Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11P-153-2017.pdf
PDF · 68.99 KB
Case nature
Subarea
11P/153/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: otec O. K., t.č. bytom G. B. XXX, I., Č. O., matka B. J., t.č. bytom G. XXXX, T., Č. O., o návrhu otca o úpravu styku s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že Okresný súd Košice I n e m á p r á v o m o c.
II. Konanie o úpravu styku s maloletým dieťaťom z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.11.2017 domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom K. K., nar. XX.X.XXXX, nakoľko matka maloletého mu neumožňuje styk so synom.
2. Z návrhu otca jasne vyplýva, že maloletý aj s matkou sa v súčasnosti nachádza na území v Č. O. E. T., pričom maloletý sa v Č. O. narodil a spolu s rodičmi tam býval do času rozvodu ich manželstva. Po rozvode manželstva maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky s ktorou aj naďalej ostal bývať v Č. O. a býva tam doteraz.
3. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že otec maloletého podal návrh na úpravu styku s maloletým synom na Okresní D. E. T., avšak tento mu uviedol, že v danej veci je daná príslušnosť na rozhodovanie Okresného súdu v Košiciach, ktorý o maloletom rozhodoval naposledy a je potrebné preto podať návrh na tento súd. Zároveň mu bolo uvedené, že je možné požiadať o prenesenie príslušnosti na Č. I. M., ak sú na to splnené podmienky.
4. Žiadosťou zo dňa 18.8.2018 otec požiadal o zaslanie spisového materiálu na rozhodnutie Okresnímu D. E. T., nakoľko pojednávania vo veci boli z dôvodu práceneschopnosti matky opakovane odročené, syna nevidel už dva a pol roka, syn začína školskú dochádzku a teda nebude možné, aby ho matka nechala 2 -3 dni bez školskej dochádzky za účelom jej účasti na pojednávaní pred súdom v Košiciach, preto žiada aby vo veci rozhodol súd v Č. O. a to aj s poukazom na §. X M.. X X. Č.. XXX/XXXX D.., M. X. Ř. D..
5. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa ust. § 161 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa ust. § 161 ods. 2 z. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, oddiel dva, článok 8 ods. 1, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
9. Podľa bodu 12 citovaného nariadenia, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
10. V zmysle článku 17 citovaného nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
11. Pojem obvyklý pobyt nie je zákonom jasne definovaný. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt, ani s pojmom bydlisko. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pojem obvyklý pobyt nie je konceptom právnym, ale skutkovým - to znamená, že iba jedna právna skutočnosť nešpecifikuje obvyklý pobyt - musí sa vyhodnotiť séria skutkových okolností konkrétneho prípadu. Obvyklý pobyt nie je trvalý pobyt či bydlisko, ale nemožno vylúčiť, že sú totožné. Je to miesto, kde osoba má centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný či sociálny život. Úmysel osoby niekde žiť nie je jediným, ani dostatočným či rozhodujúcim prvkom pre posúdenie obvyklého pobytu (na rozdiel od bydliska). Vyžaduje sa určitá doba pobytu na určitom mieste, nemusí však byť neprerušovaná. Dočasný aj dlhší pobyt v cudzine nemusí nevyhnutne znamenať stratu obvyklého pobytu v pôvodnom mieste.
12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že obvyklým pobytom maloletého K. K., nar. XX.X.XXXX je Č. O., kde dlhodobo (od narodenia) býval najprv s oboma rodičmi a po ich rozvode aj naďalej so svojou matkou (t.č. na adrese G. XXXX, T.) a kde začal aj navštevovať základnú školu. Súd tak má za preukázané, že menovaný má v Č. O. vytvorené rodinné a sociálne zázemie, dlhodobo sa tam zdržiava a teda nie je v danej veci daná právomoc slovenských súdov. Jedná sa tak o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť, že nemá právomoc a konanie vo veci zastaviť. Súd zároveň poznamenáva, že v tejto veci je podľa zisteného skutkového stavu na konanie právomocný súd iného členského štátu EÚ, konkrétne súd príslušný podľa právnych predpisov Č. O., kam sa môže navrhovateľ obrátiť.
13. Záverom súd poznamenáva, že preniesť príslušnosť je v zásade možné len medzi súdmi v rámci jedného štátu na základe vnútroštátnych právnych predpisov (v SR upravuje Civilný mimosporový poriadok ust. § 112, v Č. upravuje zákon M. X. Ř. D., ust. § 4,5 ) Uvedené - prenesenie miestnej príslušnosti nie je možné z justičných orgánov jedného členského štátu na justičné orgány druhého členského štátu, s výnimkou bodu 13. citovaného nariadenia - toto nariadenie umožňuje v záujme dieťaťa, ako výnimku a za určitých podmienok, aby súd, ktorý má právomoc, postúpil vec súdu iného členského štátu, ak je tento súd vhodnejšie umiestnený na to, aby konal vo veci. V tomto prípade by však druhý súd už nemal mať právomoc postúpiť vec tretiemu súdu. V danom prípade postup v zmysle bodu 13. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 neprichádza do úvahy, nakoľko k uvedenému postupu môže pristúpiť len súd, ktorý má právomoc, avšak Okresný súd Košice I v danom prípade právomoc nemá, nakoľko maloletý v čase podania návrhu a ani nikdy predtým a ani potom na území SR obvyklý pobyt nemal, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
14. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 357 a § 362 ods. 1 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 365 ods. 1 a 2 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku).