Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-11-2018.pdf
PDF · 127.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Tatianou Muzikovou, v spore žalobcu: Obec Turá, 935 51 Turá 78, IČO: 00 307 602, zast. JUDr. Ildikó Osvaldovou, advokátkou so sídlom Mlynské námestie 2238, Levice, proti žalovanému: Donau farm Lok, s.r.o., so sídlom Červenej armády 179, 935 32 Kalná nad Hronom, IČO: 34 098 291, zast. BDM Legal s. r. o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca v návrhu doručenom súdu dňa 19.02.2018 žiadal prostredníctvom svojho právneho zástupcu súd, aby určil, že žalobca Obec Turá, Turá 78, 935 51 Turá, IČO: 00 307 602 je vlastníkom parciel
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 11.848 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 6.075 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 9.394 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 38.372 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 38.592 m2, zapísaných Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k.ú. Turá. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
2. V žalobe poukázal na to, že v júli 2017 vykonal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky kontrolu hospodárenia s majetkom žalobcu. O výsledku kontroly bol vyhotovený dňa 31.07.2017 protokol, z ktorého vyplýva, že dňa 05.03.2012 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobcom ako predávajúcim a K. Y.M. ako kupujúcim. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti - pozemky registra E o celkovej výmere 104.281 m2:
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 11.848 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 6.075 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 9.394 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 38.372 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 38.592 m2.
3. Ďalej uviedol, že podľa znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý bol vypracovaný 06.02.2012 - J.. F. R., F., bola cena pozemkov vedených na LV č. XXX stanovená v sume 23.060,- eur. Za prevod
vlastníctva nehnuteľností zo žalobcu na K. Y. bola dohodnutá kúpna cena vo výške 24.230,47 eura. Podľa ods. 2 čl. III. Kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena vyplatená v hotovosti v deň prevodu vlastníckeho práva na K. Y.. Dokladom k vyplateniu kúpnej ceny mal byť platný výpis z katastra nehnuteľností vydaný Správou katastra Levice, Katastrálnym úradom Nitra. Podľa čl. VI kúpnej zmluvy K. Y.Á. nadobudla prevádzanú nehnuteľnosť dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností 28.03.2012 na základe rozhodnutia Správy katastra Levice (číslo vkladu M. XXX/XX o povolení vkladu). NKÚ SR kontrolou úhrady kúpnej ceny zistil, že bola žalobcovi uhradená až takmer sedem mesiacov po dohodnutom termíne. Kúpna cena bola uhradená v dvoch splátkach a to 17.10.2012 v sume 20.000,- eur na základe vystaveného W. Č.. XX/XXXX a 05.11.2012 v sume 4230,47 eura na základe vystaveného PPD č. 42/2012. Kontrolou splnenia podmienky účinnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka nebolo preukázané jej zverejnenie na webovom sídle obce, resp. v Obchodnom vestníku v zmysle § 5a ods. 5 zákona o slobode informácií. S poukazom na § 47a ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka uviedol, že na základe uvedenej konštrukcie sa hľadí na kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 05.03.2012 medzi žalobcom ako predávajúcim a K. Y. ako kupujúcim ako keby k nej vôbec nedošlo, t. j. ako keby od počiatku nevznikla. Ako vyplýva z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. Turá, K. Y. previedla pozemky registra E o celkovej výmere 104.281 m2
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 11.848 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 6.075 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 9.394 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 38.372 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 38.592 m2,
na žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.07.2012 v znení dodatku zo dňa 22.08.2012, č. M.-XXXX/XXXX, rozhodnutie zo dňa 22.08.2012. V zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv než má on sám) je rovnakou vadou postihnutá aj kúpna zmluva uzavretá medzi K. Y. a žalovaným. Keďže bez určenia vlastníckeho práva v zmysle § 137 písm. c) CSP nie je možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností, je daný naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení.
4. K žalobe žalobca pripojil tieto listiny: Protokol NKÚ SR o výsledku kontroly hospodárenia s majetkom v obci Turá, výpis z LV č. XXX.
5. K podanej žalobe sa vyjadril aj žalovaný dňa 25.05.2018, pričom uviedol, že v rámci žaloby sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva ku nehnuteľnostiam - pozemkom parcely registra „E“ o celkovej výmere 104.281 m2, ktoré sú bližšie špecifikované v žalobe (ďalej len „pozemky“). Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.03.2012 medzi žalobcom ako predávajúcim a pani K. Y. ako kupujúcim (ďalej len „Pani Y.“) došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom zo žalobcu na pani Y. (ďalej len „Kúpna zmluva 1“). Pani Y. následne dňa 31.07.2012 uzavrela s žalovaným kúpnu zmluvu č. 3/12, na základe ktorej previedla na žalovaného vlastnícke právo k pozemkom (ďalej len „Kúpna zmluva 2“). Žalobca v žalobe uvádza, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NKU“) v júli 2017 vykonal kontrolu hospodárenia majetku žalobcu. V zmysle tvrdenia žalobcu, NKU pri kontrole okrem iného zistil, že nebolo preukázané zverejnenie Kúpnej zmluvy 1 na webovom sídle žalobcu v zmysle § 47a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), resp. v Obchodnom vestníku v zmysle § 5a ods. 5 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v platnom znení (ďalej len „Zákon o slobode informácií“). S odkazom na ustanovenia občianskeho zákonníka žalobca tvrdí, že na Kúpnu zmluvu 1 sa hľadí, ako kedy k nej vôbec nedošlo, t. j. ako keby od začiatku nevznikla. Žalobca zároveň tvrdí, že rovnakou vadou je postihnutá aj Kúpna zmluva 2. V nadväznosti na tvrdenia žalobcu uviedol, že Kúpna zmluva 2 bola uzavretá medzi Pani Y. ako fyzickou osobou a žalovaným ako obchodnou spoločnosťou, teda dvomi súkromnoprávnymi subjektmi, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť Kúpnu zmluvu 2 zverejňovať podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka resp. § 5a Zákona o slobode informácií. Z uvedeného dôvodu Kúpna zmluva 2 nie je postihnutá rovnakou vadou ako Kúpna zmluva 1. Žalovaný si je vedomý skutočnosti, že v prípade súdneho konania dochádza k stretu práva dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku a vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Aj keď snahou súdov by malo byť zachovanie maxima z oboch dotknutých práv, je zrejmé, že nebude vždy možné chrániť dve práva súčasne, pretože sa vzájomne vylučujú. Z uvedeného dôvodu, buď bude poskytnutá ochrana dobromyseľnému nadobúdateľovi a uznaný zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka alebo bude uznané vlastnícke právo pôvodného vlastníka a právo dobromyseľného
nadobúdateľa na ochranu majetku bude musieť ustúpiť. V takomto prípade stret dotknutých práv je potrebné riešiť v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. V rámci riešenia stretu základných práv dobromyseľného nadobúdateľa a pôvodného vlastníka je však potrebné tiež zohľadniť ďalšie okolnosti a špecifiká prejednávaného prípadu, a to všeobecné aj individuálne. Až po zvážení všetkých relevantných skutočností je v konkrétnom prípade možné rozhodnúť, v prospech ktorého z konkurujúcich práv svedčí všeobecná idea spravodlivosti a ktorému je namieste dať pri kolízii prednosť. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Uvedený názor bol viac krát vyjadrený v rámci rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky. Ako príklad rozhodnutia z nedávanej minulosti uviedol Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 (ďalej len „Nález US“). Z pohľadu Nálezu US je tak pri strete základných práv dobromyseľného nadobúdateľa a pôvodného vlastníka potrebné zohľadniť tak všeobecné ako aj individuálne okolností prípadu. Je nepochybné, že ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona o slobode informácií a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení o postupe pri nakladaní z verejným majetkom chránia verejný záujem, ktorým je zákonný a transparentný predaj verejného majetku. V tejto súvislosti poukázal, že v prípade predaja pozemkov na základe Kúpnej zmluvy 1 bol vyhotovený znalecký posudok znalcom z odboru poľnohospodárstvo, ktorým bola stanovená cena Pozemkov v sume 23.060,- EUR, pričom Pozemky boli na Pani Y. prevedené za kúpnu 24.230,47 EUR, t. j. za cenu vyššiu ako bola hodnota Pozemkov určená znaleckým posudkom. Podobne aj v prípade Kúpnej zmluvy 2 došlo prevodu Pozemkov na žalovaného za kúpnu cenu 27.634,47 EUR (2650,- EUR/ha), t. j. za kúpnu cenu podobnú kúpnej cene pri Kúpnej zmluve 1 a zodpovedajúcu trhovej hodnote Pozemkov. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žiadnemu z účastníkov Kúpnej zmluvy 1 a Kúpnej zmluvy 2 nebola spôsobená škoda, každý z účastníkov Kúpnej zmluvy 1 a Kúpnej zmluvy 2 dostal za svoje plnenie adekvátnu protihodnotu a prevodmi na základe Kúpnej zmluvy 1 a Kúpnej zmluvy 2 nebol porušený verejný záujem chránený vyššie uvedenými predpismi. Pokiaľ ide o konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu, žalovaný pri nadobúdaní vlastníckeho práva žalovaného k pozemkom na základe Kúpnej zmluvy 2 konal v dobrej viere v údaje zapísané v katastri nehnuteľností. Žalovaný zároveň uvádza, že predmetom jeho činnosti je poľnohospodárska výroba a preto nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy je jeho štandardnou a často vykonávanou činnosťou. Z uvedeného dôvodu, žalovaný pri každom nadobúdaní pozemkov preveruje vlastníctvo nadobúdaných pozemkov, ako aj iné dôležité skutočnosti týkajúce sa pozemkov (napr. existencia záložných práv, vecných bremien či iných tiarch obmedzujúcich dispozíciu s pozemkami). Tak tomu bolo aj v prípade uzavretia Kúpnej zmluvy 2, kedy vlastnícke právo k pozemkom podľa údajov z katastra nehnuteľností prislúchalo Pani Y.. Navyše, žalovaný nemá záujem nadobúdať pozemky s akýmikoľvek právnymi vadami, znemožňujúcimi riadne užívanie pozemkov na účel poľnohospodárskej výroby. V prípade vedomosti, o tom, že vlastnícke právo Pani Y. môže byť akýmkoľvek spôsobom spochybnené, žalovaný by do zmluvného vzťahu s Pani Y. nevstúpil. Okrem toho, nadobudnutie pozemkov Pani Y. od žalobcu bolo aprobované Okresným úradom Levice, katastrálny odbor (v tom čase Správa katastra Levice) (ďalej len „Katastrálny odbor“), ktorý rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech pani Y.. Žalovaný pri uzavieraní Kúpnej zmluvy 2 konal nielen s dôverou v údaje zapísané v katastri nehnuteľnosti, ale s dôverou v správnosť postupu Katastrálneho odboru pri povolení vkladu vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy 1. žalovaný nemohol predpokladať, že Katastrálny odbor pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva pochybí tak zásadným spôsobom, že povolí vklad vlastníckeho práva bez toho, aby vykonal kontrolu zverejnenia Kúpnej zmluvy 1 podľa Občianskeho zákonníka resp. Zákona o slobode informácii. Žalovaný tak nemal žiaden relevantný dôvod pochybovať o existencii riadneho nadobúdacieho titulu Pani Y. k Pozemkom. K uvedenej problematike sa vyjadril Ústavný súd SR v rámci Nálezu US, kde konštatuje, že v tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (kataster nehnuteľností, súd a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žalovaný je dobromyseľným nadobúdateľom pozemkov, na ktorého by nemali dopadnúť negatívne dôsledky pochybenia orgánu štátnej správy. Osobitný zreteľ pri posudzovaní kolízie vyššie uvedených práv je potrebné vziať na skutočnosť, že celú spornú situáciu spôsobil žalobca svojím pochybením spočívajúcim v opomenutí povinnosti Kúpnu zmluvu 1 zverejniť podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka resp. § 5a Zákona o slobode informácií. V prípade, že by žalobca postupoval v súlade so zákonom, t.j. Kúpnu zmluvu 1 by zverejnil podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka resp. § 5a Zákona o slobode informácií, nedošlo by k žiadnemu sporu medzi žalobcom a žalovaným. Pre úplnosť dodal, že žalobca by
sa v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ani nemohol domôcť relatívnej neplatnosť právneho úkonu (Kúpnej zmluvy 1), nakoľko by ju sám spôsobil. Mal za to, že vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu by vyššie riziko mal znášať žalobca ako nedbalý a nezodpovedný vlastník než žalovaný ako dobromyseľný nadobúdateľ a v súčasnosti aj dobromyseľný vlastník pozemkov. Vyhovením žalobe by došlo k odmietnutiu ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, ktorá je vzhľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu spravodlivá a na mieste. Zároveň by tým došlo ku ochrane žalobcu ako nedbalého vlastníka, ktorý svojím protizákonným a nezodpovedným konaním vyvolal celú situáciu a v konečnom dôsledku aj existenciu súdneho konania. Taktiež mal za, že vyhovením žalobe by došlo k formalistickému odôvodneniu nesprávnosti a nespravodlivosti, kedy by sa uprednostňovala iba zdanlivá legalita pred hodnotami materiálneho právneho štátu, ktoré sú všeobecne súdy povinné chrániť (Nález US). Žiadal preto žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.
6. Súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní konanom dňa 21.09.2018 za účasti právneho zástupcu žalobcu ako aj právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca žalovaného ospravedlnili neúčasť strán sporu na pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
7. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že sa v plnej miere pridržiava žaloby, ktorú Obec Turá podala proti žalovanému o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jedná sa o parcely registra E v obci Turá katastrálne územie Turá, ktoré boli prevedené na žalovaného podľa názoru žalobcu neplatnou zmluvou. Vzhľadom k tomu, že v júli 2017 vykonal najvyšší kontrolný úrad SR kontrolu hospodárenia majetku žalobcu v súlade so závermi tejto kontroly sa rozhodol žalobca podať túto žalobu a navrhol, aby po vykonaní pojednávania súd o nej rozhodol v súlade s písomným vyhotovením žaloby.
8. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že sa pridržiava vyjadrení v žalobe, kde poukázal na skutočnosť, že Obec Turá pochybila vo svojom postupe tým, že nezabezpečila zverejnenie predmetnej kúpnej zmluvy, čo bolo v jej výlučnej dispozícii. Následne uviedol, že pochybil aj kataster ktorý prevod vlastníckeho práva z obce na p. Y. zapísal bez toho, že by bola predložená povinná príloha návrhu na vklad a to potvrdenie o zverejnení zmluvy. Nad rámec toho uviedol, že kúpna cena za predmetné pozemky bola obci zaplatená, bola vo vyššej hodnote ako bol znalecký posudok a obec v tejto veci viac ako 6 rokov nekonala, čo by teraz malo negatívny dôsledok na žalovaného, pretože pokiaľ by došlo k určeniu vlastníckeho práva v prospech obce, žalovaný by stratil predmetné nehnuteľnosti, ktoré medzičasom na hodnote výrazne nadobudli, oproti pôvodne zaplatenej sume. Taktiež poukázal na dobromyseľnosť žalovaného v tom, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi ním a p. Y. vychádzal z aktuálneho zápisu v katastri a taktiež z uistenia predávajúcej, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Ako dôkaz predložil vyhotovenie kúpnej zmluvy medzi p. Y., a žalovaným ohľadom predmetných nehnuteľností, kde v bode 1.1 je vyhlásenie predávajúcej, že je vlastníčkou týchto nehnuteľností. Záverom poukázal na priložené rozhodnutia Ústavného sudu a ďalších súdov, ktoré podobne prípady riešili v prospech dobromyseľného nadobúdateľa. Preto žiada žalobu zamietnuť.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
10. Skutočnosťami nespornými v tomto konaní je to, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom ako predávajúcim a K. Y. ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom špecifikovaných v žalobe zo žalobcu na K. Y.. Následne K. Y. dňa 31.07.2012 uzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu č. X/XX, na základe ktorej previedla na žalovaného vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v júli 2017 vykonal kontrolu hospodárenia majetku žalobcu obce Turá. Z tohto protokolu vyplýva, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky tu konštatoval dňa 05.03.2012 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim obec Turá a kupujúcim K. Y.. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti - pozemky s parcelným číslom registra E o celkovej výmere 104 281 m2
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 11.848 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 6.075 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 9.394 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 38.372 m2,
- parcela registra Z. K. Č.. XXX orná pôda o výmere 38.592 m2.
Podľa znaleckého posudku X/XXXX, ktorý bol vypracovaný 06.02.2012 - J.. F. R., F. (znalec z odboru poľnohospodárstvo) bola cena pozemkov vedených na liste vlastníctva č. 194 stanovená v sume 23.060,00 eur. Ďalej z tohto protokolu vyplýva, že zmluvné strany dohodli za prevod vlastníctva k nehnuteľnosti kúpnu cenu v celkovej výške 24 230,47 eur. Podľa ods. 2 Čl. III. kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena vyplatená v hotovosti v deň prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho. Kontrolou úhrady kúpnej ceny za prevod vlastníctva ornej pôdy bolo zistené, že bola uhradená takmer sedem mesiacov po dohodnutom termíne. Kúpna cena bola uhradená v dvoch splátkach a to 17.10.2012 v sume 20 000,- eur na základe vystaveného W. Č.. XX/XXXX a 05.11.2012 v sume 4230,47 eura na základe vystaveného W. Č.. XX/XXXX. Najvyšší kontrolný úrad ďalej uviedol, že obec tým, že umožnila nadobudnúť vlastníctvo k predávanej nehnuteľnosti ešte pred uhradením kúpnej ceny a túto po zmene vlastníctva nevymáhala, porušila aj ustanovenia § 7 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí. Ďalej je v protokole uvedené, že kontrolou splnenia podmienky účinnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka nebolo preukázané zverejnenie kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.03.2012 na webovom sídle žalobcu v zmysle § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. v Obchodnom vestníku v zmysle § 5a ods. 5 zákona o slobode informácií. Z výpisu z LV Č.. XXX vyplýva vlastníkom predmetných pozemkov je žalovaný.
11. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
12. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
13. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
14. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
15. Súd sa v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu, pričom žalobca odvodil svoj naliehavý právny záujem na skutočnosti, že bez určenia vlastníckeho práva súdom nie je možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností. Súd sa stotožnil s týmto tvrdením a preto má za to, že tu je naliehavý právny záujem a preto sa zaoberal vecou samou.
16. V predmetnej veci je podstatou sporu, že pôvodný vlastník žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči novému v poradí druhému nadobúdateľovi žalovanému. Došlo k stretu dvoch vlastníckych práv pôvodného a nového vlastníka. V tomto smere súd konštatuje, že všeobecne možno uviesť, že princíp dobrej viery (chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov) je možné chápať ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, ktorý je odvoditeľný z normatívneho princípu právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy). Dôveru je treba pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. Jednak vyjadruje vnútorný postoj odrážajúci eticky odôvodnené predstavy a očakávanie jednotlivých členov spoločnosti a z druhej strany je výrazom princípu právnej istoty. Keďže princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa pôsobí proti princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, je nutné nájsť praktickú zhodu medzi oboma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z oboch, ak to nie je možné, tak, aby bol výsledok zlučiteľný s všeobecnou predstavou spravodlivosti. Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by zaisťovalo maximálnu realizáciu základných práv účastníkov sporu, ak to nie je možné, rozhodnúť v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, respektíve podľa všeobecného prirodzeno-právneho princípu.
17. Pokiaľ ide o danú vec, dochádza tu k stretu práva dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku a vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Aj keď snahou súdov by malo byť zachovanie maxima z oboch dotknutých práv, je zrejmé, že často nebude možné chrániť dve práva súčasne, pretože sa vzájomne vylučujú. Buď teda bude poskytnutá ochrana dobromyseľnému nadobúdateľovi a uznaný zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka alebo bude uznané vlastnícke právo pôvodného vlastníka a právo dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku bude musieť ustúpiť. V takomto
prípade stret dotknutých práv je potrebné riešiť v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. V rámci riešenia stretu základných práv dobromyseľného nadobúdateľa a pôvodného vlastníka je však potrebné tiež zohľadniť ďalšie okolnosti a špecifiká prejednávaného prípadu, a to všeobecné aj individuálne. Až po zvážení všetkých relevantných skutočností bude v konkrétnom prípade možné rozhodnúť, v prospech ktorého z konkurujúcich práv svedčí všeobecná idea spravodlivosti a ktorému je namieste dať pri kolízii prednosť. V rámci týchto skutočností treba vziať do úvahy napríklad dĺžku doby, ktorá ubehla od zápisu do katastra nehnuteľností, teda než sa pôvodný vlastník začal domáhať svojho práva, okolností, za ktorých k takémuto absolútne neplatnému právnemu úkonu a následnému zápisu do katastra nehnuteľností došlo, či bol pritom spáchaný trestný čin, či dobromyseľný nadobúdateľ na danú vec vynaložil investície, prípadne iné pre vec rozhodujúce skutočnosti. Takýto náhľad na posudzovanie tejto otázky vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 68/2007 a sp. zn. 2Cdo 311/2008.
18. V tomto smere súd taktiež poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, v ktorom je uvedené, že aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (kataster nehnuteľností, súd a pod.).
19. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.
20. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.
21. Vychádzajúc z uvedených princípov súd, porovnávajúc právo dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku - teda právo žalovaného vo vzťahu k vlastníckemu právu pôvodného vlastníka - teda žalobcu a dospel k záveru, že vychádzajúc z okolností daného prípadu je potrebné poskytnúť ochranu žalovanému ako dobromyseľnému nadobúdateľovi. K takémuto záveru dospel po zhodnotení všetkých individuálnych okolností tohto prípadu, t. j. zobral do úvahy dĺžku doby, ktorá ubehla od zápisu do katastra nehnuteľností, teda než sa pôvodný vlastník začal domáhať svojho práva, okolnosti, za ktorých k takémuto neplatnému právnemu úkonu a následnému zápisu do katastra nehnuteľností došlo, či dobromyseľný nadobúdateľ na danú vec vynaložil investície, prípadne iné pre vec rozhodujúce skutočnosti. Súd zohľadnil najmä konanie žalobcu v danej veci, keď od počiatku konal veľmi nezodpovedne a práve jeho vinou, t. j. nesplnením podmienky účinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2012 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a K. Y. ako kupujúcim v zmysle § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebolo preukázané jej zverejnenie na webovom sídle obce, resp. v Obchodnom vestníku v zmysle § 5a ods. 5 zákona o slobode informácií. V tomto prípade sa jednalo o povinne zverejňovanú zmluvu v zmysle § 5a zákona o slobode informácií, pričom žalobca túto zmluvu
nezverejnil. Uvedená skutočnosť vyplýva preukázateľne z Protokolu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o výsledku kontroly hospodárenia s majetkom v obci Turá (Nitra júl 2017) str. 15/18. Z uvedeného vyplýva, že nezodpovedným konaním žalobcu došlo k tomu, že v zmysle § 47a Občianskeho zákonníka, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Týmto okamihom stráca zmluva platnosť.
22. Podľa § 47a ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.
23. Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
24. Toto ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka o nadobudnutí účinnosti povinne zverejňovaných zmlúv bolo doplnené novelou (zákonom č. 546/2010 Z. z.). Tomuto režimu podliehajú všetky zmluvy uzavreté od 2. januára 2011. Táto nová kogentná právna úprava o nadobudnutí účinnosti zmlúv sa vzťahuje na všetky zmluvy súkromnoprávnej povahy, teda vzťahuje sa aj na zmluvy uzavierané podľa Obchodného zákonníka alebo osobitných zákonov. Ustanovenie § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka odkazuje na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ktorý v § 5a ustanovuje, na ktoré zmluvy sa povinné zverejňovanie vzťahuje. Účinnosť takýchto povinne zverejňovaných zmlúv môže nastať najskôr dňom nasledujúcim po zverejnení zmluvy. Zverejnenie sa v zmysle § 5a ods. 6 a 9 zákona o slobode informácií uskutočňuje tak, že povinne zverejňovaná zmluva sa zverejní v Centrálnom registri zmlúv alebo na webovom sídle povinnej osoby, resp. ak táto osoba webové sídlo nemá, zmluva sa zverejní na webovom sídle jej zriaďovateľa, prípadne sa uverejnení v Obchodnom vestníku. V odseku 4 je upravená právna domnienka, podľa ktorej ak do troch mesiacov od uzavretia zmluvy (odo dňa, kedy sa zmluva stala platnou) nedošlo k jej zverejneniu, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Týmto okamihom zmluva stráca platnosť.
25. Z konania žalobcu tak vyplýva určitá nezodpovednosť a práve jeho vinou došlo k tomu, že kúpna zmluva zo dňa 05.03.2012 uzatvorená medzi žalobcom ako predávajúcim a K. Y. ako kupujúcim stratila platnosť, t. j. platí, že k jej uzatvoreniu nedošlo. Na uvedenú skutočnosť poukázal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom protokole. Na druhej strane, žalovaný poukázal na to, že konal v dobrej viere, právny úkon urobil s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav, naviac potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie (katastra), nemal záujem vstupovať do neistých obchodných vzťahov, vlastníctvo k predmetným pozemkom si overil z listu vlastníctva a pozemky sú doposiaľ v jeho vlastníctve. Navyše dobrú vieru žalovaného žalobca v konaní nespochybnil a v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Podľa názoru súdu vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník žalobca než nadobúdateľ v dobrej viere žalovaný, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. V tomto prípade došlo k uzatvoreniu dvoch kúpnych zmlúv, pričom predmetné pozemky prešli už dvakrát katastrálnym konaním, ktorý nezistil žiadne pochybenie pri ich prevode. Žalovaný tak konal v dobrej viere nielen v údaje zapísané v katastri nehnuteľností, ale s dôverou v správnosť postupu katastrálneho odboru pri povolení vkladu vlastníckeho práva na základe oboch zmlúv. Žalovaný tak nemal dôvod pochybovať o existencii riadneho nadobúdacieho titulu K. Y. k predmetným pozemkom. Navyše dobrú vieru žalovaného žalobca nijakým spôsobom nespochybnil a ani neuviedol žiadne tvrdenia ani nenavrhol žiadne dôkazy preukazujúce opak. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd, porovnávajúc právo dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku a vlastnícke právo pôvodného vlastníka, dospel k záveru, že vychádzajúc z okolností daného prípadu a postoja oboch účastníkov pri uzatváraní zmlúv a nakladaní so svojim vlastníctvom, je potrebné poskytnúť ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, teda žalovanému, ktorý pri nadobudnutí vlastníctva k predmetným pozemkom postupoval štandardne, vychádzajúc z viery v zápis v katastri nehnuteľností a z viery v správnosť katastrálneho konania, o absencii zverejnenia kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2012 nemal vedomosť, pričom práve žalobca od počiatku konal nezodpovedne. Navyše je potrebné poukázať aj na to, že v prípade predaja pozemkov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2012 bol vyhotovený znalecký posudok znalcom z odboru poľnohospodárstvo č. X/XXXX, ktorým bola stanovená cena pozemkov vedených na liste vlastníctva č. 194 v sume 23.060,- EUR, pričom pozemky boli na kupujúceho K. Y. prevedené za kúpnu cenu 24.230,47 EUR, t. j. za cenu vyššiu ako bola hodnota pozemkov určená znaleckým posudkom. Podobne aj v prípade kúpnej zmluvy Č.. X zo dňa 31.07.2012 došlo prevodu pozemkov na žalovaného za kúpnu cenu 27.634,47 EUR (2650,- EUR/ha), t. j. za kúpnu cenu podobnú kúpnej cene pri kúpnej zmluve zo dňa 05.03.2012 a zodpovedajúcu trhovej
hodnote pozemkov. Vzhľadom na uvedené žiadnemu z účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2012 a kúpnej zmluvy zo dňa 31.07.2012 nebola spôsobená škoda, každý z účastníkov kúpnych zmlúv dostal za svoje plnenie adekvátnu protihodnotu a prevodmi na základe oboch kúpnych zmlúv nebol porušený verejný záujem. Taktiež je potrebné poukázať aj dlhé časové obdobie, ktoré uplynulo medzi jednotlivými prevodmi (obe kúpne zmluvy boli uzatvorené v roku 2012, pričom žalobca sa domáha svojho práva až v roku 2018, t. j. až po šiestich rokoch. Medzičasom žalovaný pozemky riadne užíval a staral sa o ne, čo vyplýva aj z toho, že doposiaľ je ich vlastníkom. Vzhľadom na všetky uvedené individuálne okolnosti tohto konania, najmä že stratu platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2012 spôsobil práve žalobca jeho zavinením a nezodpovedným konaním a vzhľadom na nepreukázanie opaku nadobudnutia pozemkov žalovaným v dobrej viere, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
26. Nakoľko mal žalovaný vo veci úspech v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdnym úradníkom.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa práva na podanie odvolania výslovne pred súdom po vyhlásení rozsudku vzdal.
V Leviciach, dňa 21.09.2018