Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csp-37-2018.pdf
PDF · 101.32 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne K., zastúpenej Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, o zaplatenie 836,69 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 767,24 Eur zamieta.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 69,45 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.4.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Zamieta žalobcu v časti úrokov z omeškania za obdobie od 26.7.2016 do 14.4.2018.
IV. Priznáva žalovanému náhradu trov v pomere 100 %, ktoré je povinná nahradiť žalovanému žalobkyňa.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 8. 3. 2018 domáhala proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka požiadala žalovaného ako veriteľa-dodávateľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaný jej predložil na podpis formulár s názvom žiadosť o poskytnutie úveru/zmluva o revolvingovom úvere číslo 8300044375, ktorý vyplnil finančný agent žalovaného a žalobkyňa ho dňa 20. 12. 2011 podpísala za uvedených podmienok: poskytnutá čiastkach
- úverový limit 600 euro, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 32,15 euro, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 1350,30 eura, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov za úver 70,02 % , ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver 45,66 % a poskytnutá čiastka revolvingu 316,36 eura. Následne bol úver schválený a podpísaný s nasledujúcimi podmienkami úveru: poskytnutá čiastka - úverový limit 600 euro, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 32,15 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1350,30 eura, ročná percentuálna miera nákladov 69,50 %, ročná úroková sadza za 70,02 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver vo výške 45,66 % , poskytnutá čiastka revolvingu 316,36 eura, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %. Súčasťou žiadosti bol aj bod 8, ktorý obsahuje dohodu o poskytnutí služby, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť za túto službu veriteľovi odplatu 86,39 eura splatnú v deň uzavretia dohody. Zároveň obsahuje dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa na poskytnutie úveru a pohľadávky na zaplatenie poplatku za službu.
2.Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé že vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere táto má nasledovné nedostatky: v úverovej zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, absentuje výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, absentuje údaj o presnej výške úveru, v žiadosti/zmluve je nesúlad ohľadne výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, nesprávne je vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov, a odplata za poskytnutie úveru podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa na úvere zaplatila 1350,30 eura, pričom vyplatený úver bol vo výške 513,61 euro, rozdiel tak predstavuje bezdôvodné obohatenie 836,69 euro.
3.Žalovaným so žalobou nesúhlasil. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z návrhu zmluvy a jej prijatia vyplýva, že žalobca požiadal o úver v sume 600 euro so splatnosťou 42 mesiacov pri výške mesačnej splátky 32,15 euro. Schválený úver bol v sume 600 euro pri splatnosti 42 mesiacov a pri výške splátky 32,15 euro. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobcu o neuzavretí zmluvy v písomnej forme dôvodné nie sú. Návrh na uzatvorenie zmluvy a rovnako prijatie návrhu sa nachádzajú na tej istej listine. Rozdiel medzi uvedenými časťami je pritom údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Samotný údaj sa dohodnúť objektívne nedá, pričom táto skutočnosť vyplýva z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. Zákon o spotrebiteľských úveroch ani iný právny predpis neurčuje, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov bude dohodnutý, na účely zákona sa pod RPMN rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné % z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Ak má byť údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum 1. čerpania úveru, ktorý v čase uzavretia zmluvy ešte nie je známy. Zákonná úprava teda nielen svojim textom ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale presne stanovený. Ak by aj žalovaný neurčil údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov postupom podľa zákona, teda, aby tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom, porušil by zákon. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku spisovej značky 12 Co/60/2017 zo dňa 31. 5. 2017.
4.Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa uvádza, že v zmluve absentujú povinné náležitosti. K termínu konečnej splatnosti úveru uviedol, že podľa článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, deň splatnosti poslednej splátky je dňom konečnej splatnosti úveru. Z článku 9 ďalej vyplýva, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených v zmluve. K výške, počtu a termínom splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedol, že takéto vymedzenie vyžaduje zákon len v prípade, ak sa splátky priradzujú k jednotlivým nesplateným zostatkom za rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. O takýto prípad v súdenej veci nejde. Tiež popreli tvrdenia žalobkyne o neuvedení presného údaja o výške úveru. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonná uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítanie. K dohode o poskytnutí služby uviedol, že táto nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o úvere a spotrebiteľ ju uzavrieť nemusel a v podanej žalobe ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Dohoda je osobitne podpisovaná, dlžník podpísaním tlačiva žiadosti - zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby. Dohoda je preto individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 občianskeho zákonníka. K výške odplaty úveru uviedol, že táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobkyňa namiesto právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy nedôvodne porovnáva štatistické údaje iného poskytovateľa úverov, navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Výška odplaty bola opravená v § 53 ods. 6 občianskeho zákonníka tak, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pre posudzovanie obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zákonodarca tak reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pre dvoch rôznych poskytovateľov úverov - bankových a nebankových subjektov- síce môže byť úroková sadzba výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou
úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenie výpisu a podobne. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácii s úrokovými sadzbami bankových subjektov.
5.Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku minimálne pokiaľ ide o úhrady realizované pred 8. 3. 2015, t. j. v období troch rokov spätne od momentu podania žaloby.
6.Súd sa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania pred posúdením samotného nároku žalobkyne zaoberal otázkou, či námietka premlčania je dôvodná. Súd dospel k záveru, že právo žalobkyne je v časti do výšky istiny 767,24 Eur premlčané, preto ho nemožno priznať (§100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
7. Žalobkyňa si uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, v takom prípade sa premlčanie posudzuje podľa ustanovenia § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
8. Citované ustanovenie zákona upravuje objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie práva. Keďže v súdenej veci ide o bezdôvodné obohatenie, ktorého právnym základom je argumentácia žalobkyne, že úver bol bezúročný a bez poplatkov, žalovaný sa na úkor žalobkyne obohacoval prijatím plnenia nad rámec zákona, v tomto prípade nad rámec poskytnutého úveru, teda nad sumu 600,00 Eur, resp. 513,61 Eur. Z prehľadu splácania úveru predloženého žalobcom vyplýva, že žalobkyňa začala splácať úver 24.1.2012 po 32,15 Eur. Sumu 513,61 Eur resp. 600,00 Eur zaplatila 16. resp. 19. splátkou (16 x 32,15 Eur = 514,40, 19 x 32,15 Eur = 610,85 Eur). Všetky ostatné splátky by tak mali byť splátkami bez právneho dôvodu a zakladali by právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ide o plnenia od splátky 20. ktorá bola splatná 24.11.2013. Pri bezdôvodnom obohatení sa nepremlčuje právo ako také, ale sa premlčujú jednotlivé platby predstavujúce bezdôvodné obohatenie. Každé prijaté plnenie sa tak premlčuje samostatne a plynie pre neho samostatná premlčacia doba, pretože na prijatie žiadnej ďalšej platby neexistoval právny titul. Žiadna zo strán neprodukovala úplné skutkové tvrdenia týkajúce sa plnenia jednotlivých splátok zo strany žalobkyne v prospech žalovaného. Súd preto vychádzal z tzv. karty klienta ako aj z obsahu úverovej zmluvy uzavretej 22.12.2011, ktorá splatnosť úveru určila na 42 mesiacov, teda na 3 a pol roka. Prvá splátka bola podľa prehľadu splatná 24.1.2012, posledná 24.9.2015. Z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať z toho, že nepremlčanými sú platby žalobkyne, ktoré uhradila do dvoch rokov pred termínom podania žaloby (žaloba podaná 8.3.2018, teda platby uhradené po 8.3.2016). Z karty klienta vyplýva, že žalovaná v lehote do dvoch rokov pred podaním žaloby uhradila celkom 69,45 Eur, a to platbami zo 17.3.2016 v sume 5,15 Eur, dňa 17.8.2016 v sume 11,85 Eur, dňa 22.4.2016 v sume 17,00 Eur, dňa 19.5.2016 v sume 3,30 Eur, dňa 19.5.2016 v sume 13,70 Eur, dňa 27.6.2016 v sume 17,00 Eur a dňa 25.7.2016 v sume 1,45 Eur.
9. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobkyne je pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby z časti premlčaný, a to všetky úhrady zakladajúce právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vykonané do 7.3.2016, teda úhrady vykonané pred viac ako dvomi rokmi pred podaním žaloby. Úhrady prijaté od 8.3.2016, teda do dvoch rokov pred podaním žaloby premlčané nie sú, pretože vzhľadom na vyššie uvedené už išlo o platby nad sumu poskytnutého úveru (platby od 24.11.2013). Žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie 836,69 Eur. Nepremlčané sú iba splátky prijaté podľa karty klienta od 17.3.2016 v sume 69,45 Eur. Nárok je tak premlčaný do výšky istiny 767,24 Eur (836,69 Eur uplatnených mínus nepremlčané 69,45 Eur), preto v tejto časti súd žalobu zamietol.
10.Pre tento záver bolo podstatné posúdiť, kedy začala pre žalobkyňu plynúť subjektívna lehota na uplatnenie práva na súde. Všeobecne plynutie subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený subjekt (v tomto prípade žalobkyňa) dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Ide o deň, keď oprávnený skutočne zistí skutkové okolnosti, ktoré zakladajú podanie žaloby, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. To, kedy sa oprávnený dozvedel, ako takýto jeho nárok možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantný (napr. 1 Cdo 67/2011). V súdenej veci podľa názoru súdu vzhľadom na uvedené, plynutie objektívnej a subjektívnej lehoty splýva a počíta sa odo dňa prijatia plnenia
žalovaným, ktoré mu žalobkyňa poukázala nad rámec zákona. Súd vychádzal z toho, že už v čase uzavretia zmluvy boli žalobkyni známe všetky skutkové (nie právne) okolnosti týkajúce sa poskytnutého úveru, to znamená jeho výška, jeho odplatnosť, výška ročnej úrokovej sadzby a poznala aj celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť vrátane poplatkov za poskytnutie služby a poznala aj osobu tvrdeného obohateného, teda svojho veriteľa. Mala k dispozícii všetky listinné podklady a všetky údaje, ktoré jej umožňovali podať žalobu na súd. To, že sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení až dňa 7.4.2017 po konzultácii so svojou právnou zástupkyňou je z pohľadu plynutia subjektívnej premlčacej doby právne irelevantné. Ako sama žalobkyňa uvádzala, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktorú sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Ako súd uviedol vyššie, žalobkyňa už pri podpise zmluvy poznala všetky skutkové okolnosti týkajúce sa poskytnutého úveru a poznala aj osobu, ktorá sa mala na jej úkor uzavretou zmluvou obohacovať - teda žalovaného. To, že sa od právnej zástupkyne dňa 7.4.2017 dozvedela o právnej kvalifikácii uplatneného nároku, nenahrádza vedomosť oprávnenej osoby o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre plynutie subjektívnej premlčacej doby, pretože všetky skutkové okolnosti podstatné pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia boli žalobkyni známe už pri podpise zmluvy.
11.Žalobkyňa námietku premlčanie neuznala s odôvodnením, že právo sa nepremlčalo ani v objektívnej ani subjektívnej premlčacej dobe. Podľa jej názoru je objektívna premlčacia doba 10-ročná, pretože zo strany žalovaného ide o bezdôvodné obohatenie úmyselné, pretože žalovaný opakovane používa nekalé obchodné praktiky. Napriek množstvu súdnych rozhodnutí, ktoré konštatovali úžernícku výšku úrokov požadovaných žalovaným, neprijateľnosť zmluvných podmienok a tým aj bezúročnosť a bezodplatnosť úverov, dlhodobo ignoroval zákonnú povinnosť zdržať sa používania neprijateľných zmluvných podmienok. K 10-ročnej premlčacej dobe súd uvádza, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalovanej preukázaný v konaní nebol. Konštatovania žalobcu sú iba vo všeobecnej rovine a nie vo vzťahu k samotnej žalovanej, pretože zo zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá v decembri 2011, a žalobkyňa nepreukázala, že pred týmto dátumom boli vydané súdne rozhodnutia, ktoré vo svojich výrokoch určili niektorú zo zmluvných podmienok uvedených aj v zmluve žalobkyne za neprijateľnú, a ktoré žalovaný napriek tomu nerešpektoval. Úmysel musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nemožno tento úmysel vyvodzovať zo záverov prípadných súdnych rozhodnutí vydaných po uzavretí úverovej zmluvy.
12.Zostalo tak posúdiť zvyšný nepremlčaný nárok do výšky 69,45 Eur. Žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od tých skutkových tvrdení, že úverová zmluva, ktorú podpísala so žalovaným neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom, a v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, o presnej výške úveru, v zmluve je nesúlad ohľadne výšky RPMN, zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN a žalobkyňa namietala aj neprimeranosť odplaty. Úver tak podľa jej názoru bol s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bezodplatný.
13.Súd po preskúmaní úverovej zmluvy dospel k záveru, že časť námietok žalobkyne je dôvodná, a to najmä v časti nepresného údaja o výške úveru a s tým súvisiaca nesprávne uvedená výška RPMN. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
14.Povinnosťou náležitosťou zmluvy o úvere je podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. aj údaj o celovej výške úveru. Za celkovú výšku úveru je možné považovať iba sumu, ktorá bola dlžníkovi reálne poskytnutá. Podľa úverovej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver 600,00 Eur, podľa výpisu z účtu jej však reálne bola poukázaná suma 513,61 Eur. Žalovaný argumentoval tým, že si na úver započítal časť svojej pohľadávky, v tomto prípade v sume 86,39 Eur ako poplatok splatný za poskytnutie „služby“. Aj keď občianske i obchodné právo umožňuje započítanie vzájomných splatných pohľadávok, započítaná suma sa nemôže považovať za úver, ale musí byť započítaná do nákladovosti úveru, resp. do poplatkov súvisiacich s úverovou zmluvou. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj keď na neskoršie rozhodnutie Súdneho dvora v konaní C-377/14, podľa ktorého celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,
ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Preto pri výpočte nákladovosti úveru, teda pri výpočte RPMN, je potrebné vychádzať z výšky úveru skutočne poskytnutého žalobkyni, teda vo výške 513,61 Eur. Pri prepočítaní RPMN so zadaním výšky úveru 513,61 Eur, výšky mesačnej splátky 32,15 Eur a doby splácania 42 mesiacov, je RPMN 89,85%. Ak vychádzame z výšky úveru 600,00 Eur a z nákladovosti úveru 86,39 Eur, výšky splátky 32,15 Eur a dobe splácania 42 mesiacov, je RPMN 90,41%. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve 70,02%, resp. 69,50% zodpovedá úveru 600,00 Eur, splátke 32,15 Eur a dobe splácania 42 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že RPMN v zmluve je uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na premlčanie časti nároku tak súd priznal žalobkyni iba plnenia vykonané žalobkyňou v prospech žalovaného v čase do dvoch rokov pred podaním žaloby, ktoré je v sume 69,45 Eur a vo zvyšku nárok žalobkyne zamietol pre premlčanie.
15.Súd zamietol aj nárok žalobkyne na úroky z omeškania za obdobie od 26.7.2016 do 14.4.2018 s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zákona ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Bezdôvodného obohatenia je nepochybne záväzkom, ktorý je povinný splniť ten, kto sa na úkor oprávnenej osoby obohatil. Žalobkyňa nepreukázala, že by pred podaním žaloby žalovaného vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto nemôže byť žalovaný od 26.7.2016 v omeškaní. Za výzvu na plnenie je potrebné považovať doručenie žaloby žalovanému. Žalovaný žalobu prevzal 13.4.2018, preto je 14. apríl dňom plnenia podľa § 563 Občianskeho zákonníka a 15. apríl je prvým dňom omeškania. Súd preto priznal žalobkyni úroky z omeškania od 15.4.2018 do zaplatenia a za obdobie od 26.7.2016 do 14.4.2018 žalobu zamietol.
16.Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobkyne na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka z priznanej istiny 69,45 Eur, keďže v časti 767,24 Eur bol nárok zamietnutý. Požadovaná výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu omeškania 15.4.2018 predstavovala 0 + 5%tuálnych bodov. Súd preto priznal žalobkyni úroky z omeškania z priznanej sumy 69,45 Eur vo výške 5% ročne od 15.4.2018 do jej zaplatenia.
17.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému trovy konania v pomere 100%, pretože mal neúspech len v nepatrnej časti. Žalobkyňa pôvodne požadovala 836,69 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 26.7.2016 do zaplatenia. Úspešná bola len do výšky istiny 69,45 Eur a úrokov z omeškania od 15.4.2018 do zaplatenia a vo zvyšku bol jej nárok zamietnutý. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.