Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (62)Rozsudok_6Co-63-2018.pdf
PDF · 130.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/63/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej: L. U., bytom P. X. č. XXX, o zaplatenie 571,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Csp/22/2016-54 zo dňa 12. októbra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 334 eur od 27.11.2015 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 25 eur mesačne, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 27. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,80%, výška ktorých bude uvedená v samostatnom rozhodnutí súdu. Zistil, že na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 26.11.2014 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 400 eur, pričom žalovaná z titulu úveru zaplatila len sumu 66 eur. Preskúmaním uvedenej zmluvy mal za to, že táto nespĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom do 31.03.2015. Ďalej podľa názoru súdu prvej inštancie je v spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená výške RPMN vo výške 30%. Správna výška RPMN je uvedená len v dohode o plnení v splátkach z 26.11.2014, priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je však uvedená v nesprávnej výške, čo je podľa súdu prvej inštancie nekalá obchodná praktika žalobcu, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu, keďže bola v správnej výške uvedená až v dohode o plnení v splátkach, ktorú žalovaná uzavrela až po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odplatu dohodnutú v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 120 eur a dohodnuté úroky je nesporne potrebné v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda i do výške výpočtu RPMN. V zmysle uvedeného a v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie považoval predmetný poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobu zamietol v časti o zaplatenie vyčísleného úroku vo výške 24,59 eur, poplatku vo výške 120 eur ako i v časti o zaplatenie úroku vo výške 68 eur ročne zo sumy 334 eur od 30.12.2014 do zaplatenia. Ďalej považoval za neopodstatnený žalobný návrh i v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, keďže zo žaloby nevyplýva, v zmysle ktorých písomných dojednaní si žalobca uvedenú
zmluvnú pokutu uplatňuje a pre porušenie ktorej konkrétnej povinnosti zo strany žalovanej. Mal za to, že žalobca ničím nepreukázal, že by boli žalovanej zaslané upomienky na zaplatenie a taktiež ničím nebolo v konaní preukázané, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uvedeného úveru tak ako to tvrdil žalobca. Keďže žalovaná súdom prvej inštancie priznanú sumu žalobcovi nevrátila v dohodnutom termíne, a to do 26.11.2015, je v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov povinná zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 334 eur od 27.11.2015 do zaplatenia. Zaplatenie priznanej istiny s príslušenstvom povolil žalovanej v splátkach po 25 eur mesačne s poukazom na sociálne pomery, a to v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP. O náhrade trov sporových strán rozhodol podľa § 218 ods. 1 veta prvá, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa zásady čistého úspechu v konaní. Žalobca sa podanou žalobou domáhal celkovo zaplatenia 571,95 eur, súd mu priznal nárok len na zaplatenie 334 eur, čo predstavuje úspech 58,40%, neúspech 41,60% a čistý úspech žalobcu 16,80%, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 16,80% voči žalovanej, ktorá bola v konaní v prevažnej časti neúspešná.
2. Proti tomuto rozsudku, výroku II., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11, pokiaľ k tomu nedošlo nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podotkol, že každá splátka bola prednostne započítaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Ďalej uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere iba v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako podľa žalobcu nemožno hovoriť ani o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K požadovaným úrokom poukázal na nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru upozornil na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Podotkol, že pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy žalovanému vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od žalobcu prevzal. Pokiaľ by žalovaný po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či RPMN je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dospel k záveru, že predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb, čo by bolo v rozpore s čl. 55 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ ide o výšku príslušnej odplaty pri poskytnutí finančných prostriedkov a výšku úroku spojeného so spotrebiteľským úverom, mal za to, že tieto sú v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedené, výrazne napísané a uvedené pri sume poskytnutého úveru, teda klient musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Uzavrel, že je nutné vziať do úvahy, že v prípade peňažných prostriedkov požičiavaných nebankovými subjektmi je požadované, v porovnaní s bankami, menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie ako tomu býva u konzervatívnejších bánk. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Uviedla, že pri podpise úverovej zmluvy jej časť napísanú drobným písmom nečítala, nakoľko ju dobre nevidela a mala za to, že by jej aj tak nerozumela. Uverila poučeniu a slovám pracovníčky, s ktorou predmetnú zmluvu uzatvárala, ktorá jej základné podmienky vysvetlila a zmluvu jej dala podpísať s tým, že je už všetko povedané. Naďalej trvala na splátkach po 25 eur mesačne, nakoľko je poberateľkou iba starobného dôchodku a potrebuje
peniaze aj na lieky a iné potreby. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol bez jej prítomnosti, pretože už viac nemá čo dodať.
4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie o absencii predpísaných zákonných náležitostí v zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy. V dôsledku toho posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, a preto súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti prevyšujúcej nesplatenú istinu. Tento postup a rozhodnutie viedlo podľa názoru žalobcu k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
6. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
7. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
8. V danom prípade nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalobca) o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu, založeného medzi žalobcom a žalovanou zmluvou o úvere zo dňa 26.11.2014, na ktorý dopadajú normy spotrebiteľského práva. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, podrobil ex offo prieskumu obsah zmluvy o tomto úvere z hľadiska toho, či obsahovala zákonné náležitosti. V čase uzatvorenia zmluvy platila právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie zo správne aplikovaných ustanovení označeného právneho predpisu platných a účinných ku dňu uzatvorenia dotknutej zmluvy aj vychádzal. Podľa dôvodovej správy k návrhu Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (po prijatí publikovanom pod č. 129/2010 Z.z.) vo vzťahu k § 9, zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napr. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Z vyššie citovanej časti dôvodovej správy k ust. § 9 ods. 2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - ktorým účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, konkrétne aj o výške, počte a termínoch splátok, a to nielen istiny, ale aj úrokov a (iných) poplatkov, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu - do znenia zákona.
9. V posudzovanej veci bola zmluva o úvere uzavretá dňa 26.11.2014, preto sa na ňu vzťahovali ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, teda do 31.12.2014. V zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, sú stanovené pod písm. a) až y) obligatórne náležitosti, ktoré každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola perfektným právnym úkonom. Ustanovenie § 11 ods. 1 cit. zákona stanovuje výnimky, kedy aj pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva platná, zároveň však stanovuje sankciu pre veriteľa vo forme bezúročnosti úveru a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
10. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov aj z dôvodu, že v zmluve chýba údaj, a to konkrétne výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi. V tomto smere odvolací súd, rovnako ako odvolateľ, poukazuje na rozhodnutie C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., c/a Klára Bíroová.
11. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny . Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.
12. Vychádzajúc z účelu Smernice a ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
13. V tomto smere boli odvolacie námietky žalobcu, poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová, keď nie je potrebné rozložiť úverové splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov, dôvodné / viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017/.
14. Avšak ďalej súd prvej inštancie správne posúdil rozdielne uvedenú RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere (30%) a v dohode o plnení v splátkach (390,86%) ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu. Podobne aj odplatu dohodnutú v zmluve vo výške 120 eur treba považovať za súčasť celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.) a nič na to nemení ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný vedel pri podpise zmluvy hodnotu protiplnenia a že v prípade ak nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu mohol od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní.
15. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uvádza, že je postačujúce, ak v spotrebiteľskej zmluve chýba čo i len jedna z obligatórnych náležitostí zmluvy. V danom prípade je postačujúce, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť tým, že správna výška RPMN je uvedená v dohode o plnení v splátkach zo dňa 26.11.2014. Súd prvej inštancie správne uviedol a odvolací súd sa s ním v tejto časti plne stotožňuje, že nesprávne uvedená výška RPMN v
spotrebiteľskej zmluve je sankcionovaná tým, že daný úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z..
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie zistil, že žalovaná na úver spolu čerpala sumu 400 eur a zaplatila žalobcovi len sumu 66 eur, čo tento nespochybnil, je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť už len sumu 344 eur, na zaplatenie ktorej ju tiež súd prvej inštancie správne spolu s príslušným úrokom z omeškania zaviazal s tým, že vo zvyšnej časti túto čiastku prevyšujúcej žalobu zamietol a vzhľadom k prevažujúcemu úspechu žalobcu, žalovanú tiež k pomernej náhrade trov konania vo vzťahu k nemu zaviazal.
17. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ako síce úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tejto trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 334 eur od 27.11.2015 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 25 eur mesačne, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 27. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,80%, výška ktorých bude uvedená v samostatnom rozhodnutí súdu. Zistil, že na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 26.11.2014 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 400 eur, pričom žalovaná z titulu úveru zaplatila len sumu 66 eur. Preskúmaním uvedenej zmluvy mal za to, že táto nespĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom do 31.03.2015. Ďalej podľa názoru súdu prvej inštancie je v spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená výške RPMN vo výške 30%. Správna výška RPMN je uvedená len v dohode o plnení v splátkach z 26.11.2014, priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je však uvedená v nesprávnej výške, čo je podľa súdu prvej inštancie nekalá obchodná praktika žalobcu, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu, keďže bola v správnej výške uvedená až v dohode o plnení v splátkach, ktorú žalovaná uzavrela až po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odplatu dohodnutú v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 120 eur a dohodnuté úroky je nesporne potrebné v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda i do výške výpočtu RPMN. V zmysle uvedeného a v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie považoval predmetný poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobu zamietol v časti o zaplatenie vyčísleného úroku vo výške 24,59 eur, poplatku vo výške 120 eur ako i v časti o zaplatenie úroku vo výške 68 eur ročne zo sumy 334 eur od 30.12.2014 do zaplatenia. Ďalej považoval za neopodstatnený žalobný návrh i v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, keďže zo žaloby nevyplýva, v zmysle ktorých písomných dojednaní si žalobca uvedenú zmluvnú pokutu uplatňuje a pre porušenie ktorej konkrétnej povinnosti zo strany žalovanej. Mal za to, že žalobca ničím nepreukázal, že by boli žalovanej zaslané upomienky na zaplatenie a taktiež ničím nebolo v konaní preukázané, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uvedeného úveru tak ako to tvrdil žalobca. Keďže žalovaná súdom prvej inštancie priznanú sumu žalobcovi nevrátila v dohodnutom termíne, a to do 26.11.2015, je v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov povinná zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 334 eur od 27.11.2015 do zaplatenia. Zaplatenie priznanej istiny s príslušenstvom povolil žalovanej v splátkach po 25 eur mesačne s poukazom na sociálne pomery, a to v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP. O náhrade trov sporových strán rozhodol podľa § 218 ods. 1 veta prvá, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa zásady čistého úspechu v konaní. Žalobca sa podanou žalobou domáhal celkovo zaplatenia 571,95 eur, súd mu priznal nárok len na zaplatenie 334 eur, čo predstavuje úspech 58,40%, neúspech 41,60% a čistý úspech žalobcu 16,80%, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 16,80% voči žalovanej, ktorá bola v konaní v prevažnej časti neúspešná.
2. Proti tomuto rozsudku, výroku II., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11, pokiaľ k tomu nedošlo nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podotkol, že každá splátka bola prednostne započítaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Ďalej uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere iba v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako podľa žalobcu nemožno hovoriť ani o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K požadovaným úrokom poukázal na nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru upozornil na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Podotkol, že pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy žalovanému vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od žalobcu prevzal. Pokiaľ by žalovaný po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či RPMN je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dospel k záveru, že predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb, čo by bolo v rozpore s čl. 55 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ ide o výšku príslušnej odplaty pri poskytnutí finančných prostriedkov a výšku úroku spojeného so spotrebiteľským úverom, mal za to, že tieto sú v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedené, výrazne napísané a uvedené pri sume poskytnutého úveru, teda klient musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Uzavrel, že je nutné vziať do úvahy, že v prípade peňažných prostriedkov požičiavaných nebankovými subjektmi je požadované, v porovnaní s bankami, menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie ako tomu býva u konzervatívnejších bánk. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Uviedla, že pri podpise úverovej zmluvy jej časť napísanú drobným písmom nečítala, nakoľko ju dobre nevidela a mala za to, že by jej aj tak nerozumela. Uverila poučeniu a slovám pracovníčky, s ktorou predmetnú zmluvu uzatvárala, ktorá jej základné podmienky vysvetlila a zmluvu jej dala podpísať s tým, že je už všetko povedané. Naďalej trvala na splátkach po 25 eur mesačne, nakoľko je poberateľkou iba starobného dôchodku a potrebuje peniaze aj na lieky a iné potreby. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol bez jej prítomnosti, pretože už viac nemá čo dodať.
4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie o absencii predpísaných zákonných náležitostí v zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy. V dôsledku toho posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, a preto súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti
prevyšujúcej nesplatenú istinu. Tento postup a rozhodnutie viedlo podľa názoru žalobcu k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
6. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
7. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
8. V danom prípade nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalobca) o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu, založeného medzi žalobcom a žalovanou zmluvou o úvere zo dňa 26.11.2014, na ktorý dopadajú normy spotrebiteľského práva. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, podrobil ex offo prieskumu obsah zmluvy o tomto úvere z hľadiska toho, či obsahovala zákonné náležitosti. V čase uzatvorenia zmluvy platila právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie zo správne aplikovaných ustanovení označeného právneho predpisu platných a účinných ku dňu uzatvorenia dotknutej zmluvy aj vychádzal. Podľa dôvodovej správy k návrhu Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (po prijatí publikovanom pod č. 129/2010 Z.z.) vo vzťahu k § 9, zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napr. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Z vyššie citovanej časti dôvodovej správy k ust. § 9 ods. 2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - ktorým účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, konkrétne aj o výške, počte a termínoch splátok, a to nielen istiny, ale aj úrokov a (iných) poplatkov, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu - do znenia zákona.
9. V posudzovanej veci bola zmluva o úvere uzavretá dňa 26.11.2014, preto sa na ňu vzťahovali ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, teda do 31.12.2014. V zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, sú stanovené pod písm. a) až y) obligatórne náležitosti, ktoré každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola perfektným právnym úkonom. Ustanovenie § 11 ods. 1 cit. zákona stanovuje výnimky, kedy aj pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva platná, zároveň však stanovuje sankciu pre veriteľa vo forme bezúročnosti úveru a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
10. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov aj z dôvodu, že v zmluve chýba údaj, a to konkrétne výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve o úvere, uzavretej
medzi účastníkmi. V tomto smere odvolací súd, rovnako ako odvolateľ, poukazuje na rozhodnutie C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., c/a Klára Bíroová.
11. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny . Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.
12. Vychádzajúc z účelu Smernice a ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
13. V tomto smere boli odvolacie námietky žalobcu, poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová, keď nie je potrebné rozložiť úverové splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov, dôvodné / viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017/.
14. Avšak ďalej súd prvej inštancie správne posúdil rozdielne uvedenú RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere (30%) a v dohode o plnení v splátkach (390,86%) ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu. Podobne aj odplatu dohodnutú v zmluve vo výške 120 eur treba považovať za súčasť celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.) a nič na to nemení ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný vedel pri podpise zmluvy hodnotu protiplnenia a že v prípade ak nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu mohol od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní.
15. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uvádza, že je postačujúce, ak v spotrebiteľskej zmluve chýba čo i len jedna z obligatórnych náležitostí zmluvy. V danom prípade je postačujúce, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť tým, že správna výška RPMN je uvedená v dohode o plnení v splátkach zo dňa 26.11.2014. Súd prvej inštancie správne uviedol a odvolací súd sa s ním v tejto časti plne stotožňuje, že nesprávne uvedená výška RPMN v spotrebiteľskej zmluve je sankcionovaná tým, že daný úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z..
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie zistil, že žalovaná na úver spolu čerpala sumu 400 eur a zaplatila žalobcovi len sumu 66 eur, čo tento nespochybnil, je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť už len sumu 344 eur, na zaplatenie ktorej ju tiež súd prvej inštancie správne spolu s príslušným úrokom z omeškania zaviazal s tým, že vo zvyšnej časti túto čiastku prevyšujúcej žalobu zamietol a vzhľadom k prevažujúcemu úspechu žalobcu, žalovanú tiež k pomernej náhrade trov konania vo vzťahu k nemu zaviazal.
17. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ako síce úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tejto trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).