebné zák. č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom smernice, inak by sa jednalo o výklad zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty .
4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov je pre spotrebiteľa najdôležitejším indikátorom ceny úveru. Žalovaný namietal, že RPMN pri revolvingovom úvere nie je možné určiť, pretože sa úver čerpá a dopĺňa, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 6Co 95/2010. Podľa názoru súdu, žalovaný ako odborne znalý dodávateľ si povinnosť určiť výšku RPMN v predmetnej zmluve však splniť mohol. Nemôže byť totiž na ujmu spotrebiteľa, ak dodávateľ neuvedie v zmluve všetky potrebné údaje na vyčíslenie RPMN. V Úverovej zmluve č. 6112029825 zo dňa 14.12.2011, ide napríklad o neurčitú výšku ročnej úrokovej sadzby, neurčitú výšku splátky. Ak dokážu iní poskytovatelia spotrebiteľských (aj revolvingových) úverov, čo je súdu známe z rozhodovacej praxe, transparentne informovať klientov vopred o výške odplaty, resp. o celkových nákladoch spojených s revolvingovým úverom, potom mal byť schopný takto postupovať i žalovaný. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 6Co 95/2010, tak súd udáva, že tento odvolací súd v ňom vyslovil názor: „Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky a poplatky a obdobie úverového vzťahu, vychádzajúce z počtu splátok, sú zistiteľné“. Iná je teda situácia v priebehu úverového vzťahu (vo forme revolvingového úveru). No napriek tomu nemožno pripustiť situáciu, že veriteľ do zmluvy neuvedie výšku RPMN (zistiteľnú na začiatku úverového vzťahu), čo by mohlo mať za následok, že spotrebiteľ na začiatku úverového vzťahu by sa nevedel zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu si veriteľ môže uplatniť.
5. Podľa názoru súdu prvej inštancie v zmluve absentuje i údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. Bez ohľadu na Hlavu 4, § 8 Úverových podmienok žalovaného, platných od 18.8.2011 (o výpovedi zo zmluvy) aj pri revolvingovom úvere je potrebné uviesť údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, keďže tak ako ani iné spotrebiteľské úvery, ani revolvingový úver neposkytuje veriteľ v rámci predmetu svojho podnikania dlžníkovi (spotrebiteľovi) „donekonečna“, respektíve na celkom neobmedzený čas.
6. S poukazom na vyššie uvedené v predmetnej zmluve chýbajú, resp. nie sú konkretizované náležitosti, ktoré obligatórne vyžadoval zák. č. 129/2010 Z. z., a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úver poskytnutý žalovaným žalobkyni na základe uzavretej Úverovej zmluvy č. 6112029825 zo dňa 14.12.2011, je bezúročný a bez poplatkov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa čerpala úver vo výške 588,56 eur a celkovo uhradila sumu 719,47 eur. Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje 130,91eur, ktorá suma je plnením, ktoré žalovaný získal bez právneho dôvodu, pretože na jej zaplatenie nemal právny titul. Povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez ohľadu na to, či bol v dobe získania bezdôvodného obohatenia v dobrej viere, alebo nie. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie totiž zákon koncipuje vo forme objektívnej
zodpovednosti, ktorá je nezávislá od vôle a vedomia bezdôvodne obohateného subjektu. Uložením povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie 130,91 eur, táto suma nadobúda charakter peňažného dlhu, a preto žalovaný je podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný popri vydaní sumy 130,91 eur zaplatiť aj úroky z omeškania. Pred podaním žaloby žalobkyňa dňa 13.01.2017 vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 130,91 eur do 20.01.2017. Od 21.01.2017 sa začalo omeškanie, a preto súd priznal žalobkyni 5,00% úroky z omeškania ročne zo sumy 130,91 eur od 21.01.2017. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1,2 CSP.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že pre bežných užívateľov bez poškodenia zraku sú úverová zmluva aj Úverové podmienky štandardne čitateľné, bez použitia zväčšovacieho zariadenia. Veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách začalo upravovať nariadenie vlády č. 141/2014 Z.z . účinné od 01.01.2015. Týka sa teda zmlúv, uzavretých po 01.01.2015 a nemožno ho vzťahovať na úverovú zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Držiteľ revolvingového úveru má k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca. Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, preto nie je možné určiť presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. To však neznamená, že túto náležitosť spotrebiteľskej zmluvy veriteľ opomenul a v tomto smere poukázal na § 8 Hlavy 4 Úverových podmienok. Výška úrokovej sadzby je bližšie vysvetlená v Sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý žalobkyňa obdržala. Pokiaľ došlo k uzavretiu úverovej zmluvy s úverovým rámcom 560,- eur, logicky sa dá vyvodiť, že výška úrokovej sadzby je 26,28 %. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente za predpokladu, ak tieto náležitosti sú vyhotovené písomne v inom dokumente alebo zachytené na inom trvalom nosiči a zmluva obsahuje jednoznačný a presný odkaz na tieto písomnosti alebo iné trvalé nosiče. Tento názor je v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 ( body 30, 33, 34, 36, 38, 45). Zákonodarca ďalej sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru zmluvu pokiaľ v nej výška úrokovej sadzby nie je uvedená vôbec, nie dvoma číselnými údajmi. Vzhľadom na povahu revolvingového úveru nemožno stanoviť výšku poskytnutého úveru, definuje sa len výška úverového rámca. Výška RPMN potom nie je pri revolvingovom úvere určiteľná, pretože úver sa čerpá a dopĺňa, teda sa menia aj údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo napokon potvrdil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 6Co/95/2010 zo dňa 27.01.2011. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn . 11Co/87/2016 zo dňa 17.03.2017. Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 stanovil, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva tiež nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Výška splátky v zmluve je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky, mení sa v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky. Splátkový kalendár s rozkladom splátok v danom prípade nie je možné určiť, pretože je len žalobkyni, koľko mesačne z úverového rámca vyčerpala. Žalobkyňa bola informovaná o výške dlžnej sumy, výške aktuálnej sumy na čerpanie, týždennom limite v mesačných výpisoch, ktoré jej boli zasielané.
8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila tak, že žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a uplatnila si trovy odvolacieho konania. Uviedla, že všeobecný súd podľa viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR nemusí dať odpovede na všetky otázky, ale určite na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Je nesporné, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ani bazálne náležitosti, ktoré sú vyžadované príslušnými právnymi predpismi. Argumentácia žalovaného ohľadne veľkosti písma je nadbytočná, jeho tvrdenia o obdržaní Sadzobníka poplatkov žalobkyňou sú nepreukázané. Základné parametre definujúce odplatu spotrebiteľského úveru musia byť dostupné a zrozumiteľné, na jednom tlačive, aby klient bol reálne schopný porovnať si výhodnosti úverového produktu s inými produktmia aby mal vedomosť počas celého zmluvného vzťahu o tom, koľko ho požičanie peňazí stojí. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že údaj o RPMN vzhľadom na charakter revolvingového úveru je objektívne neurčiteľný a v tomto smere poukázala na viaceré rozhodnutia súdov SR. Pokiaľ žalovaný argumentuje rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, podľa tohto rozsudku je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala aj jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče, ktoré boli skutočne odovzdané
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami. Táto podmienka skutočne odovzdaných písomností zo strany žalovaného splnená a preukázaná nebola. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách pritom nesmú slúžiť tomu, aby do nich dodávateľ ukryl dôležité dojednania, o ktorých je predpoklad, že uniknú pozornosti spotrebiteľa.
9. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie.
11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
14. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP).
17. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
18. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
19. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že právny vzťah žalobkyne a žalovaného založený zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 14.12.2011 je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Správne boli i závery súdu prvej inštancie v časti, že zmluva o úvere zo 14.12.2011 je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje zákonom o spotrebiteľských úveroch stanovené náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. i/ a j/) Zákonodarca v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch (§ 11) má za tak závažný nedostatok zmluvy, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Takto závažným údajom je v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ a j/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch okrem iného i údaj o úrokovej sadzbe úveru a o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
20. Žalovaný argumentuje v prvom rade tým, že v zmluve sa nachádza dvojaká úroková sadzba (26,28% a 11,88%) s tým, že podľa Sadzobníka poplatkov a odmien, ktorý žalobkyňa obdržala, je špecifikované, že úroková sadzba pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1.000,- eur je 26,28% ročne (2,19% mesačne), úroková sadzba pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako 1.000,- eur je 11,88% ročne (0,99% mesačne). Namieta, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani vo svetle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nemusia byť obsiahnuté na jednej listine alebo na jednom nosiči dát.
21. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatoval, že uvedené odvolacie námietky nie sú dôvodné. Je pravdou, že pre zachovanie jednoduchej písomnej formy v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu ( teda, že prejavy vôle strán nemusia byť na jednej a tej istej listine); len pri zmluve o prevode nehnuteľnosti musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Odvolací súd však zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nevyvodil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zo samotného faktu, že údaje o úrokovej sadzbe sa nachádzajú na dvoch listinách, ale zo skutočnosti, že zmluva (ani v spojení so Sadzobníkom) neobsahuje riadny údaj o úrokoch úveru (§ 9 ods. 2 písm. i v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) Z vykonaného dokazovania je nepochybné ( a žalovaný uvedené ani nenamieta), že v texte samotnej zmluvy (bod 42) sa nachádzajú dva číselné údaje týkajúce sa ročnej úrokovej sadzby, a to 26,28% a 11,88%, nad ktorým údajom (11,88%) je symbol: hviezdička. Pri tomto symbole v dolnej časti textu zmluvy je uvedené: v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď Sadzobník. Žalovaný dokonca Sadzobník poplatkov a odmien v prvoinštančnom ani v odvolacom konaní vôbec nepredložil, a súd prvej inštancie vychádzal len zo skutočností, známych mu z inej rozhodovacej činnosti, keď v obdobných prípadoch žalovaný doložil Sadzobník, v ktorom sa uvádza, že úroková sadzba pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1.000,- eur 26,28% ročne (2,19% mesačne), úroková sadzba pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako 1.000,- eur 11,88% ročne (0,99% mesačne). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ak je v predmetnej zmluve vymedzenie dvojakou úrokovou sadzbou s tým, že nie je jednoznačne zrejmé, že sa uplatňuje pri peňažných prostriedkoch čerpaných v rôznej výške, ide o neprehľadné a zavádzajúce vymedzenie. Uvedenému nasvedčuje i skutočnosť, že pre rozhodovanie spotrebiteľa nepochybne dôležitý údaj o tom, že výška úrokovej sadzby závisí od výšky čerpaných peňažných prostriedkov, žalovaný neuviedol v texte samotnej zmluvy v bode, týkajúcom sa úrokovej sadzby, ale až na konci zmluvy, v časti vyhotovenej menším písmom, ktorá nie je vymedzená osobitným spôsobom a splýva s predchádzajúcim textom, ktorý sa netýka úrokovej sadzby úveru. Odvolací súd konštatoval zhodne so súdom prvej inštancie, že z uvedených skutočností možno vyvodiť, že priemerný spotrebiteľ, teda i žalobkyňa, pri podpise zmluvy nevedela jednoznačne, v akej výške bude platiť úroky z úveru. Pokiaľ súd prvej inštancie uvedené konanie žalobcu vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná (§ 7 zákona č. 257/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), jeho záveru nemožno nič vytknúť. Napokon i samotné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci vedenej na súde pod č. C-42/15, ktorého aplikácie sa žalovaný dovoláva, v závere (bod 4 výroku) uvádza, že prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 (pozn.: čl. 10 ods. 2 písm. f/ sa týka úrokovej sadzby úveru) tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, k čomu nepochybne v prejednávanej veci s poukazom na vyššie uvedené došlo.
22. K odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa posúdenia úveru súdom prvého stupňa ako úveru bez úrokov a poplatkov z dôvodu absencie RPMN, odvolací súd uvádza, že aj pri uzavieraní zmluvy o revolvingovom úvere, teda úvere, ktorý sa obnovuje, je nutné vymedziť vzájomné práva a povinnosti strán tak, aby bolo možné zo strany dlžníka zistiť už pri podpise zmluvy, na aké nároky okrem vrátenia istiny, ktorú od veriteľa vyčerpá, má veriteľ právo. Nemožno súhlasiť s argumentmi žalobcu, že z dôvodu nepredvídateľnosti dokedy táto zmluva a podmienky v nej uvedené bude platiť, nedá sa stanoviť RPMN. Je zrejme, že údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú v tomto čase zistiteľné. Iná je situácia v priebehu tohto úverového vzťahu, pričom však veriteľ má povinnosť informovať dlžníka o zmenách zákonom vyžadovaných údajov tak, aby spotrebiteľ bol v každej fáze trvania záväzkového vzťahu informovaný, aké povinnosti ( a práva) mu zo zmluvy vyplývajú.
23. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil i so závermi súdu prvej inštancie, že úver, poskytnutý žalovaným žalovanej sa podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, stanovené § 9
ods. 2 písm. i/. j/ uvedeného zákona. Žalobkyňa bola potom povinná vrátiť žalobcovi len istinu úveru, t.j. sumu 588,56 eur, avšak reálne ku dňu podania žaloby splatila až sumu 719,47 eur. Rozdiel, teda suma 130,91 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný získal na úkor žalobkyne, a ktoré je povinný jej vrátiť podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako správne uviedol súd prvej inštancie.
24. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu.
26. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).