Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-134-2017.pdf
PDF · 105.49 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/134/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: R. Y., bytom E., G. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Timeou Tóthovou, so sídlom Nitra, Školská 3, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti a postupu správnosti rozhodnutia č. 48524-2/2017-BA zo dňa 23. 08. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. 48524-2/2017-BA zo dňa 23. 08. 2017 žalovaná ako odvolací správny orgán potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 35620-3/2017-BA zo dňa 16. 06. 2017 vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu podľa § 293o zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Svoje rozhodnutie odporkyňa zdôvodnila tým, že poistenec R. utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. 05. 1993. Podľa § 193 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá poskytnúť náhradu za stratu na zárobku. Podľa 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa od 01. 01. 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. 11. 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátnej orgánu, nároky vzniknuté pred 01. 04. 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Podľa § 272 ods. 2, nároky na výplatu plnení uvedených v ods. 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003. Ak nárok na výplatu trvá aj po 31. 12. 2003, poskytujú sa v sume v akej patrili do 31. 12. 2003. V zmysle § 272 ods. 3 zákona, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. 12. 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01. 01. 2004 za úrazovú rentu, a to v sume v akej patrili do 31. 12. 2003. Podľa § 272 ods. 7, zamestnávateľ, ktorý vypláca plnenia, vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. 11. 1993 a zamestnávateľ, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátnej orgánu a ktorý vyplácal plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 01. 04. 2002 sú povinní najneskôr do 30. 11. 2003 písomne oznámiť príslušnej pobočke druh a výšku vyplácaného plnenia. Podľa § 293o ods. 1 zákona, ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3, trvá k 31. 07. 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona. Poškodený od 05. 10. 1992 pracoval ako robotník na stavbe u zamestnávateľa Peter Bányi, RKL Nitra. Dňa 28. 05. 1993 pri páde z lešenia utrpel pracovný úraz, pri ktorom došlo k zlomenine pravej stehnovej kosti, čo bolo o pakovane riešené operačne. Od 21. 04. 1994 bol na následky pracovného úrazu uznaný za invalidného. Dňa 28. 05. 1994 bol s poškodeným rozviazaný pracovný pomer. Dňom 08. 04. 1999 bola invalidita zmenená na čiastočnú invaliditu, na ktorú mu zanikol nárok od novembra 2000. Poškodený si v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. 05. 1993 uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti o opätovne priznanie úrazovej renty podľa § 293o zákona. V žiadosti uviedol, že žiada priznať úrazovú rentu od dátumu opätovného priznania čiastočného invalidného dôchodku, a to od 03. 03. 20104, kedy splnil podmienku na jeho vyplácanie tým, že sa stal invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 % na následky pracovného úrazu. Správny orgán pred vydaním rozhodnutia postupoval tak aby presne zistil skutkový stav, urobil dotaz jednak na bývalého zamestnávateľa ako aj poisťovňu, ktorá vyplácala poistné z titulu pracovného úrazu. Podľa vyjadrenia zodpovedného zamestnávateľa zo dňa 03. 04. 2017, tento nedisponuje požadovanými dokladmi poškodeného, nakoľko ich za požičal poškodenému k vyhotoveniu kópií a spis sa mu stratil. Poškodený v oznámení zo dňa 10. 04. 2017 uviedol, že Alianz - Slovenská poisťovňa Bratislava z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu z titulu pracovného úrazu poskytovala poškodenému poistné plnenie počas pracovnej neschopnosti od 28. 05. 1993 do 28. 05. 1994 a od r. 1994 až do r. 1999 poistné plnenie po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Vyplácanie plnenia bolo ukončené nástupom do zamestnania, kedy jeho výška príjmu prekročila sumu príjmu pred pracovným úrazom. Podľa vyjadrenia Alianz spis poistnej udalosti poškodeného bol skartovaný, z toho dôvodu nemôže poskytnúť stanovisko a ani informáciu vyplácaniu úrazovej renty, ktoré žiadala Sociálna poisťovňa pobočka Nitra. V prípade poškodeného došlo k pracovnému úrazu pred novembrom 1993, t.j. v čase neexistencie zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu a zriadilo zákonom č. 275/1993 Z.z., ktorým sa zmenil zákonník práce. Z vyššie citovaného zákona vyplýva, že predmetné zákonné poistenie zodpovednosti za škodu sa vzťahuje iba na prípady pracovných úrazoch a choroby z povolania u ktorých došlo dňom účinnosti zákona, t.j. 26. 11. 1993 a neskôr. Predmetné zákonné poistenie zodpovednosti za škodu prešlo účinnosťou od 01. 04. 2002 zo Slovenskej poisťovne a.s. na Sociálnu poisťovňu, a to na základe zákona č. 294/1994 Z.z. 2. Žalobca podal voči rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukazoval na to, že 10. 04. 2017 žiadal emailom informačne centrum sociálnej poisťovne o poskytnutie informácie o opätovnú výplatu úrazovej renty a požadoval pomoc, podľa akého ustanovenia má možnosť opätovne dostávať rentu, na ktorú splnil podmienky. 3. Sociálna poisťovňa ústredie, generálny riaditeľ ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 16. 06. 2017 a priloženú spisovú dokumentáciu poškodeného v celom rozsahu, pričom zo zisteného skutočného stavu veci v nadväznosti na príslušné ustanovenia zákona dospel k záveru, že postup ústredia pri posudzovaní nároku poškodeného na úrazovú rentu bol správny. Poškodený bol v čase utrpenia pracovného úrazu zamestnaný u zamestnávateľa RKL Nitra stavebná firma, Peter Bányi, so sídlom Pod Briežkom 5, 949 11 Nitra (ďalej len „zodpovedný zamestnávateľ“) v pracovnom zaradení robotník na stavbe. Dňa 28. 05. 1993 pri páde z lešenia utrpel pracovný úraz, pri ktorom došlo k zlomenine pravej stehnovej kosti. Vzhľadom na to, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a znovu bol poškodený uznaný za invalidného s percentom poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55 % od 03. 03. 2014, poškodený sa dopytoval na pobočke v marci 2014, či má nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej schopnosti a žiadal o opätovne vyplácanie dávky. V závislosti od dátumu vzniku pracovného úrazu zo dňa 28. 05. 1993, nebolo jasné, ktorá poisťovňa je povinná vyplácať nárok na náhradu za stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti, prekvalifikovanú na úrazovú rentu. Podľa získaných informácií, úrazovú rentu v čase jej vzniku vyplácala Alianz - Slovenská poisťovňa (vtedajšia Slovenská poisťovňa). Žiadosťou o opätovné priznanie úrazovej renty zo dňa 09. 02. 2017 si poškodený uplatnil nárok na úrazovú rentu podľa § 293o zákona, ktorá bola doručená pobočke dňa 15. 02. 2017. Poškodený požiadal o vyplácanie úrazovej renty od dátumu opätovného priznania čiastočného invalidného dôchodku, a to dňom 03. 03. 2014, vzhľadom na to, že podľa názoru poškodeného splnil podmienky na jej vyplácanie tým, že sa stal invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %. Poškodený sa žiadosťou domáha výplaty úrazovej rentu, na ktorú mu mala byť preklasifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti. U poškodených, ktorí utrpeli pracovný úraz po 26. 11. 1993, sa posudzuje nárok na úrazovú rentu na základe zamestnávateľom uzatvoreného zákonného poistenia v súlade s § 272 zákona. Prípady tých poškodených, ktorí utrpeli pracovný úraz pred 26. 11. 1993 boli zodpovednými zamestnávateľmi riešené dvomi spôsobmi, a to: 1. výplatou náhrady škody z vlastných finančných prostriedkov zamestnávateľa, alebo 2. uzatvorením komerčného poistenia pre prípad vzniku škody na báze dobrovoľnosti. Vzhľadom na to, že na prípad poškodeného, sa ešte nevzťahoval zákon č. 275/1993 Z.z., ktorým sa mení Zákonník práce a zákon č. 143/1993 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 275/193“), ktorým sa zriadila povinnosť zákonného poistenia zamestnávateľov, ako aj na to, že pred 26. 11. 1993 neexistovalo zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, zamestnávateľ poškodeného mal v čase pracovného úrazu uzatvorené poistenie pre prípady škody v poisťovni Alianz - Slovenská poisťovňa. Zákonné poistenie vzniklo od 26. 11. 1993, teda od účinnosti zákona č. 275/1993 Z.z. prešlo s účinnosťou od 01. 04. 2002 z Alianz - Slovenská poisťovňa na Sociálnu poisťovňu, a to na základe zákona č. 385/2001 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni. Poškodený nemá zákonný dôvod na to, aby mu bol uznaný nárok na výplatu úrazovej renty, keďže v čase pracovného úrazu ešte nebolo zavedené zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa, ktoré by prešlo na Sociálnu poisťovňu, ale v tomto prípade zodpovedný zamestnávateľ poškodeného bol dobrovoľne poistený v komerčnej poisťovni Alianz - Slovenská poisťovňa, ktorá vyplácala poškodenému náhradu za stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti. Poškodený sa následnom pracovného úrazu zo dňa 28. 05. 1993 stal invalidným a poberal náhradu za stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti, ktorú mu Alianz - Slovenská poisťovňa vyplácala až do dňa 08. 04. 1999, kedy mu bola invalidita zmenená na čiastočnú invaliditu, na ktorú mu zanikol nárok od 20. 11. 2000. Vzhľadom na dobrovoľné poistenie zodpovedného zamestnávateľa poškodeného v čase utrpenia pracovného úrazu, nezakladá tú skutočnosť, že na sociálnu poisťovňu neprechádza povinnosť prevzatia výplaty plnení od zamestnávateľa, ktorá je upravená v § 272 ods. 1 zákona. Výplatu plnenia vykonávala Alianz - Slovenská poisťovňa na základe zmluvy uzatvorenej medzi ňou a zodpovedným zamestnávateľom, a teda zodpovedný zamestnávateľ nemal povinnosť toto plnenie poskytovať, uzatvorením zmluvy prešla táto povinnosť na Alianz - Slovenskú poisťovňu. Námietky poškodeného nie je možné akceptovať, nakoľko z uvedeného popisu skutkového a právneho stavu a vyššie citovaných ustanovení príslušných právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že sociálna poisťovňa nie je povinná prevziať výplatu plnenia, pretože na tento prípad sa nevzťahuje ustanovenie § 272 ods.1 zákona, i keď došlo síce k pracovnému úrazu pred 26. 11. 1993, ale zodpovedný zamestnávateľ bol v čase pracovného úrazu pre tento prípad poistený v komerčnej poisťovni. Bez prevzatia výplaty predmetného plnenia podľa § 272 ods. 1 nie je možná ani aplikácia § 293o zákona, podľa ustanovenia ktorého poškodený žiada pokračovať vo vyplácaní úrazovej renty. II. Žaloba
4. Voči rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu podal žalobca žalobu dňa 03. 11. 2017 na Krajský súd v Nitre, v ktorom namietal tú skutočnosť, že pred podaním žiadosti sa informoval na postup v centre právnej pomoci, kde mu bolo povedané, že má podať žiadosť do Sociálnej poisťovne, pobočka. Tento postup, ktorý dostal od pracovníčky, považuje za nesprávny. Týmto postupom bol poškodený na svojich právach a žiadal určiť povinného na plnenie úrazovej renty, nakoľko splnil zákonné podmienky dňa 15. 02. 2017 a cíti sa byť týmto postupom vážne poškodený. 5. Doplnením zo dňa 16. 02. 2018, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a v odôvodnení svojho doplnenia opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúceho sa jeho pracovného úrazu v r. 1993 ako aj plnenia jeho nárokov.
III.
Stanovisko žalovaného
6. Žalovaný správny orgán podal dňa 12. 04. 2018 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zo spisovej dokumentácie bolo zistené, že žalobca utrpel dňa 28. 05. 1993 pri páde z lešenia pracovný úraz u zamestnávateľa RKL Nitra, stavená firma Peter Bányi, so sídlom Pod Briežkom 5, Nitra, t.j. za účinnosti Zákonníka práce č. 65/1995 Zb. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za stratu na zárobku v dôsledku pracovného úrazu dňa 28. 05. 1993, následne bol uznaný invalidným od 21. 04. 1994. Dňa 28. 05. 1994 bol so žalobcom rozviazaný pracovný pomer. Od 08. 04. 1999 bola invalidita zmenená na čiastočnú invaliditu, na ktorú mu zanikol nárok od novembra 2000. Od 03. 03. 2004 v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu bol žalobca opätovne uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %. Žiadosťou zo dňa 09. 02. 2017 si žalobca uplatnil nárok na úrazovú rentu podľa § 293o zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a žiadal o vyplácanie úrazovej renty od dátumu opätovného priznania čiastočného invalidného dôchodku, a to dňom 03. 03. 2014, pretože podľa jeho názoru splnil podmienky na jej vyplácanie tým, že sa stal invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %. Vykonaným dokazovaním správnym orgánom bolo preukázané, že náhradu za stratu na zárobku vyplácala v čase vzniku pracovného úrazu Alianz - Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava. Na prípad žalobcu sa nevzťahoval ešte zákon č. 275/1993 Z.z., ktorým sa menil aj zákonník práce, a týmto zákonom sa zriadila povinnosť zákonného poistenia zamestnávateľov ako aj na to, že pred 26. 11. 1993 neexistovalo zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnávateľ žalobcu mal v čase pracovného úrazu uzatvorené poistenie pre prípady škody v Alianz - Slovenská poisťovňa. Zákonné poistenie prešlo účinnosťou od 01. 04. 2002 z Alianz na Slovenskú poisťovňu, a to na základe zákona č. 385/2001 Z.z. Podľa názoru žalovaného , žalobca nemá zákonný dôvod na to, aby mu bol uznaný nárok na výplatu úrazovej renty, keďže v čase pracovného úrazu ešte nebolo zavedené zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa, ktoré by prešlo na sociálnu poisťovňu, ale v tomto prípade zamestnávateľ žalobcu ako dobrovoľne poistený v komerčnej poisťovni Alianz - Slovenská poisťovňa mu vyplácala náhradu za stratu na zárobku na základe zmluvy uzatvorenej medzi ňou a zamestnávateľom, a teda zamestnávateľ nemal povinnosť toto plnenie poskytovať. Žalovaný dospel k záveru, že nie je právny dôvod na to, aby mu opätovne priznala úrazovú rentu, a preto napadnuté rozhodnutie ústredia ako vecne správne a zákonné potvrdil. K námietke žalobcu žalovaný uviedol, že zo zisteného skutkového a právneho stavu jednoznačne vyplýva, že sociálna poisťovňa nie je povinná prevziať výplatu plnenia, pretože na tento prípad sa nevzťahuje ustanovenie § 272 ods. 1 zákona z dôvodu, že došlo síce k pracovnému úrazu pred 26. 11. 1993, ale zamestnávateľ v tom čase bol dobrovoľne poistený v komerčnej poisťovni, a preto nie je možné pre prípade žalobcu aplikovať zákon č. 385/2001 Z.z., čo do prevzatia výplaty plnení sociálnou poisťovňou od Alianz - Slovenská poisťovňa. Bez prevzatia výplaty predmetného plnenia podľa § 272 ods. 1 zákona, nie je možná ani aplikácia § 293o zákona, podľa ktorého žiada pokračovať vo vyplácaní úrazovej renty. Námietku žalobcu, že spĺňa podmienky v zmysle § 88 zákona, nie je možné akceptovať, pretože svojou žiadosťou žiada o opätovné priznanie úrazovej renty a svojou žiadosťou z 09. 02. 2017 si uplatnil nárok na úrazovú rentu podľa § 293o a nie podľa ustanovenia § 88 zákona, to znamená, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 293o zákona, nakoľko mu náhrada za stratu na zárobku nebola prekvalifikovaná na úrazovú rentu tak, ako to vyžaduje zákon. Žalobca žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Súdne pojednávanie
7. Žalobca na pojednávaní dňa 18. 06. 2017 trval na podanej žalobe. Uviedol, že v r. 2015 sa stretol s bývalým zamestnávateľom p. Bányim, ktorý mu povedal, že sa nejednalo o dobrovoľné poistenie, ale povinné poistenie a renta mu bola vyplácaná z Alianz poisťovne, ktorá bola zrušená z dôvodu, že sa od 01. 06. 1999 zamestnal a výška jeho príjmu presiahla výšku straty na zárobku, ktorú dostával od Alianzu.
8. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca utrpel pracovný úraz, pri ktorom došlo k zlomenine pravej stehnovej k osti, čo bolo opakovane riešené operačne. Od 28. 05. 1993 si uplatnil nárok na náhradu na stratu na zárobku, ktorá mu bola aj Slovenskou poisťovňou Alianz priznaná. Od 21. 04. 1994 bol na následky pracovného úrazu uznaný za invalidného. V r. 2013 sa u žalobcu objavili zdravotné ťažkosti, ktoré mali byť následkom pracovného úrazu z r. 1993 a bol mu priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu 55 % na následky tohto pracovného úrazu, a preto požiadal o opätovné priznanie úrazovej renty. Žalobca sa bol informovať v centre právnej pomoci, ktorému orgánu má žiadosť vlastne poslať a bolo mu doporučené žiadosť poslať na sociálnu poisťovňu. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 9. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu zotrvávala na podanom vyjadrení ako aj vyjadrení k námietkam žalobcu. Poukázala na tú skutočnosť, že zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu sa zriadilo až zákonom č. 275/1993 Zb., ktorým sa zmenil aj zákonník práce. Tento zákon nadobudol účinnosť od 26. 11. 1993, z ktorého vyplýva, že predmetné zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu sa vzťahuje k pracovným úrazom, ku ktorým došlo od 26. 11. 1993 a neskôr. V prípade žalobcu došlo k pracovnému úrazu 28. 05. 1993, teda pred účinnosťou tohto zákona, takže sa naň nevzťahuje. Dobrovoľné poistenie zamestnávateľa žalobcu v čase utrpenia pracovného úrazu zamestnanca zakladá tú skutočnosť, že na sociálnu poisťovňu neprechádza výplata plnení zamestnávateľa, ktorá je upravená v § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Výplatu plnenia vykonáva Alianz, na základe zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom, a preto zamestnávateľ nemal povinnosť toto plnenie poskytovať. Bez prevzatia výplaty predmetného plnenia v zmysle § 272 ods. 1 zákona nie je možná ani v danom prípade aplikácia § 293o, v zmysle ktorého žiada žalobca o pokračovaní vo výplate renty. V. Právne názory správneho súdu
10. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcu prejednal na pojednávaní a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Je nepochybné zo spisovej dokumentácie žalobcu, že žalobca dňa 28. 05. 1993 utrpel pracovný úraz, pri páde z lešenia došlo k zlomenine pravej stehnovej kosti. Následne bol žalobca uznaný invalidným od 21. 04. 1994 a dňa 28. 05. 1994 bol s poškodeným rozviazaný pracovný pomer. Následne 08. 04. 1999 bola invalidita zmenená na čiastočnú a na invaliditu mu zanikol nárok od novembra 2000. Žalobcovi sa postupom času zhoršil zdravotný stav a následne bol uznaný za invalidného sociálnou poisťovňou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % od 03. 03. 2014, kde posudkový lekár konštatoval, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. 05. 1993. Podľa získaných informácií žalovanou, úrazovú rentu vyplácala v čase vzniku pracovného úrazu Alianz - Slovenská poisťovňa. Novou žiadosťou žalobca žiadal o opätovné priznanie úrazovej renty podľa § 293o, ktorá bola doručená pobočke dňa 15. 02. 2017. Podľa 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa od 01. 01. 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. 11. 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátnej orgánu, nároky vzniknuté pred 01. 04. 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Podľa § 293o ods. 1 zákona, ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3, trvá k 31. 07. 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona. Ako bolo vykonaným dokazovaním za preukázané, žalobca utrpel pracovný úraz dňa 28. 05. 1993, teda pred 26. 11. 1993, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 275/1993, ktorý zmenil zákonník práce a zriadil inštitút zákonného poistenia zodpovednosti za škodu, avšak tento sa vzťahuje na prípady pracovných úrazov a chorôb z povolania, ku ktorým došlo dňa 26. 11. 1993 a neskôr. Zamestnávateľ žalobcu mal pre tento prípad pracovného úrazu riešený uzatvoreným komerčným poistením Slovenskou poisťovňou pre prípad vzniku škody na báze dobrovoľnosti. Zákonné poistenie vzniklo až 26. 11. 1993, teda od účinnosti zákona č. 275/1993 a účinnosťou od 01. 04. 2002 prešlo z Alianz - Slovenská poisťovňa na Sociálnu poisťovňu, a to na základe zákona č. 385/2011 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni. V danom prípade žalobca nemá zákonný dôvod na to, aby mu bol uznaný nárok na výplatu úrazovej renty, keďže v čase jeho pracovného úrazu nebolo zavedené zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa, ktoré by prešlo na žalovanú. V danom prípade bol zodpovedný zamestnávateľ poškodeného dobrovoľne poistený v komerčnej poisťovni Slovenskej poisťovni, právnom predchodcovi poisťovne Alianz, ktorá mu vyplácala ako poškodenému náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Z takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná nie je povinná prevziať výplatu plnenia, pretože na tento prípad sa nevzťahuje ustanovenie § 272 ods. 1 zákona z dôvodu, že došlo síce k pracovnému úrazu pred 26. 11. 1993, ale zodpovedný zamestnávateľ bol pre prípade pracovného úrazu poistený dobrovoľne. Keďže žalovaná neprevzala predmetné plnenie podľa § 272 ods. 1, nie je možná ani aplikácia § 293o zákona, podľa ktorého žiada žalobca pokračovať vo vyplácaní renty. 11. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.
12. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému, ktorý nemal v konaní úspech mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2 , písm. c/).