Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/162/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Bratislava, Na Vršku 12, p r o t i žalovanej: N. K., G.. XX.X.XXXX, K. O., U. M. X, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 475,13 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou z 21.11.2016 sa domáhal zaplatenia 475,13 Eur a úrokov z omeškania 5,05% ročne z uvedenej sumy od 3.7.2015 do zaplatenia z dôvodu, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z XX.X.XXXX poskytol žalovanej bezhotovostný úver 600 Eur za 20% úrok, t.j. 120 eur a servisný poplatok

- 54 Eur. Žalovaná sa zaviazala sumu 774 Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach s dohodnutou dobou splatnosti. Keďže žalovaná úver riadne nesplácala, predžalobnou upomienkou z 29.4.2015 žalobca ju upozornil na možnosť zosplatnenia úveru, čo napokon aj realizoval ku dňu 2.7.2015. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou 774 Eur a úhradami žalovanej vo výške 298,87 Eur.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Dohodu o servisnom poplatku považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedla, že popri zmluve o spotrebiteľskom úvere jej bola daná na podpis aj zmluva o poskytnutí finančných služieb, ktorú považuje za neprijateľnú. O predmete služby a odmene za ňu (išlo o preberanie hotovosti na úhradu splátky, vedenie a kontrolu splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a následky nesplácania), zo strany obchodného zástupcu nebola oboznámená. Uvedenú zmluvu musela uzavrieť a táto podmienenosť zmluvy k uzavretiu úverovej zmluvy je zrejmá aj z výšky splátok z oboch zmlúv, keď pri úverovej zmluve mali byť prvé tri splátky len vo výške 3 Eur, ale zo zmluvy o poskytovaní finančných služieb po 98 Eur, pričom celkovo z tejto zmluvy boli dohodnuté len 3 splátky. V súvislosti s odmenou za poskytovanie finančných služieb poukázala aj na § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlh sa plní v bydlisku dlžníka, ak nie je miesto plnenia určené a teda napriek tomu, že zo zákona má právo na plnenie vo svojom bydlisku, má za to podľa zmluvy platiť. Poukázala aj na § 53 ods. 4 písm. t/ a w/ Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že zmluva nebola individuálne dojednaná, je v neprospech spotrebiteľa a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Za prekročenie hranice morálnosti žalovaná považovala nepredloženie údajov o jej skutočnom finančnom plnení, ktoré bolo vo výške 602,87 Eur, o čom ako dôkaz doložila kartu splátok.

3. Žalovaná ďalej vyslovila názor o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu povinných náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. a/, c/, f/, i/, y/ zákona o spotrebiteľských úveroch podľa § 11 ods. 1 písm. b/, ale tiež podľa písm. e/, keďže úver jej bol poskytnutý v hotovosti.

4. Ak je úver bezúročný a bezpoplatkový zo zákona nie je možné platne k tejto hlavnej zmluve uzatvoriť iné dodatky o odplate, pretože stále pojmovo ide o poplatky. Preto všetky jej platby sa musia zarátať na istinu úveru, pričom celkovo zaplatila 602,87 Eur.

5. Žalobca na toto vyjadrenie žalovanej už písomne nereagoval. Nedostavil sa ani na pojednávanie konané 21.9.2018, aj keď jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie doručené riadne a včas, menovaný však svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, čo aj súd realizoval s poukazom na § 180 CSP.

6. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovanej, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. C., zmluvou o poskytovaní finančných služieb zo dňa 11.9.2014, kartou splátok, výsluchom žalovanej a svedkyne B. B., písomným vyjadrením žalobcu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Strany uzavreli XX.X.XXXX pod č. C. formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobca poskytol žalovanej ako dlžníčke bezúčelový bezhotovostný úver 600 Eur za celkový úrok 20% z istiny a servisný poplatok 9% z istiny. Úrok bol tak vyčíslený na 120 Eur, servisný poplatok na 54 Eur. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi zaplatiť 774 Eur v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky zaplatí po 3 eura a ďalších 10 po 76,50 Eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve nie je uvedené RPMN, ale odplata v zmysle nariadenia vlády č. 141/2014 Z.z. - 26,77 % z istiny za rok a uvedená aj priemerná hodnota RPMN 44,06%.

8. V časti III. bode 1 zmluvy bola dohodnutá možnosť veriteľa predčasne úver zosplatniť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške.

9. V tejto časti zmluvy je tiež uvedený vzorec pre výpočet RPMN a vysvetlené sú aj jeho symboly, teda predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.

10. V bode 2 III. časti zmluvy je uvedený konečný termín splatnosti úveru 380-ty deň po uzavretí zmluvy.

11. Záver zmluvy je označený ako žiadosť o prevod finančných prostriedkov a obsahuje žiadosť žalovanej o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov poskytnutých na základe predmetnej úverovej zmluvy vo výške 600 Eur na účet číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

12. Zo spisu tohto súdu 15C/120/2016, ktorý sa týka obdobného sporu žalobcu s iným žalovaným súd zistil, že vyššie uvedený účet uvedený v úverovej zmluve o prevode sumy 600 Eur patrí spoločnosti Finway SK s.r.o.

13. Žalovaná spolu s úverovou zmluvou podpísala aj zmluvu o poskytovaní finančných služieb, v ktorej ako poskytovateľ je uvedená spoločnosť Finway SK s.r.o. Jej predmetom bol výber a doručenie finančných prostriedkov žalovanej a osobné inkaso splátok úveru a následne doručenie príslušnému veriteľovi, ako aj vedenie a evidencia splátok podľa splátkového kalendára a to v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. C., čo je uvedené nie v texte zmluvy, ale ďalšej listine označenej ako príkaz na úhradu. V spomínanej zmluve bola dohodnutá odmena 10 Eur za výber a doručenie peňažných prostriedkov, ktorá je splatná jednorázovo pri ich doručení a za osobné inkaso splátok bola dohodnutá odmena 294 Eur v troch mesačných splátkach po 98 Eur.

14. Žalovaná predložila knihu splátok, kde na úvodnej strane je označenie Finway - kniha splátok (teda z neho nevyplýva, že by išlo o označenie nejakej obchodnej spoločnosti) a uvedené je meno a adresa žalovanej a ako kontaktná osoba je uvedená B. B.. Vo vnútornej časti knihy splátok na ľavej strane je už označená spoločnosť Finway SK s.r.o., pod jej označením je uvedený výber a doručenie finančných prostriedkov - 10 Eur; počet splátok - 3; splátka 98 Eur a celkovo 304 Eur. Nasledujú 4 splátky, posledná je zo dňa 15.12.2014 a úhrne predstavujú 304 Eur.

15. Na pravej strane knihy splátok je označený veriteľ - Telervis plus a.s.; počet splátok - 13; 3 splátky po 3 Eur; 4 - 13 splátka po 76,50 Eur a celková splatná suma je 774 Eur. Uvedená je aj požičaná čiastka

- 600 Eur; úrok - 120 Eur; servisný poplatok 54 Eur. V tejto časti je viacero splátok, posledná je zo dňa 17.8.2015 a úhrnne tieto splátky predstavujú 298,87 Eur.

16. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že vôbec nebola informovaná o ďalšej zmluve o poskytovaní finančných služieb, hoci podpísala viaceré listiny. O spoločnosti Finway SK s.r.o. nikdy nepočula. Zmluvou brala od žalobcu úver vo výške 600 Eur, za dohodnutý úrok 120 Eur a poplatok 57 Eur. Potvrdila, že zástupkyňa žalobcu p. B., ktorá s ňou zmluvu uzatvárala chodila k nej inkasovať jednotlivé splátky, pričom žalovaná ich realizovala s tým, že platí splátky úveru. Uviedla, že ak by jej menovaná poskytla dostatočné a správne informácie o tejto zmluve, teda, že za to, že sa jej poskytne úver v hotovosti a za to, že sa budú osobne inkasovať splátky, musí zaplatiť úhrnne 304 Eur, rozhodne takúto zmluvu by neuzatvorila, čo je logické, že za uvedenú službu by mala zaplatiť tak vysoký poplatok. Uviedla tiež, že vôbec pred uzavretím zmluvy nebola u nej zisťovaná bonita.

17. Svedkyňa B. B. pracuje pre žalobcu od roku 2011 ako viazaný finančný agent, nevedela však uviesť v akom zmluvnom vzťahu bola so spoločnosťou Finway SK s.r.o. Potvrdila, že keď klient chcel úver v hotovosti (čo bol aj prípad žalovanej ) musel okrem úverovej zmluvy uzavrieť aj zmluvu o poskytovaní finančných služieb. Tvrdila, že jej predmetom bola len výplata úveru v hotovosti a nič iné a to za určitý poplatok, v prípade žalovanej išlo o sumu 304 Eur a uviedla, že žalovanú takto o danej zmluve aj informovala. Potvrdila, že osobne chodila k žalovanej inkasovať jednotlivé úhrady, ktoré sa poukázali na účet žalobcu a prehlásila aj to, že riadne zisťovala pred uzavretím zmluvy bonitu žalovanej, konkrétne jej príjem, pričom si pamätala, že poberala nie nízky starobný dôchodok a zisťovala aj jej pravidelné výdavky, čo bolo zaznamenané aj v tzv. klientskej karte. Napokon potvrdila, že úver skutočne bol žalovanej vyplatený v hotovosti, čo realizovala sama svedkyňa.

18. Žalobca listom zo dňa 29.4.2015 vyzval žalovanú predžalobnou upomienkou na úhradu omeškaných splátok vo výške 124,63 Eur a to v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že v opačnom prípade uplatnia právo po uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka na zaplatenie celej pohľadávky. Tento list doručoval žalovanej poštou, ako to vyplýva z pripojeného poštového podacieho hárku zo dňa 30.4.2015.

19. Žalovaná dlžné splátky neuhradila a preto žalobca listom zo dňa 2.8.2015 jej oznámil zosplatnenie úveru k 2.7.2015 a svoju pohľadávku vyčíslil na 535,13 Eur. Aj tento list zaslal žalovanej poštou, čo preukázal poštovým podacím hárkom.

20. Právny vzťah medzi stranami súd posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.9.2014 do 31.12.2014).

21. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

23. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

26. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2. citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pod písm. i/ je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov všetky predpoklady použité na jej výpočet.

27. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 2 písm. j/ citovaného zákona, podľa ktorého úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 a/ až l/, s/, z/ a a/ e/ veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

29. V danom prípade žalobca v zmluve neuviedol ročnú úrokovú sadzbu, ale celkový úrok z istiny za 13 mesiacov, čo nemožno považovať za úrokovú sadzbu požadovanú zákonom v § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.

30. Zmluva uzavretá stranami neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Tá je uvedená v zmluve ako 380-ty deň po uzavretí zmluvy, čo je nepostačujúce. Termín konečnej splatnosti musí byť určený dátumovo, aby poskytol spotrebiteľovi jasný a konkrétny údaj o konečnej splatnosti a neponechal na spotrebiteľa, aby komplikovane počítal tento termín výpočtom 380-teho dňa (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 11Co/101/13 alebo Krajského súdu Prešov 19Co/211/13).

31. V zmluve uzavretej medzi stranami nie je obsiahnutý ani údaj o RPMN, len o jeho priemernej hodnote.

32. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami teda neobsahovala vyššie uvedené zákonné náležitosti, navyše úver bol vyplatený žalovanej v hotovosti, hoci v čase uzavretia zmluvy už to nebolo možné. Žalobca má preto nárok len na vrátenie istinu úveru, t.j. sumy 600 Eur.

33. Predmetom sporu bolo posúdenie výšky úhrad žalovanej, teda či na úverové splátky je potrebné započítať aj platby zo spornej zmluvy o poskytnutí finančných služieb. Za dôležitú je potrebné považovať skutočnosť, že do knihy splátok boli zaznamenané všetky úhrady žalovanej, ktoré úhrnne realizovala vo výške 602,87 Eur a dôležité je aj to, že na úvodnej strane tejto listiny pod označením knihy splátok je uvedené číslo úverovej zmluvy. Sú to skutočnosti, ktoré potvrdzujú tvrdenie žalovanej o tom, že všetky jej úhrady zaznamenané v tejto knihe vykonala s vedomím, že uhrádza úverové splátky.

34. Súd považuje formu knihy splátok za mätúcu. Na jej úvodnej strane, ktorá obsahuje označenie tohto dokladu, teda „kniha splátok“ je len označenie Finway, čiže z tohto údaju nevyplýva, že by malo ísť o obchodnú spoločnosť. Navyše, ako vyplýva z jej vnútornej strany, ako veriteľ je uvedený len žalobca. Prvá strana obsahuje všetky dohodnuté údaje v úverovej zmluve vrátane výšky úveru, úroku, servisného poplatku a splátkach, ale na ľavej strane pod označením finančných služieb a spoločnosti Finway SK s.r.o. však už nie je uvedené za čo sa majú splátky platiť a uvedený je len výber a doručenie peňažných prostriedkov vo výške 10 Eur, ale absentuje údaj, čoho sa týkajú 3 splátky po 98 Eur.

35. Súd nemá dôvod neveriť výpovedi žalovanej, ktorá vôbec nevedela, že uzatvára ďalšiu samostatnú zmluvu, navyše s inou spoločnosťou, podľa ktorej len za inkasovanie splátok musí zaplatiť 294 Eur! Napokon aj z výpovede svedkyne B. nevyplýva, že by žalovanú dostatočne upozornila na túto zmluvu a predovšetkým poskytla jej správne informácie ohľadom danej zmluvy. Napokon je zrejmé, že ani sama svedkyňa, ktorá zmluvu v mene žalobcu uzatvárala, nie dostatočne jej rozumela, keďže uviedla, že poplatok v celkovej výške 304 Eur podľa tejto zmluvy sa platil len za poskytnutie úveru v hotovosti. Z obsahu zmluvy je však zrejmé, že svedkyňa túto zmluvu správne nepochopila, keď jej predmetom bolo aj osobné inkasovanie splátok. Súd považuje za logické, že pokiaľ by žalovaná mala vedomosť o tom, o akú zmluvu ide, čo je jej predmetom, teda že by zástupkyňa žalobcu jej poskytla pravdivé a zrozumiteľné

informácie o tejto službe, nikdy by ju neuzavrela, čo napokon potvrdila aj na pojednávaní. Je totiž v rozpore so zdravým úsudkom, aby za osobné výbery 13 splátok úveru mala zaplatiť viac ako 50% z poskytnutého úveru a to dokonca aj v prípade, ak by úver vyplatila predčasne a teda nemusel by sa realizovať predpokladaný počet návštev za účelom výberu splátok.

36. Nepochybne zmluva o poskytovaní finančných služieb je závislá od úverovej zmluvy, ktorá sa napokon uvádza aj v spomínanom príkaze na úhradu. „Servis“, ktorý sa ňou poskytuje žalovanej ako spotrebiteľke je však viac na prospech veriteľa, ktorý si tým zabezpečuje realizáciu splátok, než spotrebiteľa, ktorý naopak musí znášať návštevy zástupcu žalobcu v jeho domácnosti a tým zasahovanie do jeho súkromia. Z vyjadrenia žalovanej, ktoré však bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne B. žalovaná, pokiaľ chceli úver za podmienok za akých jej bol poskytnutý, musela túto zmluvu o poskytnutí finančných služieb uzavrieť. Súd nepochybuje o tom, že pokiaľ by žalovaná bola správne a zrozumiteľne informovaná o podstate spornej zmluvy a o odmene, ktorú platí inej spoločnosti a ktorá nepredstavuje úhradu splátok úveru a navyše činí viac ako 50% istiny úveru, s danou zmluvou by nesúhlasila.

37. Pre úplnosť súd dodáva, že svedkyňa B. B. dokonca uviedla, že úhrady, ktoré boli realizované aj z tejto zmluvy o poskytovaní finančných služieb boli poukázané na účet žalobcu, aj keď súd pochybuje o tom sa jej tvrdení vzhľadom na obsah zmluvy a zistenia súdu z obdobných sporov v iných konaniach, kde bolo zistené, že uvedené prostriedky boli poukazované na účet spoločnosti Finway SK s.r.o. (napr. 11Csp/7/2018).

38. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

41. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú ak a/ je v rozpore so požiadavkami odbornej starostlivosti, b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

42. Podľa § 2 písm. r/ citovaného zákona podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je využitie obchodnej praktiky na značne obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil.

43. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.).

44. Súd v prípade danej zmluvy postup žalobcu vníma ako obchádzanie zákona a nekalú obchodnú praktiku. Nasvedčuje tomu vyvolanie zdania o bezhotovostnom poskytnutí úveru na konkrétne číslo účtu, ktoré je uvedené v úverovej zmluve, ktoré však patrí spoločnosti Finway SK s.r.o., pričom finančná agentka žalobcu vypláca klientom, v danom prípade žalovanej, úver v hotovosti.

45. V tejto súvislosti si možno osvojiť závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/2012, ktorý poukázal na to, že pri predkladaní návrhu spotrebiteľovi musia mu byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa príslušného právneho úkonu. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje okrem iného sloboda a vážnosť vôle. Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Osoba, ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre určitý právny úkon, má byť uzrozumená s podstatou tohto právneho úkonu a jeho dôsledkami.

46. V danom prípade žalobca nepreukázal riadne splnenie jeho informačnej povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi. Je nepochybne v rozpore s čestnou obchodnou praxou enormne predražiť úver službou, ktorá spočíva či už len vo vyplatení úveru v hotovosti alebo aj v osobnom inkasovaní splátok.

47. Pri závere o absolútnej neplatnosti spornej dohody so spoločnosťou Finway SK s.r.o. a po zohľadnení skutočností svedčiacich o nekalej obchodnej praktike žalobcu súvisiacej s touto dohodou, súd považoval za správne započítať do pohľadávky žalobcu (600 Eur) všetky úhrady žalovanej, teda aj tie, ktoré mali byť poukázané spoločnosti Finway SK s.r.o. teda celkovo vo výške 602,87 Eur. V čase rozhodovania súdu teda žalovaná už žiadny dlh voči žalobcovi nemala a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. Súd v celom rozsahu sa stotožňuje s právnym záverom, ktorý vyslovil v obdobnej veci Krajský súd v Prešove v rozsudku 14Co/28/2017-78 zo dňa 14.12.2017, ktorý uviedol: „zo strany veriteľa bola pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovaným praktikovaná nekalá a neakceptovateľná obchodná praktika, keď v deň uzatvorenia zmluvy bol žalovaný v domácom prostredí navštívený finančným agentom spoločnosti TELERVIS Plus a.s. ako aj zástupkyňou spoločnosti Finway SK s.r.o. a bez toho, aby mu bola ponúknutá možnosť voľby, bol nútený podrobiť sa nekalým obchodným praktikám oboch spoločností, keď mu v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola naformulovaná klauzula, podľa ktorej mal potvrdiť žiadosť o prevod finančných prostriedkov na účet, ktorý patril obchodnej spoločnosti Finway SK s.r.o., ktorá sa ale v texte zmluvy vôbec nespomína. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nijako nevyplýva ani to, že by jej súčasťou mal byť aj ďalší zmluvný vzťah, na základe ktorého by mali byť finančné prostriedky poskytnuté inému subjektu ako žalovanému. Preto uvedenie čísla účtu Finway SK s.r.o. do žiadosti o prevod finančných prostriedkov len potvrdzuje, že jedná sa o nekalú obchodnú praktiku s úmyslom obísť právny predpis, ktorý vylučuje poskytnutie finančných prostriedkov v hotovosti. Konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a vykazuje znaky nekalosti aj v tom, že žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere neoboznámil s tým, že peniaze budú poskytnuté na účet inej spoločnosti, ktorej bude musieť platiť odplatu a nedal mu ani na výber, či s takouto možnosťou poskytnutia úveru súhlasí.

49. Neobstojí argument žalobcu, že pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní finančných služieb išlo o aktivity finančného agenta, o ktorých žalobca nemá vedomosť a nemá na nich ani dosah, keďže je zrejmé, že postup kedy je zmluva o poskytovaní finančných služieb so spoločnosťou Finway SK s.r.o. uzatváraná súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatváranou so žalobcom, nie je ojedinelý. Všetko nasvedčuje tomu, že ide len o sofistikovaný spôsob žalobcu získať prostredníctvom tretej, na oko so žalobcom nijako neprepojenej spoločnosti od dlžníka - spotrebiteľa, ďalšie peňažné plnenie (v tomto prípade viac ako 50% sumy istiny úveru), ktorým sa neúmerne navyšuje jeho dlh, čo nepochybne nesie znaky nekalej obchodnej praktiky žalobcu. Je preto plne opodstatnené vyhodnotenie zmluvy o poskytovaní finančných služieb za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko obchádza zákon č. 129/2010 Z.z., keďže odplata za finančné služby nevstupuje do výpočtu RPMN, nie je zahrnutá do celkových nákladov dlžníka. Spravodlivému usporiadaniu vecí a naplneniu cieľa účinnej ochrany spotrebiteľa zodpovedá taký postup, že aj úhrady, ktorými mala byť splácaná odmena v zmysle zmluvy o poskytovaní finančných služieb je potrebné započítať na úhradu dlhu žalovaných zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere“.

50. Na podporu záveru o nekalej obchodnej praktike žalobcu možno poukázať aj na skutočnosť, ktorá je súdu známa, že v minulosti obdobnú zmluvu označenú ako zmluvu o domácom servise uzatváral so spotrebiteľom ako klientom sám žalobca, pričom súdy takúto zmluvu vyhodnocovali ako neplatnú alebo ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca týmto novým spôsobom nepochybne v súčinnosti so spoločnosťou Finway SK s.r.o. sa snažil opticky vyvolať dojem dodržania zákonného obmedzenia výšky odplaty za úver, hoci realita je iná a tento postup realizoval prostredníctvom svojho zástupcu finančného agenta, ktorý však zároveň vystupoval aj v mene spoločnosti Finway SK s.r.o., čo nepochybne nemôže byť náhodou. Napokon aj tá skutočnosť, že dochádza k úhrade splátok tej istej osobe, ktorú spotrebitelia vnímajú ako zástupcu žalobcu logicky vyvoláva dojem, že všetky ich úhrady idú žalobcovi a zároveň potvrdzuje záver o nekalej obchodnej praktike žalobcu.

51. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V spore bola úspešná žalovaná, preto súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

52. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.