Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Csp-217-2017.pdf
PDF · 111.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/217/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843,proti žalovanej: S. K., J.. XX.XX.XXXX, G. E. K. Č.. XXX, o zaplatenie 372,64 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 234,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
- zo sumy 26,99 Eur od 10.04.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 203,63 Eur od 12.05.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 4,33 Eur od 10.06.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 26%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 372, 64 Eur s príslušenstvom. Takúto žalobu odôvodnil tým, že uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 medzi postupcom - Slovak Telekom a. s. a ním mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanej. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 27.02.2015 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytoval telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu určenú v zmluve ako aj v cenníku. Žalovaná napriek tomu, že jej boli služby riadne a včas dodané, tak nezaplatila vystavené faktúry za poskytnuté služby, čím porušila svoje zmluvné povinnosti. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 137,69 Eur, tak tú považoval žalobca za platnú a v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pretože má degresívny charakter a zohľadňuje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb. Zmluvná pokuta bola vypočítaná podľa vzorca: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti x základ pre výpočet).
2. Tunajší súd následne doručil žalovanej žalobu a v zmysle § 167 ods. 2 CSP ju vyzval, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovanej bola žaloba doručená fikciou podľa § 116 ods. 2, 3 CSP v spojení s § 106 ods. 3 CSP, pričom tá sa k nej nevyjadrila.
3. Súd na prejednanie žaloby následne nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žalovaná a ani právny zástupca žalobcu. Elektronickým podaním zo dňa 19.09.2018 oznámil právny zástupca žalobcu súdu, že súhlasí s tým, aby súd v predmetnej veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, a preto súd v zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovanej.
4. Súd po tom, ako vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov: žaloby, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, dodatok č. 1 k takejto zmluve, príloha k zmluve z čl. 14-20, zmluva o kúpe zľavneného zariadenia z čl. 21, zmluva o poskytovaní verejných služieb, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb, príloha k všeobecným podmienkam pre poskytovanie verejných služieb, cenník z čl. 40-60, faktúry z čl. 61-66, výzvu k úhrade z čl. 67, elektronické podanie žalobcu zo dňa 19.09.2018 zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a. s. a žalovaná, ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzavreli dňa 27.02.2015 zmluvu o kúpe zľavneného zariadenia na základe ktorej predal žalovanej zariadenie Acer Liquid Z4 Black za kúpnu cenu po zľave vo výške 1 Euro, pričom kúpna cena pred zľavou bola vo výške 89 Eur. Zároveň právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 26.02.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako aj dodatok na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej program služieb Happy L NAJ SIM s dobou viazanosti 24 mesiacov a žalovaná sa zaviazala platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Zmluvné strany si tiež dojednali zmluvnú pokutu /základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať/ vo výške 150 Eur pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v článku 1 písm. b/ dodatku a to záväzku žalovanej riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb. Zároveň sa žalovaná v článku 5 dodatku zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu v prípade porušenia záväzku uvedeného v článku 1 písm. b/ dodatku ak dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku. Súčasťou uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku boli aj všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom a. s. ako aj Cenník - časť A a časť B, ktoré podrobnejším spôsobom upravovali práva a povinnosti medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako aj cenu za jednotlivé služby. Faktúrou zo dňa 22.03.2015, splatnou dňa 09.04.2015 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu 76,99 Eur za poskytnuté služby. Faktúrou zo dňa 22.04.2015, splatnou dňa 11.05.2015 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu 203,63 Eur za poskytnuté služby. Faktúrou zo dňa 22.05.2015, splatnou dňa 09.06.2015 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu 4,33 Eur za poskytnuté služby. Právny predchodca žalobcu tiež vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 137,69 Eur a to faktúrou zo dňa 22.11.2015, ktorá bola splatná dňa 09.12.2015. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 v spojení s dodatkom č.1 k takejto zmluve o postúpení pohľadávok a príloh k zmluve o postúpení pohľadávok z čl. 14-20 súd zistil, že pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu týkajúce sa žalovanej boli postúpené na žalobcu. Výzvou k úhrade zo dňa 16.10.2017 bola žalovaná vyzvaná žalobcom na úhradu sumy 497,27 Eur, ktorú mala zaplatiť do 26.10.2017.
6. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
8. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
9. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
10. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
11. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách,
podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
12. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
13. Súd považoval za nespornú tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu a žalovaná platne uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb a to vrátane jej dodatku. Súdu je tiež známe z jeho činnosti že právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ktorým je okrem iného aj poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Zároveň pokiaľ ide o žalovanú, tak tá uzatvárala zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v konaní nebolo preukázané, že by uzatvárala takéto zmluvy v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti. Uzavretá zmluva a jej dodatok majú formulárový charakter, boli vopred pripravené právnym
predchodcom žalobcu s tým, že žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť obsah takejto zmluvy. Z uvedených dôvodov tak súd považoval právneho predchodcu žalobcu za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovanú za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah.
14. Súd následne posúdil uplatnené nároky a dospel k názoru, že žaloba žalobcu je dôvodná čiastočne, a to z dôvodu, že za nesporné možno považovať skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanej elektronické telekomunikačné služby a zároveň jej odpredal vyššie uvedené telekomunikačné zariadenie, pričom tieto skutočnosti žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila. Z uvedených dôvodov tak súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 234,95 Eur, pretože žalovaná nezaplatila za dodané elektronické služby dohodnutú cenu, ktorá bola vyúčtovaná jednotlivými faktúrami. Žalovaná nespochybnila takýto nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, pričom ten vyplýva aj z predložených listinných dôkazov s tým, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanej.
15. Súd tiež uložil žalovanej povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože žalovaná sa dostala do omeškania s peňažným plnením, nakoľko nezaplatila svoj dlh v lehote splatnosti, ktorá bola určená v jednotlivých faktúrach. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 26,99 Eur od 10.04.2015 do zaplatenia, pričom splatnosť takejto sumy bola dňa 09.04.2015 v zmysle vystavenej faktúry, zo sumy 203,63 od 12.05.2015 do zaplatenia, pričom splatnosť faktúry bola ku dňu 11.05.2015 a zo sumy 4,33 Eur od 10.06.2015 do zaplatenia nakoľko splatnosť faktúry bola k 09.06.2015. Výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania bola 5,05% ročne a bola určená v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi.
16. Súd žalobu zamietol v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 137,69 Eur, pretože podľa názoru súdu vzhľadom na spôsob, akým bola dojednaná v dodatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a preto je neplatná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že ide o spotrebiteľsko-právny vzťah, pričom tieto zmluvná pokuta nebola podľa názoru súdu individuálne dojednaná, pretože právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou osobitne nevyjednával a slúžila na zabezpečenie záväzku právneho predchodcu žalobcu. Ten ako podnikateľský subjekt mal odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto od neho možno aj očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórne a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. IV.ÚS55/2011 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu so štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorých vzťah teórie i prax navyše označuje za fakticky nerovný, nevyvážený a nemali by byť žiadne pochybnosti, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Okrem toho degresívna zmluvná pokuta musí zohľadniť nie len čas a rozsah porušenej povinnosti, ale aj charakter a závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti. Táto sankcia tiež musí zohľadniť aj skutočnú a reálnu ujmu, ktorá dodávateľovi porušením vznikne, pričom možno dôvodne predpokladať, že vzhľadom na cenové zvýhodnenie mobilného zariadenia, ktoré poskytoval žalovanej musí byť skutočná hodnota tohto zvýhodnenia zaplatená spotrebiteľom postupne aj v cene poskytnutých služieb, čím má dodávateľ garantovanú návratnosť prostriedkov, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že žalovaná mala postavenie spotrebiteľa, pričom obsah dodatku k zmluve, v ktorom bola dojednaná aj zmluvná pokuta, bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu a žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah, musela ju prijať ako celok alebo odmietnuť. Aj keď je zmluvná pokuta podľa tvrdení žalobcu dohodnutá degresívnym - klesajúcim spôsobom v závislosti od toho, kedy dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti, tak má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože zaťažuje len jednu stranu záväzkovo-právneho vzťahu, a to žalovanú. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že právny poriadok SR, ako aj Charta Európskych práv ukladá súdom povinnosť chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ako slabšiu zmluvnú stranu. Zmluvná pokuta
tak nezohľadňuje charakter a závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, pretože môže nastať situácia, že v prípade, ak by žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť tým, že nezaplatí riadne a včas cenu za poskytnuté elektronické služby čo i len v nepatrnej výške, napr. niekoľko centov, tak by žalobcovi resp. právnemu predchodcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu bez ohľadu na charakter závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti, ako aj výšku dlžnej sumy. Spotrebiteľ by tak bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá nie je závislá a úmerná od výšky dlžnej sumy a to aj v prípade, ak bude jeho dlh voči dodávateľovi len nepatrný. Zároveň je tiež potrebné uviesť, že právny predchodca žalobcu v rámci svojej obchodnej politiky predáva telekomunikačné zariadenia za nižšiu cenu ako je ich skutočná cena, avšak tento rozdiel nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale je výsledkom ich zmluvného konsenzu. Takýto zmluvný konsenzus nemôže zo strany dodávateľa fungovať, resp. byť reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal, či už uplatňovaním nároku na zmluvnú pokutu alebo nároku na náhradu škody. Z uplatneného nároku tak jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky, čím došlo k porušeniu zmluvných povinností, pričom on si svoju povinnosť poskytnúť služby, resp. jej poskytnúť telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil. Zaplatenie zmluvnej pokuty tak bolo medzi dodávateľom a žalovanou dohodnuté v prípade porušenia hoci aj jednej povinnosti žalovanou a žalobca by tak mohol uplatňovať takúto zmluvnú pokutu voči žalovanej aj viac krát. Ide tak podľa názoru súdu o klamlivú obchodnú praktiku žalobcu pri dojednávaní zmluvnej pokuty a takáto zmluvná podmienka nemôže používať právnu ochranu. Súd tiež poukazuje na rozhodovaciu prax napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/20/2018 zo dňa 21.03.2018, ako aj rozhodovaciu prax Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co/19/2018 zo dňa 25.06.2018, kde odvolacie súdy obdobnú zmluvnú pokutu posúdili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a to napriek skutočnosti, že zohľadňovala časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca si uplatňoval nárok z titulu porušenia zmluvných povinností žalovanej, ktoré spočívajú v tom, že tá nezaplatila riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Cena služieb bola vyčíslená a uplatnená žalobcom sumou 234,95Eur s tým, že pôvodne bola vyfakturovaná na sumu 284,95 Eur, pričom výška zmluvnej pokuty za porušenie povinností bola 137,69 Eur. Takáto výška pokuty je tak neprimeraná vo vzťahu k porušenej zmluvnej povinnosti nakoľko ide o sankciu v rozsahu 48,32% . Zároveň súd podotýka, že aj keď žalobca tvrdil, že výška zmluvnej pokuty bola dojednaná degresívnym - klesajúcim spôsobom, tak táto skutočnosť z uzavretej zmluvy resp. jej dodatku nevyplýva, pričom jej výška bola dohodnutá 150 Eur. Aj z tohto dôvodu tak možno považovať vzhľadom na zmluvné dojednania ohľadom zmluvnej pokuty takúto sankciu za neprijateľnú zmluvnú pokutu. Preto súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol. Súd zároveň, keďže išlo o neplatné dojednania zmluvnej pokuty nemohol modifikovať takúto pokutu v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka, pretože tá bola ako celok neplatná.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca a žalovaná mali čiastkový úspech v súdnom konaní s tým, že žalobca mal úspech v rozsahu 63 % a žalovaná v rozsahu 37 %, pričom celkový úspech žalobcu bol v rozsahu 26 %. Súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho celkového úspechu a to vo výške 26%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).