Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-930-2021.pdf
PDF · 127.19 KB
Case nature
Subarea
55Ek/930/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, právne zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, IČO: 45 018 201, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému: I. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Š. XXX/XX, XXX XX T. o vymoženie 981,74 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Rácikom, so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 42 164 320, pod sp. zn. 358EX 216/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Rácikom, so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 42 164 320, pod sp. zn. 358EX 216/21 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.03.2021, vedeným pod sp. zn. 55Ek/930/2021, domáhal od povinného vymoženia 981,74 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. 35Up/735/2018 dňa 31.01.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Rácika vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/930/2021 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2021:6121278515.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 358EX 216/21.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 31.03.2021, ktoré bolo dňa 11.05.2021 listinne doručené povinnému do vlastných rúk. V upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky vo výške 981,74 EUR s prísl., o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o jeho náležitostiach, ako aj o spôsobe jeho podania.
4. Povinný podaním zo dňa 18.01.2022 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.01.2022 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 04.02.2022 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a námietky proti trovám a úrokom vymáhaných v predmetnej exekúcii v celom rozsahu. Ako prvé povinný tvrdil, že exekúcia je neplatná a neprípustná a žiadal ju ako povinný zastaviť v celom rozsahu. Povinný nikdy nemal žiadny právny vzťah s oprávneným a ani nepozná oprávneného. Súd musí prihliadnuť na zákonný dôvod pri vydaní rozhodnutia
a to nevykonateľnosť exekučného titulu. Súd konal v rozpore s Ústavou SR a únijným právom keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vykonanie exekúcie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručované na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje a z toho dôvodu je exekúcia nezákonná a nesprávne vedená, oprávnený nie je vecne aktívne legitimovaný na vymoženie pohľadávky v sume 981,74 EUR s prísl.. Poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že neplatný právny úkon nemôže vyvolať účinky platné. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Poukázal na ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Ďalej tvrdil, že nikto nemá právo odňať mu ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou SR podľa čl. 46,47,48 a toto právo nemá ani súd. Podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písmeno a) a d), pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a pre ktoré je exekúcia neprípustná. Poukázal na ust. § 53c Občianskeho zákonníka. Povinný bol toho názoru, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a to, že návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, oprávnený porušil zákonnú povinnosť a podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj trovy, ktoré vznikli exekútorovi a ktoré sú predmetom exekúcie, postúpenie pohľadávky je neplatné. Poukázal na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Tvrdil, že nebankový subjekt nie je oprávnený používať bankové oprávnenia ani používať bankové úvery. Mal za to, že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi na inú osobu je neplatné ak je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vo svojom podaní povinný ďalej uviedol, súd nemal vôbec poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom. Žiadal súd, aby exekúciu zastavil z dôvodu, že bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Povinný opakovane odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že poukázal na § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, na § 53c, Občianskeho zákonníka, článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že súd nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole v súlade s Ústavou slovenskej republiky, keďže povinný mal za to, že súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom, súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti, súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je zmluva neplatná, súd neurčil, že či pri uzatváraná boli použité nekalé obchodné praktiky, súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Poukázal na ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. Patrí medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Povinný poukázal na skutočnosť, že základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného proti povinnému je existencia riadneho exekučného titulu, ktorý je vykonateľné, pričom právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou. Súd v exekučnom konaní je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti splnené. Povinný poukázal na skutočnosť, že prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný, a či súd oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. S prihliadnutím na uvedené povinný mal za to, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s právom EÚ a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ďalej povinný žiadal, aby súd po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a pre nárok uplatňovaný v tomto exekučnom konaní oprávneným bez právneho dôvodu a pre porušenie ústavných práv exekúciu č. 358EX 216/21 zastavil, tak ako v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Na záver povinný dal do pozornosti, že pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky, na ktoré sa súdy odvolávajú, ktoré si povinný prečítal vo verejných rozhodnutiach súdov a na nevymožiteľnosť práva, na ktoré poukázali verejní činitelia Slovenskej republiky nie je povinný strpieť procesné chyby súdov a súdnych exekútorov a preto zdôraznil, že má právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom.
7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotkol, že uvedené námietky v návrhu na zastavenie exekúcie uvedené povinným sú v exekučnom konaní právne irelevantné. Exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu 35Up/735/2018. Uvedené námietky si povinný mohol a mal uplatniť v základnom konaní, v ktorom však bol, napriek výzve súdu doručenej spolu s platobným rozkazom, pasívny. Oprávnený navrhle zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul je riadne vykonateľný a právoplatný, t. j. nebráni vymáhateľnosti nároku. Poukázal na ust. § 61k Exekučného poriadku. Exekučnému súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul rozhodnutie súdu č. 35Up/735/2018 zo dňa 31.1.2019, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.2.2019. Právoplatnosť rozhodnutia možno definovať ako vlastnosť, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Vykonateľnosť rozhodnutia je potrebné chápať ako vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Na základe uvedeného mal súd na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie po jeho preskúmaní ako aj po preskúmaní exekučného titulu za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške priznanej vyššie uvedeným exekučným titulom. Exekučné konanie a teda aj exekúcia sa začali dôvodne. Exekučný súd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, nezistil dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a vydal poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomil o tom oprávneného. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom predmetného rozhodnutia je súd viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že tvrdenia, ktoré povinný namietal sú pre exekučné konanie bez právneho významu, nakoľko tieto tvrdenia mal povinný predložiť, resp. namietať ešte v základnom konaní. Ich relevancia sa končí vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd posúdil podanie povinného ako nedôvodné, pretože tu nie je žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Navrhol preto, aby súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinných na zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie.
9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
15. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
17. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
18. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
19. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
20. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
21. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
22. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 11.05.2021, čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou spisu. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie začala plynúť dňa 12.05.2021 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 26.05.2021. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 18.01.2022 vytvoril a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 28.01.2022 doručený súdnemu exekútorovi, t. j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
23. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.
24. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor týkajúci sa doručovania exekučného titulu, právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, aktívnej vecnej legitimácie oprávneného a skutočnosti, že súd v základnom konaní neposkytol žalovanému (povinnému v exekučnom konaní) ochranu spotrebiteľa pred nekalými, neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nepreskúmal platnosť spotrebiteľskej zmluvy, sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (čo v tomto prípade dodržané nebolo), povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Keďže o namietaných dôvodoch aj keď pre prebiehajúcu exekúciu irelevantných skutočnostiach musel mať vedomosť už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, bolo jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať v návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa však nestalo (povinný tak urobil až v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po tejto lehote) a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku by na uvedené tvrdenia povinného neprihliadal. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje koncentračná zásada v zmysle § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Zmyslom novej právnej úpravy
exekučného konania a tejto zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Podľa vyššie uvedených ustanovení povinný v exekúcii pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť všetky jemu známe a dostupné skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Po uplynutí tejto lehoty na ne nemôže súd prihliadnuť, aj keby boli akokoľvek relevantné (čo v tomto prípade neplatí nakoľko nejde o relevantné skutočnosti). Keďže povinný tieto skutočnosti uviedol až v návrhu na zastavenie exekúcie po lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohol na ne súd prihliadať. Súd dodáva, že aj keby bol podaný návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na tieto skutočnosti by taktiež neprihliadal, nakoľko nezakladajú jeden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, a to z nasledovných dôvodov.
25. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu namietnutého porušenia práva na spravodlivý súdny proces v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý vydal exekučný titul, a to s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a čl. 46, čl. 47, a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, keďže súd v základnom konaní neposkytol žalovanému (povinnému v exekučnom konaní) ochranu spotrebiteľa pred nekalými, neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nepreskúmal platnosť spotrebiteľskej zmluvy, nepreskúmal existenciu použitia nekalých obchodných praktík, nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu podľa úniového práva a i podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd v exekučnom konaní tieto povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní.
26. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, na ktoré poukázal tak ako je uvedené v bode 6. odôvodnenia tohto uznesenia, z dôvodu, že súd nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole v súlade s Ústavou slovenskej republiky, z dôvodu povinným namietaného poškodzovanie spotrebiteľa zo strany oprávneného. Súd v exekučnom konaní tento povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
27. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
28. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
29. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, resp. namietol a príslušný orgán verejnej moci o nich právoplatne rozhodol, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
30. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že oprávnený porušil zákonnú povinnosť, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a taktiež z dôvodu, že súd v exekučnom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky, bez preskúmania zákonnosti a účinnosti exekučných titulov. Súd vyhodnotil povinným prezentovaný dôvod za irelevantný pre ďalší priebeh exekučného konania. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže povinný nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného konania je exekučný titul. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to, aby na jeho základe bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nedôvodnosť podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
31. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie vzniesol aj námietku proti trovám exekúcie. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie nárok na náhradu trov exekučného konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR, ktorý bol v tomto exekučnom konaní riadne uhradený a nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume spolu 87,23 EUR (pozostávajúce z dvoch polovičných úkonov právnej služby vo výške 51,45 EUR (2 x 25,725 EUR), dvoch režijných paušálov vo výške 21,24 EUR (režijný paušál za rok 2021, 2 x 10,87 EUR) a dane z pridanej hodnoty vo výške 20 %, nakoľko právny zástupca oprávneného je platiteľom DPH, t. j. (2 x 25,725 EUR + 2 x 10,87 EUR + 20 % DPH = 87,23 EUR). Súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotil, že sa jedná o účelne vynaložené trovy exekučného konania v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku v dôsledku čoho bol oprávnenému priznaný nárok na náhradu účelne
vynaložených trov exekučného konania v rozsahu takom ako sú uvedené v poverení na vykonanie exekúcie. Čo sa týka trov súdneho exekútora súd k uvedenému uvádza, že súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení vyhlášky č. 68/2017 Z. z., na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako pre prípad uhradenia vymáhanej pohľadávky v 15 dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre prípad neuhradenia vymáhanej pohľadávky v stanovenej lehote, v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 197 ods. 1 a ods. 2, § 199) a vyhlášky 68/2017 Z. z. (§ 6, 7 ods. 1 a ods. 2, § 22 ods. 1 a ods. 2). Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným vznesenú námietku proti trovám exekúcie za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
32. K namietanej skutočnosti zo strany povinného, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v predmetnej exekúcii, nebolo doručované na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje a z toho dôvodu je exekúcia nezákonná a nesprávne vedená, súd uvádza, že na takéto námietky povinného v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné prihliadnuť, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. K tvrdeniam povinného konajúci súd tiež uvádza, že dané skutočnosti sa nezakladajú na pravde a nenapĺňajú dôvod na zastavenie exekúcie, pretože súd za účelom overenia si skutočnosti tvrdených povinným nahliadol do spisu vedeného pod sp. zn. 35Up/735/2018 na oddelení upomínacieho konania Okresného súdu Banská Bystrica. Zo spisového materiálu vyplynulo, že návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 30.10.2018 bol podaný na základe neplnenia podmienok vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2008 (ďalej v texte len ako „zmluva“). Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh posúdil právne skutočnosti, vyhodnotil ich ako vecne správne a pristúpil k vydaniu platobného rozkazu dňa 31.01.2019. Následne bol platobný rozkaz spolu so všetkými vyššie popísanými dokumentmi povinnému doručovaný do vlastných rúk na adresu, kde má povinný zriadený trvalý pobyt a následne dňa 11.02.2019 bol úspešne doručený povinnému, čo potvrdzuje doručenka s podpisom povinného, ktorá je súčasťou spisu. Zo spisu vedenom na oddelení upomínacieho konania Okresného súdu Banská Bystrica je súdu zrejmé, že platobný rozkaz vydaný dňa 31.01.2019 bol povinnému riadne doručený. Následne bola na predmetnom platobnom rozkaze vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného odporu oprávnenou osobou. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Na základe uvedených skutočností by súd (v prípade, že by bol tento dôvod uplatnený v čas) považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
33. Pokiaľ povinný ako dôvod zastavenia exekúcie namieta, že oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný a povinný s ním nikdy nemal žiadny právny vzťah a ani ho nepozná súd uvádza, že takáto námietka povinného je nedôvodná a na takú námietku nie je možné prihliadnuť, nakoľko oprávneným v predmetnej exekúcii je BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010 bola pohľadávka voči povinnému vyplývajúca zo zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2008 postúpená zo spoločnosti Poštová banka, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava na BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, číslo registrácie: HE 275225, so sídlom 8 Gregory Afxentiou, EL.PA Livadiotis,
3rd Floor, Office 306, 6023 Larnaca, Cyprus. Ďalej Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 5/2011 zo dňa 24.02.2011 bola pohľadávka voči povinnému vyplývajúca zo zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2008 postúpená zo spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, číslo registrácie: HE 275225, so sídlom 8 Gregory Afxentiou, EL.PA Livadiotis, 3rd Floor, Office 306, 6023 Larnaca, Cyprus na PRO CIVITA s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava. Ďalej Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 bola pohľadávka voči povinnému vyplývajúca zo zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2008 postúpená zo spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava na BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto. A nakoniec Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 bola pohľadávka voči povinnému vyplývajúca zo zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2008 postúpená zo spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava
- Nové Mesto na BENCONT COLLECTION, a.s., ktorý je oprávneným v tomto exekučnom konaní.. Predmetná skutočnosť nastala ešte pred vydaním platobného rozkazu a bola preukázaná v konaní, ktoré viedlo k vydaniu exekučného titulu, nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo ešte v roku 2014. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „Oprávnený“, je oprávnenou osobou požadovať vymoženie nároku priznaného exekučným titulom, keďže oprávnený zmluvou o postúpení pohľadávok preukázal postúpenie vymáhanej pohľadávky a zároveň predmetná skutočnosť už bola zohľadnená v základnom konaní pri vydaní platobného rozkazu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.