Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-15-2018.pdf
PDF · 124.29 KB
Case nature
Subarea
1Co/15/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci žalobkyne: G.. L. W.-H.H., W.: M. X, W., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Leškova 3A, Bratislava, IČO: 36 847 143, proti žalovanému: H. W.-H., W. M. X, W., zastúpenému advokátom JUDr. Borisom Bohunským, Advokátska kancelária Borec & Bohunský, so sídlom Kozia 20, Bratislava, IČO: 31 803 938, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. júla 2018, č. k. 3C/23/2018 - 72, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tak, že uložil žalovanému, aby odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia nevstupoval dočasne do bytu č. X na X. F.. W. T. X. X.. Č.. XXXX, A.T. X. na J. M. Q. W., Q.: M. X, F. na F. H. ". X. F.. Č.. XXXX/X o výmere 525 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX pre O..Ú.. X. P., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej; uložil žalovanému, aby odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov; a zároveň žalovanému povolil priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Žalobkyni uložil taktiež povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia žalobu vo veci samej. Poukázal na to, že žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že spolu so žalovaným vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 nehnuteľnosť - byt č. X na X. F.. W. T. X. X.. Č.. XXXX, A. X. na J. M. X Q. W., v ktorom spoločne žijú s maloletými deťmi: S. W.-H.Á., A.. XX.XX.XXXX Y. D. W.-H., A.. XX.XX.XXXX. Manželia sú od roku 2008. Žalovaný je podnikateľom v oblasti realít a developerom, primáme sa stará o príjmy a hradí všetky výdavky spojené s rodinou. Ona v manželstve pociťovala významnú nerovnosť v partnerskom vzťahu, kde nemala možnosť žiadnym spôsobom rozhodovať o spoločnom fungovaní rodiny a stala sa úplne finančne závislou na príjme žalovaného. Žalovaný sa správal a správa k nej agresívne a vulgárne jej nadáva aj pre banálne záležitosti. Žalovaný ju neustále obviňuje a osočuje za maličkosti ako aj za svoje vlastné chyby, kvôli banálnym veciam robí rozruch a je agresívny a reaguje prehnane. Viackrát žalovanému povedala, že jeho správanie už nedokáže zniesť, že odíde, a že sa chce rozísť, na čo žalovaný reagoval tak, že jej povedal, bez neho žalobkyňa "skape", a že môže ísť bývať do A. N.. Žalovaný sa párkrát aj dodatočne ospravedlnil, pričom svoje správanie odôvodňoval stresom v práci, nakoľko iba on živí rodinu a zarába. Manželia navštevovali aj psychologickú poradňu cca pol roka, kde žalovaný sľúbil, že sa polepší a nebude taký impulzívny. Správanie žalovaného je už pre ňu neúnosné, nakoľko sa žalovaný rozzúri pri akejkoľvek maličkosti, preto nedokáže týmto situáciám ani predchádzať. Hádky, kedy sa žalovaný vulgárne vyjadruje na jej adresu, sa často odohrávajú aj pred ich maloletými deťmi. Má preto obavy,
že tento stav môže mať negatívny dopad aj na deti a na ich psychickú a morálnu integritu, napriek tomu, že žalovaný sa voči deťom spravidla nespráva agresívne. Často pozorovala u žalovaného, že má problém so sebaovládaním. Párkrát sa stalo, že vulgárne a agresívne prejavy žalovaného vyústili aj do fyzického útoku, kedy ju sotil, držal ju pod krkom alebo ju zasiahol do tváre, keď po nej hodil stojan na prádlo. Mala strach a nikomu sa s týmto udalosťami nezdôverila, ani to nenahlásila polícii, mala strach pred takýmito prejavmi agresivity žalovaného, preto sa väčšinou snažila správať tak, aby žalovanému vyhovela a robila tak, ako povie. Správanie žalovaného vyvrcholilo dňa 20.07.2018, kedy ju fyzicky napadol. Dohodli sa, že pôjdu spolu na masáž, pričom ona mu povedala, že je strašne unavená, a že chce ísť hneď po masáži rovno domov. Napriek tomu ju žalovaný presvedčil, že sa chce ísť ešte do mesta najesť a domov prišli cca o 23.00 hod. Deti sa v tom čase v byte nenachádzali, nakoľko boli so starými rodičmi na dovolenke. Ona si po príchode do bytu išla rovno ľahnúť a hneď aj zaspala. Zobudila sa na to, že žalovaný na ňu kričí z terasy, že má prísť k nemu, veľmi sa zľakla a pýtala sa žalovaného, čo sa stalo. Žalovaný jej povedal, že našiel v kvetináčoch na terase húsenice a aby mu ich prišla pomôcť povyberať. Odmietla s tým, že škodcov už predtým vyberali a odmietla aj svietiť mobilom a pomáhať žalovanému, ako ju o to žiadal. Žalovaný začal byť agresívny a postupne sa prestával ovládať. Ona mu vysvetlila, že to je robota nadlho, a že ona je unavená a chce spať, že to urobia ráno. S tým žalovaný nesúhlasil a povedal, že to musia urobiť okamžite, a že ak chce ona s ním ďalej bývať, musí robiť to, čo on povie. Ona opätovne odmietla, na čo jej začal žalovaný vulgárne nadávať, strhol z nej paplón a povedal jej, aby okamžite išla s ním. Žalovaný jej povedal, aby ho "nenasrala", lebo sa neovládne, pričom zatínal päste na rukách. Napriek tomu povedala, že nejde, načo ju žalovaný chytil za nohy, stiahol ju dole z postele a za nohy ju ťahal cez dvere na terasu. Potom ju pustil, zdvihol za krk a sotil ju von na terasu, kde spadla na dlážku. Žalovaný povedal, že tak jej treba, že ho mala poslúchať, a že keď nebude pomáhať, že má z bytu vypadnúť. Spočiatku sa ju snažil násilne vytlačiť z bytu, avšak si uvedomil, aký je čas a dole je SBS služba, a že by to navonok mohlo spôsobiť problém, preto ju násilím dotlačil do detskej izby a sotil na zem. Ona následne spala v detskej izbe, pretože sa bála ísť do spálne, lebo jej to žalovaný zakázal. Následne odišla z domácnosti do A. N.P. k svojim rodičom, u ktorých boli deti na prázdninách. Uvedený konflikt len situačne popisuje dlhodobé a opakujúce sa jej ponižovanie a ubližovanie. Po tomto incidente sa rozhodla ísť na políciu. Po poučení policajtom a vysvetlení rôznych spôsobov právneho chápania násilia v domácnosti a procesných postupov sa rozhodla podať trestné oznámenie na žalovaného, ktoré zároveň spísala do zápisnice na Obvodnom oddelení PZ v Bratislave
- X. P.. Na základe spísaného trestného oznámenia následne poverený policajt Obvodného oddelenia PZ Bratislava - X. P. bezprostredne predvolal žalovaného na výsluch. Po výsluchu žalovaného ihneď vykázal podľa §27a ods. 1) zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore z bytu na dobu 10 dní, t.j. do 02.08.2018. Okrem uvedeného žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný vlastní dve zbrane, ktoré mu boli tiež zadržané. Nakoľko sa obáva o svoje zdravie a ďalších útokov zo strany žalovaného, rozhodla sa podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zabráni ďalšiemu ohrozeniu jej fyzickej a psychickej integrity a ich detí, nakoľko možno usúdiť, že ďalšie spolužitie medzi manželmi je neznesiteľné. O návrhu rozhodol rozhodol tak podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. e), h) § 326 ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 C.s.p. Mal za to, že sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia a že návrh žalobkyne je dôvodný. Z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobkyňa ako manželka žalovaného má odôvodnený strach z agresívneho správania žalovaného, ktorý sa jej vyhrážal slovne a fyzicky ju napadol - na základe uvedeného a z dôvodu obavy o svoje zdravie a svoj život, ako aj o zdravie a život svojich maloletých detí podala žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenie. Ďalej uviedol, že pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal aj z toho, že žalobkyňa má obavu o svoj život a strach, čo nastane po prípadnom uplynutí lehoty, na ktorú bol žalovaný vykázaný z bytu, ktorá uplynie dňa 02.08.2018. Podľa jeho názoru sú preukázané obavy žalobkyne vzhľadom na predchádzajúce násilné konanie žalovaného. Mal za to, že telesná alebo duševná integrita žalobkyne môže byť konaním žalovaného ohrozená a taktiež, že je daná aj potreba bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami konania, keďže lehota 10 dní, na ktorú bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia Policajným zborom SR, uplynie dňa 02.08.2018. Konštatoval, že žalobkyni poskytol právnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu, že po prípadnom návrate žalovaného do spoločného obydlia by mohla nastať opakovane podobná situácia a žalobkyňa by mohla byť konaním žalovaného ohrozená na živote a zdraví. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % priznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietal, že vo veci neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). K dôvodu odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. uviedol, že podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p. je na nariadenie neodkladného opatrenia bezpochyby nevyhnutná existencia takého stavu, kedy je potrebné "bezodkladne upraviť pomery"; v kontexte návrhu žalobkyne teda musí existovať potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a ňou z dôvodu údajného domáceho násilia. Poukázal na to, že žalobkyňa na neho podala trestné oznámenie až 3 dni po tom, čo sa údajne voči nej dopustil agresivity - tvrdil, že žiadneho takého konania sa však nedopustil. Konštatoval, že ráno dňa 21.07.2018 sa spolu so žalobkyňou naraňajkovali a situáciu z predchádzajúceho večera (hádku) si vzájomne vyjasnili, pričom sa spolu rozprávali normálne. Tvrdil, že žalobkyňa potom odišla ku kozmetičke a na obed odcestovala do A. N. - ich deti tam boli už 2 týždne u starých rodičov (rodičov žalobkyne) a žalobkyňa mala zostať u rodičov do nedele 22.07.2018 a v nedeľu doviezť deti. Mal za to, že žalobkyňa teda mala počas víkendu 21.07. a 22.07.2018 veľa času na podanie trestného oznámenia, ale neurobila to. Uviedol, že v nedeľu 22.07.2018 podvečer žalobkyňa deti priviezla a strávili všetci spolu krásny, pohodový večer. Tvrdil, že sa žalobkyne opýtal, či je všetko v poriadku, a ona odpovedala, že áno. Uviedol, že až v priebehu dňa (pondelok 23.7.2018) zistil, že žalobkyňa s ním nekomunikuje - nezdvíhala mu telefón, neodpovedala na správy, večer neprišla s deťmi domov a až v neskorších večerných hodinách mu zazvonili pri dverách policajti. Tvrdil, že z vyššie uvedených okolností a z časových súvislostí je zrejmé, že neexistovala a neexistuje potreba "bezodkladnej úpravy pomerov", ako ju má na mysli ust. § 325 ods. 1 C.s.p. Namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázal na to, že psychologickú poradňu navštevovali pred šiestimi rokmi, v roku 2012, pretože mali veľmi ťažkú situáciu pri starostlivosti o vtedy veľmi malé deti, v dôsledku čoho boli obaja vyčerpaní, nevyspatí, podráždení. Nemali vtedy riadne zázemie, bývali provizórne v byte jeho starej mamy. Situáciu ale v tom čase spoločne zvládli, zastabilizovali a našli cestu k sebe. Žalobkyňa vie byť veľmi impulzívna, čo však nepovažoval za prekážku k ich spolužitiu. Veci si dokázali spolu vykomunikovať; ich problémy boli rovnaké, ako problémy mnohých mladých rodín - nič neštandardné. Poukázal na to, že o spoločnom fungovaní rodiny od jej založenia (narodenia detí) rozhodovala v prvom rade žalobkyňa, ktorá určovala, kedy a kam pôjdu deti do škôlky, do školy, kedy a kam pôjdu na spoločné dovolenky, aký budú mať program, čo a kedy sa nakúpi do spoločnej domácnosti a on len plnil jej želania, keďže si to v tom čase mohol dovoliť a myslel si, že tak bude šťastná. Dokonca, keď kupovali spoločný byt na M. X Q. W., predal svoj vlastný byt, ktorý nadobudol ešte pred manželstvom, aby zabezpečil dostatok prostriedkov na kúpu spoločného bytu, ktorý vybrali spoločne. Žalobkyňa má určite vyššie možnosti sebarealizácie, ako má on. Práve v období, kedy sa manželke darí v sebarealizácii a v pracovnej sfére, jemu sa dariť prestáva. Nikdy nebol k žalobkyni agresívny, fyzicky ju nikdy neinzultoval, nenapadol, nesotil, nedržal pod krkom, ani nezasiahol do tváre a nehodil po nej stojan na prádlo. Je pravdou, že sa občas pohádali, vynadali si navzájom, ale keď "vychladli", o veciach sa dokázali porozprávať. Nikdy mu žalobkyňa nepovedala, alebo nenaznačila, že má z neho strach. Podotkol, že ak by bol k žalobkyni niekedy agresívny a napadol ju a ona by "mala strach sa s tým niekomu zdôveriť alebo nahlásiť polícii", prečo by nešla aspoň k lekárovi, prečo by sa nedala ošetriť, vyšetriť, riešiť zdravotný stav? Potom by museli určite existovať zdravotné záznamy, nálezy, v ktorých by boli zdokumentované nejaké zranenia, prejavy, napr. modriny, škrabance, pomliaždeniny, alebo niečo podobné. Práve zdravotné dokumenty by preukazovali (alebo aspoň dozaista osvedčovali) skutkové tvrdenia žalobkyne, a keďže žalobkyňa takéto dokumenty nepredložila, je zrejmé, že neexistujú, a teda, že sa žiadne domáce násilie v našej domácnosti nedialo a neudialo. A žiadne domáce násilie, ani inzultácia, či agresivita sa neudiala medzi nimi v byte večer dňa 20.7.2018. Udalosti z toho večera sú zachytené aj v zápisnici MV SR, OR PZ v Bratislave I o výsluchu jeho osoby. Žalobkyňa popisuje udalosti nepravdivo, prifarbuje ich, vnáša do nich dramatickosť, vykresľuje ho v nich ako agresora, a pritom sa stali úplne inak. Ku skutku uviedol, že naozaj po príchode domov, zo spoločnej masáže a večere zistil, že vzácne rastliny (z botanického hľadiska), ktoré pestujú na terase, opakovane napadli húsenice, ktoré v nich dokážu naklásť vajíčka a rozožrať rastliny skutočne v priebehu niekoľkých hodín, či dní. Požiadal žalobkyňu, aby mu pomohla s ich postriekaním účinným insekticídom (boli na to potrební dvaja ľudia; ona mu mala svietiť mobilným telefónom, pretože na terase bola tma a on by rastliny rozhŕňal a škodcov postrekoval), ona odmietla, tak medzi nimi vznikla hádka, avšak iba verbálna. Keďže ležala v posteli a on jej pomoc potreboval a vysvetľoval jej opakovane dôležitosť rýchleho zákroku proti škodcom, šiel po ňu, aby mu pomohla. Iba
nohu jej stiahol z postele ("neťahal ju za nohy na terasu", ako to popisuje), aby sa posadila, chytil ju za ruku a šli spolu na terasu. Ani "nezatínal päste", ani žalobkyni "vulgárne nenadával", ani ju "nevytláčal násilne z bytu"; to všetko sú výmysly a nepravdy. Na terasu šla žalobkyňa s ním dobrovoľne, aj keď je pravdou, že nadávala ona jemu; tam sa na vyliatej vode pošmykla a spadla na zadok. Pomohol jej vstať, povedala mu, že si ide ľahnúť do detskej izby, lebo s ním v spálni nechce byť, tak jej odvetil, že ani on s ňou teda v tú noc nechce byť v spálni. Takto skutkový stav veci popísal v zápisnici MV SR, OR PZ v Bratislave I zo dňa 23.7.2018. Keby sa udalosti stali tak, ako ich popisuje žalobkyňa, musela by mať na tele modriny, či škrabance, ktoré by sa dali zdokumentovať. Žalobkyňa však súdu nieže nepreukázala, ale ani neosvedčila, že by bol skutkový stav taký, ako to popisuje v návrhu. Jediným pravdivým skutkovým tvrdením je to, že vlastní dve osobné zbrane a že bol Obvodným oddelením PZ v Bratislave - X. P. dňa 23.7.2018 vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 10 dní, podľa § 27a ods. 1) zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Uviedol, že je držiteľom zbrojného preukazu už 20 rokov a tých istých 20 rokov je držiteľom zbrane. Zbraň držal doma v čase, keď sa so žalobkyňou zoznámili, keď spolu chodili, keď uzavreli manželstvo, keď sa narodili deti, navyše, dve zbrane, ktoré vlastní, držal vždy v bezpečnostnej skrinke, ku ktorej má prístup iba on a žalobkyňa. Zbrane policajnej hliadke okamžite vydal. V čase vydania neodkladného opatrenia už žiadne zbrane doma nedržal, pretože mu ich odňala polícia. Dňa 23.8.2018 (počas dovolenky s deťmi) sa s ním skontaktovali príslušníci policajného zboru z Obvodného oddelenia PZ Bratislava-X. P., aby si prišiel prevziať zbrane, ktoré im dňa 23.7.2018 odovzdal. Dosť ho to prekvapilo; neskôr ale pochopil, že z hľadiska príslušníkov PZ nepredstavuje pre žalobkyňu hrozbu, takže nebol dôvod, aby mu zbrane naďalej zadržiavali. Dňa 27.8.2018 sa na obvodné oddelenie dostavil, zbrane mu boli vrátené a bolo mu vysvetlené, že skutočne policajný zbor nevidí dôvod na odňatie zbraní. Po prevzatí zbraní, nakoľko nemá prístup do bytu, a teda ani k bezpečnostnej schránke na ich uloženie, dohodol sa s odborne licencovanou spoločnosťou TOP GUN ZBRANE s.r.o. na úschove zbraní. Zdôraznil, že trestné oznámenie žalobkyne na jeho osobu nebolo orgánmi činnými v trestnom konaní vyhodnotené ako spôsobilé na začatie trestného stíhania, či vznesenie obvinenia voči jeho osobe. Vec bola uznesením Obvodného oddelenia PZ Bratislava- X. P., zo dňa 2.8.2018, ČVS:ORP-916/SMZ-B1-2Q18 odovzdaná Okresnému úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov. Aj z dôvodu, že celá záležitosť medzi žalobkyňou a ním nemá trestnoprávnv rozmer, skutočne neexistuje žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by nemal vstupovať do spoločného bytu alebo sa nesmel približovať k žalobkyni. Za mimoriadne nelogické, až absurdné, považoval, ako pri vydávaní neodkladného opatrenia posúdil prvoinštančný súd vec po právnej stránke. V neodkladnom opatrení (v odôvodnení) najprv opísal návrh žalobkyne, potom uviedol, čím ho žalobkyňa odôvodnila, avšak zjavne opomenul, že procesnoprávny inštitút "neodkladných opatrení", zavedený do právnej úpravy od 1.7.2016 je o čosi odlišný od inštitútu "predbežných opatrení", existujúceho do 30.6.2016. Zatiaľ čo "predbežné opatrenia" boli nariaďované za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov, účelom "neodkladných opatrení" je úprava pomerov účastníkov konania, ktorá neznesie odklad, nakoľko ju nemožno dosiahnuť iným spôsobom, či prostriedkom. Prvoinštančný súd neidentifikuje, ktoré konkrétne skutočnosti sú preňho natoľko rozhodujúce, že odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, neuvádza, akému nároku žalobkyne sa má poskytnúť ochrana a ktoré skutočnosti dôvodnosť a trvanie tohto nároku hodnoverne osvedčujú. Mal za to, že skutkové tvrdenia žalobkyne, jej trestné oznámenie a odňatie zbraní, ktoré legálne drží mnoho rokov, nemôžu predstavovať ani len osvedčenie tvrdeného (a absurdného) nároku žalobkyne (nemať z neho strach). Namietal nevykonateľnosť nariadeného neodkladného opatrenia, keď na jednej strane nesmi vstúpiť do spoločného bytu a nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov. Na strane druhej, do bytového domu samotného na M.E. Č.. X Q. W. vstupovať smie, a aj vstupovať potrebuje. Neodkladným opatrením mu totiž nebolo uložené nevstupovať do spoločných častí domu, či nebytových priestorov - chodby, schodiská, podzemná garáž. V bytovom dome na M. X má priateľov, ktorých navštevuje. K bytu neoddeliteľne patria súčasti bytu a príslušenstvo bytu. Príslušenstvom bytu je poštová schránka a pivničná kobka; toto príslušenstvo sa nachádza v dome. Ak ale má zákaz vstupu do bytu, znamená to, že tento zákaz sa vzťahuje aj na jeho príslušenstvo. Lenže ako si má potom vyberať poštové zásielky: či už zo súdu, vzťahujúce sa na toto konanie, alebo inú úradnú korešpondenciu, osobnú korešpondenciu, SIPO poukazy, atď. Podobne pivničná kobka - má v nej osobné veci a tiež množstvo potrieb, ktoré z času na čas potrebuje Z uvedeného vyplýva, že neodkladné opatrenie je formulované tak, že je nerealizovateľné, teda nespĺňa požiadavku jeho vykonateľnosti. Napokon namietal aj nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia a jeho arbitrárnosť, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.
3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a písm. h/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 6. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 7. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 8. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd na základe predložených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania. 9. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., ktoré má obeť násilia ochrániť v záujme zachovania jej práva nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, ktoré je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy, zaručujú právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, v ktorom je inkorporované aj právo na pokojný rodinný život. 10. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p sú splnené iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia
Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia. 11. V preskúmavanej veci odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete domáceho násilia, nebola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania žalobkyni, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie. Pretože musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie o páchaní násilia bez bližšieho zdôvodnenia. Žalobkyňa v posudzovanej veci neosvedčila dôvodné podozrenie z násilia; hoci aj nepatrnej intenzity; ktoré má dlhotrvajúci charakter, ale ani jediný prípad spáchaného násilia dosahujúceho stupeň značnej intenzity, na základe ktorých skutočností by bolo možné dôvodne predpokladať pokračovanie v páchaní násilia žalovaným. Na základe opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy v podanom návrhu nemožno nadobudnúť presvedčenie, že žalobkyňa bude v blízkej budúcnosti vystavená násilnému útoku (správaniu) zo strany žalovaného. Neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie bežných konfliktov manželov vyplývajúcich z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov. 12. Z obsahu žalobkyňou do spisu založených listinných dokladov a z jej tvrdení v návrhu nemožno dovodiť, že by správanie žalovaného voči žalobkyni nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré by bolo ďalšie ich spolužitie v byte neznesiteľným a neudržateľným z hľadiska možného ohrozenia telesného a duševného zdravia žalobkyne. Ani na základe tvrdení žalobkyne v podanom trestnom oznámení nemožno jednoznačne a nepochybne považovať za osvedčené také nebezpečné správanie žalovaného, ktoré by predstavovalo bezprostredné, reálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia žalobkyne a jej osobnostnej integrity. Len samotné narušenie vzájomných vzťahov manželov v ich spolužití, impulzívne správanie žalovaného, jeho prehnané reakcie sprevádzajúce kričanie, držba dvoch zbraní, nemôžu zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu "opatrnosti" do preukázania, či vyvrátenia podozrenia, z tvrdeného násilia. Výnimočnosť zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods.1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR. 13. Za daného stavu by vylúčenie žalovaného z užívania bytu predstavovalo neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv. Napokon aj z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by bol zásah do práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia zo strany štátnych orgánov odôvodnený jedine legitímnym záujmom na zabezpečení reálnej a efektívnej ochrany telesného a duševného zdravia žalobkyne pred hrubým, agresívnym a ponižujúcim správaním žalovaného. Potreba uprednostnenia záujmu žalobkyne na úkor práv žalovaného však v danej veci nebola hodnoverne osvedčená. Túto potrebu žalobkyňa odvodzovala z incidentu, ku ktorému malo dôjsť dňa 20.7.2018, pri ktorom ju mal žalovaný fyzicky napadnúť tak, že ju mal chytiť za nohy, stiahnuť z postele a za nohy ju ťahať cez dvere na terasu, sotiť ju von na terasu , kde spadla na dlážku, pričom jej mal vulgárne nadávať. Žalovaný v podanom odvolaní výslovne poprel, že skutok sa stal tak, ako ho popísala žalobkyňa a uviedol svoju (odlišnú) verziu udalosti, v ktorej potvrdil verbálnu hádku avšak poprel, že by došlo z jeho strany k fyzickému napadnutiu žalobkyne. Za stavu, keď v tomto smere sú tvrdenia žalobkyne v rozpore s tvrdeniami žalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ žalobkyňa podala trestné oznámenie až na tretí deň od (tvrdeného) fyzického útoku, javí sa jej popis udalosti nedôveryhodný a nemožno z neho vyvodiť takú intenzitu páchania fyzického násilia voči nej zo strany žalovaného, že by si ochrana jej telesného zdravia vyžadovala okamžitý zásah zo strany súdu. Tvrdenia žalobkyne o agresívnom správaní žalovaného a jeho vulgárnych nadávkach v minulosti; ktoré žalovaný rovnako poprel; zostali len v rovine jej všeobecných, hodnoverne nepodložených tvrdení. V popise správania žalovaného v minulosti sa žalobkyňa obmedzila len na všeobecné tvrdenia vykresľujúce žalovaného ako impulzívnu osobu, ktorá má problémy so sebaovládaním, z čoho pramenia jeho agresívne a vulgárne prejavy, ktoré v nej vyvolávajú strach a opisuje situácie, v ktorých sa k nej mal žalovaný správať agresívne a vulgárne bez konkrétnych časových údajov a bez bližšieho zdôvodnenia. Obsah spisu nedáva podklad pre opodstatnenosť tvrdení
žalobkyne o jej dlhodobom a opakujúcom ponižovaní a ubližovaní jej žalovaným spôsobom, že postupne stratila svoju osobnostnú integritu. 14. Žalobkyňa postavila dôvodnosť svojho návrhu na tvrdení, že dôvodné podozrenie z násilia žalovaného je nepochybne preukázané trestným oznámením a potvrdením o vykázaní žalovaného z bytu. Žalovaný k podanému odvolaniu priložil uznesenie sp. zn. ČVS: ORP-916/SMZ-B1-2018 zo dňa 2.8.2018, ktorým bola vec podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania odovzdaná na prejednanie priestupku proti občianskeho spolunažívaniu z dôvodu, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, je závažnosť konania žalovaného nepatrná. Uvedené tak svedčí v prospech tvrdení žalovaného, na ktorých postavil svoju odvolaciu argumentáciu. 15. Odvolací súd tak nepovažoval na základe tvrdení žalobkyne obsiahnutých v návrhu, ňou predložených listinných dôkazov, za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe; a s prihliadnutím na skutočnosť, že závažnosť konania žalovaného pri incidente dňa 20.7.2018 bola z trestnoprávneho hľadiska vyhodnotená ako nepatrná; nebolo možné vyvodiť dôvodnosť podozrenia žalovaného z násilia voči žalobkyni, a ani také jeho nebezpečné konanie, ktorým by mohla byť bezprostredne ohrozená telesná a duševná integrita žalobkyne, tak, ako po predpokladá ust. podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) C.s.p. 16. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa dostatočne v danom štádiu konania neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietol (§ 388 C.s.p.).
17. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.sp.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).