Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/23/2022

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: L., zast.: JUDr. Rastislav Zimmermann, advokát, IČO: 42 179 092, Pribišova 2, 841 05 Bratislava, proti odporcovi: L., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a odporcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka dňa 28.02.2022 doručila súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým má súd zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a L., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, nachádzajúcich sa v katastrálnom území: P., obec: P., okres: L., vedených Okresným úradom L., katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XXX (ďalej tieto nehnuteľnosti spoločne tiež len ako „Nehnuteľnosti“), a to:

a) rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. reg. “C“, parcela č. XXX/X, o výmere XXX mX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, druh stavby - rodinný dom, popis stavby - rodinný dom, b) garáž so súp. č. XXX, postavená na parc. reg. “C“, parcela č. XXX/X, o výmere XX mX, druh pozemku

- zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využ. p.- pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, druh stavby - samostatne stojaca garáž, popis stavby - garáž, c) hospodárska budova so súp. č. XXX, postavená na parc. reg. “C“, parcela č. XXX/X, o výmere XX mX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom, druh stavby - iná budova, popis stavby - hospodárska budova, d) hospodárska budova so súp. č. XXX, postavená na par. reg. “C“, parcela č. XXX/X, o výmere X mX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom, druh stavby - iná budova, popis stavby - hospodárska budova, e) hospodárska budova so súp. č. XXX, postavená na par. reg. “C“, parcela č. XXX/X, o výmere 36 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom, druh stavby - iná budova, popis stavby - hospodárska budova, f) parcela č. XXX, parcela reg. “C“, druh pozemku - trvalý trávny porast, o výmere X.XXX mX, spôsob využ. p. - pozemok lúky a pasienku trvalo porastený trávami alebo pozemok dočasne nevyužívaný pre trvalý trávny porast, g) parcela č. XXX/X, parcela reg. “C“, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX mX, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, h) parcela č. XXX/X, parcela reg. “C“, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XX mX, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, i) parcela č. XXX/X, parcela reg. “C“, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XX mX, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom,

j) parcela č. XXX/X, parcela reg. “C“, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere X mX, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom, k) parcela č. XXX/X, parcela reg. “C“, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XX mX, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom, l) parcela č. XXX/X, parcela reg. “C“, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XX mX, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je dvor, m) parcela č. XXX/X, parcela reg. “C“, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XX mX, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je dvor, n) parcela č. XXX/X, . parcela reg. “C“, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 653 m2, spôsob využ. p. - pozemok, na ktorom je dvor,

a to v prospech navrhovateľky za účelom zabezpečenia jej peňažnej pohľadávky voči odporcovi z titulu nezaplatenia časti odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb odporcovi vo výške 3.900,00 Eur s príslušenstvom, a to až do úplného zaplatenia zabezpečenej pohľadávky.

2. Na odôvodnenie svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáha proti odporcovi na Okresnom súde Banská Bystrica zaplatenia istiny vo výške 3.900,00 Eur s príslušenstvom, a to z titulu neuhradenia časti odmeny advokáta, t.j. navrhovateľky za poskytovanie právnych služieb klientovi, t.j. odporcovi. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 02.02.2022. Nahliadnutím do elektronického súdneho spisu zistila navrhovateľka, že odporca proti platobnému rozkazu podal odpor, ktorý je aktuálne doručovaný navrhovateľke na vyjadrenie. Navrhovateľka následne bude navrhovať pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, ktorým je Okresný súd Malacky. Odporca je toho času spoločne s L. bezpodielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1. Na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. P., na ktorom sú evidované Nehnuteľnosti, je vyznačená plomba na základe V - XXX/XXXX,. čo vzbudzuje obavy navrhovateľky v hmotnoprávnom postavení veriteľa, že jej pohľadávka, ktorú eviduje voči odporcovi v hmotnoprávnom postavení dlžníka, nebude riadne uspokojená a že môže dôjsť k ohrozeniu, resp. zmareniu exekučného konania. Odporca a L. ako bezpodieloví spoluvlastníci Nehnuteľností sú aktuálne účastníkmi konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom s tým, že navrhovateľke je známe, že mali v úmysle sa o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva dohodnúť už pred rozvodom manželstva. Taká dohoda sa týka najmä Nehnuteľností, keďže odporca a jeho manželka nevlastnia iný majetok vyššej hodnoty. V prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva odporcu a L. predajom Nehnuteľností a rozdelením výťažku z ich predaja medzi odporcu a L. rovným dielom, by prakticky nedošlo k zbavovaniu sa, resp. k zmenšovaniu majetku odporcu v hmotnoprávnom postavení dlžníka, len k jeho transformácii. Existuje ale riziko, že pri vyporiadaní BSM odporcu a L. môže byť na vyrovnací podiel odporcu vyplatená suma, ktorá nebude postačovať ani len na uspokojenie navrhovateľkinej pohľadávky s príslušenstvom a zaplatenie náhrady trov konania, resp. suma titulom vyrovnacieho podielu nebude odporcovi poukázaná na bankový účet, ale mu bude vyplatená v hotovosti (nakoľko odporca si je vedomý svojho dlhu voči navrhovateľke a bude sa snažiť zatajiť svoje príjmy, resp. majetok, nakoľko navrhovateľke povedal, že urobí všetko preto, aby jej nemusel zaplatiť svoj dlh) a z uvedeného dôvodu bude pohľadávka navrhovateľky len ťažko vymožiteľná v exekučnom konaní. Tým sú podľa navrhovateľky dostatočne odôvodnené jej obavy z ohrozenia exekúcie a zároveň potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

3. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa súd neodkladné opatrenie nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa ods. 3 cit.ust. môže výkon záložného práva nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

14. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú ich charakterom výnimočnými a mimoriadnymi prostriedkami súdnej ochrany smerujúcimi k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sa považujú za výnimočné prostriedky najmä preto, lebo pri ich nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred ich nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

15. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava veriteľa, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť pravdepodobnosť vymoženia peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je zabrániť v prevode majetku odporcu na iného alebo v zaťažení takého majetku právami iných osôb, inak povedané dosiahnuť, aby majetok odporcu nenadobudla tretia osoba bez toho, aby bol dlh odporcu voči navrhovateľovi uspokojený. Súd preto môže na návrh veriteľa zriadiť sudcovské záložné právo, ktoré má povahu a účinky riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s .

16. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv odporcu s nehnuteľným majetkom, a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy odporcu, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach odporcu a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva (viď rozsudok KS v Banskej Bystrici sp.zn. ).

17. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle predpokladom

pre nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež o existenciu predpokladu, že exekúcia bude ohrozená. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu zásahu zo strany súdu v podobe zriadenia záložného práva z dôvodu možného ohrozenia výkonu exekúcie. Dôkazné bremeno osvedčenia týchto predpokladov spočíva výlučne na navrhovateľovi a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

18. Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne. Je teda nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii pohľadávky veriteľa a tiež o existencii skutočností objektívne odôvodňujúcich obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

19. Navrhovateľka súdu navrhla nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by bolo zriadené na nehnuteľnom majetku odporcu uvedenom v návrhu záložné právo. Po preskúmaní návrhu, listinných dôkazov predložených navrhovateľkou (platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. bez vyznačenej právoplatnosti, výpis z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. P.), a po vyžiadaní si výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. P. ku dňu vydania rozhodnutia, však súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka predovšetkým vôbec neosvedčila existenciu pohľadávky voči odporcovi. Súdu v žiadnom prípade nepostačuje predložiť platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní, dokonca s uvedením, že proti tomuto platobnému rozkazu bol odporcom podaný odpor, z čoho vyplýva, že odporca existenciu takej pohľadávky popiera, a to bez toho, aby boli súčasne predložené doklady osvedčujúce existenciu a dôvodnosť tvrdenej pohľadávky navrhovateľa. Upomínací súd v upomínacom konaní vydá platobný rozkaz (za súčasného splnenia ostatných procesných podmienok), ak uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, t.j. ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Vydanie platobného rozkazu však samo o sebe nie je spôsobilé tvrdenia navrhovateľky o existencii pohľadávky osvedčiť, lebo platobný rozkaz je vydaný bez toho, aby upomínací súd poznal stanovisko druhej strany. V čase vydania platobného rozkazu tak síce nárok možno s ohľadom na predložené listiny odôvodnene predpokladať, jeho dôvodnosť však môže byť následne vznesenou procesnou obranou odporcu v celosti vyvrátená (napríklad dokladom o tom, že pohľadávka bola medzičasom uhradená a pod.). Navrhovateľka súdu nepredložila ani odpor podaný odporcom v upomínacom konaní, ani jej žalobu a dôkazy, ktoré k nej priložila, preto si súd nemohol urobiť záver nielen o dôvodnosti vznesenej procesnej obrany žalovaného, ale ani o samotnej dôvodnosti a trvaní nároku, ktorého ochrany sa navrhovateľka domáha. Súd preto musel uzavrieť, že nebola splnená prvá z kumulatívne stanovených podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - osvedčenie existencie pohľadávky navrhovateľky.

20. Navrhovateľka však súdu neosvedčila ani druhú zo zákonom stanovených podmienok, t.j. obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Súd má za to, že pre záver o možnom ohrození exekúcie nie je nevyhnutné, aby sa odporca úmyselne zbavoval majetku. Z pohľadu jazykového výkladu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť, nasvedčujúca tomu, že navrhovateľ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť priznaný nárok. Je potrebné si uvedomiť, že účelom a zmyslom samotného inštitútu neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie včasnej a efektívnej ochrany práv. Ustanovenie ani iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by „obava“ musela spočívať výhradne v už začatom zbavovaní sa majetku odporcom na úkor navrhovateľa. Môže ísť o akúkoľvek skutočnosť svedčiacu o tom, že navrhovateľ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči odporcovi. V prípade úmyselného zbavovania majetku na úkor veriteľa je takéto konanie postihované aj v rovine trestného práva, avšak v rovine efektívnej preventívnej ochrany veriteľa v civilnom sporovom

konaní je dôvodný zásah súdu už v skoršej fáze, a to ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze exekúcie nebude mať povinný relevantné aktíva na uspokojenie oprávneného. Navrhovateľka však neosvedčila, že by sa odporca svojho majetku zbavoval. Keďže medzi odporcom a jeho manželkou prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, logickou sprievodnou aktivitou manželov v takejto situácii je vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zo samotnej skutočnosti, že odporca a jeho manželka s takému vyporiadaniu pristúpili, preto nemožno prijať záver o tom, že by sa odporca zbavoval svojho majetku. Navrhovateľka nijakým spôsobom neosvedčila, že by sa mal majetok odporcu v dôsledku takej dohody zmenšiť natoľko, aby nepostačoval na úhradu ňou uplatňovanej pohľadávky. Odporca je navyše konateľom v minimálne štyroch obchodných spoločnostiach (www.orsr.sk) a nenachádza sa na žiadnom verejne prístupnom zozname dlžníkov (v Sociálnej poisťovni, na Finančnej správe ani v žiadnej zo zdravotných poisťovní). Z uvedených informácii tak nemožno učiniť záver o tom, že by mala byť exekúcia pohľadávky navrhovateľky v budúcnosti konaním odporcu akokoľvek ohrozená.

21. S ohľadom na výšku pohľadávky navrhovateľky, ktorá ku dňu vydania tohto uznesenia predstavuje sumu 3.900,00 Eur istiny a sumu 76,39 Eur úroku z omeškania, by musel byť návrh navrhovateľky zamietnutý aj z hľadiska proporcionality, keďže je tu daný extrémny nepomer v hodnote zabezpečovaného práva a predmetu zabezpečenia. Uložením zákazu odporcovi tak, ako to navrhuje navrhovateľka, by tak síce bolo možné požadovanú ochranu navrhovateľky dosiahnuť, ale súčasne by bol nad mieru primeranú pomerom odporca obmedzený na jeho právach. Zabezpečovacie opatrenie má byť zriadené na Nehnuteľnostiach, ktoré majú hodnotu minimálne 180.000,00 - 200.000,00 Eur (ako vyplýva z údajov na realitných portáloch ohľadom ponúkaných nehnuteľností v okolí), pričom zabezpečená pohľadávka je vo výške 3.900,00 Eur, čo by predstavovalo výrazný nepomer medzi ochranou navrhovateľky a obmedzením práv odporcu. V neposlednom rade by toto nariadené zabezpečovacie opatrenie zasiahlo výrazným spôsobom aj do práv L. ktorá na právnom vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom vôbec neparticipuje.

22. Keďže súd dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené, návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celosti zamietol.

23. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa konanie končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania. Návrh navrhovateľky bol v celosti zamietnutý, preto by nárok na náhradu trov konania prislúchal odporcovi. Keďže odporcovi žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd tak, že mu nárok na náhradu (neexistujúcich) trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.