Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-8C/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: J. C., X.. XX.XX.XXXX, L. H. G. Z. XXX, zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom AK v Revúcej, Námestie slobody 2 proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o zaplatenie 1.304,20 Eur takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.304,20 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 05.02.2018 osobne na tunajšom súde žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.304,20 Eur z titulu odškodnenia podľa zákona č. 215/2006 Z.z.. Žalobu odôvodnil tým, že sa dňa 09.08.2013 stal obeťou násilného trestného činu páchateľa O.F. V., X.. XX.XX.XXXX. Páchateľ O. V.Á. bol uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva, bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a bol zaviazaný na náhradu škody spôsobenej žalobcovi na zdraví v sume 6.521,- €, t.j. vo výške určenej znaleckým posudkom. Odsúdený O. V. žalobcovi náhradu ujmy na zdraví ani čiastočne nezaplatil. Žalobcovi vznikol nárok na odškodnenie podľa zákona č. 215/2006 Z. z., preto prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o odškodnenie. O odškodnení rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodnutím sp. zn. 35765/2017/143 zo dňa 16.01.2017, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 03.02.2017, ktorým mu priznalo nárok na náhradu škody v sume 5.216,80 €, t. j. 80 % uplatneného nároku na náhradu škody. Ministerstvo potvrdilo splnenie všetkých podmienok pre priznanie odškodnenia a žalobcu v priznanej výške i finančne odškodnilo. Nepriznanie odškodnenia vo výške 20 %, t. j. 1304,20 €, odôvodnilo s poukazom na § 7 zákona tým, že žalobca nevykonal žiadne opatrenia smerujúce k získaniu priznaného odškodnenia priamo od páchateľa podaním návrhu na výkon exekúcie. Je pravdou, že žalobca pred podaním žiadosti o odškodnenie nepodal návrh na výkon exekúcie voči páchateľovi trestného činu. Dôvodom nepodania tohto návrhu bola skutočnosť, že páchateľ trestného činu je povinným vo viacerých exekučných konaniach, pričom žalobca mal prostredníctvom právneho zástupcu vedomosť o tom, že páchateľ je nemajetný. O. V. sa v minulosti dopustil trestnej činnosti, pričom poškodený LESY SR, š.p. zastúpený právnym zástupcom žalobcu podal voči nemu návrh na výkon exekúcie. Dňa 12.06.2017 bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená správa súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa v exekučnom konaní sp. zn. U. XXX/XXXX o tom, že páchateľ je nemajetný a nie je predpoklad vymoženia pohľadávky oprávneného. Dňa 05.02.2018 bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená nová správa súdneho exekútora s totožným obsahom. Pokiaľ právna úprava exekučného konania sankcionuje oprávneného v prípade nevymoženia uplatnenej pohľadávky povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nemožno od žalobcu

spravodlivo požadovať, aby podal zjavne bezdôvodný návrh na vymoženie svojej pohľadávky, keďže má vedomosť o tom, že časovo skoršia pohľadávka na náhradu škody vymáhaná v exekučnom konaní voči tomu istému povinnému je nevymožiteľná, pretože povinný nedisponuje žiadnym majetkom. V súlade s § 9 ods. 5 zákona sa žalobca domáha priznania odškodnenia vo výške predstavujúcej rozdielu medzi uplatnenou a priznanou výškou odškodnenia.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a namietal oneskorené podanie žaloby v zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 215/2006 Z. z.. Ministerstvo rozhodnutie doručovalo aj samotnému žalobcovi, ktorý ho prevzal už dňa 23.01.2017. Lehotu na uplatnenie nároku na súde je potrebné počítať práve od dátumu skoršieho doručenia, táto uplynula dňa 23.01.2018, pričom žaloba bola súdu doručená až dňa 05.02.2018. Žalovaný žalobu tiež považuje za nedôvodnú. Odškodnenie poskytnuté od štátu nemá nahrádzať odškodnenie, na ktoré má poškodený právo priamo od páchateľa trestného činu. Podmienky priznania odškodnenia zo strany štátu majú pozitívne motivovať poškodených uplatňovať si svoje nároky od páchateľov trestných činov, v opačnom prípade zákon zavádza pravidlo krátenia odškodnenia. Ku kráteniu odškodnenia ministerstvo pristupuje opatrne a s cieľom nevystavovať poškodených tzv. druhotnej viktimizácii v dôsledku ďalšieho styku s páchateľom pri vymáhaní odškodnenia. Na druhej strane ale nemôže ustanovenie § 7 zákona č. 215/2006 Z. z. ignorovať. Pri krátení teda postupuje tak, aby napriek existencii dôvodov krátenia bolo poškodeným poskytnuté relevantné odškodnenie umožňujúce preniesť sa cez obdobie, v ktorom na nich vplýva negatívna skutočnosť, že sa stali obeťou násilného trestného činu. Teda v bežných prípadoch podobných žalobcovmu pristupuje ku kráteniu práve na minimálnej úrovni 20 %, ktorá na jednej strane nie je neprimerane prísna a poškodenému je poskytnuté napriek kráteniu relevantné odškodnenie, na strane druhej sú poškodení motivovaní realizovať kroky smerujúce k získaniu odškodnenia priamo od páchateľa trestného činu. Na tomto princípe bolo postavené aj tlačivo na uplatnenie žiadosti o odškodnenie podľa zákona č. 215/2006 Z. z., ktoré v III. časti bod 2 požaduje informáciu o uplatnení náhrady škody priamo od páchateľa. Žalobca v tejto časti žiadosti uviedol rozsudok súdu s poznámkou, že páchateľ doposiaľ dobrovoľne žiadnu čiastku neuhradil. Za daného stavu a o to viac, keď bol žalobca zastúpený právnym zástupcom, nemalo ministerstvo dôvod skúmať, aké okolnosti viedli žalobcu k rozhodnutiu ďalej si odškodnenie priamo od páchateľa neuplatňovať. Žalobca mal už v žiadosti možnosť vysvetliť prípadné nerealizovanie ďalších krokov. Žalovaný poukázal i na možnosť poškodeného podať žiadosť opakovane a na dátumy predložených správ o nemajetnosti, ktoré sú so značným odstupom od vydania rozhodnutia o odškodnení, preto tieto skutočnosti nemohli byť zohľadnené pri poskytnutí odškodnenia. Prípadná zmena skutkových okolností po vydaní rozhodnutia nemôže zaväzovať k dodatočnému plneniu.

3. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uvádzal, že nesúhlasí s tvrdením, že žaloba bola podaná oneskorene. Aj keď sa v tomto prípade neaplikuje , je nutné dodržiavať zásady, ktoré sú spoločné vo viacerých kódexoch pokiaľ ide o doručovanie a to, že ak má žiadateľ právneho zástupcu, tak sa rozhodnutie o žiadosti doručuje jemu a lehota na podanie žaloby plynie od doručenia právnemu zástupcovi. Rozhodnutie mu bolo doručené 03.02.2017, dátum 03.02.2018 pripadol na sobotu, teda najbližší pracovný deň bol 05.02.2018, kedy bola podaná žaloba. Žaloba bola podaná včas. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že krátenie bolo z dôvodu, že nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie, poukazuje na to, že formulár, ktorým si musel žalobca podať žiadosť, neumožňoval uviesť, či je vedená exekúcia a to na rozdiel od nového formulára používaného v súčasnosti. Ministerstvo ani v dôvodovej správe ani na internetovej stránke neinformuje verejnosť, že v prípade nepodania návrhu na vykonanie exekúcie bude výška odškodnenia krátená. Žalobca mal vedomosť, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie by neviedlo k vymoženiu, nakoľko v exekučnom konaní XEr/XXXX/XXXX, ktoré je vedené voči rovnakému dlžníkovi, nebola vymožená žiadna čiastka od roku 2007. On zastupoval žalobcu pri podaní žiadosti o odškodnenie, zároveň je ale aj právnym zástupcom oprávneného v exekúcii XEr/XXXX/XXXX. Prostredníctvom neho mal teda žalobca informácie o nemajetnosti páchateľa.

4. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uvádzal, že žaloba bola podaná oneskorene, žalobcovi bolo rozhodnutie doručené 23.01.2017 a jeho právnemu zástupcovi 03.02.2017 a žaloba bola podaná 05.02.2018, teda v prípade oboch doručení ide o oneskorené podanie žaloby. Finančné odškodnenie obetí trestných činov je len forma sociálnej dávky, ktorá je priznaná za splnenia zákonných podmienok. Odškodnenie má len podporný charakter a má motivovať obete, aby si uplatňovali náhradu škody priamo od páchateľov. Postup ministerstva je bežný v tom, že v prípade, ak obeť neurobila všetky kroky na vymoženie škody od páchateľa, ktoré má k dispozícii, náhrada je krátená o 20 %. Poukázal na to, že žalobca v časti III bod 2 žiadosti neuviedol informáciu o nemajetnosti páchateľa, preto ministerstvo

pri rozhodovaní o žiadosti nemohlo mať vedomosť o tejto skutočnosti. Ministerstvo pri rozhodovaní o žiadosti vychádzalo len z toho, čo bolo uvedené v žiadosti, teda že žalobca mal k dispozícii exekučný titul a mohol si uplatniť vymoženie nároku.

5. Súd po prečítaní žaloby a písomných podaní strán sporu vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/XXX/XXXX. Listinné dôkazy neboli osobitne na pojednávaní čítané v súlade s § 204 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len Civilný sporový poriadok). Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 07.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 01.06.2016 bol O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX uznaný vinným, že dňa 09.08.2013 asi o 23.30 h v lokalite zvanej J., v katastri obce H., počas podujatia „K. H.“ pri stánku s občerstvením po predchádzajúcej slovnej výmene názorov s J. C., tohto napadol tak, že ho sotil rukami na zem, keď vstal, znovu ho sotil rukami na zem a keď vstával, tak ho kopol pravou nohou do tváre do oblasti úst, po čom J. C. ostal ležať na zemi a spôsobil mu tým tržnopomliaždenú ranu dolnej pery vpravo v oblasti ústneho kútika, zlomeninu uhla sánky vpravo s posunutím úlomkov so zubom č. 48 v lomnej štrbine otvorenú do ústnej dutiny, zlomeninu uhla sánky vľavo s posunutím úlomkov so zubom č. 38 v lomnej štrbine otvorenú do ústnej dutiny, poškodenie ložiskového nervu sánky vpravo i vľavo a otras mozgu ľahkého stupňa, na ktoré zranenia bol liečený a práceneschopný do 30.09.2013, a to napriek tomu, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XT XX/XX zo dňa 09.04.1999 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. XTo XX/XX zo dňa 09.09.1999 bol odsúdený okrem iného i za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením pre výkon trestu do I. nápravno-výchovnej skupiny, ktorý vykonal, a že rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 10 sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 13.10.2005 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Prahe sp. zn. XTo XXX/XXXX zo dňa 12.01.2006 bol odsúdený okrem iného i za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XNtc X/XX zo dňa 30.10.2006 uznaný na území SR vo výroku o uloženom treste odňatia slobody, pričom pre výkon trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal, teda inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. O. V., X.. XX.XX.XXXX bol uvedeným rozsudkom odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desiatich) rokov, bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Zároveň mu bola podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložená povinnosť nahradiť J. C., X.. XX.XX.XXXX škodu vo výške 6.521,- €, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s. škodu vo výške 1.420,72 € a Sociálnej poisťovni škodu vo výške 154,20 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2016.

7. Dňa 18.07.2016 podal žalobca na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o odškodnenie osôb poškodených násilnými trestnými činmi podľa zákona č. 215/2006 Z.z., ktorá je datovaná dňa 14.07.2016. Žiadosť podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu - advokáta JUDr. Pavla Halaja. Ako prílohy žiadosti boli pripojené splnomocnenie, rozsudok súdu a znalecký posudok. Žiadosťou žalobca žiadal o odškodnenie vo výške 6.521,- Eur, čo predstavuje náhradu za poškodenie zdravia spočívajúcu v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, pričom toto bolo ohodnotené v trestnom konaní znaleckým posudkom znalca H.. G. P., M.. č. XXX/XXXX. V časti III žiadosti žalobca uviedol, že si náhradu za ujmu na zdraví neuplatnil od inej inštitúcie a na otázku, či si uplatnil bolestné alebo sťaženie spoločenského postavenia priamo od páchateľa násilného trestného činu, či sa vedie v tomto smere súdne konanie a či ho zastupuje právny zástupca žalobca uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. XT/XXX/XXXX bol obžalovaný zaviazaný na náhradu škody na zdraví v sume 6.521,- Eur, dobrovoľne nič neuhradil.

8. Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 16.01.2017 bolo žalobcovi priznané odškodnenie s poukazom na § 4 ods. 1 v spojení s § 2 písm a), § 5 ods. 3 zákona č. 215/2006 Z.z. a § 7 zákona č. 215/2006 Z.z. vo výške 5.216,80 Eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia ministerstvo pri priznaní odškodnenia vychádzalo striktne zo žiadosti a príloh, na základe čoho sa s poukazom na § 7 zákona č. 215/2006 Z. z. rozhodlo primerane znížiť výšku odškodnenia, ktorá by žiadateľovi prináležala podľa rozsudku Okresného Revúca zo dňa 07.10.2015 sp. zn. XT XXX/XXXX, nakoľko žiadateľ nevykonal žiadne ďalšie opatrenia smerujúce k získaniu priznaného odškodnenia priamo od páchateľa trestného činu (napr. podaním návrhu na vykonanie exekúcie). Ministerstvom priznané odškodnenie tak predstavuje 80 % zo sumy 6.521,- €, t. j. 5.216,80 €. Rozhodnutie bolo doručené poštou žalobcovi dňa 23.01.2017 a JUDr. Pavlovi Halajovi dňa 03.02.2017.

9. Z predložených správy súd zistil, že súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom je vedená exekúciu sp. zn. U. XXX/XXXX voči povinnému O. V., nar. XX.XX.XXXX a v prospech oprávneného LESY SR, Revúca. Zo správ súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa zo dňa 05.02.2018 a zo dňa 12.06.2017 vyplýva, že povinný nie je zamestnaný, nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, v súčasnej dobe je exekúcia nevymožiteľná. Zo správy súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa zo dňa 19.09.2018 vyplýva, že exekúcia je v súčasnej dobe nevymožiteľná, navrhuje podať návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti.

10. Z predloženého formulára žiadosti o odškodnenie obetí násilného trestného činu podľa zákona č. 274/2017 Z. z. vyplýva, že žiadateľ má v časti III uvádzať odpovede na otázky ohľadne uplatnenia škody v trestnom alebo civilnom konaní a či bola ujma uhradená a v časti IV má uviesť kroky, ktoré uskutočnil za účelom získania náhrady škody priamo od páchateľa a ak nerealizoval všetky kroky (uplatnenie náhrady na súde alebo inom príslušnom orgáne, návrh na vykonanie exekúcie), má uviesť dôvody.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne:

12. Podľa § 1 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (ďalej len zákon o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi) tento zákon upravuje jednorazové finančné odškodnenie (ďalej len "odškodnenie") osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov (ďalej len "trestný čin") spôsobená ujma na zdraví.

13. Podľa § 2 písm. a) zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným osoba, ktorej bola v dôsledku trestného činu spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len "zomretý"), pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi o odškodnenie môže požiadať poškodený, ktorý je občan Slovenskej republiky alebo občan iného členského štátu, alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt, alebo cudzí štátny príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi poškodený môže požiadať o odškodnenie, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak.

16. Podľa § 5 ods. 1 prvá veta a ods. 3 zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zvýšiť. Ak o náhrade ujmy na zdraví už bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom alebo trestným rozkazom, pri výpočte a poskytnutí odškodnenia v prípade ujmy na zdraví sa vychádza z rozsahu spôsobenej ujmy na zdraví uvedenej v rozsudku alebo v trestnom rozkaze.

17. Podľa § 7 zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi odškodnenie vypočítané podľa § 5 a 6 možno primerane znížiť, ak poškodený spoluzavinil ujmu na zdraví alebo neprijal opatrenia, aby odškodnenie získal od páchateľa trestného činu, ktorým mu bola spôsobená ujma na zdraví.

18. Podľa § 8 ods. 1 zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi o poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti poškodeného rozhodovací orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

19. Podľa § 9 ods. 5 zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, poškodený sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti.

20. V prvom rade súd uvádza, že žaloba bola podaná včas v súlade s § 9 ods. 5 zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Keďže žiadosť o odškodnenie podával žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, nebol žiaden dôvod, aby bolo rozhodnutie doručované priamo žiadateľovi, ale správne malo byť rozhodnutie o odškodnení doručované len právnemu zástupcovi žiadateľa. Preto ak bolo rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 23.01.2017, táto skutočnosť je pre plynutie lehoty na podanie žaloby bezpredmetná a lehota začala plynúť až od správneho doručenia rozhodnutia zástupcovi žiadateľa, teda od 03.02.2017. Ročná lehota na podanie žaloby uplynula dňa 05.02.2018, keďže deň 03.02.2018 pripadol na sobotu. Zákon o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi nemá osobitnú úpravu, preto i v prípade hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby podľa § 9 ods. 5 zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi je nutné aplikovať všeobecnú zásadu o plynutí lehôt, že ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Týmto najbližším pracovným dňom bol 05.02.2018. Keďže v tento deň bola žaloba podaná na súde, žaloba bola podaná včas.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca utrpel ujmu na zdraví v dôsledku násilného trestného činu spáchaného O. V., X.. XX.XX.XXXX. Spáchanie trestného činu a spôsobenie ujmy na zdraví vyplýva priamo z rozsudku, ktorým bol menovaný odsúdený za spáchanie zločinu ublíženia na zdraví a prečinu výtržníctva. Páchateľovi bola rozsudkom uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu na zdraví, ktorá bola zistená v trestnom konaní znaleckým posudkom a ktorej výška zároveň vyplýva z odsudzujúceho rozsudku súdu.

22. Súd má za to, že žalobca spĺňa zákonné podmienky na priznanie odškodnenia podľa zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, túto skutočnosť nespochybňoval ani žalovaný. Odškodnenie bolo žalobcovi priznané, nie však v plnej výške, ale len v rozsahu 80 %. Žalovaný krátenie odškodnenia odôvodňoval aplikáciou § 7 zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi z dôvodu, že žalobca sa nedomáhal vymoženia škody priamo od páchateľa trestných činov podaním návrhu na vykonanie exekúcie. § 7 zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi umožňuje zníženie odškodnenia, ak poškodený neprijal opatrenia, aby odškodnenie získal od páchateľa trestného činu, ktorým mu bola spôsobená ujma na zdraví. Takýmto opatrením môže byť i podanie návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie škody. Súd má však za to, že nepodanie takéhoto návrhu sa nemožno automaticky považovať za takú skutočnosť, pre ktorú by malo byť odškodnenie znižované. Sú okolnosti, za ktorých aj napriek nepodaniu takéhoto návrhu nie je dôvod na znižovanie odškodnenia. Takouto okolnosťou je napríklad vedomosť žiadateľa o nemajetnosti páchateľa trestného činu. Ak oprávnený má vedomosť o tom, že povinný je nemajetný, nie je na mieste trvať na podaní takéhoto návrhu. Jednak sa tým zaťažuje aparát zapojený do procesu vymáhania (exekučný súd, exekútor), ale predovšetkým s vedením exekúcie vznikajú ďalšie trovy. Exekučný poriadok upravujúci procesný postup vymáhania pohľadávok už od roku 2002 výslovne upravuje povinnosť oprávneného znášať trovy konania v prípade nemajetnosti povinného (konkrétne ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie - od roku 2016 s výnimkou vymáhania výživného). Preto nemožno od poškodeného rozumne žiadať, aby si podal návrh na vykonanie exekúcie, ak má vedomosť o nemajetnosti povinného a to len z dôvodu, aby mu bolo štátom priznané odškodnenie. Takýto postup by bol formalistický a voči poškodenému nespravodlivý, pretože by musel znášať trovy

exekúcie, ktorých výška býva často značne vysoká. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcu, že pokiaľ vedel o nemajetnosti osoby, ktorá mu spôsobila ujmu na zdraví, i bez podania návrhu na vykonanie exekúcie mu patrí odškodnenie v plnej výške.

23. Súd považuje v predmetnej veci za dostatočne preukázané, že žalobca v čase, keď podal žiadosť o odškodnenie, mal vedomosť o nemajetnosti páchateľa trestného činu. Bolo zistené, že právny zástupca žalobcu zastupoval v inej exekúcii vedenej voči rovnakému dlžníkovi O. V. tretiu osobu (oprávneného v exekúcii U. XXX/XXXX), pričom táto exekúcia bola vedená zhruba 10 rokov a za tak dlhé obdobie nebola od povinného vymožená žiadna čiastka. Za týchto okolností sa javí ako hodnoverné, že právny zástupca žalobcu a prostredníctvom neho i sám žalobca mali v čase podania žiadosti o odškodnenie vedomosť o tom, že páchateľ trestného činu je nemajetný, teda je zrejmé, že exekúcia vedená voči nemu nebude úspešná a jeho majetok nebude postačujúci ani na pokrytie trov exekúcie. Žalobca mal teda relevantný dôvod na podanie žiadosti o odškodnenie i bez podania návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Žalovaný uvádzal, že nemohol vziať pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu do úvahy okolnosť nemajetnosti páchateľa trestného činu, keď o nej nevedel. V tejto súvislosti súd uvádza, že pri rozhodovaní o žiadosti o odškodnenie musí mať Ministerstvo spravodlivosti SR objasnené všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie. Ak na základe žiadosti (podávanej formulárom, kde žiadateľ len odpovedá na zadané otázky) má ministerstvo vedomosť o tom, že žiadateľ nepodal návrh na vykonanie exekúcie, musí dať žiadateľovi možnosť vysvetliť, prečo tak neurobil, nakoľko ako je uvedené vyššie, môžu existovať okolnosti, za ktorých aj napriek nepodaniu takéhoto návrhu nie je dôvod na znižovanie odškodnenia. Ak vo formulárovej žiadosti nie je dopyt na žiadateľa, aby svoju nečinnosť vysvetlil, nemožno o žiadosti rozhodovať a automaticky odškodnenie krátiť, ale ministerstvo sa malo obrátiť dopytom na žiadateľa a žiadať oznámenie týchto ďalších relevantných skutočností. Ministerstvo spravodlivosti SR pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu takto nepostupovalo, čo nemôže byť na škodu žalobcu. Žalobca túto situáciu nijako nespôsobil, ministerstvu poskytol všetky informácie, ktoré od neho žiadalo a to, že ďalšie - nevyžiadané informácie môžu mať vplyv na rozhodnutie o jeho žiadosti, nemal možnosť vedieť. Súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca pri podaní žaloby okolnosť nemajetnosti páchateľa trestného činu neuviedol.

25. Súd teda dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi i zvyšnú časť odškodnenia, ktorá nebola žalobcovi rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR priznaná. Výška odškodnenia predstavuje v súlade s § 5 ods. 3 zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi sumu priznanej náhrady škody podľa rozsudku súdu, t.j. sumu 6.521,- Eur. Žalobcovi bolo vyplatené odškodnenie vo výške 5.216,80 Eur, žalovaný je teda povinný vyplatiť žalobcovi odškodnenie vo zvyšnej časti 1.304,20 Eur.

26. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.304,20 Eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný navrhoval, aby mu bola v prípade úspechu žalobcu uložená povinnosť plniť v 30-dňovej lehote z dôvodu administratívno-časovej náročnosti vykonania úhrady (zisťovanie a vyznačovanie právoplatnosti rozsudku, schvaľovací proces úhrady za účelom vykonania predbežnej finančnej kontroly, čas potrebný na realizáciu úhrady). Súd má za to, že predĺžená 15-dňová lehota musí byť postačujúca na zabezpečenie uvedenej administratívnej činnosti. Zákonom stanovená lehota na plnenie je trojdňová, preto každá strana sporu musí počítať s tým, že takáto lehota na plnenie jej bude uložená. Žalovaný by mal mať vytvorené podmienky tak, aby vedel plniť i v zákonnej lehote. 15-dňová lehote je vzhľadom na uvedené primeraná.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech v celosti, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.