Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-58-2017.pdf
PDF · 96.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: Prima Banka Slovensko, IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina proti žalovaným: I. C. F. a II. E. F. obaja bytom F. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, v konaní o zaplatenie istiny 10.735,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v I. a v II. rade u z n á v a j ú n á r o k žalobcu na zaplatenie sumy 10.735, 18 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.735,18 € do zaplatenia, ktorý sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet žalobcu vedený v T. F. L., E..L.., č. účtu IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko v lehote 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.09.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 10.735.18 eur spolu s príslušenstvom:
- úrok 286,75 eur
- úroky z omeškania 4,25 eur
- úrok 7,90% ročne z nezaplatenej istiny 10.735,18 od 25.08.2017 do zaplatenia
- úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 10.735,18 eur od 25.8.2017 do zaplatenia
- úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 286,75 eur od 25.8.2017 do zaplatenia
- nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 8,- eur.
- náhrady trov konania, A to všetko v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
1.1. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.08.2014 uzatvorili sporové strany medzi sebou úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 13.500 eur. V podanej žalobe poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co/149/2016 - 60 zo dňa 15.02.2017, Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/68/2017- 46 zo dňa 28.02.2017 a č.k. 6Co/84/20147 - 57 zo dňa 28.03.2017 pričom podľa názoru žalobcu zmluva bola v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Bonita žalovaných bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..
1.2. Po vyčerpaní úveru žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti a prestali uhrádzať jednotlivé splátky, preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 24.08.2017 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanov a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného
zosplatnenia druhou upomienkou zo dňa 21.06.2017. žalovaní po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnili žiadnu úhradu.
2. Žalovaní v I. a v II. rade sa k podanej žalobe nevyjadrili.
3. Súd v danej veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili žalovaní v I a v II. rade. Nedostavil sa žalobca, ktorý sa včas ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby. Súd preto pojednával podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu. Na pojednávaní žalovaní uviedli, že okrem Prima Banky sú dlžní aj finančným subjektom. Pracovali v oblasti realít, avšak táto oblasť sa dostala do krízy a preto nie je v ich silách splácať financie bankovým subjektom, nakoľko dlžná suma presahuje cca 2.000 eur. žalovaná v I. rade mala 6 operácii kĺbov a jej zdravotný stav je nepriaznivý. V tomto čase sa jej podarilo organizmus naštartovať, chce pracovať a má rozbehnuté rôzne projekty s tým, že dúfa, že peniaze získa a bude môcť splatiť svoje záväzky voči bankovým subjektom. Aj keď majú na seba napísané nehnuteľnosti, tieto je ťažké predať, nakoľko nikto nechce kúpiť nehnuteľnosť, ktorá je v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Príjem nemajú žiadny a jej invalidný dôchodok je vo výške 524,50 eur. Žalovaný v II. rade sa stotožnil s vyjadrením žalovaného v I. rade. Žalovaní v I. a v II. rade svoj dlh voči žalobcovi uznali.
4. Súd v danej veci vykonal dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav:
4.1. Podľa Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2014mal súd za preukázané, že sporové stany medzi sebou uzatvorili zmluvu znejúcu na sumu 13.500 eur, druh úveru pôžička, s výškou úrokovej sadzby 7,9 %. Výška anuitnej splátky bola dohodnutá na sumu 163,13 eur s počtom anuitných splátok 120 s termín splatnosti prvej splátky dňa 20.08.2014. Periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky bola stanovená mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca. Výška RPMN bola 9,63%, priemerná výška RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 11,89%. Celková čiastka, ktorá mali žalovaní splatiť bola 20.250 eur. Úrok z omeškania bol dohodnutý na 5%.
4.2. Listom zo dňa 21.06.2017 žalobca opakovane vyzval žalovaných na uhradenie dlhu. Listom zo dňa 24.08.2017 žalobca vyzval žalovaných na predčasné splatenie úveru.
5. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
5.1. Podľa § 283 CSP, ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. 5.2. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
5.3. Podľa § 1 ods. 2 zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľkách úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
5.4. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
5.5. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
5.6. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
5.7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
5.8. Podľa § 514 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2)Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
5.9. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Súd mal v danej veci preukázané, že sporové medzi sebou uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2014, z ktorej mal súd za preukázané, že sporové stany medzi sebou uzatvorili zmluvu znejúcu na sumu 13.500 eur, druh úveru pôžička, s výškou úrokovej sadzby 7,9 %. Výška anuitnej splátky bola dohodnutá na sumu 163,13 eur s počtom anuitných splátok 120 s termín splatnosti prvej splátky dňa 20.08.2014. Periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky bola stanovená mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca. Výška RPMN bola 9,63%, priemerná výška RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 11,89%. Celková čiastka, ktorá mali žalovaní splatiť bola 20.250 eur. Úrok z omeškania bol dohodnutý na 5%. Listom zo dňa 21.06.2017 žalobca opakovane vyzval žalovaných na uhradenie dlhu. Listom zo dňa 24.08.2017 žalobca vyzval žalovaných na predčasné splatenie úveru. Vzhľadom na to, že žalovaní na pojednávaní dňa 24.09.2018 uznali nárok žalobcu, súd v tejto časti rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP a § 283 CSP, nakoľko tento spôsob navrhol aj samotný žalobca vo svojej žalobe. Žalobca konkrétne uviedol, že navrhuje len vydanie rozsudku pre uznanie, ak žalovaní uznajú nárok v celom rozsahu, avšak podľa názoru súdu, postačuje, ak nárok bol zo strany žalovaných uznaný len sčasti. Súd preto v časti, v ktorej žalovaní uznali nárok žalobcu, neodôvodňuje rozsudok.
6.1. Na pojednávaní predostrel súd prvej inštancie aj svoje právne posúdenie týkajúce sa úrokov z omeškania, ktoré si ako príslušenstvo žalobca uplatňoval. V tejto časti ani samotní žalovaní nárok neuznali. Súd pri posudzovaní vychádzal z ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1 a a§ 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 3 Občianskeho zákonníka. V časti, ktorej sa žalobca domáhal príslušenstva tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozhodnutia ,súd žaloby zamietol.
6.2 Súd svoje zamietnutie v časti príslušenstva odôvodňuje tak, že napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa, ustanovenie § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahovalo sankciu bezúročnosti úveru pre porušenie povinnosti dodávateľa skúmať bonitu klienta, má súd za to, že k takému záveru možno dospieť aj aplikáciou § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
6.3. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
6.4. Súd je presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca či už úmyselne alebo z nedbanlivosti konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadlženosť žalovaných, je konaním hrubo odporujúcim dobrým mravom, aby žalobcovi patrila odmena vo forme úrokov. Zo strany žalobcu neskúmaním bonity (neboli súdu zaslané žiadne doklady) išlo o hazardovanie s finančnými prostriedkami. Súd teda dospel k záveru, že žalovaní sú povinní z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu so zákonným úrokom a nie rôzne zmluvne dohodnuté úroky. Neskúmanie bonity je zároveň dôvodom pre nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru.
6.5. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
6.6. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti V. F.).
6.7. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, zákon č. 129/2010 Z.z. a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca s podanou žalobou mal možnosť uviesť dôkazy o skúmaní bonity žalovaných, žiadne dôkazy však súdu vo vzťahu k otázke skúmania bonity žalovaných nepredložil, len stroho konštatoval, že túto povinnosť si splnil. Aj za stavu, že žalobca by skúmal príjem žalovaného pred vstupom do zmluvného vzťahu, uvedené nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, napr. zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky žalovaného a pod., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
6.8. Súd prvej inštancie stotožňuje so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí č.k. 6Co/171/2016 v zmysle ktorých, cit.: "dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke."
7. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP vyšším súdnym úradníkom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.