Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7P-48-2018.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/48/2018
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci starostlivosti o mal. dieťa: C. T., A.. X.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov matky: T. T. N., A.. XX.X.XXXX, W. F. Q. Č.. XXX a otca: T. T., A.. XX.X.XXXX, W. F. Q. Č.. XXX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie maloletého dieťaťa: C. T., A.. X.X.XXXX v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
II. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
III. Súd d o č a s n e zveruje mal. C. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, a to na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov maloletého a úprave rodičovských práv a povinností k P.. C., vedeného na OS Skalica pod sp. zn. 2P/44/2018.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 20.9.2018 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí mal. C.a do jeho osobnej starostlivosti na čas do jeho rozvodu s matkou C..
2. Otec návrh odôvodnil tým, že mal. C. pochádza z jeho manželstva s T. T. N., ktoré manželstvo je v rozvodovom konaní. Z ich manželstva pochádza aj maloletá B. Y., A.. XX.X.XXXX. Otec v návrhu uviedol, že s manželkou a obomi ich spoločnými deťmi bývali v rodinnom dome Q. F. Q. a o niekoľko domov ďalej v obci bývajú aj jeho rodičia. Ich manželstvo pokladal za dobré, manželka bola na materskej s deťmi a on finančne zabezpečoval rodinu. On pracoval z domu, ako rodina trávili spoločný čas. V auguste 2018 mu manželka povedala, že má mimomanželskú známosť a podáva návrh na rozvod. Koncom augusta 2018 opustila spoločnú domácnosť s tým, že ide s priateľom bývať T. W. W.. Navrhovateľ išiel na dovolenku do Chorvátska s synom C., jeho rodičmi, pričom pôvodne dovolenku plánoval aj s manželkou a ich spoločnou dcérou. Pred odchodom na dovolenku ho manželka informovala, Ž. C. odhlási v škôlke v F. Q. Y. X. B. pôjde na očkovanie. Po návrate z dovolenky zistil, že manželka nič z toho neurobila, X. C. je stále vedený v tej istej škôlke. Dozvedel sa , že manželka s ich dcérou a priateľom nebývajú Q. W. W. Q. byte, ale presúvajú sa po hoteloch a penziónoch, nemá stabilné bývanie pre deti. Žiadal manželku ukázať mu aspoň nájomnú zmluvu na byt, aby preukázala zabezpečené bývanie pre deti a aby mu oznámila novú lekárku, kam deti v W. W. prihlásila. Manželka mu nič neukázala a teraz s nim nedokáže komunikovať. Situácia je v súčasnosti taká, že o maličkú B. N.abezpečuje starostlivosť jeho manželka a on sa stará o syna C., ktorý s ním po návrate z dovolenky ostal bývať v dome, kde aj vyrastal. Otec uviedol, že pracuje z domu, synovi sa venuje a synovi zaplatil i škôlku v F. Q.. Otec návrh odôvodnil terajšou nestabilnou bytovou situáciou matky detí a vekom C. navštevujúceho materskú škôlku. Majúc na vedomí , že manželka je na materskej dovolenke, nežiada od nej ani výživné na syna konštatujúc, že syna vie finančne zabezpečiť. Styk matky so synom upraviť nežiada z dôvodu, že manželka od odchodu
zo spoločnej domácnosti z F. Q. sa nevrátila, má v starostlivosti ich 5 mesačnú dcéru B. s pravidelným režimom a potrebami, preto by aj úprava styku bola nevykonateľná. V závere konštatoval, že pokiaľ manželka bude mať záujem so synom sa stretať, on jej v tom brániť nebude.
3. Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
4. Vzhľadom k tomu, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, súd maloletému dieťaťu ustanovil na zastupovanie v konaní o nariadenie predbežného opatrenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízneho opatrovníka.
5. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä s sobášnym listom rodičov C., rodným listom C. Y. B. Y., úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica - pracovisko Skalica, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. 2P/44/2018. 6. Súd mal z listinných dôkazov doložených do spisu preukázané, že mal. C. pochádza manželstva, ktoré v rozvodom konaní a vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 2P/44/2018. Matka popri rozvode žiada zveriť deti do jej starostlivosti, otcovi určiť výživné na deti a upraviť styk s deťmi.
7. Z obsahu úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica (pracovisko Skalica ) z 10.9.2018 mal súd preukázané, že otec prejavuje vôľu s matkou sa dohodnúť na zverení detí ( po rozvode ) jej, jemu určiť styk s deťmi.
8. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia na čas do rozvodu manželstva rodičov dieťaťa.
9. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa §360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimo sporový poriadok ( ďalej len C.m.p.), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 C.m.p. ,neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 C.m.p., neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 C.m.p. ,neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 C.m.p. a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369
C.m.p. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
15. Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
16. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
17. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
19. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný
- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. 20. Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické pomery účastníkov upraviť neodkladným opatrením. Existencia ustanovenia § 367 ods. 1 C.m.p., nevylučuje možnosť vydania neodkladného opatrenia, na základe ktorého súd dočasne zverí dieťa do osobnej starostlivosti druhému rodičovi. V tomto prípade, nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem mal. dieťaťa, ktorý je smerodajný. V danom prípade mal súd preukázané, že v súčasnosti fakticky o mal. C. zabezpečuje starostlivosť už otec, preto súd už osobitne neukladal povinnosť matke odovzdať dieťa. Súd dal len do súladu faktický a právny stav na dočasné obdobie, do rozhodnutia o rozvode a úpravu práva povinností rodičov k mal. C..
21. Vzhľadom k tomu, že súd dočasne zveril mal. C. do starostlivosti otca, ktorý nežiadal určiť výživné matke na syn, súd výživné matke ani neurčil vychádzajúc z § 366 C.m.p.
22. Súd konštatuje, že keďže návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožňuje sa s dôvodmi návrhu, ďalšie dôvody v odôvodnení tohto uznesenia neuvádza. Súd prihliadal na Q. C., ktorý nateraz ostal bývať v jemu známom prostredí a pokračuje v chodení do škôlky v tej istej obci, kde má kamarátov. Pokiaľ medzi tým dôjde u matky k zmene hlavne v tom, že si zabezpečí stabilné bývanie v mieste svojho terajšieho bydliska ( hoc aj v nájme) a deti nahlási k novej lekárke a syna do škôlky ( resp. k iným skutočnostiam), nič jej nebráni tieto skutočnosti súdu preukázať a podať si návrhu na zverenie jej syna C. do starostlivosti na čas do rozvodu. Súd totiž vychádza z obsahu návrhu otca, z ktorého mu vyplýva, že jediným dôvodom nesúhlasu aby mal. C. bol vo výchove matky je ten, že matka nemá pre deti zabezpečené riadne bývanie, lekárku a pre syna škôlku.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).