Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-11-2021.pdf
PDF · 109.85 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: VH Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, IČO: 36 668 605, zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.306,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 919,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 919,65 eur od 28. januára 2021 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 40 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou z 27. januára 2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.306,44 eur s príslušenstvom predstavujúcu poistné plnenie.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25. novembra 2020 došlo k vzniku poistnej udalosti, v podobe poškodenia motorového vozidla C. C U.: ZV XXXDK patriacemu žalobcovi, ktoré bolo havarijne poistené u žalovaného. Poistná udalosť bola žalovanému oznámená a ten ju zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX. 2.1. Žalobca ako poistený nechal motorové vozidlo opraviť v servise prevádzkovanom žalobcom v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Náklady na opravu poškodeného vozidla predstavovali v zmysle internej faktúry č. A 10 z 26. decembra 2020 sumu 3.143,26 eur. Žalovaný v zmysle oznámenia o poistnom plnení z 12. januára 2021 vyplatil žalobcovi po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti poistné plnenie v sume 1.744,98 eur, v zostávajúcej výške 1.306,44 eur žalovaný poistné plnenie nevyplatil, pričom tento postup odôvodnil tým, že sa jednalo o svojpomocnú opravu, pri ktorej opravca nemôže vytvárať zisk. Z tohto dôvodu bola žalovaným priznaná žalobcovi normohodinu vo výške 10 eur. 2.2. Podľa žalobcu postup žalovaného nie je správny, keďže opravu poškodeného motorového vozidla vykonal neautorizovaný servis, ktorý sa takouto opravou zaoberá v rámci predmetu svojej činnosti,. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená dohoda o tom, že opravu má vykonať určený konkrétny autorizovaný servis, resp. žalovaný neurčil servis, v ktorom sa má oprava motorového vozidla vykonať. V poistnej zmluve, zmluvných dojednaniach a ani vo všeobecných poistných podmienkach nie je uvedená maximálna účtovná sadzba za 1 normohodinu vykonanej práce. 2.3. Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. A 10, osobitné poistné podmienky pre poistenie motorových vozidiel, zmluvné dojednania pre havarijné poistenie, oznámenie žalovaného z 12. januára 2021 o poistnom plnení, všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku, oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla a žaloby a rozhodnutia v iných veciach týkajúcich sa nárokov žalobcu na vyplatenie poistného plnenia.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo 16. marca 2021, č. k. 60Cb/13/2021-67 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalovaný uviedol, že žalobcom vystavená interná faktúra je ohodnotením výkonu realizovaného v rámci určitého obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý však žiadna spoločnosť nemôže uzatvoriť sama so sebou, pričom žalovaný má za to, že žalobca si v rámci fakturovanej sumy započítal aj maržu obchodníka. 4.1. Žalovaný poukázal na to, že žalobca napriek výzve nepredložil doklad o nadobudnutí náhradných dielov. Žalobca musí mať vo svojom účtovníctve evidenciu dodaných náhradných dielov a účtovných dokladov k ním a musí o nich účtovať v účtovníctve. Ak by žalobca predložil dodacie listy k náhradným dielom, žalovaný uviedol, že by prehodnotil výšku poskytnutého plnenia a zrealizuje doplatok, pričom maržu účtovanú servismi nezohľadní, keďže žalobca vykonal práce pre seba vo vlastnom servise. 4.2. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že fakturovaná cena práce za opravu motorového vozidla bola vo výške 80,-- eur, čo je cena, ktorú si účtuje napr. autorizovaný servis pre vozidla značky C., a to servis C., a.s. Žalobca pritom nie je autorizovaným opravcom vozidiel značky C., pričom neautorizovaný servis by vykonal opravu s nižšou cenou práce, keď poukázal na C. K. s.r.o., ktorý by opravu vykonal s cenou práce 26,40 eur za normohodinu. Podľa žalovaného je konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti, že v uzatvorenej poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX je v článku III. uvedené, že poisťovňa je povinná hradiť náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla vo výške najviac 1.500,-- Sk/hod. (bez DPH). 4.3. Záverom žalovaný poukázal na to, že v prípade žalobou uplatneného nároku je potrebné, aby súd pri svojom rozhodovaní v prípade úspechu žalobcu zohľadnil zmluvne dojednanú spoluúčasť vo výške 5 %, najmenej však 2.000,-- Sk z každej poistnej udalosti. 4.4. K odporu žalovaný priložil poistnú zmluvu a poistný spis k poistnej udalosti.
5. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný v odpore neuvádza žiadnu argumentáciu opierajúcu sa o právne predpisy, ktorá by odôvodňovala správnosť jeho postupu pri krátení poistného plnenia, rovnako tak nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz, z ktorého by správnosť jeho postupu mohla vyplývať. 5.1. Podľa žalobcu nie je možné v prípade opravy poškodeného motorového vozidla v autoservise hovoriť o svojpomocnej oprave. Čo sa týka priznanej sumy 10,-- eur za normohodinu, dôkazné bremeno ohľadom preukazovania primeranosti nákladov je na žalovanom. Predloženie kalkulácie, v rámci ktorej žalovaný postupoval, označil za neobjektívne, keď vychádza len z orientačných cien. Vo vzťahu k povinnosti preukazovať pôvod náhradných dielov, žalobca poukázal na to, že táto povinnosť nevyplýva zo zákona, a ani zo zmluvy o havarijnom poistnom. Žalovaný pritom v listine označenej ako oznámenie o poistnom plnení nehovoril o preukazovaní náhradných dielov, a preto nie je možné tieto skutočnosti dodatočne meniť a uvádzať aj také dôvody, ktoré v samotnom oznámení o poistnom plnení uvedené neboli. 5.2. Žalobca v replike upravil žalobný návrh v časti uplatneného úroku z omeškania a to tak, že žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.306,44 eur od 12. januára 2021 do zaplatenia istiny.
6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 22. marca 2022 o 9:30 hod., na ktoré sa dostavili právny zástupca žalobcu a žalovaný. 6.1. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na argumentácii prezentovanej v písomných podaniach, doložil rozsudky Okresného súdu Bratislava I vydané v obdobných sporoch vedených medzi žalobcom a žalovaným a upravil žalobný návrh v časti uplatneného úroku z omeškania tak, že žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.306,44 eur od 28. januára 2021 do zaplatenia istiny. 6.2. Žalovaný uviedol, že pri prešetrovaní poistných udalostí upustil od zníženia výšky poistného plnenia s poukazom na svojpomocnú opravu motorového vozidla a predložil cenníky autoservisov z oblasti Banskej Bystrice a Zvolena, ktorými mal preukazovať výšku primeranej ceny práce.
7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd za nesporný vznik poistnej udalosti v podobe vzniku škody na motorovom vozidle C. C U.: ZV XXXDK vo vlastníctve žalobcu, ktoré bolo havarijne poistené u žalovaného. 7.1. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný postupoval správne pri určení výšky poistného plnenia.
8. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 8.1. Žalobca ako poistený mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným z 28. decembra 2006, č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bolo v zmysle zaradenia vozidla do poistenia od 4. mája 2017 havarijne poistené aj motorové vozidlo C. C U.: ZV XXXDK. 8.2. Dňa 25. novembra 2020 došlo k poistnej udalosti v podobe poškodenia poisteného motorového vozidla, ktorú žalobca nahlásil žalovanému. Vzniknuté poškodenie na motorovom vozidle si žalobca nechal opraviť v autoservise, ktorý sám prevádzkuje. Celková výška nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla mala v zmysle internej faktúry žalobcu č. IF20 10 z 26. decembra 2020 predstavovať sumu 3.143,26 eur bez DPH. 8.3. Žalovaný poskytol žalobcovi v zmysle oznámenia o poistnom plnení po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti 91,84 eur poistné plnenie v sume 1.744,98 eur. V zostávajúcej uplatnenej časti žalovaný žalobcovi poistné plnenie neposkytol s poukazom na skutočnosť, že sa jednalo o svojpomocnú opravu, keď priznaná bola normohodina vo výške 10 eur.
9. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 9.1. Poistná zmluva obsahuje najmä a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c/ poistnú dobu, d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia (ods. 2). 9.2. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (ods. 3). 9.3. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného (ods. 4). 9.4. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 9.5. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) [ods. 2]. 9.6. Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok (ods. 3). 9.7. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť (ods. 4). 9.8. Podľa ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
10. Uznesením vyhláseným na pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.306,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.306,44 eur od 28. januára 2021 do zaplatenia.
11. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na vyplatenie poistného plnenia súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 27. októbra 2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021, v ktorom dovolací súd okrem odkazu na jeho skoršiu judikatúru uviedol, že „Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok“ (bod 22. odôvodnenia). „Zmluvná voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy, daná ustanovením § 2 ods. 3 OZ, ako právny princíp umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Zákonná úprava záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to princípu autonómie konania subjektov práva, ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti. A preto je prípustné, aby si účastníci prípadne dohodli aj iný spôsob určenia poistnej sumy a poistnej hodnoty, ako je upravená vo všeobecných zmluvných podmienkach poisťovateľa“ (bod 23. odôvodnenia). 11.1. Z vyššie citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu tak vyplýva, že pri určení výšky poistného plnenia je určujúce, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka z poistných podmienok.
12. Súd zároveň konštatuje, že pre rozhodnutie v spore je nevyhnutné vychádzať z oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 12. januára 2021 a jedine dôvody v ňom písomne uvedené sú pre rozhodnutie v spore právne relevantné s poukazom na znenie ustanovenia § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že v rámci výpočtu poistného plnenia môže žalovaný ako poistiteľ uviesť len tie položky, ktoré slovne v súlade s ustanovením § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka uviedol v oznámení o poistnom plnení. Ak žalovaný v rámci výpočtu poistného plnenia odpočíta položky, ktoré ako dôvod zníženia poistného plnenia v oznámení o poistnom plnení neuvedie, tieto je nutné automaticky považovať za nedôvodné zníženie uplatneného poistného plnenia zo strany poistiteľa a v prípade súdneho sporu tieto nie je súd oprávnený preskúmavať - a to ani v prípade, ak by ich odpočet mal oporu v poistnej zmluve - a tieto položky sa pre rozhodnutie považujú bez ďalšieho za nesporné a súd je povinný v takomto rozsahu (okrem odpočítania prípadnej spoluúčasti - pozn. súdu) vyhovieť. Jedná sa o dôsledok hmotnoprávnej koncentrácie poistiteľa vyplývajúci zo zákonnej úpravy a zároveň je to možné považovať za istý druh sankcie za to, že poistiteľ nepostupoval pri prešetrovaní poistnej udalosti riadne (zjednodušene povedané, ak likvidátor poisťovne „odflákne“ pri prešetrovaní poistnej udalosti samotnú likvidáciu, je to v následnom súdnom spore potrebné aplikovať na ťarchu poisťovne). Tu je potrebné si uvedomiť, že prešetrenie poistnej udalosti je vo výlučnej kompetencii poistiteľa a keď tento určitým spôsobom poistnú udalosť uzavrie, nie je súd oprávnený do nej vstupovať takým spôsobom, že by priznal poistiteľovi aj také dôvody pre odmietnutie (resp. zníženie) poistného plnenia, ktoré sám poistiteľ voči poistenému riadne a včas (t. j. v písomnom oznámení o poistnom plnení) neuplatnil. Účelom súdneho konania v poistných veciach je v podstate len preskúmanie správnosti postupu poistiteľa v tom smere, či zo strany poistiteľa nedošlo k neoprávnenému ukráteniu poisteného v podobe vyplatenia poistného plnenia v nižšej sume, než na akú mal poistený právny nárok. Predmetný záver je vyjadrením toho, že je to poistiteľ, ktorý je v právnom vzťahu s poisteným vždy v silnejšom postavení. 12.1. Z tohto dôvodu pre posúdenie výšky poistného plnenia, a pre záver, či žalovaný určil poistné plnenie - ktoré bolo v nižšej sume, než bola uplatnené poisteným - v súlade so zákonom a poistnou zmluvou, považuje súd za relevantnú len argumentáciu týkajúcu sa toho, že žalobca nemôže sám so sebou uzatvárať zmluvy, a teda že sa zo strany žalobcu jednalo o svojpomocnú opravu. 12.2. Na iné dôvody uvádzané žalovaným v rámci konania, ako je to napr. v prípade nepreukázania nadobudnutia použitých náhradných dielov, súd nemôže s poukazom na vyššie uvedené právne závery prihliadať, a to ani vtedy, keď predmetnú položku odpočítal pri určení výšky poistného plnenia, avšak ju neuviedol v písomnom dôvode zníženia poistného plnenia v oznámení z 12. januára 2021. Predmetnou argumentáciou žalovaného sa preto súd vôbec v spore nezaoberal.
13. Vo vzťahu k nároku na vyplatenie poistného plnenia v časti ceny práce súd uvádza, že v prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Predmetnú povinnosť poistiteľa nie je však možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatní u poistiteľa. 13.1. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Základom pre výpočet poistného plnenia tak je zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako poistený a žalovaným ako poistiteľom.
14. Pokiaľ ide o tzv. svojpomocnú opravu, súd poukazuje na to, že samotný žalovaný na pojednávaní uviedol, že od tejto argumentácie upustil, preto je potrebné sa vysporiadať len s výškou primeraných nákladov, na ktoré má žalobca nárok. 14.1. V stručnosti však súd vo vzťahu k svojpomocnej oprave uvádza, že samotný pojem „svojpomoc“, resp. „svojpomocná oprava vozidla“ všeobecné poistné podmienky žalovaného nedefinujú. Pojem svojpomocná oprava vozidla pripúšťa podľa názoru súdu dva rôzne výklady, prvým výkladom je ten, že o svojpomocnú opravu sa jedná v prípade, keď si samotný poistený (ako laik) obrazne povedané sám „vyklepe“ a odstráni poškodenia motorového vozidla v garáži alebo na dvore. Druhý
- rozšírujúci - výklad pôvodne zastávaný žalovaným pod pojem svojpomocnej opravy zahŕňa všetky prípady odstránenia poškodení poisteného motorového vozidla poisteným, a to nerozlišujúc osobu poisteného, keď je pre žalovaného irelevantné, či je poisteným laik (ako je to v prípade prvého možného výkladu), alebo podnikateľský subjekt, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je okrem iného aj prevádzka autoservisu (oprava motorových vozidiel). Už na prvý pohľad je pri takomto vnímaní zrejmý rozdiel, ak opravu poškodeného motorového vozidla vykoná laik alebo ak opravu uskutoční profesionál (prevádzkovateľ autoservisu) s odbornými znalosti a s potrebným vybavením. S poukazom na možnosť rozdielneho výkladu pojmu „svojpomocná oprava“ by bolo potrebné predmetný pojem s poukazom na ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka vykladať na ťarchu žalovaného, ktorý predmetný pojem - bez jeho bližšej definície - ako prvý použil. Pri absencii definície pojmu „svojpomocná oprava“ v zmluvných dokumentoch žalovaného je súd toho názoru, že predmetným pojmom sa charakterizuje vykonanie „laickej“ opravy zo strany poisteného v jeho domácich podmienkach a nie aj vykonanie opravy profesionálnym subjektom špecializovaným na opravu motorových vozidiel.
15. Vo vzťahu k určeniu výšky primeraných nákladov na opravu vozidla poukazuje súd na znenie článku III bod 2 poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle ktorého po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne - náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú len s priznaním časových noriem udávaných výrobcom, pričom sa zohľadní hodinová sadzba bez DPH v danom regióne pre príslušný tým a značku vozidla v opravovniach SR, najviac však pre osobné motorové vozidla 1.500,-- Sk/hod. (bez DPH) [v súčasnosti po prepočte 49,79 eur - pozn. súdu]. 15.1. V nadväznosti na predmetné zmluvné dojednanie dáva súd do pozornosti, že výška poistného plnenia má byť v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka bližšie špecifikovaná v poistnej zmluve a v poistných podmienkach tvoriacich súčasť poistnej zmluvy. Preto je súd toho názoru, že predmetné zmluvné dojednanie predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v súlade so zákonom (v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka). 15.2. Súd má za to, že ustanovenie článku III ods. 2 poistnej zmluvy je možné v rozhodovanom spore aplikovať pre určenie výšky poistného plnenia. Zo zmluvy vyplýva, že cena prác, ktoré bude žalovaný preplácať v rámci poistného plnenia, je v prepočte 49,79 eur. Cenníky žalovaného predložené na pojednávaní nepredstavujú podľa názoru súdu spoľahlivý základ, pričom súd dopĺňa, že primeranými nákladmi na prácu nie sú žalovaným predložené cenníky najlacnejších neautorizovaných autoservisov pôsobiacich v regióne Banskej Bystrice a Zvolena. Pre určenie primeranosti nákladov v inej než zmluvne dohodnutej výške nákladov bol žalovaný s poukazom na zmluvné dojednanie obsiahnuté v článku III ods. 2 poistnej zmluvy povinný predložiť tak cenníky neautorizovaných autoservisov pôsobiacich v danom regióne, ako aj cenníky autorizovaných servisov. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca na pojednávaní uviedol, že by predložil cenníky autoservisov, v ktorých by bola vyššia cena práce (cena práce vo výške uplatnenej žalobcom v prejednávanom spore). Takéto cenníky by tiež bez ďalšieho nemohli byť podstatné pre rozhodnutie v spore s poukazom na znenie článku III ods. 2 poistnej zmluvy, kde je maximálna výška nákladov dohodnutá v sume 49,79 eur za normohodinu, a preto žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania za týmto účelom nevyhovel.
16. Súd zároveň uvádza, že v rámci rozhodovania o podanej žalobe zvažoval, či je možné aplikovať zmluvné dojednanie obsiahnuté v článku III ods. 2 poistnej zmluvy s poukazom na značný časový odstup od uzatvorenia poistnej zmluvy (december 2006) do vzniku poistnej udalosti (november 2020), s poukazom na zmenu výšky poistného a s poukazom na nepochybné zvýšenie nákladov za dané obdobie (či už mzdových nákladov, ale aj materiálu). Ani jedna zo strán sporu netvrdila, že by došlo k zmene článku III ods. 2 poistnej zmluvy, a preto je ho nutné na zmluvný vzťah medzi stranami sporu naďalej aplikovať, a musí ho rešpektovať aj súd (tu aj s poukazom na zásadu autonómie vôle zmluvných strán). Navyše súd poukazuje na vyššie vyslovené právne závery, v zmysle ktorých sú pre určenie výšky poistného plnenia s poukazom na znenie ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka rozhodujúce zmluvné dojednania, a preto bol povinný na rozhodnutie v spore pri určení výšky nákladov na prácu aplikovať znenie článku III ods. 2 poistnej zmluvy.
17. Žalobca si v rámci nákladov na prácu uplatnil cenu práce za 11,2 normohodín, a teda žalobca mal podľa článku III ods. 2 poistnej zmluvy nárok na zaplatenie ceny práce v rámci poistného plnenia v sume 557,65 eur (hoci žiadal žalovaného o zaplatenie sumy 896,-- eur). Žalovaný vyplatil žalobcovi náklady na prácu len v sume 72,-- eur. Z tohto dôvodu má žalobca v rámci poistného plnenia nárok na doplatenie ceny práce 485,65 eur. 17.1. Zároveň, ako už bolo uvedené vyššie (v bode 12.2. odôvodnenia rozsudku), z oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 12. januára 2021 v jeho písomnej časti nevyplýva dôvod nepriznania použitého materiálu (náhradných dielov) v sume 482,40 eur, a preto v tejto časti je potrebné nárok žalobcu považovať za nesporný a dôvodný (k tomu viď aj bod 12. odôvodnenia rozsudku vyššie). 17.2. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že žalovaný pri prešetrovaní poistnej udalosti nesprávne posúdil nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia v sume 968,05 eur.
18. Z vyššie uvedenej sumy 968,05 eur je potrebné podľa názoru súdu odpočítať ešte dohodnutú 5 % spoluúčasť (podľa článku VIII ods. 1 poistnej zmluvy) v sume 48,40 eur. Súd uvádza, že nebolo možné odpočítať minimálnu sumu 2.000,-- Sk (66,38 eur) za každú poistnú udalosť, keďže dôvodnú časť žalobou uplatneného nároku je potrebné považovať za súčasť jednej a tej istej poistnej udalosti, na základe ktorej bola žalobcovi žalovaným už predtým vyplatená suma 1.744,98 eur. Celková spoluúčasť v rámci tejto poistnej udalosti v súhrne prevyšovala sumu 66,38 eur (celkovo 140,24 eur). 18.1. Na základe uvedeného vyhodnotil súd nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia ako dôvodný v časti o zaplatenie sumy 919,65 eur.
19. Zároveň má žalobca okrem uvedenej časti poistného plnenia aj nárok na uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 919,65 eur od 28. januára 2021 do zaplatenia, ako to bolo v zmysle zmeny žaloby uplatnené v súlade s ustanovením § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ako dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrenia poistnej udalosti, ku ktorému došlo 12. januára 2021).
22. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 919,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 919,65 eur od 28. januára 2021 do zaplatenia (výrok I.). 22.1. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 386,79 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).
23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol úspešný v rozsahu 70 % uplatneného nároku a žalovaný v časti 30 % uplatneného nároku. Z tohto dôvodu priznal súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 40 % (70 % - 30 %) [výrok III.]. 23.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).