Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-20-2017.pdf
PDF · 114.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-21Csp/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v právnom spore žalobcu: : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, proti žalovanej: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie 0 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.06.2017 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia zostatku trov mediačného konania vo výške 254,83 Eur a známeho úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy: 1000 € od 14.6.2013 do 5.9.2014 v sume 480,52 € 950 € od 6.9.2014 do 7.10.2014 v sume 32,61 € 900 € od 8.10.2014 do 6.11.2014 v sume 28,96 € 850 € od 7.11.2014 do 11.12.2014 v sume 31,91 € 800 € od 12.12.2014 do 8.1.2015 v sume 24,03 € 750 € od 9.1.2015 do 9.2.2015 v sume 25,74 € 700 € od 10.2.2015 do 6.3.2015 v sume 18,77 € 650 € od 7.3.2015 do 8.4.2015 v sume 23,01 € 600 € od 9.4.2015 do 7.5.2015 v sume 18,66 € 550 € od 8.5.2015 do 4.6.2015 v sume 16,52 € 500 € od 5.6.2015 do 6.7.2015 v sume 17,16 € 450 € od 7.7.2015 do 6.8.2015 v sume 14,96 € 400 € od 7.8.2015 do 4.9.2015 v sume 12,44 € 350 € od 5.9.2015 do 6.10.2015 v sume 12,01 € 300 € od 7.10.2015 do 5.11.2015 v sume 9,65 € 250 € od 6.11.2015 do 7.12.2015 v sume 8,58 € 200 € od 8.12.2015 do 8.1.2016 v sume 6,86 € 150 € od 9.1.2016 do 5.2.2016 v sume 4,51 € 100 € od 6.2.2016 do 4.3.2016 v sume 3 € 50 € od 5.3.2016 do 7.4.2016 v sume 1,82 € A známeho úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy: 1000 € od 24.6.2014 do 5.9.2014 v sume 10,14 € 950 € od 6.9.2014 do 7.10.2014 v sume 4,16 € 900 € od 8.10.2014 do 6.11.2014 v sume 3,7 €
850 € od 7.11.2014 do 11.12.2014 v sume 4,07 € 800 € od 12.12.2014 do 8.1.2015 v sume 3,07 € 750 € od 9.1.2015 do 9.2.2015 v sume 3,29 € 700 € od 10.2.2015 do 6.3.2015 v sume 2,4 € 650 € od 7.3.2015 do 8.4.2015 v sume 2,94 € 600 € od 9.4.2015 do 7.5.2015 v sume 2,38 € 550 € od 8.5.2015 do 4.6.2015 v sume 2,11 € 500 € od 5.6.2015 do 6.7.2015 v sume 2,19 € 450 € od 7.7.2015 do 6.8.2015 v sume 1,91 € 400 € od 7.8.2015 do 4.9.2015 v sume 1,59 € 350 € od 5.9.2015 do 6.10.2015 v sume 1,53 € 300 € od 7.10.2015 do 5.11.2015 v sume 1,23 € 250 € od 6.11.2015 do 7.12.2015 v sume 1,09 € 200 € od 8.12.2015 do 8.1.2016 v sume 0,88 € 150 € od 9.1.2016 do 5.2.2016 v sume 0,57 € 100 € od 6.2.2016 do 4.3.2016 v sume 0,38 € 50 € od 5.3.2016 do 7.4.2016 v sume 0,23 € A trov konania v celkovej výške 157,- EUR. Uviedol, že žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba. Žalobca podáva v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, návrh na vydanie platobného rozkazu. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.06.2013 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 1000,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť aj celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 968,- EUR, ktoré sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 391,5 EUR a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 576,5 EUR(ďalej len „administratívny poplatok“), a to v 12 mesačných splátkach po 164,- EUR, počnúc dňom 23.07.2013. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10,-EUR, t.j. celkom vo výške 10,- EUR. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 1650,- EUR. Žalobca a žalovaný sa zaviazali pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov, pričom sa dohodli využiť na odstránenie ich sporu vzniknutého zo vzájomného právneho vzťahu mediáciu. Žalobca a žalovaný sa v Zmluve oúvere zároveň dohodli, že žalovaný ako dĺžnik je povinný uhradiť žalobcovi ako veriteľovi všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva v mediačnom konaní. V zmysle predpisov mediačného konania žalovaný mediáciu zmaril o čom rozhodol mediátor ustanovený vo veci vedenej pred Mediačným centrom pod spisovou značkou. Mediačné konanie bolo vedené pred Mediačnym centrom zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. K urovnaniu sporu vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným mediačným konaním nedošlo. Žalobca však vynaložil sumu vo výške 285,33 € (dva úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, a poplatok za mediačné konanie v sume 70,85 €)
2.Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
3. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie, keďže v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €. Verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 13.09.2018.
4. Uznesením zo dňa 13.11.2017, č. k. 21Csp/20/2017-21, súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila k podanej žalobe v súlade s ust. § 167 ods. 2 CSP. Uznesenie bolo žalovanej doručené spolu so žalobou, prílohami a poučením do vlastných rúk dňa 10.12.2017. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 14.06.2013 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe poskytol žalovanej úver vo výške 1000 € a žalovaná ako dlžník sa zaviazala zaplatiť túto sumu vrátiť a zaplatiť aj celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 968,- EUR, ktoré sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 391,5 EUR a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 576,5 EUR(ďalej len „administratívny poplatok“). Tvrdenie žalobcu o záväzku žalovanej zaplatiť dlhovanú sumu v 12 splátkach po 164 zo žalobcom predložených listiinných dôkazov nevyplýva. nevyplýva. Žalovaná sa zaviazal istiny 1000 spolu s úrokom a administratívnym poplatok vo výške 968 Eur zavizala vrátiť do 23.06.2014.
7. Podľa bodu 10. všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ a spotrebiteľ prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol zo zmluvy, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Za tým účelom sa zmluvné strany dohodli nasledovne: mediačná dohoda uzatvorená podľa zákona č. 420/2004 Z.z. všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené mediačným centrom registrovanom na Ministerstve spravodlivosti SR, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Určenie mediátora, jeho procesný postup, ktorým bude viesť zmluvné strany k riešeniu sporu dohodou a ďalšie náležitostí mediácie vyplývajú z vnútorných predpisov mediačného centra. Mediačné konanie sa začína na písomný návrh jednej zo zmluvných strán doručený mediačnému centru. V prípade, ak druhá zmluvná strana nebude súčinná pri riešení sporu mediáciou, najmä, avšak nie výlučne, ak sa nedostaví na ústne konanie alebo nebude si preberať zásielky doručované mediačným centrom alebo na také zásielky nebude odpovedať, má sa za to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou a mediačné konanie tak zmarila.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 Zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ Zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľskýmúverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), y) Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetkypredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>. 11. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko mal preukázané, že nie je dôvodná. V danom prípade je predmetom konania nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd musel na niektoré skutočnosti prihliadať ex offo. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1000 €,. Celkovo sa žalovaná zaviazala zaplatiť sumu 1968 €, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 1000 € a úrokov o výške 391,50 eur a administratívneho poplatku vo výške 576,50 Eur. Žalovaná do dnešného dňa žalobcovi uhradila 1650 eur . Po preskúmaní zmluvy o splátkovom úvere z pohľadu či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd zistil, že zmluva neobsahuje vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona). Právny predchodca navrhovateľa vymedzil v zmluve výšku splátky len jednou sumou vo výške 1968 Eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok: istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
12. Absenciu týchto údajov zákon sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 39,15 % ročne a ostatných poplatkov.
13. Obsahom zmluvy z 14.6.2013 je záväzok žalovanej zaplatiť celkové náklady spojené zo spotrebiteľským úverom vo výške 968 Eur - ktoré sú tvorené súčtom úroku 391,50 Eur (39,15 %) a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy (administratívny poplatok) v sume 576,50 eur. Podľa názoru súdu je zrejmé, že hospodársky účel celého administratívneho poplatku totožný a medzi jeho formalizovanými časťami „úrok“ a „úhrada nákladov“ nie je žiaden podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu sledujú pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Okrem toho „náklady na vypracovanie zmluvy“ nemožno považovať ani za poplatok v zmysle § 499 Obch.z., keďže podľa už uvedeného nemožno zmluvu z 14.6.2013 považovať za zmluvu o úvere. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý
nie sadzbou 39,15 % ale 96,8 % ročne.. Takáto výška úroku resp. poplatku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) však odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6MObdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba (odmena) 96,8 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer dvojnásobné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Podľa internetovej stránky NBS výška úrokovej sadzby určená pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti poskytovaných na dobu do 1 roka v júni 2013 (uzavretie zmluvy stranami) bola 8,52 % ročne a pokiaľ úroky dohodnuté v úverovej zmluve predstavujú 96,8% , tak viac ako jedenásťnásobne prevyšujú priemernú úrokovú sadzbu (aj v prípade ak súd vychádzal z dojednanej úrokov sadzby 39,15 % ja táto by stále vaic ako štvornásobne prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu), takto vysoká úroková sadzba(jedenásťnásobná a štvornásobná) nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike, a takáto dohoda je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a neplatná v zmysle § 39 O.z.. Vzhľadom na to súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 O.z. neplatná. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úroku a administratívnom poplatku je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 ZoSÚ sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať poplatok (úrok, úhradu nákladov) z poskytnutého spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 1000 eur. Nárok na úroky vo výške 39,15 % tak ako boli žalobcom uplatnené v tomto konaní žalobou (pozri ods. 1 odôvodnenia) na základe uvedeného nikdy nevznikol a bol preto uplatnený bezdôvodne.
13. Keďže žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1000 € a podľa jeho tvrdenia žalovaná doposiaľ uhradila sumu 1650 €, žalovaná istinu úveru žalobcovi vrátila, pričom na úroky a poplatky aj keby boli v zmluve platne dojednané mu nárok na základe vyššie uvedeného názoru nikdy nevznikol keďže sa na úver hľadí ako na bezpoplatkový a bez úročný.
14. Uvedené však neplatí o omeškaní sa žalovanej so splácaním istiny 1000 eur. Vzhľadom na na absenciu dojednania o 12 mesačných splátkach a pri závere o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru bola žalovaná povinná istinu 1000 Eur vrátiť dňom 23.06.2014. Nezaplatením istiny 1000 eur do uvedeného dňa sa žalovaná dostala do omeškania s plnením celej istiny žalobcovi a tomu tak dôvodne vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z omeškanej istiny pričom jednotlivá výška istiny sa každou úhradou žalovanou vo výške 50 eur žalobcovi znížila, čiže žalobca mal voči žalovanej nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1000 € od 24.6.2014 do 5.9.2014 v sume 10,14 € 950 € od 6.9.2014 do 7.10.2014 v sume 4,16 € 900 € od 8.10.2014 do 6.11.2014 v sume 3,7 € 850 € od 7.11.2014 do 11.12.2014 v sume 4,07 € 800 € od 12.12.2014 do 8.1.2015 v sume 3,07 € 700 € od 9.1.2015 do 9.2.2015 v sume 3,29 € 700 € od 10.2.2015 do 6.3.2015 v sume 2,4 € 650 € od 7.3.2015 do 8.4.2015 v sume 2,94 € 600 € od 9.4.2015 do 7.5.2015 v sume 2,38 € 550 € od 8.5.2015 do 4.6.2015 v sume 2,11 € 500 € od 5.6.2015 do 6.7.2015 v sume 2,19 € 450 € od 7.7.2015 do 6.8.2015 v sume 1,91 €
400 € od 7.8.2015 do 4.9.2015 v sume 1,59 € 350 € od 5.9.2015 do 6.10.2015 v sume 1,53 € 300 € od 7.10.2015 do 5.11.2015 v sume 1,23 € 250 € od 6.11.2015 do 7.12.2015 v sume 1,09 € 200 € od 8.12.2015 do 8.1.2016 v sume 0,88 € 150 € od 9.1.2016 do 5.2.2016 v sume 0,57 € 100 € od 6.2.2016 do 4.3.2016 v sume 0,38 € 50 € od 5.3.2016 do 7.4.2016 v sume 0,23
15. V predmetnom konaní však bolo nepochybne preukázané (vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, a preto nemal súd dôvod pochybovať o ich pravdivosti) že žalovaná žalobcovi uhradila celkom až 1650 eur, to znamená že okrem istiny poskytnutého úveru vo výške 1000 eur, ňou vykonané platby nepochybne pokryli aj nárok žalobcu na úroky z omeškania za vyššie uvedeného obdobie v celkovej výške 49,86 eur. Žalovaná úver - istinu vo výške 1000 eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 49,86 eur aj (uvedené platby od žalovanej by dokonca pokryli aj žalobcom nedôvodne uplatnené trov mediačného konania vo výške 254,83 Eur) jednoznačne takmer o 600 eur preplatila. Je preto na mieste skonštatovať že nárok žalobcu na úroky z omeškania uplatnený žalobou je v celom rozsahu nedôvodný nakoľko zanikol jeho splnením.
16. Vo zvyšnej časti uplatnených trov mediačného konania súd žalobu tiež zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik trov mediačného konania. Žalobca svoj nárok na zaplatenie trov mediačného konania vo výške 254,83 € odvodzuje od uzatvorenej mediačnej dohody. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že mediačná dohoda je absolútne neplatná, nakoľko je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach. Žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah tejto dohody. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, dojednania takejto povahy nemôžu byť súčasťou všeobecných podmienok, ale výlučne samostatnej zmluvy. Všeobecné podmienky nemajú slúžiť k tomu, aby dodávateľ do nich skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a ktoré môžu uniknúť jeho pozornosti. Keďže nedošlo k platnému uzavretiu mediačnej dohody a žalobca ani nepreukázal, že takéto mediačné konanie prebehlo, súd žalobu zamietol aj v tejto časti. Žalobca súdu nepreukázal výšku uplatnených trov mediačného konania a z bodu 10. všeobecných podmienok ani nevyplýva, že by prípadné trovy mediácie bol povinný znášať žalovaný.
Pre náklady mediačného konania však zároveň platí, že náklady mediačného konania podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii by totiž žalobkyni bolo možné priznať jedine ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, keďže iný titul na ich náhradu zo zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným nevyplýva (ods. 10 VPPÚ definuje len pojem „zmarenia“ mediačného konania, nevyplýva z neho však, že by žalovaný automaticky znášal náklady tohto mediačného konania). Pri posudzovaní spojenia „náklady spojené s jej uplatnením“ v § 121 ods. 3 O.z. treba vychádzať z toho, či určitý postup je predpokladom uplatnenia pohľadávky, alebo či k jej uplatneniu účelne vedie. Napríklad v judikáte R 26/2000 bolo vyslovené, že náklady predbežného prerokovania nároku na náhradu škody voči štátu sú príslušenstvom tejto pohľadávky, pretože predbežné prerokovanie je nevyhnutným predpokladom jej uplatnenia. Podľa názoru súdu však mediačné konanie tak, ako ho upravuje zákon č. 420/2004 Z. z., nemožno považovať za spôsob uplatnenia pohľadávky. Z § 2 ods. 1 ostatne uvedeného zákona totiž vyplýva, že mediácia je činnosť mimosúdna, ktorej cieľom je dosiahnutie dohody ako výsledku mediácie (§ 15). Mediátor nemá žiadne donucovacie opatrenia, keďže výsledkom mediácie je len dohoda medzi jej stranami, ktorá môže byť exekučným titulom len v prípade, ak je spísaná ako notárska zápisnica alebo schválená ako zmier (§ 15 ods. 2). Za daných okolností nemožno podľa názoru súdu mediáciu považovať za spôsob uplatnenia pohľadávky, ale len za formu mimosúdnych rokovaní, a náklady týchto rokovaní nemožno uplatňovať podľa § 121 ods. 3 O.z.. Okrem toho však z § 14 ods. 1 a 2 zák. č. 420/2004 Z. v znení účinnom od 1. januára 2012 do 31. decembra 2015 vyplýva, že predpokladom konkrétnej mediácie bolo uzavretie dohody o začatí mediácie v písomnej forme s úradne osvedčenými podpismi a jej uloženie v Notárskom centrálnom registri listín. Až do naplnenia týchto predpokladov nebolo možné považovať mediáciu za začatú. Z toho, že má ísť podľa zákona o dohodu na konkrétnej mediácii, podľa názoru súdu vyplýva, že je vecou každej strany sporu, či na takúto dohodu pristúpi alebo nie, a to aj v prípade, že už predtým uzavrela všeobecnú dohodu o riešení sporu mediáciou (§ 7). Ak sa teda strana rozhodne neuzavrieť dohody o začatí mediácie podľa § 14 ods. 1, je to prejav jej slobodnej vôle, a je vylúčené tvrdiť, že tým mediáciu „zmarila“. Ak navrhujúca strana dovtedy zaplatila prípadný poplatok za mediáciu alebo náklady na ňu, musela tak činiť vo vedomí, že tieto náklady môžu vyjsť nazmar, ak druhá strana s mediáciou
nebude súhlasiť. Snaha preniesť tieto náklady na stranu, ktorá prejavila úmysel vôbec sa nezúčastniť na mediácii spôsobom upraveným v § 14 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z., je podľa názoru súdu navyše aj v rozpore s citovaným ustanovením, keďže má za cieľ nútiť druhú stranu do toho, aby so začatím mediácia prejavila súhlas. Ak tak druhá strana neurobí, uplatňuje tým len svoje právo a za to ju nemožno stíhať tým, že bude povinná nahrádzať druhej strane súvisiace náklady, s ktorými táto musela počítať. Z uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie žalobe vyhovel len čo do sumy nezaplatenej istiny 153 eur s úrokom z omeškania, vo zvyšnej časti (poplatok, poplatky za upomienky, náklady rozhodcovského a mediačného konania, spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania) žalobu zamietol.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaná bola v konaní plne úspešná nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a vznikol by jej teda nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Keďže si žalovaná nárok na náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisového materiálu súd nemal preukázaný vznik akýchkoľvek trov na jej strane, bola v konaní pasívna, žalobe sa na výzvu súdu nevyjadrila, nárok na náhradu trov konania jej súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Piešťany
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo e)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej