Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cbi/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca úpadcu MERKANTIL s.r.o., M.R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992, právne zast. LawService, s.r.o., Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: GAM system, spol. s r.o., so sídlom Nám. SNP 9, 911 01 Trenčín, IČO: 47 148 055, právne zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 15.03.2016, podanou na súde dňa 17.03.2016, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Zmluva o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. D. zo dňa 03.11.2014, je právne neúčinná a aby zaviazal žalovaného na zaplatenie v prospech všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 5.150,32 eur a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že predmetná zmluva je neúčinná, nakoľko ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia, nakoľko úpadca ako leasingový nájomca danou zmluvou postúpil všetky práva a povinnosti vyplývajúce z Leasingovej zmluvy bezodplatne na nového nájomcu

- žalovaného, hoci úpadca zaplatil 30 mesačných splátok a zostávalo splatiť ešte 6 splátok spolu so zostatkovou cenou v celkovej výške 1.849,68 eur. Žalobca zistil, že priemerná kúpna cena je cca 7.000,- eur, z čoho vyplýva, že bezodplatným postúpením sa ukrátil majetok patriaci do konkurznej podstaty minimálne o sumu 5.150,32 eur. Úpadca postúpil dané práva v čase, keď už bol v úpadku a 5 mesiacov pred začatím konkurzného konania, pričom úkon bol urobený v prospech spriaznenej osoby s úpadcom, keďže spoločník žalovaného je zaťom konateľa úpadcu.

2. Po vykonanom dokazovaní súd vyhlásil rozsudok dňa 08.06.2017 (l.č. 329), ktorý však odvolacím súdom na základe podaného odvolania žalovaného, bol rozsudok v časti týkajúcej sa napadnutého rozsudku, zrušený a vrátený na ďalšie konanie. Podľa bodu 17. daného rozhodnutia rozsudok bol zrušený vo všetkých jeho výrokoch. (l.č. 468) Odvolací súd konštatoval predčasnosť vyslovených právnych záverov a vyslovil svoj právny názor s tým, že pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z názorov odvolacieho súdu.

3. Na základe vyššie uvedeného súd nariadil pojednávanie a postupoval v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu.

4. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

5. Súd mal preukázané, že uznesením zo dňa 29.06.2015, č.k. 6K/3/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX zo dňa 19.03.2015, vyhlásil súd na majetok úpadcu konkurz, pričom uznesením zo dňa 02.03.2015, č.k. 6K/3/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 09.03.2015, bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi MERKANTIL, s.r.o. (l.č. 5, 34 obsahu spisu)

6. Dňa 04.05.2012 bola uzavretá Leasingová zmluva č. D. medzi prenajímateľom ČSOB Leasing, a.s. a leasingovým nájomcom MERKANTIL, s.r.o., pričom predmetom leasingu bolo úžitkové vozidlo F. W.. Doba finančného prenájmu boli 3 mesiace od dátumu prevzatia predmetu leasingu (predbežný termín dodania podľa zmluvy 04.05.2012) s počtom 36 splátok mesačne. Zo zmluvy vyplýva okrem iného aj poplatok za prevod vlastníctva po splatení všetkých splátok vo výške 0 eur. (l.č. 7 obsahu spisu)

7. Dňa 03.11.2014 bola uzavretá Zmluva o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. D. medzi ČSOB Leasing, a.s., spol. MERKANTIL, s.r.o. ako pôvodným nájomcom a spol. GAM system, spol. s r.o. ako novým leasingovým nájomcom. Zmluvné strany sa dohodli, že dňom nadobudnutia účinnosti danej zmluvy všetky práva a povinnosti pôvodného nájomcu vyplývajúce z leasingovej zmluvy prechádzajú na nového leasingového nájomcu. Podľa článku III Zmluvy nový leasingový nájomca sa zaviazal platiť leasingové splátky počnúc 31.splátkou. Za pôvodného leasingového nájomcu zmluvu podpísala splnomocnená osoba - Y. L. a za nového leasingového nájomcu konateľ Y. L.. (l.č. 8 obsahu spisu)

8. Podľa výpisu z obchodného registra na žalovaného vyplýva, že Y. L. je jeho konateľom od 04.05.2013 a zároveň jediným spoločníkom.

9. Súdu bol konateľkou a zároveň spoločníčkou úpadcu F. C. predložený zoznam spriaznených osôb podľa § 9 spolu s doplnením zoznamu, v ktorom sama konateľka a spoločníčka úpadcu označuje za spriaznenú osobu aj Y. L.I. - svojho zaťa, pričom uviedla, že dcéra G. L. je v spoločnosti úpadcu zamestnaná od 01.09.2010. (l.č. 25, 35)

10. Podľa § 9

(1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

11. Súd posúdil, že Y. L. je spriaznenou osobou v zmysle § 9 ods.1 ZKR, nakoľko je zaťom dcéry konateľky a spoločníčky úpadcu, ktorá vyhlásila o ňom, že je spriaznenou osobou, teda považuje ju za blízku osobu. Teda sama konateľka úpadcu považuje danú osobu za spriaznenú osobu. Spriaznenosť bola žalobcom preukázaná, keď konateľka úpadcu sama uviedla v zozname spriaznených osôb osobu konateľa a spoločníka žalovaného ako spriaznenú osobu úpadcu, teda ako blízku osobu v zmysle § 9 ods.1 písm.d) ZKR, pričom zároveň potom právnická osoba, ktorá má v takejto právnickej osobe kvalifikovanú účasť, je spriaznenou osobou v zmysle § 9 ods.1 písm.e) ZKR. Je nepochybné, že daná osoba je v príbuzenskom vzťahu a dané subjekty sú personálne prepojené.

12. Žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti Zmluvy o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. D. zo dňa 03.11.2014, ktorou pôvodný nájomca - úpadca bezodplatne previedol na žalovaného všetky svoje práva a povinnosti z Leasingovej zmluvy č. D. zo dňa 03.05.2012, nakoľko ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia, nakoľko úpadca ako leasingový nájomca danou zmluvou postúpil všetky práva a povinnosti vyplývajúce z Leasingovej zmluvy bezodplatne na nového nájomcu - žalovaného, hoci úpadca zaplatil 30 mesačných splátok a zostávalo splatiť už len 6 splátok spolu so zostatkovou cenou v celkovej výške 1.849,68 eur. Žalobca zistil, že priemerná kúpna cena je cca 7.000,- eur, z čoho vyplýva, že bezodplatným postúpením sa ukrátil majetok patriaci do konkurznej podstaty minimálne o sumu 5.150,32 eur. Svoje tvrdenia o kúpnej cene preukazoval predloženými inzertnými ponukami.

13. Podľa § 58

(1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

14. Podľa § 14 ods.3 zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.

15. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia je zrejmé, žalobca odporuje úkon v zákonom stanovenej lehote, keďže úkon, ktorého sa domáha určenia neúčinnosti, bol urobený dňa 03.11.2014, pričom uznesením zo dňa 02.03.2015, č.k. 6K/3/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 09.03.2015, bolo začaté konkurzné konanie voči úpadcovi.

16. Podľa § 57 ods.1 a 4 (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

17. Žalovaný poukázal na to, že predpokladom každej odporovateľnosti podľa Občianskeho zákonníka i podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď odporovaným právnym úkonom dôjde k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, odporovacia žaloba nemôže byť úspešná, pričom dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach je na správcovi. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu konania preukázal, že zostávajúci majetok dlžníka s poukazom na ust. § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v čase, kedy došlo k prevodu práv a povinností na základe Zmluvy o zmene subjektu na predmet leasingu F. W., EVČ: S. XXX T. zo dňa 03.11.2014 stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí mali pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu. Uvedené dokazoval pripojený konkurzný spis Okresného

súdu Žilina sp. zn. 6K/3/2015. Osobitne dal do pozornosti tieto skutočnosti žalovaný odkazom na znalecký posudok na ohodnotenie časti majetku č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou tohto konkurzného spisu a podľa ktorého predstavovala hodnota oceňovaného nehnuteľného majetku ku dňu 14.11.2012 čiastku 2.020.000,00 Eur. Okrem uvedeného majetku mal dlžník podľa účtovnej závierky ku dňu 31.12.2014 ďalší majetok - hnuteľné veci v hodnote 420.357,00 Eur, softvér v hodnote 37.350,00 Eur a obežný majetok v hodnote 1.332.016,00 Eur, čo spolu činí hodnotu majetku ku dňu 31.12.2014 3.809.723,00 Eur. Z účtovnej závierky ku dňu 31.12.2014 vyplýva, že dlžník mal ku dňu závierky záväzky v celkovej výške 3.002.659,00 Eur. Z uvedených dôkazov je zrejmé, že v čase uskutočnenia napadnutého úkonu mal dlžník zostávajúci majetok dostačujúci na uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov, ktorí mali pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, preto odporovacia žaloba nemôže byť úspešná. Pokiaľ v posudzovanej veci žalobca tvrdil, že úpadca bol v čase prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu podľa § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a zároveň podľa účtovnej a inej dokumentácie úpadcu, preukázateľne vo finančnom úpadku, tak z pripojeného konkurzného spisu vyplýva, že zostávajúci majetok v čase uskutočnenia napadnutého úkonu stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, a tým nedošlo k naplneniu zákonného všeobecného predpokladu odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a teda žalobca sa nemohol úspešne domáhať odporovateľnosti podľa § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.

18. Odvolací súd súhlasne vyslovil názor, že právo nájmu, rovnako ako i právo na odkúpenie veci podľa leasingovej zmluvy, je majetkovým právom úpadcu, ktoré predstavuje jeho aktívum a ide o oceniteľný majetok. Tak, ako bolo uvedené i v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXCoKR/X/XXXX, majetok je potrebné interpretovať extenzívne, keďže tento pojem zahrňuje nielen hmotné veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. Takáto interpretácia zodpovedá funkcii inštitútu odporovateľnosti, ktorej ochrana majetkových záujmov veriteľov.

19. Súd poukazuje na hmotno-právny inštitút odporovateľnosti právnym úkonom upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. a jeho jednotlivé skutkovo-právne podstaty uvedené v ust. § 58, § 59, § 60, § 61 citovaného zákona, pri ktorých v spojení s ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. základnou, t.j. primárnou hmotno- právnou podmienkou odporovateľnosti, je preukázanie, že daným právnym úkonom, resp. právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa (veriteľov). Žalobca tak je nositeľom dôkaznej povinnosti a musí preukázať, že právnym úkonom Zmluvy zo dňa 03.11.2014 bola ukrátená pohľadávka veriteľa/-ov, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. Keďže v konkurznom konaní ide o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ však musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu dlžníka, t.j. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená.

20. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, a to s poukazom na vyslovený záver a názor odvolacieho súdu, ktorým je tento súd viazaný, pretože len samotné uzavretie Zmluvy zo dňa 03.11.2014, ktorej žalobca odporoval a existencia prihlásených pohľadávok a súčasne aj zistených bez ďalšieho neznamená, že bolo žalobcom preukázané ukrátenie veriteľa (veriteľov). Pokiaľ žalobca tvrdil, že právny úkon Zmluvy o zmene subjektu Leasingovej zmluvy zo dňa 03.11.2014 ukrátil uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a aby sa o tejto tvrdenej skutočnosti, za predloženia dôkazov k nej, vykonalo dokazovanie pred okresným súdom. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom, a to úkonom Zmluvy zo dňa 03.11.2014 zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť vyžaduje, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka, v danom prípade Zmluvy zo dňa 03.11.2014 nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Vzhľadom k uvedenému je nutné konštatovať, že žalobcom nebolo preukázané a dokazovaním zistené, či došlo aj k reálnemu ukráteniu veriteľa (veriteľov) z titulu uzavretej Zmluvy zo dňa 03.11.2014, v akom rozsahu a či vôbec takéto ukrátenie nastalo. Táto základná primárna hmotno-právna podmienka pre odporovanie právnemu úkonu nebola zo strany žalobcu preukázaná. V tejto súvislosti súd dodáva, že preukázanie ukrátenia je primárne spojené s tvrdením a preukázaním existencie pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase, kedy

nastali účinky odporovaného právneho úkonu a ktoré pohľadávky si ich veritelia a uplatnili v konkurznom konaní označeného úpadcu a ktorým veriteľom alebo veriteľovi nezaniklo postavenie účastníkov alebo účastníka konkurzného konania. Pokiaľ žalobca pri tvrdení o ukrátení podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. poukazoval na účtovnú závierku úpadcu zostavenú k 31.12.2014, tak z obsahu tohto listinného dôkazu vyplývala informácia o stave majetku úpadcu, o jeho záväzkoch, ako aj o rozdiele majetku a záväzkov, teda o jeho vlastnom vnímaní ako účtovnej jednotky v danom účtovnom období, do ktorého spadá i moment, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu. V tejto súvislosti však súd uvádza, že predmetná účtovná závierka je dokladom informatívnym a dokladom, ktorý spolu s výkazom ziskov a strát, súvahou a poznámkami k súvahe, ktoré doklady ako listinné dôkazy žalobcom dokladané neboli, predstavuje ucelený zdroj informácie o účtovnom stave majetku konkrétnej účtovnej jednotky. Predmetný listinný dôkaz, a to účtovná závierka úpadcu k 31.12.2014, nepreukazuje ukrátenie podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., keď k 31.12.2014, teda po tom, ako nastali účinky odporovaného úkonu o zmene subjektu leasingovej zmluvy zo dňa 03.11.2014, disponoval úpadca majetkom vo výške 3.360.827 Eur a v rámci neho i majetkom nehnuteľným, a to pozemky a stavby. Čo sa týka záporného vlastného imania vyplývajúceho z uvedenej účtovnej závierky a výsledku hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení mínus 928.554 Eur a mínus 1.357.597 Eur, tento nepreukázal žalobcom tvrdený stav úpadku v jeho relevantnej forme vo vzťahu k podmienke ukrátenia, teda vo forme predĺženia podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pokiaľ žalobca úpadok dlžníka dovodzoval zo zistených pomerov dlžníka k okamihu po začatí konkurzného konania, pričom z nesporných vyjadrení strán je zrejmé, že medzi úpadcom a žalovaným ako osobou spriaznenou s dlžníkom došlo k uzavretiu bezodplatného právneho úkonu, tak žalobca bol povinný preukázať konkrétny ekonomický dopad tohto odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutého právneho úkonu a bezprostredne po ich uskutočnení. Teda i v prípade skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, takémuto úkonu možno úspešne odporovať len vtedy, ak ním došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Úspešnosť odporovateľnosti závisí tak od toho, či sa majetok dlžníka právneho úkonu, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu, aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky, a to k okamihu účinnosti napadnutého právneho úkonu. Ukrátenie aj v prípade spriaznenej osoby musí byť reálne a preukázané, teda nemôže byť len predpokladané. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov nie je možné odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu pri splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, ţe by išlo o úpadok vo forme platobnej neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Samotná skutočnosť preukázania úpadku však automaticky neznamená ukrátenie podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, resp. zistených pohľadávok a ani od žalobcom tvrdenej spriaznenosti úpadcu a žalovaného. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, v akomkoľvek kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka, k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka

22. Pokiaľ k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím spornej zmluvy, potom správca v žalobe mal uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. V danom prípade ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby. Zároveň zo strany žalobcu bolo potrebné tvrdiť a preukázať i to, či by Leasingová zmluva číslo D. zo dňa 04.05.2012 umožnila správcovi zaplatiť zvyšné splátky, keďže z obsahu predloženej leasingovej zmluvy vyplývalo, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu, ktoré upravujú vzťahy medzi zmluvnými stranami, ktoré však absentujú v obsahu spisového materiálu a tieto neboli dokazované.

23. Podľa odvolacieho súdu v rámci nového konania, za dôkaznej povinnosti žalobcu malo byť k dátumu Zmluvy o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. D. zo dňa 03.11.2014 zisťované, aký stav majetku bol u dlžníka, t.j. zoznam aktív, pasív, výsledný stav majetku a či po uzavretí tohto právneho úkonu dňa 03.11.2014 podľa preukázaného stavu majetku, uvádzaných aktív, pasív, s výsledným majetkom, dlžník disponoval dostatočným majetkom aj bez zmeny na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľov a či

dlžník mal, resp. nemal majetok k tomu, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľov. Žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti tejto základnej hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti právnym úkonom, disponuje aj nevyhnutnými podkladmi, materiálmi, účtovnou evidenciou, t.j. je vybavený k tomu, aby si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a preukázať, že úkon Zmluvy o zmene subjektu Leasingovej zmluvy zo dňa 03.11.2014 spôsobil ukrátenie veriteľa, resp. veriteľov. V novom konaní však žalobca napriek vyslovenému názoru odvolacieho súdu nepredložil žiadnu listinu, k veci sa nevyjadril, dokonca ani na pojednávanie sa nedostavil s tým, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ku ktorým však odvolací súd vyslovil vyššie uvedený názor. Teda žalobca nepreukázal požadované skutočnosti.

24. Súd zdôrazňuje, že vyššie vyslovený záver vychádza z hmotno-právnej podmienky pre odporovateľnosť, a to podmienky preukázania ukrátenia veriteľa, prípadne veriteľov úkonom, ktorému sa odporuje. V konečnom dôsledku podstatou úspešnej odporovateľnosti upravenej nielen v zákone č. 7/2005 Z.z., ale aj podľa ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka, je preukázanie zákonnej podmienky, t.j. že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovi pohľadávky. Pokiaľ právny úkon dlžníka nebude spĺňať zákonnú podmienku, že ním aj došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa, prípadne veriteľov, tak nebude možné takémuto právnemu úkonu s úspechom odporovať

25. V danom prípade bolo preukázateľne zistené, že žalovaný je spriaznenou osobou dlžníka, a to prostredníctvom Y. L., ktorá skutočnosť relevantným spôsobom nebola spochybnená a rozporovaná, preto ak došlo k právnemu úkonu v zmluve o zmene subjektu leasingovej zmluvy v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. V tejto súvislosti však krajský súd zdôraznil, že tu ide o rovinu úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ale to, či aj ukrátenie nastalo, je nevyhnutnou, zákonom vyžadovanou podmienkou odporovateľnosti právnemu úkonu, ktorá musí byť preukázaná. Pre vyhodnotenie odporovacej žaloby sa tak vyžaduje splnenie predpokladov odporovateľnosti podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. a naplnenie, v danom prípade skutkovej podstaty § 58 zákona č. 7/2005 Z.z.

26. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ zákonná úprava č. 7/2005 Z.z. pri odporovateľnosti právnym úkonom vyžaduje preukázanie ukrátenia veriteľov, prípadne veriteľa, tak v takomto konaní musí byť aj preukázaná, nemôže byť predpokladaná, a to ani s ohľadom na časový moment uskutočnenia právneho úkonu zmluvy o zmene subjektu leasingovej zmluvy, v danom prípade dňa 03.11.2014 a zverejnenia uznesenia o začatí konkurzného konania voči úpadcovi v Obchodnom vestníku dňa 09.03.2015.

27. Je nepochybné, že dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku spočíva na žalobcovi. Žalobca bol vyzvaný na predloženie listín v zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline z 05.02.2018, na základe čoho žalobca požiadal o predĺženie lehoty. Lehota mu bola predĺžená uznesením z 24.04.2018, napriek tomu žalobca žiadnu listinu nepredložil, nenavrhol žiadne dokazovanie, neuviedol žiadne návrhy na dokazovanie. Podaním zo dňa 20.09.2018 oznámil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní na 21.09.2018 bez uvedenia dôležitých dôvodov s tým, že žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti a že sa pridržiava doterajších svojich vyjadrení a nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

28. Vo vzťahu k ukracujúcim právnym úkonom a jeho podmienkam v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 57 ods. 4 a § 58 ods. 1, 2 bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať, že uzatvorenou zmluvou došlo nielen k uzavretiu zmluvy bez primeraného protiplnenia, ale tiež splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov. Pokiaľ žalobca za ukracujúce právne úkony bez ďalšieho považoval uzavretie zmluvy so žalovaným ako osobou spriaznenou s úpadcom bez primeraného protiplnenia, nie je možné len z postavenia žalovaného ako osoby spriaznenej s dlžníkom a hodnoty predmetu kúpy prijať záver o ukracujúcom právnom úkone. Záver o ukrátení v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutých právnych úkonov a bezprostredne po ich uskutočnení. Teda aj v prípade jednotlivých skutkových podstát tieto úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil.

29. Pri posudzovaní preukázania ukrátenia v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.05.2011, v zmysle ktorých samotné preukázanie existencie prihlásenej a prípadné súčasné aj zistenie pohľadávky konkurzného veriteľa bez ďalšieho neznamená, že žalobcom bolo preukázané ukrátenie veriteľa (veriteľov). Pokiaľ žalobca tvrdil, že právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a predložiť súdu o tom dôkazy. Podľa názoru súdu ukrátenie a jeho rozsah nie je možné bez ďalšieho odvodzovať zo zisteného rozdielu medzi dojednanou cenou a obvyklou cenou zistenou žalobcom, keďže úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka právnym úkonom, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky a to k okamihu účinnosti napadnutých právnych úkonov. Ukrátenie aj v prípade spriaznenej osoby musí byť reálne a preukázané, teda nemôže byť len predpokladané.

30. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov práve v dôsledku realizácie napadnutých právnych úkonov, ktorým žalobca v tomto konaní odporoval, nie je možné odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu, po splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v zmysle úpravy § 3 ods. 1 ZKR, teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že išlo o úpadok vo forme platobnej neschopnosti vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Rovnako súd poznamenáva, že skutočnosť preukázania úpadku neznamená automaticky ukrátenie podľa § 57 ods. 4 v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, príp. zistených pohľadávok a ani od žalobcom tvrdenej spriaznenosti úpadcu a žalovaného. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka nebolo možné bez ďalšieho prijať len z obsahu žalobcom predložených a označených listinných dôkazov, keďže tieto neposkytujú porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňujú tak vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 58 ods. 1, 2 a argumentáciu žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia.

32. Vzhľadom k tomu, že v rámci nového konania nedošlo ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, súd v zmysle intencií odvolacieho súdu vychádzal zo záverov odvolacieho súdu, pričom dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku spočívalo na žalobcovi. Žalobca však neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, preto znáša procesné následky tak, že súd žalobu zamietol.

33. Nakoľko súd zamietol žalobu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutého právneho úkonu, nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.

34. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, súd priznal nárok na náhradu trov žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100% ako úspešnej strane tohto konania. O výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

37. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 Podľa § 365 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).