Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/135/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej vo veci žalobkyne Z. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. Č.. XXX, zastúpená opatrovníkom W. G., T.. XX.XX.XXXX, H. G. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom Floriánova č. 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému N. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 5C/30/2018-40 zo dňa 08. augusta 2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch o nariadení neodkladných opatrení a vo výroku o nároku na náhradu trov konania.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako X metrov, a to s výnimkou času počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní. Žalovanému ďalej uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN C č. XXX v G., okres D. T. U. a k nemu prislúchajúci dvor - parcelu KN C XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G., a to až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti žalovanému, ktorá trestná vec žalovaného sa v súčasnosti vedie na B. kriminálnej polície OR PZ D. T. U. pod sp. zn. Q.: B.-XX/ X-VYS-D.-XXXX. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Poučil žalovaného, že môže voči žalobkyni podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na vrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalovaného zaviazal na zaplatenie trov konania žalobkyni v rozsahu 33%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho doplnenie podaním zo dňa 07. 08. 2018, citoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. e), h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, 2, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods.1, 2, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods.1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 01. 07. 2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len a uviedol, že sa v plnej miere stotožnil s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými v návrhu. Žalobkyňa a žalovaný sú manželmi, žijú v spoločnej domácnosti. Uznesením vyšetrovateľa C. OR PZ D. T. U. zo dňa 09.05.2018 bolo vznesené obvinenie proti žalovanému za zločin týrania blízkej a zverenej osoby a súčasne bolo uznesením vyšetrovateľa

PZ B. OR PZ D. T. U. zo dňa 16.05.2018 vznesené aj obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP. Neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e), h) slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilia, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z predložených listinných dôkazov, ako aj z dôvodov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že dospel k záveru, že v danom konaní bol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Jedná sa o nevyhnutnosť zabezpečenia ochrany života, zdravia, ako aj osobnej integrity žalobkyne, nedotknuteľnosť jej osoby a súkromia, ako aj slobody jej pohybu a pobytu s odkazom na čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 ústavy, ktoré z hľadiska proporcionality musia mať prednosť pred slobodou pohybu a pobytu inej osoby, a to žalovaného, za účelom ochrany telesnej integrity a vlastného súkromia žalobkyne, ktoré je konaním žalovaného ohrozené. Súd uložil povinnosť žalovanému nevystupovať do rodinného domu na adrese G. č. XXX, nakoľko tam býva žalobkyňa, ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Neodkladné opatrenie nariadil z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku žalovaného na žalobkyňu, ktorý je vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie sa manžela možné očakávať. Napriek tomu, že konanie žalovaného je zatiaľ len v rovine podozrenia, vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu sú manželmi, ktorých vzťahy sa vyhrocujú, je zo strany súdu nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené neodkladné opatrenie má bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade napomôže predísť vzniku ďalších konfliktov medzi manželmi. Vo vzťahu o povinnosti žalovaného nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil primerane okolnostiam a situácii medzi stranami, s tým, že vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných pred súdom, resp. orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzdialenosť kratšiu ako X m považoval súd prvej inštancie za dostatočnú, aby zabránil prípadnému fyzickému kontaktu žalovaného so žalobkyňou. Určil, že žalovaný sa smie priblížiť žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako X m, len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania, alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, ale v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Vo vzťahu k navrhovanému nariadeniu kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami, súd prvej inštancie uviedol, že pre krátku lehotu na rozhodnutie o tomto návrhu nie je možné preveriť prostredníctvom probačného a mediačného úradníka, či sú splnené podmienky ustanovené zákonom. Zároveň poukázal na skutočnosť, že tieto podmienky sa zisťujú v mieste bydliska kontrolovanej osoby, pričom súd nariadením neodkladného opatrenia žalovanému zakázal vstupovať do domu v ktorom sa zdržiaval. V tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Ďalej súd uviedol, že v zmysle ust. § 336 ods. 1 - 3 neuložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia voči žalovanému žalobu o jeho úplné vylúčenie z užívania rodinného domu súp. č. XXX v G., alebo obmedzenie užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Navyše trvanie neodkladného opatrenia súd obmedzil právoplatným skončením trestného konania vedeného proti žalovanému na B. B. D. T. U. pod sp. zn. Q.: B.-XX/X, D.- D.-XXXX. Zároveň súd poučil žalovaného v zmysle ust. § 337 ods. 1 o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na vrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 251 a § 255 tak, že vyslovil, že po posúdení pomeru úspechu a neúspechu strán v spore určil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 % s tým, že o výške priznanej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu žalovaný. Poukázal na to, že vydanie neodkladného opatrenia sa opiera výlučne o rozhodnutia vydané pred uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4Tpo/13/2018 zo dňa 06.06.2018, o prepustení z väzby obvineného - žalovaného. Zdôraznil, že súd prvej inštancie po prepustení obvineného z väzby na slobodu mu už takmer identickú

povinnosť uložil, a tú po tom čo bol prepustený aj riadne dodržiava, teda nie je pravda, žeby bol denne agresívny, nevyspytateľný a pre žalobkyňu nebezpečný, čím vraj u nej vyvoláva strach o svoj život a zdravie. Uviedol, že ich vzájomný vzťah sa úplne znormalizoval, komunikujú spolu bez emócií a vedľajších zlých úmyslov a vôbec medzi nimi nedochádza k žiadnym konfliktom alebo iným nepríjemným, stresujúcim situáciám. Aj ostatné súdom uložené povinnosti - nepožívať alkohol a podrobiť sa dohľadu probačného a mediačného úradníka dodržiava. Uviedol, že je nejasné a nepreskúmateľné, na podklade akých nových dôkazov alebo predpokladov dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu o osvedčení uplatňovaného nároku a bezprostrednej ujmy a aj nevyhnutnej potreby dočasne upraviť ich vzájomné pomery týmto neodkladným opatrením. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle § 257 CSP.

3. Právna zástupkyňa opatrovníka žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že je presvedčená o tom, že konajúci súd postupoval správne, lebo žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila nárok, ktorému sa mala poskytnúť ochrana. Súd správne rozhodol, ak uviedol, že v konaní bola splnená aj druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že ak by sa správanie žalovaného voči nej zmenilo, tak by nebolo voči nemu vedené trestné stíhanie. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a súčasne priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

4. Právny zástupca žalovaného v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu žalobkyni uviedol, že trvá na svojom odvolaní, ktorým jednoznačne vyvracia dôvody návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Uviedol, že už v trestnom konaní boli políciou zabezpečené dôkazy, ktoré oprávnene a najmä výrazne spochybňujú dôvodnosť jeho trestného stíhania. Poprel, žeby svoju manželku niekedy v minulosti týral akýmkoľvek spôsobom kvalifikovaným v Trestnom zákone. Išlo len o úplne bežné konflikty, ktoré sa stávajú medzi manželmi. Žalobkyňa dokonca nekonkretizovala deň alebo obdobie, kedy sa to údajne malo stať naposledy. Na záver uviedol, že žalovaný je ubytovaný v sociálnej ubytovni vo Vranove T. U., kde bol za prítomnosti poverenej pracovníčky I. vo D. T. U. bez vopred ohlásenej kontroly podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s negatívnym výsledkom.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne právne posúdil zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj ich dôvodnosť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neuplatnenia všetkých prípustných prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku neboli dôvodné. Je nesporné, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dôvodnosť uplatneného nároku posudzuje z hľadiska splnenia zákonných podmienok, a to nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov alebo obavy, že by výkon rozhodnutia alebo exekúcia bola ohrozená. Osvedčovanie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Konštantná judikatúra súdov v rámci rozhodovacej praxe zakotvuje, že strana sporu domáhajúca sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie. Medzi osvedčením a dokázaním skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Dokazovanie pred súdom pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Ide o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktorého zmyslom je poskytnutie dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z uvedeného teda vyplýva,

že uplatnené námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu v dôsledku nevyužitia všetkých procesných prostriedkov sporového konania neboli opodstatnené.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, ale ich nesprávne vyložil. V danom prípade súd prvej inštancie náležite skúmal zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), h) CSP. Je nesporné, že voči žalovanému bolo vznesené obvinenie uznesením Okresného riaditeľstva PZ vo D. T. U., B. kriminálnej polície sp. zn. Q.:B.-XXX/X-VYS-D.-XXXX dňa 09. 05. 2018. Táto skutočnosť je rozhodujúcou pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) a h) z dôvodu, lebo žalovaný je obvinený zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby - voči žalobkyni podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) ods. 3, písm. d) Trestného zákona. Zároveň je žalovaný obvinený aj za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť za prítomnosti hliadky PZ opakovane, a to voči synovi W. G., ktorý je ustanoveným opatrovníkom žalobkyne z dôvodu jej pozbavenia spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 8Ps/19/2008-49 zo dňa 09. 02. 2009 s právoplatnosťou od 20. 02. 2009. Tvrdené skutočnosti právnym zástupcom žalovaného týkajúce sa urovnania vzťahov medzi stranami sporu, odvolací súd nepovažoval za právne významné. Ohrozenie života, zdravia žalobkyne bolo v konaní náležite preukázané výsledkami vykonanými v rámci vedeného trestného konania voči žalovanému. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 vrátane súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.